Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Senica

Judgement was issued by JUDr. Emília Horňáková

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 6C/386/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2615207642
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Horňáková

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2016:2615207642.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica sudkyňou JUDr. Emíliou Horňákovou v právnej veci navrhovateľky: O. G. Z., nar.

X.X.XXXX, bydlisko N., N. XXXX/XX, proti odporcovi: Ľ. Z., nar. XX.X.XXXX, bydlisko Š. H., S. - M., U.
Q. XX, o zvýšenie vyživovacej povinnosti otca pre plnoleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

Súd z v y š u j e výživné odporcu voči navrhovateľke zo sumy 180,- € na sumu 230,- € s účinnosťou
od 1.4.2016 výživné je splatné vždy do 20. dňa príslušného mesiaca vopred k rukám navrhovateľky.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa svojím návrhom podaným na Okresnom súde Senica dňa 26.8.2015 domáhala, aby
súd zvýšil vyživovaciu povinnosť odporcu- otca k navrhovateľke - dcére, a to zo sumy 180,- € mesačne

na sumu 450,- € mesačne. Svoj návrh navrhovateľka odôvodnila tým, že študuje na VŠ ekonomickej
v Bratislave, čím sa výrazne zvýšili jej výdavky.

Otec maloletej sa k návrhu vyjadril tak, že nesúhlasí so zvýšením výživného na sumu 450,- € mesačne.

Súd vykonal dokazovanie spisom Okresného súdu Senica pod sp. zn. 7P/43/2010, rozhodnutím Úradu
práce,sociálnychvecíarodiny,rozhodnutímoprijatínaštúdium,výsluchomnavrhovateľky,vyjadreniami

účastníkov konania, a zistil tento stav veci:

Rozsudkom Okresného súdu Senica č. k. 7P/43/2010-48 zo dňa 7.9.2010 mal súd preukázané, že súd
zvýšil výživné na mal. O. G., nar. X.X.XXXX zo sumy 2.500,- Sk na sumu 180,- € mesačne.

Z rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny mal. súd preukázané, že D. Z., nar. X.X.XXXX, bola

dňa 1.4.2006 zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie.

Z rozhodnutia o prijatí na vysokoškolské štúdium zo dňa 8.7.2015 súd zistil, že navrhovateľka bola prijatá
na bakalárske štúdium na Fakulte hospodárskej informatiky EU v Bratislave v ak. roku 2015/16.

Výsluchom navrhovateľky bolo zistené, že rozsudkom OS Senica bolo odporcovi zvýšené výživné vtedy
na maloleté dieťa zo sumy 2.500,- Sk na sumu 180,-€. Navrhovateľka študuje na VŠ ekonomickej v

Bratislave v I. ročníku. Od 1.4.2015 až do septembra 2015 bola evidovaná ako uchádzač o zamestnanie.
Matka je evidovaná na úrade práce, keď pracuje, tak pracuje na dohodu. Je zamestnaná v spoločnosti
RAMEX a dosahuje netto mes. zárobok cca 500,-€, keď z tejto sumy matke zrážajú 200,- € na exekúciu
v prospech otca. O túto sumu sa zvyšuje príjem otca. Do Bratislavy dochádza navrhovateľka každýtýždeň, jedna cesta ju stojí cca 5,-€, za mesiac 20,-€, stravuje sa sama a strava ju stojí cca 10,-€
denne. Internet platí 52,- € mesačne, električenku 13,50 € mesačne, knihy si kupuje, cca 70,- € na
semester.Navrhovateľkajezdravá,výdavkymalasostomatológiou,keďmalazubnýstrojček.Minimálne

mesačné výdavky sú cca 300,- €. Otec jej nad rámec bežného výživného neposiela nič, nekomunikuje
s navrhovateľkou. Má sestru, ktorá má 28.rokov, na tú otec už výživné neplatí. Sestra má invalidný
dôchodok. Vzhľadom na postoj odporcu k podanému návrhu, žiada zvýšiť výživné od 1.4.2016 vždy
do 20. dňa toho ktorého mesiaca s tým, nedoplatok na výživnom otec nemá.

Z vyjadrení odporcu súd zistil, že tento s návrhom nesúhlasí, nakoľko navrhovateľkou žiadaná čiastka
je neúnosná, pričom tento je už na dôchodku, keď žiadaná suma predstavuje polovicu jeho dôchodku.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy

životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť

rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 3 Zákona o rodine výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho

výsledku, ak sa mohlo začať i bez návrhu.

Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci súd vyvodil ten právny záver, že návrh bol podaný
dôvodne iba čiastočne.

V konaní mal súd preukázané, že výživné otca na O. G. Z., nar. X.X.XXXX, ako maloletú bolo naposledy
zvyšované rozsudkom Okresného súdu Senica č. k. 7P/43/2010-48 zo dňa 7.9.2010, a to na sumu 180,-
€ mesačne.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Súd mal v konaní preukázané,
že navrhovateľka, t. č. plnoletá, v súčasnosti študuje na 3-ročnom dennom bakalárskom štúdiu na
Ekonomickej univerzite v Bratislave. Matka navrhovateľky nie je stabilne zamestnaná, pričom mesačne
platí 200,- € na exekúciu. Vzhľadom na tieto okolnosti a odôvodnené potreby navrhovateľky súd
skonštatoval, že navrhovateľka v súčasnosti nie je schopná sama sa živiť, a teda napriek jej plnoletosti

zákonná vyživovacia povinnosť rodičov voči nej trvá.

Pokiaľ ide o výšku výživného, navrhovateľka žiadala priznať sumu 450,- € mesačne. Súd preto
preskúmal osobné a majetkové pomery oboch účastníkov konania tak, aby zistil, či je takáto výškavýživného opodstatnená. Otec navrhovateľky je toho času na dôchodku, pričom navrhovateľka študuje
na vysokej škole. Vzhľadom na uvedené pomery účastníkov konania súd dospel k záveru, že primeraná
výška výživného odporcu na navrhovateľku pri súčasnej finančnej situácii oboch účastníkov konania je

230,- € mesačne, ktorú sumu súd považuje za primeranú.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo
na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného

vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho
robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§

205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok

konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.