Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 13, 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/215/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2713204261
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2713204261.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a

členov senátu: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Martin Holič, v právnej veci navrhovateľa: Intrum Justitia
Debt Finance AG, so sídlom Industriestrasse 13C, CH-6300 Zug, Švajčiarsko, IČO: CHE-100.023.266,
zastúpený advokátom: JUDr. Ján Šoltés, so sídlom Karadžičova 8, P.O.BOX 205, Bratislava, proti
odporkyni: I. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, J., štátna občianka SR, za účasti vedľajšieho
účastníka na strane odporkyne: Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA, so sídlom Park
Angelinum 2, Košice, IČO: 42 326 923, právne zastúpený: Mgr. Peter Masarovič, advokát, so sídlom
Park Angelinum 2, Košice, o zaplatenie 501,99 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti

rozsudku Okresného súdu Skalica zo dňa 16. decembra 2014, č.k. 5C/242/2013-133, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporkyni a vedľajšiemu účastníkovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd návrh zamietol, odporkyni náhradu trov konania nepriznal
a navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka na strane
odporkyne k rukám právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na strane odporkyne v sume 85,80 Eur
do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Rozhodnutie odôvodnil citáciou ustanovení § 497 Obchodného zákonníka, § 2 písm. a) a b) zákona č.
258/2001 Z.z., § 52 ods. 1, 2, 3, § 879j Občianskeho zákonníka, § 2 ods. 1 písm. a), b), § 6 ods. 3,
§ 23a ods. 1, 2 zákona č. 634/1992 Zb., § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení
účinnom od 01.05.2014, § 100 ods. 1, § 103 Občianskeho zákonníka a v časti rozhodnutie o trovách
konania § 142 ods. 1, v časti trov konania vedľajšieho účastníka § 93 ods. 2, ods. 4 O.s.p., § 18 O.s.p.,
§ 24 O.s.p., § 25 ods. 1 O.s.p. a vecne argumentoval tým, že dňa 16.08.2002 bola medzi spoločnosťou
GE Capital Multiservis, k.s., so sídlom Dobrovičova 8, 811 09 Bratislava, IČO: 35 783 214 a odporkyňou

uzavretá zmluva o úvere označená ako KU oblasť 008, poradca 10505 číslo zmluvy 1001742238 (ďalej
len „Zmluva“), na základe ktorej bola odporkyni poskytnutá celková výška úveru 7.160,- Sk (237,70 Eur)
a to za účelom kúpy tovaru - KOBOLD SYSTEM. Cena tovaru bola uvedená 8.950,- Sk, priama platba
vo výške 1.790,- Sk. V zmluve bola uvedená RPMN 20,47% ročne, počet mesačných splátok 24, výška
mesačnej splátky 433,- Sk, dátum prvej platby do 18.09.2002, cena úveru bola 10.392,- Sk. V spodnej
časti tejto zmluvy je v poslednom odseku drobným písmom uvedené, že zmluvou o úvere sa GE Capital
Multiservis, k.s. zaväzuje, že na požiadanie zákazníka a po splnení stanovených podmienok poskytne

v prospech zákazníka peňažné prostriedky do určitej výšky a zákazník sa zaväzuje takto poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť, zaplatiť úroky a splniť ostatné povinnosti podľa tejto zmluvy. V ostatnom
určujú obsah zmluvy obchodné podmienky a sadzobník poplatkov spoločnosti GE Capital Multiservis,
k.s., ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy.Podľa bodu 8.1 obchodných podmienok zmluvy o úvere spoločnosti GE Capital Multiservis, k.s., ďalej
len „OP“ veriteľ a zákazník podpisom zmluvy o úvere zatvárajú zmluvy o revolvingovom úvere s
nasledujúcim obsahom a zákazník žiada veriteľa o poskytnutie úverového rámca na opakované

čerpanie úveru až do stanovenej výšky úverového rámca a o otvorenie úverového účtu zákazníka u
veriteľa. Na základe zmluvy o revolvingovom úvere sa veriteľ zaväzuje, že na žiadosť zákazníka a po
splnení podmienok poskytne v prospech veriteľa peňažné prostriedky až do výšky úverového rámca
a zákazník sa zaväzuje takto poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť, zaplatiť úroky a splniť ostatné
povinnosti podľa zmluvy o revolvingovom úvere. V prípade schválenia žiadosti doručí veriteľ písomné

oznámenie o schválení úverového rámca zákazníkovi, ktoré bude obsahovať najmä výšku úverového
rámca, mesačné splátky, RPMN a VS pre platby splátok úveru.
Podľa bodu 8.2 OP zmluva o revolvingovom úvere nadobúda účinnosť doručením žiadosti o poskytnutie
peňažných prostriedkov z úverového rámca zo strany zákazníka.
Z platobnej histórie vyplýva, že odporkyni poskytnutý úver bol špecifikovaný nasledovne: úver 663,88
Eur, splátka 33,19 Eur, číslo zmluvy 2815952192, dátum uzavretia zmluvy 08.08.2007, posledná

prijatá platba 08.06.2009, dátum ukončenia zmluvy 19.12.2008. Ďalej súd z platobnej histórie zistil,
že odporkyňa využívala platobnú kartu a postupne čerpala peňažné prostriedky poskytnuté právnym
predchodcom navrhovateľa. Ku dňu 08.06.2009 (posledný záznam vo výpise) bola pohľadávky vo výške
502,04 Eur. Z prehľadu histórie vyplýva, že odporkyni boli účtované poplatky a úroky.
Listom spoločnosti GE Money, a.s. zo dňa 30.10.2008 táto spoločnosť oznámila odporkyni, že v súlade

s Obchodnými podmienkami čl. 8 bod 8.15.1.2 vypovedá súčasnú zmluvy o revolvingovom úvere. K
20.11.2008 bude kreditná karta zablokovaná. V zmysle čl. 8 bod 8.15.1.2. Obchodných podmienok je
odporkyňa povinná ihneď uhradiť všetky svoje záväzky uvedené vo výpise ako konečný zostatok.
Podľa výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sa, vložka číslo 3902/B na
základe zmluvy o predaji podniku účinnej odo dňa 01.04.2006 spoločnosť GE Money Multiservis k.s.

predala svoj podnik spoločnosti GE Money, a.s., Bottova 7, 821 09 Bratislava, IČO: 17 324 220.
Z Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 27.09.2012 medzi postupcom GE Money,
a.s., Bottova 7, 821 09 Bratislava, IČO: 17 324 220 a spoločnosťou Profidebt Slovakia s.r.o. (pôvodným
navrhovateľom) ako postupníkom mal súd preukázané postúpenie pohľadávky voči odporkyni, ktorú si
navrhovateľ uplatňuje v tomto konaní. Podľa prílohy k uvedenej zmluve, pohľadávka vyplýva zo zmluvy

s číslom 2815952192 vo výške 501,99 Eur. Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 05.10.2012
mal súd preukázané, že spoločnosť GE Money, a.s. oznámila odporkyni postúpenie pohľadávky na
spoločnosť Profidebt Slovakia s.r.o.
Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 31.01.2014 spoločnosť Profidebt Slovakia s.r.o.. v
súlade s ust. § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka postúpila ako postupca pohľadávku proti odporkyni

vzniknutú zo zmluvy o úvere, ktorá je predmetom tohto súdneho konania, spolu s príslušenstvom
a všetkými právami s ňou spojenými na postupníka spoločnosť: Intrum Justitia Debt Finance AG,
Alpenstrasse 2, CH-6300 Zug, Švajčiarsko, IČO: CHE-100.023.266. Uznesením č.k. 5C/242/2013 - 68
zodňa26.05.2014súdpripustil,abydokonanianamiestodoterajšiehonavrhovateľa:ProfidebtSlovakia,
s.r.o., Mliekarenská 10, 820 05 Bratislava, IČO: 35 925 922 vstúpila spoločnosť: Intrum Justitia Debt

Finance AG, Alpenstrasse 2, CH- 6300 Zug, Švajčiarsko, IČO: CHE-100.023.266.
Dňa 03.03.2009 bola uzatvorená Splátková dohoda medzi spoločnosťou GE Money, a.s. a odporkyňou
(ďalej len ,,Dohoda“). V Článku 1. odporkyňa uznala čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči
veriteľovi, ktorý vznikol na základe zmluvy uzatvorenej s pôvodným veriteľom GE dňa 08.08.2007. Dlžná
čiastka bola vyčíslená ku dňu 05.01.2009 vo výške 663,59 Eur. Zároveň sa odporkyňa zaviazala, že

dlh uhradí vo forme splátok. Podľa čl. 3 tejto dohody sa účastníci dohodli aj na rozhodcovskej doložky, v
zmysle ktorej všetky medzi nimi vzniknuté spory sa predložia na rozhodnutie Stálemu rozhodcovskému
súdu zriadenému pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s.
Navrhovateľ sa svojim návrhom doručeným súdu dňa 20.06.2013 domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu
na zaplatenie sumy 501,99 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 501,99 Eur od

05.10.2012 do zaplatenia a náhradu trov konania. V návrhu uviedol, že na základe zmluvy o úvere
zo dňa 08.08.2007 bol odporkyni poskytnutý úver vo výške 663,88 Eur, splatný v 24 mesačných
splátkach vo výške 14,37 Eur. Odporkyňa porušila ustanovenia bodu 4.17 všeobecných obchodných
podmienok zmluvy o úvere, podľa ktorých bola povinná mesačné splátky splácať v stanovenej výške
podľa splátkového kalendára a tento splátkový kalendár dodržiavať. Nakoľko si odporkyňa neplnila

riadne svoje povinnosti, spoločnosť GE Money, a.s. vypovedala zmluvu dňa 19.12.2008. Odporkyňa
pohľadávku navrhovateľa do dňa podania návrhu neuhradila ani čiastočne. Pohľadávka navrhovateľa
predstavuje sumu 501,99 Eur, ktorú tvorí neuhradená istina úveru vo výške 501,99 Eur. Súčasťou
sumy úrokov z omeškania sú ďalej úroky z omeškania vyčíslené podľa § 369 ods. 1 Obchodnéhozákonníka, t.j. 5% ročný úrok z omeškania zo sumy 501,99 Eur od 05.10.2012 do zaplatenia. Dňa
27.09.2012 uzavrel navrhovateľ ako postupník so spoločnosťou GE Money, a.s. ako postupcom,
zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe, ktorej bola navrhovateľovi postúpená pohľadávka voči

odporkyni zo zmluvy o úvere vo výške 501,99 Eur s príslušenstvom a právami spojenými s pohľadávkou.
Postúpenie pohľadávky oznámil postupca odporkyni listom zo dňa 26.10.2012, v ktorom vyčíslil
výšku pohľadávky navrhovateľa a vyzval odporkyňu na jej zaplatenie. Odporkyňa v stanovenej lehote
pohľadávku navrhovateľa nezaplatila.
Podaním navrhovateľa zo dňa 10.12.2014 navrhovateľ súdu oznámil, že s odporkyňou bola dňa

28.01.2009 uzatvorená splátková dohoda, pričom odporkyňa svoj dlh uznala čo do dôvodu a výšky.
Pohľadávka navrhovateľa vznikla tým, že GE Capital Multiservis, k.s. uzavrel s odporkyňou na
predtlačenom formulári Zmluvu o úvere č. zo dňa 16.08.2002, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú
obchodné podmienky a Sadzobník poplatkov. V zmluve sa dohodli, že navrhovateľ poskytne odporkyni
úver na nákup tovaru úver a odporkyňa sa zaviazala poskytnutý úver mu splácať spolu s dohodnutými
úrokmi formou pravidelných mesačných splátok vždy k 18. dňu v mesiaci, pričom prvú splátku bola

povinnázaplatiťdo18.09.2002.Vtomtokonanívšaknavrhovateľuplatňujenárokvyplývajúcizozmluvyo
revolvingovomúvere,ktorámalavzniknúťsúčasnesozmluvouospotrebiteľskomúvere,pričomosobitná
zmluva o revolvingovom úvere s odporkyňou nebola uzatvorená. V rámci tejto zmluvy navrhovateľ vnútil
odporkyni v rámci predtlačeného formulára aj iný právny úkon, než ten o ktorý mala odporkyňa v danom
čase záujem a tak vnútil odporkyni uzatvorenie ďalšej zmluvy, o ktorú nemala odporkyňa záujem a jej

úmysel nesmeroval k uzatvoreniu takejto zmluvy.
Súd sa v prvom rade zaoberal námietkou premlčania, ktorú vzniesol vedľajší účastník na strane
odporkyne vo svojom písomnom vyjadrení, ku ktorej sa pripojila aj odporkyňa.
Dňa 01.05.2014 nadobudla účinnosť novela č. 102/2014 Z.z., ktorá zavádza do zákona č. 250/2007
Z.z. ustanovenie § 5b, podľa ktorého orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada

aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi,
vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť
alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ
týchto skutočností dovolával.
Z vyššie citovaného právneho predpisu vyplýva, že súd má na premlčanie prihliadať ex offo teda

aj bez námietky účastníka. Z toho dôvodu sa súd zaoberal právnou povahou a aplikáciou právnej
normy vo vzťahu k predmetu uplatnenej pohľadávky v tomto konaní a právneho vzťahu vzniknutého
medzi účastníkmi. Na uvedený právny vzťah je potrebné aplikovať zákon č. 634/1992 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 23a ods. 1,
ods. 2, podľa ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka,

Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú
vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení
neskorších predpisov sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka. Súd zastáva názor,
že predmetná zmluva o úvere je jednoznačne zmluvou spotrebiteľskou kde na jednej strane vystupuje

fyzická osoba - spotrebiteľ, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a na strane druhej právnická osoba - dodávateľ,
ktorá pri uzatváraní zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Zároveň ide o zmluvu
o spotrebiteľskom úvere, a preto pri právnom posúdení veci zmluvu posudzoval v zmysle ustanovení
zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, na ktorý sa subsidiárne vzťahuje Občiansky

zákonník. Zmluva je spracovaná ako tzv. typová zmluva, podľa predtlače. Spotrebiteľom je výlučne
fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania. Vzhľadom k obsahu uzavretej zmluvy medzi účastníkmi súd posúdil podmienky zmluvy
v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka a zák. č. 258/2001 Z.z., napriek tomu, že zmluva bola
uzavretá v zmysle ustanovení zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších prepisov.

Dohodnuté použitie určitého právneho predpisu v neprospech spotrebiteľa je neprijateľnou podmienku
v zmysle § 53 OZ. Jedná sa ustanovenia zmluvy, s ktorým sa mohol odporca ako spotrebiteľ oboznámiť
pred podpisom zmluvy, ale nemohol ovplyvniť obsah podmienky. Z hľadiska zákonodarcom sledovaného
cieľa ochrany spotrebiteľa podľa cit. zákona neexistuje žiadna skutočnosť opodstatňujúca dojednanie
alebo vylúčenie právnej úpravy, podľa ktorej sa má alebo nemá právny úkon posudzovať. Preto súd

posudzoval túto zmluvu v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka aj napriek tomu, že zmluva bola
uzavretá v zmysle ustanovení zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších prepisov,
nakoľko je pre spotrebiteľa priaznivejšia.Ako predbežnú otázku súd skúmal platnosť uznania dlhu, ktoré malo byť obsiahnuté v splátkovej dohode
zo dňa 03.03.2009, pričom dospel k záveru, že predmetné uznanie dlhu nie je platným právnym úkonom,
a to z toho dôvodu, že ide o právny úkon, ktorý obchádza zákon a prieči sa dobrým mravom, pretože

vychádza z nekalej obchodnej praktiky navrhovateľa. Súd tak rozhodol z toho dôvodu, že Dohodu
pripravil a predložil na podpis odporkyni navrhovateľ a takto pripravená dohoda o uznaní dlhu so
splátkovým kalendárom obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku a to predĺženie premlčacej doby
formou uznania dlhu, ktorá zmluvná podmienka je absolútne neplatná. Zo strany pôvodného veriteľa
neboli dodržané princípy dobromyseľnosti, čestnosti a boli využité omyl a lesť v snahe dosiahnuť

uznanie premlčaného záväzku spotrebiteľa. Odporkyňa si uzavretím formulárovej dohody zhoršila
ako spotrebiteľ svoje zmluvné postavenie a jej uzavretie jej privodili značnú ujmu, čo je v rozpore s
ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Okolnosti, za ktorých veriteľ dohodu uzavieral, je
možné považovať za nekalú obchodnú praktiku a posudzovať ju podľa ustanovenia § 8 ods. 4 zákona
č. 250/2007 Z.z.. Je nepochybné, že účelom, ktorý predložením dohody na podpis odporcovi sledoval,
bolo prelomenie účinku premlčania predĺžením premlčacej doby na 10 rokov (§ 110 ods. 1 Občianskeho

zákonníka). Pôvodný veriteľ zneužil slabšie postavenie odporcu ako spotrebiteľa a jeho neznalosť
právnych predpisov a pripravil si tak pre seba nedôvodnú výhodu spočívajúcu v predĺžení premlčacej
doby na úkor odporcu. Podstatne tým narušil ekonomické správanie odporcu - spotrebiteľa, ktorý by
nepochybne v prípade, keby vedel, že dlh je premlčaný a že záväzok nemusí platiť, dohodu o uznaní
dlhu neuzavrel. Právny úkon - dohoda o uznaní dlhu podľa názoru súdu svojím obsahom obchádza

zákon, odporuje predpisom na ochranu spotrebiteľa a je v rozpore s dobrými mravmi, preto je podľa §
39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatný. Splátkovou dohodou teda nedošlo k účinnému uznaniu
záväzku s následkami predĺženia premlčacej lehoty na dobu 10 rokov. Vychádzajúc zo skutkových
okolností, za akých navrhovateľ dával podpisovať odporkyni uvedenú listinu, ako i na skutočnosť, že
navrhovateľ mal vopred pripravené znenie vyhlásenie o uznaní záväzku, dospel súd k záveru, že takéto

konanie je konanie v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa, pretože navrhovateľ využitím mylných informácii dosiahol uznanie dlhu v záujme predĺženia
premlčacej doby, i keď odporkyňa nemala vôbec vedomosť a ani vôľu takéto vyhlásenie učiniť a nemal
vedomosť o následkoch takéhoto právneho úkonu.
V prípade dohody o uznaní dlhu a uzavretí splátkového kalendára sa jedná o kombináciu jednostranných

advojstrannýchprávnychúkonovupravujúcichprávnevzťahy,ktorévyplývajúzospotrebiteľskýchzmlúv.
V tomto prípade to bol práve pôvodný veriteľ (zjavne práva znalý), ktorý si vynútil u odporkyne návštevu
a dal jej podpísať ním vopred pripravený formulár, kde okrem dvojstranného právneho úkonu vo forme
dohody o splátkach, ktorý dlžníkom zvyčajne prezentuje, vložil aj pre ňu zjavne nevýhodný jednostranný
úkon uznania záväzku, ktorý dlžníkom na rozdiel od dohody o splátkach už výslovne neinterpretoval.

Podpísaním dohody odporkyňa nič nezískala ale naopak, naoko „vlastným“ úkonom si z vôle veriteľa
svoje postavenie podstatne zhoršila. Aj z ďalších právnych súvislostí vyplýva, že dohoda o splátkach
nebola zo strany navrhovateľa žiadnym dobrodením (keďže navrhovateľ iba odložil podanie žaloby
po uznaní záväzku v snahe predísť možnej námietke premlčania) ale naopak navrhovateľ napriek
vedomostiúčinkov,ktorédosahuje(resp.sasnažídosiahnuť)vpodobeobnoviteľnostinárokuneposkytol

odporkyni žiadny benefit (napr. v podobe odpustenia úrokov z omeškania, poplatkov, časti istiny a pod.)
Z textu je zrejmé, že ide o formulár, ktorý žalobca používa vo vzťahu k neurčitému počtu dlžníkov. Dlžník
takúto dohodu podpisuje s úmyslom dosiahnuť splatenie dlhu v splátkach a rozhodne nie je v jeho
záujme predĺžiť plynutie premlčacej lehoty, prípadne súhlasiť s rozhodcovským konaním, nakoľko takto
by si významne zhoršil postavenie, čo je v rozpore s princípom ochrany spotrebiteľa. To, že žalobca

nekoná s odbornou starostlivosťou nepochybne vyplýva aj zo skutočností, že žalovaná nemala žiadnu
vedomosť o následkoch podpísania uvedenej dohody, ktorej obsah nemohla podstatným spôsobom
ovplyvniť. V dohode uvedená suma uznanej pohľadávky navyše nekorešponduje s nárokom žalobcu
uplatnenom v tomto konaní, nešpecifikuje z čoho pozostáva uznaná pohľadávka, preto je pre potreby
tohto konania prakticky nepoužiteľná. Táto dohoda je neplatná v zmysle ust. §§ 3, 37 a 39 OZ. Z výsluchu

odporkynebolojednoznačnepreukázané,žetáto nevedelaakédôsledkymáuznaniezáväzkuvovzťahu
k premlčaniu pohľadávky. Z uvedeného dospel súd k záveru, že dohoda, na základe ktorej malo dôjsť
k predĺženiu premlčacej doby je podľa § 3, § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka neplatná a v konaní je
potrebné prihliadnuť na námietku premlčania.
Z návrhu na začatie konania ako aj z listinného dôkazu oznámenia zo dňa 30.10.2008 písomného

vyjadrenie navrhovateľa zo dňa 11.10.2014 mal súd preukázané, že právny predchodca navrhovateľa
zmluvu o revolvingovom úvere vypovedal dňa 20.11.2008 čím nastala predčasná splatnosť úveru. V
zmysle § 103 Občianskeho zákonníka premlčacia trojročná lehota v tomto prípade začala plynúť odo
dňa 21.11.2008, kedy právny predchodca navrhovateľa mohol pohľadávku prvý krát uplatniť na súdea uplynula dňa 21.11.2011. Návrh na súd bol podaný dňa 20.06.2013, teda po uplynutí trojročnej
premlčacej lehoty, z toho vyplýva, že navrhovateľovo právo na zaplatenie dlžnej sumy bolo už premlčané
a keďže má súd povinnosť prihliadať na premlčanie z úradnej povinnosti, súd nemohol navrhovateľovi

toto právo priznať. Na premlčaní nároku nič nemení ani tá skutočnosť, že odporkyňa dlh uznala, pretože
podľa názoru súdu je uznanie dlhu zo strany odporkyne zo dňa 10.05.2013 neplatným právnym úkonom,
ktorý nemá žiadne účinky na plynutie a dĺžku premlčacej doby. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa
návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.
Z týchto dôvodov sa súd podrobnejšie nezaoberal meritom veci, ale návrh v celom rozsahu zamietol s

poukazom na premlčanie nároku navrhovateľa.
O trovách konania súd rozhodoval v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. avšak odporcovi, ktorý mal vo
veci plný úspech, nepriznal náhradu trov konania, nakoľko odporca si náhradu trov neuplatnil a taktiež
mu žiadne trovy ani nevznikli.
Keďže v danom konaní na strane odporcu vystupuje ako vedľajší účastník aj Združenie na ochranu
spotrebiteľov OBRANA. Súd rozhodoval aj o náhrade trov tohto vedľajšieho účastníka, ktoré mu v konaní

vznikli a ktoré boli účelne vynaložené. Vedľajší účastník má (rovnako ako akýkoľvek hlavný účastník)
jednak právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo (článok 47 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky), ktoré sa v rámci civilného súdneho konanie realizuje možnosťou zabezpečiť si
kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom - advokátom, a samozrejme má i
právonanáhradutrovkonania,kampodľaustanovenia§137ods.1O.s.p.bezakýchkoľvekpochybností

patrí i náhrada trov právneho zastúpenia. Samozrejme, vedľajšiemu účastníkovi môže byť priznaná
náhrada trov konania (teda i náhrada trov právneho zastúpenia) len v prípade, ak právo na náhradu trov
konania vznikne tomu účastníkovi, na strane ktorého v konaní vystupoval.
Súd zaviazal navrhovateľa, ktorý bol v konaní neúspešný, k povinnosti uhradiť vedľajšiemu účastníkovi
na strane odporcu Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA trovy konania v celkovej sume 85,80

Eur, ktorá suma pozostáva z odmeny právneho zástupcu vedľajšieho účastníka Spotrebiteľského
združenia OSA za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenia vo veci zo
dňa 26.03.2014) vo výške po 34,86 Eur za úkon (§ 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení
neskorších predpisov), z režijného paušálu za dva úkony právnej služby vo výške po 8,04 Eur za úkon.
Uvedené trovy právneho zastúpenia považoval za účelne vynaložené, nakoľko vedľajší účastník sa

vecne vyjadroval jednak k premlčaniu nároku navrhovateľa, ako aj poukazoval.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ s tým, že žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvého stupňa postupom podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, že zaviaže odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi
sumu 501,99 Eur, úrok z omeškania vo výške 5% p.a. zo sumy 501,99 Eur od 05.10.2012 do zaplatenia

a nahradiť mu trovy konania, náhradu trov právneho zastúpenia s tým, že žiada, aby odvolací súd
na zaplatenie trov konania zaviazal popri odporkyni aj vedľajšieho účastníka vystupujúceho na strane
odporkyne. Alternatívne, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie
konanie. Namietal, že v konaní došlo k vadám v zmysle § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. Súd vec
nesprávne posúdil aplikáciou nesprávneho právneho ustanovenia. Hlavným dôvodom, ktorý mal za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci je posúdenie písomného uznania dlhu odporkyňou súdom
prvého stupňa a právnych účinkov z neho plynúcich. Namietal, že odporkyňa svoj dlh vzniknutý z
titulu nesplateného úveru poskytnutého jej spoločnosťou GE Money, a.s. čo do právneho dôvodu
a výšky uznala. Uznanie obsiahnuté v splátkovej dohode, v ktorej právny predchodca navrhovateľa
poskytol odporkyni platobné výhody a umožnil jej splatiť dlh formou pravidelných mesačných splátok

obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti, aby z toho bolo možné usudzovať na platnosť
úkonu. Je treba zdôrazniť, že odporkyni bol predložený návrh splátkovej dohody, ktorý adresovala
právnemu predchodcovi navrhovateľa odporkyňa. Odporkyňa v pozícii priemerného spotrebiteľa po
preštudovaní návrhu splátkovej dohody musela vedieť, čo podpisuje. Tiež poukázal na rozpor v
tvrdeniach odporkyni o podpísaní splátkovej dohody v roku 2011 a navrhovateľom predloženej listiny

z roku 2009. V čase podpisu splátkovej dohody v roku 2009 naviac pohľadávka nebola premlčaná. Z
tohto dôvodu neobstojí obrana odporkyni o tom, že jej nikto nevysvetlil pojem premlčanie a jeho právne
následky, pričom pre veriteľa, ktorý si svoje právo zabezpečuje nevyplýva žiadna povinnosť upozorňovať
dlžníka na premlčanie, nakoľko aj v prípade premlčania je pohľadávka stále riadnou a existujúcou
pohľadávkou. V ďalšom poukázal na nedostatočné, nepresvedčivé a nepreskúmateľné odôvodnenie

rozsudku zdôrazňujúc, že uznanie dlhu je zabezpečovacím inštitútom, odporkyňa vedomá si existencie
svojho dlhu, tento voči právnemu predchodcovi uznala a sama prejavila vôľu dlh formou poskytnutia
platobných výhod splatiť. Čo sa týka spôsobu zabezpečenia pohľadávky nemožno považovať za
nekalú obchodnú praktiku. Výhoda, ktorú odporkyňa podpisom dohody získala spočívala v tom, že akby odporkyňa svoje zmluvné povinnosti, ku ktorým sa zaviazala aj riadne plnila právny predchodca
navrhovateľa by neinicioval a ani nemohol takto robiť začatie súdneho konania, nakoľko by nenastala
splatnosť pohľadávky. K žiadnemu zhoršeniu postavenia spotrebiteľa uzavretím predloženej dohody

nedošlo. Práve naopak, odporkyňa od uznania dlhu s poskytnutými platobnými výhodami sa dostala do
lepšieho zmluvného postavenia, nakoľko jej bolo umožnené dlh zaplatiť formou poskytnutých platobných
výhod. Uznaním dlhu dochádza podľa § 110 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka k založeniu
plynutia novej desaťročnej premlčacej lehoty bez ohľadu na to, či odporca, ktorý svoj dlh uznal v čase
uznania vedel alebo nevedel o premlčaní pohľadávky navrhovateľa. Nová desaťročná premlčacia lehota

začína plynúť priamo zo zákona, bez ohľadu na to, či uznávací prejav vykonal spotrebiteľ alebo nie.
Neexistuje žiadny rozumný logický dôvod pre odklonenie sa už od konštantnej judikatúry, ktorá je daná
v tomto smere. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, najmä predložené riadne platné písomné
uznanie dlhu s poskytnutou platobnou výhodou odporkyňou, čím došlo zo zákona k založeniu plynutia
novej premlčacej doby je preukázané, že námietka premlčania v konaní pred súdom prvého stupňa
neobstojí. Návrh bol podaný včas pred uplynutím premlčacej lehoty.

Odvolaním napadol aj výrok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým zaviazal navrhovateľa na náhradu
trovkonaniavedľajšiemuúčastníkovinastraneodporkyneapreprípad,žebysaodvolacísúdnestotožnil
s odvolacou argumentáciou a rozsudok vo veci samej potvrdí ako vecne správny, navrhol, aby v
otázke náhrady trov konania rozhodol tak, že náhrada trov konania vedľajšiemu účastníkovi na strane
odporkyne sa nepriznáva. Poukázal na to, že úspešný účastník v spore má nárok len na trovy spojené

na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Nakoľko
súd prvého stupňa bol povinný z úradnej povinnosti prihliadnuť na premlčanie nároku navrhovateľa
nemôže sa jednať o trovy potrebné na účelné bránenie práva na strane vedľajšieho účastníka na
strane odporkyne. Odporkyňa ako spotrebiteľ by dosiahol v tomto konaní rovnaký úspech bez pričinenia
vedľajšieho účastníka a to z dôvodu ex offo vykonanej kontroly podmienok v spotrebiteľskej zmluve a

prihliadnutia na premlčanie nároku z úradnej povinnosti súdom. V tejto súvislosti poukázal na Nález
Ústavného súdu SR vo veci vedenej pod sp. zn. II. ÚS 78/2003, III. ÚS 192/2009. Na základe uvedeného
žiadal,abysúdodvolaniuvplnomrozsahuvyhovelavodvolacomkonanísiprotiodporkyniavedľajšiemu
účastníkovi vystupujúceho na strane odporkyni uplatnil náhradu trov konania za zaplatený súdny
poplatok za odvolanie a náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní za jeden úkon právnej

pomoci v celkovej výške 51,90 Eur.

Odporkyňa a vedľajší účastník vystupujúci na strane odporkyne odvolanie nepodali.

Odporkyňa k doručenému odvolaniu podala písomné vyjadrenie, v zmysle ktorého navrhla, aby odvolací

súdrozsudoksúduprvéhostupňaakovecnesprávnypotvrdilatiežnavrhla,abysúduložilnavrhovateľovi
povinnosť nahradiť odporcovi trovy konania v odvolacom konaní.

Vedľajší účastník sa k doručenému odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej „O.s.p.“),
po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom
konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.),
po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ
použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.), preskúmal rozsudok

v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je
dôvodné, v dôsledku čoho bolo nevyhnutné rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 O.s.p. potvrdiť.

Pooboznámenísasobsahomspisovéhomateriáluaznehovyplývajúcehoskutkovéhostavuaprávneho

stavu, odvolací súd nezistil v postupe súdu prvého stupňa z hľadiska procesnoprávneho vady majúce
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 O.s.p.) a z obsahu spisu nevyplýva, že
by svojím konaním (rozhodnutím) odňal účastníkom možnosť konať pred súdom, nakoľko súd prvého
stupňa posúdil relevantné skutočnosti a okolnosti súhrnne a taktiež ich podrobne vyhodnotil. Vo svojej
argumentácii bol dostatočne presvedčivý, rozhodnutie je prijateľné pre právnickú i laickú verejnosť,

rovnako je racionálne, logické a spravodlivé. Argumenty súdu prvého stupňa podporujú príslušný záver
o existencii uplatneného nároku. V odvolaní odvolateľ neargumentuje skutočnosťami, ktoré by mali za
následok zmenu súdom prvého stupňa zisteného skutkového stavu a jeho právneho posúdenia alebo
ktoré by neboli bývali známe. Z konania pred súdom prvého stupňa iným než napadnutým rozsudkomvyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné práve
hodnotenie stavu veci.

Podstatou odvolania navrhovateľa je to, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa považuje za
nesprávny z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje

konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou
práva na zistený skutkový stav a dochádza k nej vtedy ak súd nepoužil správny náležitý právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
Podľaprávnehozáverusúduprvéhostupňanazistenýskutkovýstavtentopoužilsprávnyprávnypredpis
a vyvodil správny právny záver. Podstatou odvolania navrhovateľa je snaha o uznanie dohody o uzavretí

splátkového kalendára ako úkonu, v dôsledku ktorého záväzok trval aj v čase uznania a premlčacia
doba sa predĺžila na 10 rokov odo dňa, keď k uznaniu dlhu došlo. V tejto súvislosti odvolací súd
poukazuje na to, že predmetný problém nie je nový, existuje viacero právoplatných súdnych rozhodnutí
týkajúcich sa posúdenia platnosti tejto dohody. Predovšetkým ide o rozhodnutie Krajského súdu v
Prešove 12Co/23/2012 zo dňa 20.03.2013, rozhodnutie sp. zn. 6Co/93/2012 zo dňa 21.02.2013 ako aj

rozhodnutie sp. zn. 3Co/54/2013 zo dňa 03.07.2013.

V spise sa nachádzajúca dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznanie záväzku je zo dňa
19.04.2011 podpísaná pôvodným veriteľom EOS KSI Slovensko, s.r.o. a dlžníkom - odporkyňou.
Umiestnenie textu o vedomosti premlčaného dlhu nasvedčuje tomu, že zo strany navrhovateľa došlo

k porušeniu odbornej starostlivosti vo vzťahu k spotrebiteľovi, ktorá predpokladá osobitnú schopnosť
a starostlivosť, ktorú možno rozumne očakávať od dodávateľa, pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi
zodpovedajúcej čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho
oblasti činnosti. Z toho hľadiska je preto správny záver o tom, že dohoda o uznaní splátkového
kalendára o uznaní záväzku ako nekalá obchodná praktika je neplatná a preto súd dôvodne prihliadol na

námietku premlčania. Konštatované nekalosti obchodnej praktiky predstavuje jeden z prvkov, na ktorý
príslušný súd môže založiť svoje posúdenie aj o nekalosti zmluvných podmienok podľa čl. 4 ods. 1
Smernice Rady 93/13/EHS. Práve na základe konštatovania nekalosti tejto obchodnej praktiky nesúlade
s čl. 4 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS potrebné posúdiť aj nekalosť zmluvnej podmienky týkajúcej
sa predĺženia premlčacej doby dlhu. Súd preto správne vyvodil záver, že predmetná pohľadávka

uplatnenánavrhovateľom,ktorémubolapostúpenájepremlčanázdôvodunepodanianávrhuvzákonom
stanovenej premlčacej lehoty, tzn. po jej márnom uplynutí a vzhľadom na vznesenú námietku premlčania
potom bolo nutné žalobu zamietnuť.

Súd prvého stupňa správne rozhodol aj o náhrade trov konania tak vo vzťahu k odporkyni ako aj k
vedľajšiemu účastníkovi. Zo strany vedľajšieho účastníka vystupujúceho na strane odporkyne došlo k
splneniu účelu jeho účasti v danom konaní, keď v danom prípade dôvodne namietal nekalosť obchodnej
praktiky, na základe ktorej v podstate došlo k zamietnutiu predmetnej žaloby a teda dôvodným bolo
priznanie náhrady trov konania, ktorá spočíva v trovách právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka na

strane odporkyne, pričom aj priznaná náhrad trov konania v podstate za dva úkony právnej pomoci je
tomuto primeraná.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vzhľadom na vyššie

uvedenú argumentáciu vzťahujúcu sa na odvolacie dôvody, ktorými je odvolací súd viazaný, ako vecne
správne podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil.

V odvolacom konaní plne úspešnej odporkyni a ne jej strane vystupujúcemu vedľajšiemu účastníkovi
vzniklo podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov konania voči v odvolaní

neúspešnému navrhovateľovi. Odporkyňa a ani vedľajší účastník si náhradu trov odvolacieho konania
neuplatnili, preto im odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.