Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, April 13, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12CoE/9/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8415204061
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8415204061.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo
nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, zastúpeného BENCONT INVESTMENTS, s.r.o.,
Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 36432105, proti povinnému: E. G., nar. X.X.XXXX, bytom
R. XXX, o vymoženie 1.905,60 eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Kežmarok č. k. 3Er/300/2015-12 zo dňa 2.6.2015, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Exekučný súd uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Michala Brožinu o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Vymáha sa plnenie zo spotrebiteľskej formulárovej zmluvy, kde
rozhodcovská doložka predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Rozhodcovská doložka nebola
individuálne dojednaná, je súčasťou všeobecných podmienok tvoriacich súčasť spotrebiteľskej zmluvy.

Spotrebiteľ ju osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými
podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým všeobecným
obchodným podmienkam. Uvedené závery exekučného súdu potvrdzuje aj názor Krajského súdu v
Prešove vyslovený v podobnom prípade sp.zn. 3CoE 29/10 z 05.05.2010. V tejto súvislosti exekučný
súd poukázal i na stanovisko schválené dňa 27.09.2010 na spoločnom rokovaní občianskoprávneho a
obchodnoprávnehokolégiaKrajskéhosúduvPrešove.Svojnázoroneprimeranejpovaherozhodcovskej

doložky exekučný súd oprel aj o stanovisko Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009
Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné Győrfi bod 40, v ktorom Súdny dvor konštatuje, že vopred
stanovená podmienka v zmluve uzatvorenej medzi spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle smernice
(93/13/ES),ktoránebolaindividuálnedohodnutáaktorápriznávaprávomocprevšetkysporyvyplývajúce
zo zmluvy súdu, v obvode ktorého sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa, spĺňa všetky
podmienky, aby mohla byť z hľadiska smernice 93/13/EHS kvalifikovaná ako nekalá. Teda stanovisko

Súdneho dvora spĺňa všetky podmienky "nekalosti" už len dojednanie, že príslušným na riešenie
sporov zo spotrebiteľskej zmluvy je všeobecný súd v obvode ktorého má dodávateľ sídlo, a nie
všeobecnýzákonnýsúdspotrebiteľa.Vrozhodovanejvecinazákladedodávateľomvopredstanoveného
obsahu rozhodcovskej doložky nielenže nerozhodoval všeobecný súd, ale rozhodoval rozhodcovský
súd zvolený oprávneným. Vzhľadom na skutkové okolnosti dospel súd k záveru, že uznanie a výkon
rozhodcovského rozsudku je v rozpore s právnymi predpismi na ochranu spotrebiteľa. Exekučný súd

je toho
názoru, že rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná
a núti spotrebiteľa v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Je
nespochybniteľné, že neprijateľná rozhodcovská doložka aj výkon práv a povinností z takejto doložky
odporuje dobrým mravom. Dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je
neprimeranou podmienkou a spotrebiteľ ňou nie je viazaný. Vzhľadom na uvedené skutočnosti podľa

ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku č. 233/1995 Z. z. návrh súdneho exekútora na udelenie poverenia
zamietol.Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie, ktoré odôvodnil na
základe § 205 ods. 2 písm. a/, d/, e/, f/, § 221 ods. 1 písm. d/, f/, h/ zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho

súdneho poriadku. Je toho názoru, že súd prekročil zákonné limity pre skúmanie žiadosti o vydanie
poverenia, a to skúmaním iných listín ako pripúšťa znenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, a zákonné
limity pre skúmanie exekučného titulu podľa § 45 ods. 1,2 ZoRK a prekážky rozsúdenej veci, a to
skúmaním rozhodcovskej doložky. Vzhľadom na to, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké
právne účinky ako rozsudok všeobecného súdu, má ním byť exekučný súd viazaný rovnako. Exekučný

súd nemá oprávnenie skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, rozhodcovské konanie,
ani zmluvu, na základe ktorej bol tento vydaný. Doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno
preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný
rozsudok súdu (§ 35 ZoRK). Právny predchodca oprávneného postupoval v súlade s § 93b zákona
o bankách, ktorý jej ukladá povinnosť ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky s tým, že v
predmetnom bode je klientovi daná možnosť neprijať túto zákonom stanovenú ponuku. Poukázal tiež

na nemožnosť aplikácie Smernice 93/13/EHS a rozsudkov Súdneho dvora EÚ, ako aj na neprimerané
zvýhodňovanie povinného pred exekučným súdom na základe jeho postavenia. Navrhuje, aby odvolací
súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie vyhovuje, alternatívne, aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie.

Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie bez zopakovania, či doplňovania dokazovania
vykonaného súdom prvého stupňa. Urobil tak bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 213 ods. 3,
4, 5 a § 214 ods. 2 O.s.p.). Pri preskúmavaní napadnutého uznesenia bol odvolací súd viazaný dôvodmi
podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený toto uznesenie preskúmavať z iných dôvodov,

než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, pokiaľ
by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1, 3 O.s.p.). Po takomto preskúmaní
napadnutéhouzneseniadospelodvolacísúdkzáveru,žeodvolaniuoprávnenéhoniejemožnévyhovieť.

Rozhodujúcou právnou otázkou, ktorú správne prvostupňový súd aj bez návrhu prioritne riešil, je otázka

platnosti rozhodcovskej doložky. Najvyšší súd SR už vo viacerých rozhodnutiach konštatoval oprávnenie
exekučného súdu preskúmať existenciu rozhodcovskej zmluvy. Vo veci 3Cdo 146/2011 najvyšší súd
judikoval, že cit.: ,,Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok
rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie
prebehlo na základe

uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať
rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či
rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný
súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť
súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods.

2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený
výkon rozhodnutia neprípustný. Obdobne porovnaj aj uznesenie NS SR vo veci 6Cdo 143/2011, 2Cdo
245/2010, uznesenia Ústavného súdu vo veciach IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011 a nález Ústavného
súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa 1.11.2011.

Pre rozhodnutie odvolacieho súdu bolo potrebné vyriešiť v prvom rade právnu otázku, či a v akom
rozsahu je preskúmateľný právoplatný a vykonateľný rozsudok rozhodcovského súdu, v ktorom je
neplatná rozhodcovská zmluva, ktorá mala zakladať jeho právomoc.

Je nepochybné, že Zmluva o úvere zo dňa 12.7.2011 podpísaná medzi oprávneným a povinným je

zmluvou spotrebiteľskou.

Pre konečné rozhodnutie odvolacieho súdu má zásadný význam skutočnosť, že rozhodcovská doložka,
uvedená vo Všeobecných obchodných podmienkach (ďalej len „VOP“) nebola individuálne dojednaná,
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.

Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na judikatúru Najvyššieho súdu SR prejednávajúcu danú
problematiku. Tak napríklad v uznesení sp. zn. 6Cdo 1/2012 zo dňa 21.03.2012 Najvyšší súd SRzaujal názor, že oprávneniu súdov v exekučnom konaní skúmať právomoc rozhodcovského súdu v
súvislosti s existenciou rozhodcovskej zmluvy resp. jej neplatnosťou nebránia ust. § 21 ods. 2 alebo
§ 40 ods. 1 písm. c) zák. č. 244/2002 Z. z.. Tieto ustanovenia sa týkajú všeobecne účastníkov

rozhodcovského konania, ktorými môžu byť aj iné subjekty, než spotrebiteľ. Kým nevyužitie postupu
podľa týchto ustanovení v prípade iných účastníkov rozhodcovského konania znamená stratu možnosti
skúmať a spochybňovať rozhodcovskú zmluvu, a tým aj právomoc rozhodcovského súdu v konkrétnej
veci, v spotrebiteľských veciach tomu tak nie je. Aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým
je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu, alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy, podľa

ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať
existenciu, alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy, a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere
konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúcim materiálnu nevykonateľnosť
tohto exekučného titulu. Takouto skutočnosťou spôsobujúcou neplatnosť rozhodcovskej zmluvy je aj
neprijateľnosť zmluvného ustanovenia o rozhodcovskej doložke z dôvodu, že táto nebola individuálne
dohodnutá, že spôsobila nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

povinného.

V bode 3.5 Zmluvy o úvere sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú
z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou
doložkou uvedenou v článku 10., II. Časti Všeobecných obchodných podmienok.

V čl. 10.2.2 Všeobecných obchodných podmienok sa Banka a Klient dohodli na rozhodcovskej doložke
týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých pri
poskytovaní Služieb, Bankových produktov a/alebo vykonávaní Bankových obchodov, vrátane sporov o
platnosť, výklad a zánik príslušnej Zmluvy v tomto znení: a) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom

Banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho
Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania; b)
pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Klient, je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie a
rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a
účinné v čase začatia rozhodcovského konania alebo všeobecnému súdu.

Vychádzajúc z § 53 ods. 1, 4 písm. r/ Obč. zákonníka v znení účinnom už aj v čase uzatvárania
spotrebiteľskej zmluvy medzi účastníkmi konania, nesmú spotrebiteľské zmluvy obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. Takouto neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve je aj dojednanie, vyžadujúce v

rámciindividuálnenedojednanejrozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilv
rozhodcovskom konaní pred rozhodcom, ktorého sídlo je neprijateľne vzdialené od bydliska spotrebiteľa.

Rozhodcovská doložka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, nesmie zhoršovať postavenie spotrebiteľa
v rozhodcovskom konaní v porovnaní s jeho základnými právami v súdnom konaní. Jedným z týchto práv

je aj právo na ústne prejednanie veci pred všeobecným súdom spotrebiteľa, ak je v postavení odporcu
(§ 84, § 85 ods. 1 O.s.p.).

V preskúmavanej veci si zmluvné strany dohodli výlučnú právomoc rozhodcovského súdu, pokiaľ
bude v príslušnom spore žalobcom Banka. Takéto dojednanie rozhodcovskej doložky spĺňa podmienku

neprimeraného (nekalého) zmluvného ustanovenia, pretože zakladá právomoc na rozhodnutie
rozhodcovského súdu so sídlom v Bratislave, ktoré je vzdialené od miesta bydliska povinného (okres
Kežmarok)viacako350km,atýmspôsobujeznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. Ustanovenie § 26 ods. 1 z. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní predpokladá ústne pojednávanie pred rozhodcovským súdom, pokiaľ sa účastníci nedohodnú

inak, alebo pokiaľ rozhodcovský súd nerozhodne, že konanie bude písomné. Zmluvné ustanovenie
vylučujúce ústne pojednávanie rozhodcovského súdu, ktoré nebolo individuálne dohodnuté, či aj
teoretická možnosť rozhodnutia rozhodcovského súdu, že konanie bude písomné, zhoršujú postavenie
spotrebiteľa v porovnaní so súdnym konaním a zväčšuje rozsah nerovnováhy v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Za individuálne dojednanie rozhodcovskej zmluvy treba považovať také, ktorému predchádzalo
poučenie spotrebiteľa o právnych dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvyso zameraním na zhoršenie procesných práv a povinností v neprospech spotrebiteľa v porovnaní
so súdnym konaním. Spotrebiteľovi musí byť daná reálne možnosť voľby, či prijme alebo neprijme
rozhodcovskú zmluvu. Voľba spotrebiteľa v prospech všeobecného súdu nesmie byť spojená s

možnosťou neuzavretia samotnej spotrebiteľskej zmluvy. Veriteľ (dodávateľ) musí splnenie týchto
podmienok individuálneho dojednania rozhodcovskej zmluvy v prípade pochybností preukázať (§ 53
ods. 3 Občianskeho zákonníka), inak sa nepovažuje rozhodcovská zmluva za individuálne dojednanú.

Poučovaciu povinnosť veriteľa navrhujúceho uzavretie rozhodcovskej zmluvy spotrebiteľovi možno

vyvodiť z ustanovenia § 93b zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách, upravujúceho podmienky uzavretia
rozhodcovskej zmluvy.

Ani zo Zmluvy o úvere zo dňa 12.7.2011, ani z ďalších listín, ktoré mal rozhodcovský súd a exekučný
súd k dispozícii nevyplýva, že povinný pred podpisom zmluvy bol oprávneným takto poučený. V
dôsledku toho nastupuje zákonom stanovená domnienka, že takto dohodnutá rozhodcovská doložka sa

nepovažuje za individuálne dojednanú. Táto rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinného ako spotrebiteľa.

Neprijateľnosť tejto zmluvnej podmienky je daná tým, že sídlo rozhodcovského súdu nie je totožné
so sídlom všeobecného súdu spotrebiteľa, a už vôbec nemá sídlo na inom mieste výhodnejšom pre

spotrebiteľa. V preskúmavanej veci by bol všeobecným súdom povinného Okresný súd Kežmarok. Sídlo
rozhodcovského súdu je v Bratislave, kde má sídlo aj oprávnený.

Pokiaľ rozdiel v procesných právach a povinnostiach vyplývajúcich z dojednania rozhodcovskej doložky
v porovnaní s právami a povinnosťami podľa Občianskeho súdneho poriadku, týkajúcich sa sídla

rozhodcu, spôsobuje výraznú nerovnosť v neprospech spotrebiteľa, jedná sa o neprijateľnú, a preto
neplatnú rozhodcovskú doložku.

Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa
04.06.2009 vyslovujúce stanovisko, podľa ktorého vopred stanovená podmienka v zmluve uzatvorenej

medzi spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle Smernice (93/13/EHS), ktorá nebola individuálne
dohodnutá, a ktorá priznáva právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v obvode ktorého
sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa, spĺňa všetky podmienky, aby mohla byť z hľadiska
Smernice 93/13/EHS kvalifikovaná ako nekalá. Podľa stanoviska Súdneho dvora spĺňa v zmysle
Smernice všetky podmienky nekalosti (neprijateľnosti) už len dojednanie, že príslušným na riešenie

sporov zo spotrebiteľskej zmluvy je všeobecný súd, v obvode ktorého má dodávateľ sídlo a nie
všeobecný súd spotrebiteľa.

Keďže v preskúmavanej veci nedošlo k platnému uzavretiu rozhodcovskej zmluvy medzi zmluvnými
stranami, došlo tým k založeniu nedostatku právomoci rozhodcovského súdu na rozhodovanie v

predmetnej veci, čo má za následok materiálnu nevykonateľosť (nezáväznosť) rozhodcovského
rozsudku.

Za opodstatnenú nepovažuje odvolací súd ani obranu oprávneného týkajúcu sa tvrdeného prekročenia
právomocí exekučného súdu pri rozhodovaní podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

V tejto súvislosti odvolací súd opätovne poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
č. k. 6Cdo 1/2012 zo dňa 21.3.2012. Podľa odôvodnenia tohto rozhodnutia skúmaním platnosti
rozhodcovskej doložky dohodnutej v spotrebiteľskej veci, t.j. vo veci vyplývajúcej zo spotrebiteľského
vzťahu, ktorým je právny vzťah založený právnou skutočnosťou - spotrebiteľskou zmluvou, súdy v

exekučnom konaní nepreskúmavajú vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizujú svoje
oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t.j. oprávnene
posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom.

Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom,

ak rozhodcovská zmluva bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomocí rozhodcovského súdu má v
spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku.
Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej úpravy
premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa tvoriaci samostatné odvetviepráva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej nerovnováhy v právach a
povinnostiach založený spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa.

Judikatúra súdov vrátane Európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-
I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací

súd so zreteľom na neplatnú rozhodcovskú doložku nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými
odvolacími námietkami.

Z týchto dôvodov odvolací súd v súlade s § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil napadnuté uznesenie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.