Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, April 5, 2016

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 7C/160/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713221479
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Krnáčová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2016:6713221479.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen, v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Krnáčovou, v právnej veci žalobcu A. Z.,

nar. XX.X.XXXX, trvale bytom M., H. N. XXX/XX, štátnemu občanovi SR, zastúpený advokátkou Mgr.
Nikoletou Oktavcovou, Advokátska kancelária Zvolen, Nám. SNP č. 70/36, proti žalovanému Slovenská
republika v zastúpení Generálna prokuratúra, so sídlom Bratislava, Štúrova ulica č. 2, o zaplatenie
913,78 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 913,78 € titulom náhrady škody spolu s
5,25% ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 19.12.2013 do zaplatenia a uhradiť trovy konania
vo výške 352,34 €, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Pôvodne doručenou žalobou dňa 19.12.2013 žiadal žalobca vydať rozhodnutie, ktorým súd zaviaže

Slovenskú republiku na náhradu škody s tým, že žalovaných označil Slovenskú republiku v zast.
Ministerstva vnútra, Ministerstva spravodlivosti a Generálnej prokuratúry. Následne v priebehu konania
pred zahájením pojednávania zobral žalobu voči Slovenskej republike v zastúpení Ministerstvom vnútra
a Slovenskej republiky v zastúpení Ministerstvom spravodlivosti späť a žiadal konanie v tejto časti
zastaviť. Zároveň žiadal rozhodnúť o trovách konania u žalovaných v I. a v II. rade. Uznesením zo dňa
23.3.2016 súd konanie voči žalovaným v I. a v II. rade zastavil. Konal tak so Slovenskou republikou v
zastúpení Generálnej prokuratúry.

Nárok na náhradu škody žalobca uplatňoval titulom škody, ktorá mu vznikla v trestnom konaní,
kde uznesením príslušníka PZ Zvolen o vznesení obvinenia pre prečin poškodzovania, ohrozovania
prevádzky všeobecne prospešného zariadenia podľa § 288 Trestného zákona mu vznikla škoda. Toto
rozhodnutie považoval za nezákonné rozhodnutie od ktorého odvodzoval svoj nárok na náhradu škody.
Proti uzneseniu o vznesení obvinenia podal žalobca sťažnosť dňa 13.4.2011 o ktorej rozhodoval dozor
vykonávajúci prokurátor, ktorý uznesením pod sp. zn. XPv XXX/XX-XX zo dňa 23.5.2011 sťažnosť

zamietol ako nedôvodnú. Následne bola podaná obžaloba na Okresný súd Zvolen, ktorý v konaní
vedenom pod sp. zn. 3T 107/2011 dňa 23.4.2012 oslobodil žalobcu spod obžaloby, pretože skutok nie je
trestnýmčinom.NazákladeodvolaniaprokurátoraOkresnejprokuratúryZvolenrozhodovalkrajskýsúdv
Banskej Bystrici ako odvolací súd, ktorý uznesením zo dňa 2.8.2012 pod sp. zn. 2To XX/XXXX odvolanie
prokurátora zamietol. Rozhodnutie okresného súdu, ktorým bol žalobca oslobodený spod obžaloby
nadobudlo právoplatnosť dňom 2.8.2012. Z uvedených skutočností je zrejmé, že trestné stíhanie bolo
od začiatku vedené voči žalobcovi neopodstatnene bez relevantných dôkazov. S poukazom na súdnu

prax sa jedná o nezákonné rozhodnutie a to uznesenie policajta PZ, sp. zn. ČVS:X.-XXX/HR-ZV-XXXX.
V rámci trestného konania žalobca splnomocnil na zastupovanie advokátku Mgr. Nikoletu Oktavcovú a
jemu v rámci trestného stíhania ako obvinenému vznikli trovy vynaložené na obhajobu. Z predložených
dokladov v rámci tohto konania vyplýva, že celkovo uhradil právnej zástupkyni za obhajobu v trestnomkonaní čiastku 1.185,33 €. Bola to zmluvne dohodnutá odmena, ktorú jednorazovo v plnej výške
bezhotovostným prevodom uhradil právnej zástupkyni dňa 6.5.2013. Pred podaním návrhu na tunajší
súd požiadal o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podľa ustanovení zákona č. 514/2003

Z.z. spôsobenej nezákonným rozhodnutím a to uznesením o vznesení obvinenia sp. zn. ČVS:X.-XXX/
HR-ZV-XXXX žiadosť zo dňa 14.6.2013 doručil Generálnej prokuratúre SR dňom 18.6.2013. Ku dňu
podania žaloby na tunajší súd nebola uhradená žiadna čiastka. Svoj nárok opieral o ustanovenia zákona
č. 514/2003 Z.z. v platnom znení. Výšku škody, ktorú požadoval uhradiť upravil na sumu 913,78 € s tým,
že bola upravená a vyčíslená v súlade s vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z.z. v platnom znení ako tarifná

odmena advokáta. Okrem istiny žiadal priznať aj úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni, ktorý
uplynul ako zákonná 6-mesačná lehota na dobrovoľné plnenie. Lehota začala plynúť odo dňa doručenia
žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, t.j. od 18.6.2013 a uplynula 18.12.2013.
Odo dňa nasledujúceho teda požadoval zákonnú výšku úrokov z omeškania.

Po úprave okruhu účastníkov konania a ustálení žalovaného v konaní zaslal zástupca Slovenskej

republiky - Generálna prokuratúra SR k žalobe vyjadrenie dňa 3.8.2015, ktoré následne na pojednávaní
dňa 5.4.2016 prezentoval zástupca žalovaného a toto doplnil. Podľa vyjadrenia žalovaného nie je
Generálna prokuratúra orgánom príslušným na konanie o žiadosti. Žalobca si uplatňuje nárok na
náhradu škody na základe nezákonného rozhodnutia a to uznesenia o vznesení obvinenia, ktoré bolo
vydané povereným príslušníkom OO PZ D. pod ČVS:X.-XXX/HR-ZV-XXXX zo dňa 2.4.2011. V tejto

súvislosti poukázal zástupca žalovaného na ustanovenie § 4 ods. 1, písm. f/ zákona č. 514/2003 Z.z. v
spojení s ustanovením § 3 ods. 1 tohto zákona a § 38 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre. Samotný
žalobca označil za nezákonné rozhodnutie, rozhodnutie povereného príslušníka je preto potrebné
zdôrazniť, že uznesenie o vznesení obvinenia je predbežne vykonateľné a právne účinky nastávajú
už jeho vydaním čo je vlastne okamih vzniku škody. Skutočnosť, že škoda bola spôsobená jeho

vydaním nemôže byť popretá ani následným zamietnutím sťažnosti proti tomuto uzneseniu a podaním
obžaloby zo strany okresného prokuratúra. Rozhodnutie o zamietnutí sťažnosti nebolo zrušené a teda
nebola vyslovená jeho nezákonnosť, keď k uvedenému mohlo dôjsť aj na základe konania samotného
žalobcu na postup podľa ustanovenia § 363 ods. 1 Trestného poriadku, ale tento takúto možnosť
nevyužil. Rovnako ani obžaloba po oboznámení sa so skutkovými okolnosťami nebola príslušným

prejednávajúcim sudcom vrátená do prípravného konania. Podľa vyjadrenia žalovaného za nezákonné
nemožno automaticky považovať každé vznesenie obvinenia, ktoré nevedie k právoplatnému odsúdeniu
obžalovaného bez posúdenia osobitnej trestnej veci. Po zmene zákonnej úpravy je nesporné, že v
predmetnej veci nie je orgánom oprávneným konať v mene Slovenskej republiky Ministerstvo vnútra,
avšak sa nedá jednoznačne dospieť k záveru, že týmto orgánom je práve Generálna prokuratúra. Z tohto

dôvodu je na mieste aplikovať ustanovenie § 4 ods. 2 zákona a vo veci by mal súd konať s Ministerstvom
spravodlivosti SR.

Súd si pripojil a oboznámil sa so spisom okresného súdu Zvolen sp. zn. 3T XXX/XXXX, z ktorého
bolo zistené, že Okresná prokuratúra Zvolen dňa 26.8.2011 podala na tunajšom súde obžalobu na

obvineného A. Z., nar. XX.X.XXXX (žalobca v tomto konaní) preto že dňa 20.8.2010 v čase od 14.00
hod. do 14.30 hod. v D., okres M. ako pracovník Technických služieb M., s.r.o. na základe objednávateľa
predsedu predstavenstva E., a.s. E. A. Z. nad rámec jeho pokynu vykonával výkopové práce bágrom
Tatra UDS a to odvodňovací rigol pod mliekárňou E., a.s. D. na parcele č. XXXXX/X, pričom poškodil
20-vláknový optický kábel výrobcu NOKIAS a miestny kábel TCEKPFLE 200 XN 0,6, čím uvedeným

konaním spôsobil škodu spoločnosti Slovak Telekom, a.s. vo výške 20.305,72 €. Okresný súd Zvolen
rozsudkom dňa 23.4.2012 podľa § 285, písm. b/ Trestného poriadku oslobodil obžalovaného A. Z., nar.
XX.X.XXXXspodobžalobypreprečinpoškodzovaniaaohrozovaniaprevádzkyvšeobecneprospešného
zariadeniapodľa§288Trestnéhozákona,ktoréhosamaldopustiť,nakoľkoskutokniejetrestnýmčinom.
Proti rozhodnutiu Okresného súdu Zvolen podal okresný prokurátor odvolanie, o ktorom rozhodoval

Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorý odvolanie okresného prokurátora uznesením zo dňa 2.8.2012
zamietol v konaní vedenom pod sp. zn. XTo XX/XXXX.

Z obsahu spisu Okresného súdu Zvolen ďalej vyplýva, že uznesenie o vznesení obvinenia za prečin
poškodzovania a ohrozovania prevádzky všeobecnej prospešného zariadenia podľa § 288 Trestného

zákona bolo vznesené žalobcovi príslušníkom OO PZ D. dňa 2.4.2011 v konaní X.-XXX/HR-ZV-XXXX.
Proti uvedenému uzneseniu, ktoré prevzal žalobca 12.4.2011 ako vyplýva z pripojenej doručenky podal
sťažnosť dňa 13.4.2011. O sťažnosti rozhodovala Okresná prokuratúra Zvolen v konaní pod sp. zn. XPv
XXX/XXXX dňa 23.5.2011 tak, že sťažnosť obvineného zamietla ako nedôvodnú.Zo spisu ďalej vyplýva, že dňa 13.5.2011 prevzala Mgr. Nikoleta Oktavcová advokátka obhajobu
obvineného A. Z., nar. XX.X.XXXX. Zároveň pripojila plnomocenstvo o zastupovaní zo dňa 13.5.2011.

Súčasťou spisu je aj faktúra č. 2012/04/06, ktorú vystavila advokátka Mgr. Nikoleta Oktavcová splatná
23.4.2012 za úkony právnej služby zo dňa 13.4.2012 v sume 884,65 € a výpis z účtu žalovaného o
úhrade čiastky 1.185,33 € dňom 6.5.2013.

Súčasťou návrhu je aj žiadosť zo dňa 14.6.2013 o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody

podľa§15ods.1zákonač.514/2003Z.z.spôsobenejnezákonnýmrozhodnutímadresovanáGenerálnej
prokuratúre SR spolu s pripojeným vyrozumením GP SR zo dňa 25.6.2013 sp. zn. XV/5 K. XX/XX-
X, ktorým oznámili právnej zástupkyni žalobcu, že Generálna prokuratúra SR nie je príslušná na
konanie o predmetnej žiadosti v zmysle ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. bola žiadosť
postúpená Ministerstvu spravodlivosti SR. Následne 25.6.2013 Generálna prokuratúra SR organizačne
kontrolný odbor opätovne oznámila, že žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody

bola postúpená Ministerstvu spravodlivosti SR a toto adresovala Ministerstvu spravodlivosti SR.

Žalobca prostredníctvom právnej zástupkyni doručil do spisu vyčíslenie náhrady škody, ktorú si uplatnil
ako tarifnú odmenu advokáta pri podaní žaloby a vychádzal zo špecifikácia nákladov na trovy obhajoby
podľa zákonom požadovanej tarifnej nie zmluvne dohodnutej odmeny. Právna zástupkyňa žalobcu v

rámci trestného konania vyčíslila trovy konania pozostávajúce z tarifnej odmeny vo výške 913,78 € a
to za prípravu a prevzatie zastúpenia 13.5.2011 čo vyplýva zo spisu v sume 61,75 €, dňa 22.5.2011
štúdium spisu a nazretie do spisu rovnako vyplýva zo spisu 61,75 €, ďalej účasť na výsluchu svedka
Z., Z., O., R., E., N., V. v čase od 9.00 hod. do 13.10 hod. dňa 20.6.2011 ( vyplýva zo spisu), 3x 61,75
€, spolu 185,25 €, ďalej výsluch svedka C., obvineného a poškodeného dňa 12.7.2011 v čase od 9.00

hod. do 11.40 hod., 2x 61,75 €, spolu 123,50 € (vyplýva z vyšetrovacieho spisu), účasť na ohliadke na
mieste činu dňa 29.7.2011 61,75 €, preštudovanie spisu dňa 17.8.2011, hodnota úkonu 61,75 €. Ďalej
náhrada straty času zo Zvolena do Hriňovej a späť celkovo dve polhodiny a 5 x na úkonoch v Hriňovej,
pričom podľa tarify je 5x dve polhodiny x 12,35 = 123,50 €, ďalej účasť na hlavnom pojednávaní dňa
23.4.2012 v čase od 8.00 hod. do 11.00 hod. 63,58 €, účasť na pojednávaní na Krajskom súde v Banskej

Bystrici dňa 2.8.2012 63,58 € a náhrada straty času na cestu zo Zvolena do Banskej Bystrici a späť na
pojednávanie dve polhodiny x 12,71 €, spolu 25,42 €. Ďalej za rok 2011 9x režijný paušál 7,41 €, spolu
66,69 € a za rok 2012 za dva úkony 7,63 € = 15,26 €. Spolu trovy obhajoby vyčíslené v zmysle vyhlášky
MS SR č. 655/2004 Z.z. v platnom znení boli uplatnené vo výške 913,78 €.

Podľa ustanovenia § 1, písm. a/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov a ďalej len zákon č. 514/2003 Z.z.) tento zákon
upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.

Podľa ustanovenia § 3 ds. 1, písm. a/ zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za podmienok

ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti
tohto zákona, pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 1, písm. f/ zákona č. 514/2003 Z.z. vo veci náhrady škody, ktorá bola
spôsobená orgánom verejnej moci podľa §3 ods. 1, koná v mene štátu Generálna prokuratúra SR, ak

škoduspôsobilštátnyorgánpodľaosobitnéhopredpisuvobčianskomsúdnomkonaní,vtrestnomkonaní
alebo v správnom konaní.
Podľa ustanovenia § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak
osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa ustanovenia § 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne
vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné
rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutie
a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie
zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.

Podľa ods. 3 vyššie citovaného zákonného ustanovenia súčasťou trov konania sú aj trovy právneho
zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určíako tarifná odmena advokáta. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody pred príslušným orgánom.

Žalovaný v priebehu konania popieral oprávnenie konať v mene štátu s tým, že vzhľadom na zákonnú
úpravu v súvislosti s trestným konaním a uznesením o vznesení obvinenia nie je jednoznačne stanovený
orgán oprávnený konať v mene SR a preto podľa ich názoru by takýmto orgánom s poukazom
na § 4 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. malo byť Ministerstvo spravodlivosti SR. Súd vzhľadom
na obsah spisu a prednesy účastníkov dospel k záveru, že štátnym orgánom oprávneným konať

v mene SR je práve Generálna prokuratúra, s ktorou v konaní konal a ktorá bola predvolaná na
pojednávanie. Ustanovenie § 4 má umožniť jednoznačnú identifikáciu ústredného orgánu verejnej moci,
ktorý má v konaniach podriadených režimu zákona č. 514/2003 Z.z. konať za štát. Jednoznačnosť
má byť na prospech žalobcu realizujúceho svoje ústavné právo byť odškodnený za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a súčasne i na prospech žalovaného, aby v súdnom spore vystupoval v
zastúpení kompetentným ústredným orgánom. Podľa názoru súdu práve zákonom č. 412/2012 Z.z.

došlo k presnejšiemu vymedzeniu oprávnenia jednotlivých štátnych orgánov konajúcich za štát práve
v konaniach o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z.. Z obsahu tohto zákona vyplýva, že
nepochybne došlo k zvýrazneniu postavenia prokurátora v trestnom konaní s dôrazom na význam jeho
rozhodovania o podanej sťažnosti obvineného (poškodeného) proti uzneseniu o vznesení obvinenia a
o podaní obžaloby príslušnému súdu z hľadiska určenia štátneho orgánu oprávneného zastupovať štát

v konaní o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím podľa zákona č. 514/2003 Z.z.. Preto
aj keď nezákonným rozhodnutím je stále uznesenie o vznesení obvinenia, ktoré vydal príslušný policajt
oprávnenie Ministerstva vnútra konať za štát v rámci konania o náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím zostala zachovaná len pre prípad, že prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu
policajta a nepodal obžalobu. V opačnom prípade je potrebné dospieť k názoru, že Ministerstvo vnútra

oprávnenie konať za štát nemá (§ 3 ods. 1, písm. d/ zákona č. 514/2003 Z.z.). Preto v prípade, keď
prokurátor podanú sťažnosť obvineného (poškodeného) proti uzneseniu o vznesení obvinenia zamietne
a následne podá obžalobu príslušnému súdu zakladá tým podľa názoru súdu oprávnenie Generálnej
prokuratúry konať za štát v následnom konaní o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
podľa zákona č. 514/2003 Z.z.. Nič nemení na tom to, že prokurátor svojim aktívnym konaním, t.j.

zamietnutím sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia a následným podaním obžaloby zachoval
nezákonnosť uznesenia o vznesení obvinenia hoci mu právny poriadok dáva oprávnenie konať aj
inak napr. zastaviť trestné stíhanie alebo postúpiť vec. Rovnako to nezbavuje zodpovednosti za škodu
príslušnú Generálnu prokuratúru tak ako to namietala na pojednávaní dňa 5.4.2016 v tom zmysle, že
aj tunajší súd mal možnosť vrátiť obžalobu na došetrenie príslušnej prokuratúre. Súd konštatuje, že

k spôsobeniu škody v tomto prípade došlo síce vydaním nezákonného rozhodnutia, ktoré zo strany
prokurátora nebolo vydané, ale tým, že tento nevyužijúc svoju kompetenciu uvedené nezákonné
rozhodnutie nezrušil a trestné stíhanie nezastavil, prípadne nepostúpil vec na došetrenie, ale osvojil
si závery nezákonného rozhodnutia a na základe týchto podal vo veci obžalobu. Vzhľadom k týmto
skutočnostiam mal súd za to, že je Generálna prokuratúra v danej veci orgánom oprávneným konať v

mene Slovenskej republiky a teda, že súd konal so štátnym orgánom oprávneným zastupovať Slovenskú
republiku v spore o náhradu škody v zmysle ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z..

Keďže mal súd vyriešeniu otázku oprávnenosti konať v mene SR ustálil a ustálil, že týmto orgánom je
Generálna prokuratúra SR, zaoberal sa aj vyčíslením výšky škody uplatnenej navrhovateľom v tomto

konaní. Z trestného spisu jednoznačne vyplýva, že v rámci trestného konania udelil žalobca Mgr.
Nikolete Oktavcovej plnomocenstvo na zastupovanie v trestnej veci. Uvedené oznámenie o prevzatí
zastúpenia a pripojená plná moc je zo dňa 13.5.2011 a bola doručená do trestného spisu. Rovnako súd
z trestného spisu zistil, že uplatňované úkony žalobcu v tomto konaní zodpovedajú úkonom v rámci
trestného konania, kde si uplatnila právna zástupkyňa prípravu a prevzatie zastúpenia, nazretie do spisu

a štúdium spisu, následne účasť na výsluchoch svedkov, obvineného, poškodeného, ohliadky miesta
činu, záverečného preštudovania spisu, ako aj účasť na pojednávaniach, či už na okresnom súde alebo
krajskom súde dôvodne. Rovnako si v zmysle vyhlášky MS SR uplatnila aj náhradu straty času pri ceste
zo Zvolena do Hriňovej na úkony celkovo 5 krát a zo Zvolena do banskej Bystrice na pojednávanie
na krajský súd v Banskej Bystrici. Odmena bola uplatnená ako tarifná odmena advokáta pri podaní

žaloby s tým, že vychádzala konkrétne zo špecifikácie nákladov na trovy obhajoby z vyšetrovacieho a
trestného spisu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 3T XXX/XXXX aj keď preukázateľne žalobca uhradil
právnej zástupkyni odmenu zmluvne dohodnutú. Náhrada škody bola priznaná v súlade s ustanoveniami
§ 17 ods. 1, § 18 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z., kde je výslovne podľa § 18 ods. 3 uvedené,že súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové
výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta. Zákon jednoznačne
uvádza tarifnú odmenu advokáta v súlade s vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb. Keďže žalobca správne uplatnil škodu, ktorá mu vznikla
v rámci trestného konania, súd návrhu v plnom rozsahu vyhovel. Okrem dlžnej sumy žiadal žalobca
priznať aj úrok z omeškania v zákonom stanovenej výške, pričom úrok z omeškania žiadal priznať odo
dňa nasledujúceho po dni, ktorý uplynul ako 6-mesačná zákonná lehota určená zákonom č. 514/2003
Z.z. na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Zo spisu jednoznačne vyplýva, že sa dňa

14.6.2013 obrátil žalobca so svojim nárokom v súlade s ustanovením § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003
Z.z. na Generálnu prokuratúru SR, kde žiadal o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody.
Generálna prokuratúra SR písomným podaním dňa 25.6.2013 oznámila žalobcovi prostredníctvom
právnej zástupkyne, že jeho žiadosť bola postúpená Ministerstvu spravodlivosti SR, nakoľko GP SR nie
je príslušná na konanie o predmetnej žiadosti. Súčasťou je aj list adresovaný Ministerstvu spravodlivosti
SR z Generálnej prokuratúry SR zo dňa 25.6.2013, ktorým postúpil žiadosť žalobcu v zastúpení právnej

zástupkyne o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody Ministerstvu spravodlivosti.

Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. sa nárok na náhradu škody spôsobenej
nezákonnýmrozhodnutím,nezákonnýmzatknutím,zadržanímaleboinýmpozbavenímosobnejslobody,
rozhodnutím o trste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe ako aj nárok na náhradu

škody spôsobenej nesprávnym rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom.

Podľa ods. 2 vyššie citovaného zákonného ustanovenia ak bola žiadosť na nepríslušnom orgáne je tento

orgán povinný bezodkladne ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky
podania zostávajú zachované.

Podľa ustanovenia § 16 ods. 1 zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo
jeho časť do 6-tich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku

alebo na jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 1, veta prvá a ods. 2 občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a
včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z

omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

VykonávacímpredpisomjeNariadenievládySRč.87/1995Z.z.vzneníNariadeniavládySRč.586/2008
Z.z.. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Nariadenia vlády v znení platnom a účinnom výška úrokov z
omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej

banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Jednoznačne bolo preukázané, že sa žalobca so svojim nárokom obrátil priamo na príslušný štátny
orgán oprávnený konať v mene SR a tento v domnení, že nie je orgánom oprávneným zastupovať SR
postúpil žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody na Ministerstvo spravodlivosti SR.

Ani uvedený orgán, ktorý nesúhlasil s postúpením veci neuspokojil nárok uplatňovaný žalobcom v tomto
konaní. Po márnom uplynutí zákonnej 6-mesačnej lehoty podal žalobca na tunajšom súde žalobu, ktorou
sa domáhal priznania nároku na náhradu škody. Súd mal za to, že žalovaný sa skutočne dostal do
omeškania s nárokom na náhradu škody a odo dňa nasledujúceho po uplynutí 6-meswačnej lehoty na
dobrovoľné plnenie, t.j. od 19.12.2013 priznal žalobcovi aj úrok z omeškania v maximálnej prípustnej

zákonnej výške 5,25% ročne z dlžnej sumy. Nárok na náhradu škody ako predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody bol doručený príslušnému štátnemu orgánu 18.6.2013, čiže 6-mesačná lehota
uplynula 18.12.2013. Aj v tejto časti súd považoval žalobu za dôvodnú.

Žalobca bol v plnom rozsahu v konaní úspešný, preto pri rozhodovaní o trovách konania súd vychádzal

z ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s ustanovením § 151 ods. 1, veta
prvá Občianskeho súdneho poriadku a priznal žalobcovi plnú náhradu trov konania, ktoré pozostávali
zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 54,50 € a trov právneho zastúpenia vo výške 297,84 €.
Trovy právneho zastúpenia boli vyčíslené v zmysle vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. za 5 úkonovprávnej pomoci, hodnota úkonu právnej pomoci predstavuje 51,45 €. Jednalo sa o doručenie návrhu na
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody čo bolo v konaní preukázané, prevzatie a prípravu
zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, podanie žaloby na tunajší súd, písomné podanie na súd

obsahujúce úpravu petitu, čiastočné späťvzatie, zmenu žaloby, ako aj účasť na pojednávaní 5.4.2016.
Tri úkony boli uskutočnené ešte v roku 2013,teda režijný paušál predstavuje 7,81 € a 2 úkony v roku
2016 8,58 €. Pokiaľ ide o predbežné prejednanie nároku na náhradu škody adresovanú príslušnému
štátnemu orgánu v súlade s ustanoveniami zákona č. 514/2003 Z.z. súd vychádzal z ustanovenia § 13a
ods. 1, písm. c/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. s tým, že sa jedná o písomné podanie protistrane

týkajúce sa veci samej a teda náhrada trov patrí aj za uvedený úkon. Súd teda priznal náhradu trov,
ktoré považoval za účelne vynaložené v celom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 2 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta
O. s. p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého
druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným
počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal
jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j.
1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom

7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli

alebo ak také dôvody neexistovali,
10) bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j.
1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p.,

4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O. s. p.).