Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 31, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23CoE/45/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8415200949
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Mruškovičová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8415200949.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava,
IČO: 35 807 598, zastúpeného Advocate, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, proti povinnému A. N., bytom
K. F., D. XXX/XX, o vymoženie 1955,77 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného
súdu Kežmarok zo dňa 12. mája 2015 č. k. XX Er/XX/XXXX-XX jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vylúčil súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého so sídlom
exekútorského úradu v Bratislave, Záhradnícka 60 z tohto exekučného konania.

Uznesenie odôvodnil tým, že mu bola doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
v ktorej exekútor poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 322/2010
a vyhlásil, že v zmysle § 30 Exekučného poriadku je povinný oznámiť súdu skutočnosti na základe
ktorých by mohol byť vylúčený z vykonávania exekúcie. S poukazom na § 2 ods. 1, § 3, § 4, § 5 ods.
2 a § 30 ods. 1 Exekučného poriadku zdôraznil požiadavku nestrannosti súdneho exekútora, a to aj s
oporou v judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva. Citoval podstatnú časť nálezu ústavného súdu

a stotožnil sa s ním. Dospel k záveru, že skutočnosť, že súdny exekútor bol zamestnancom účastníka
konania, je okolnosťou vylučujúcou ho z vykonávania každej exekúcie uskutočňovanej v prospech toho
oprávneného. Popri tom poukázal aj na tzv. teóriu zdania vytvorenú Európskym súdom pre ľudské práva,
podľa ktorej orgán, ktorý vykonáva justičné funkcie musí byť nielen subjektívne nezávislý, ale musí
sa takým javiť aj objektívne v očiach strán. V tejto veci zistená okolnosť môže vyvolať u účastníkov
exekučného konania pochybnosť o jeho nezaujatosti.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal včas odvolanie oprávnený. Poukázal na čl. 127 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a uviedol, že nález ústavného súdu predstavuje individuálne rozhodnutie,
ktoré sa dotýka konkrétneho konania a zaväzuje teda len účastníkov tohto konania a nemá všeobecnú
platnosť, súdy ním nie sú viazané. V ďalšej časti poukázal na to, že niektoré okresné súdy rozhodujú

v tejto veci inak ako súd prvého stupňa v tejto veci. Skutočnosť, že súdny exekútor bol niekedy v
minulosti zamestnancom oprávneného nezakladá samo osebe jeho pomer k účastníkovi exekučného
konania, ktorý by mal za následok pochybnosť o nezaujatosti, išlo len o radového zamestnanca. Navrhol
napadnuté uznesenie zrušiť.

Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212

zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) súc viazaný rozsahom a dôvodmiodvolania, vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že
odvolanie nie je dôvodné.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s náležitým a presvedčivým odôvodnením rozhodnutia súdu
prvého stupňa (§ 219 ods. 2 O.s.p.) a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia k odvolacím
námietkam uvádza.

Podľa § 30 ods. 1 Exekučného poriadku (ďalej len EP) exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie,

ak so zreteľom na jeho pomer k veci, ktorá je predmetom exekúcie, k účastníkom exekučného konania
alebo k ich zástupcom, možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti.

Podľa § 4 EP činnosť exekútora je nezlučiteľná s pracovným pomerom alebo s obdobným pracovným
vzťahom, podnikaním, členstvom v štatutárnom orgáne obchodnej spoločnosti alebo družstva alebo
členstvom v dozornom orgáne obchodnej spoločnosti alebo družstva alebo s vykonávaním inej

zárobkovej činnosti s výnimkou vedeckej, pedagogickej, literárnej, umeleckej, publicistickej a športovej
činnosti.

Uvedené zákonné ustanovenia zabezpečujú, aby aj výkon rozhodnutia ako výkon verejnej moci (§ 5 ods.
2 EP) a predstavujúci súčasť práva na súdnu ochranu bol zabezpečovaný nestrannými, nezávislými (§

3 EP) verejnými činiteľmi (§ 5 ods. 1 EP) akými sú súdni exekútori.

„Nestrannosť sa vzťahuje podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru aj na orgány verejnej moci „autonómne“ nezávisle
od pojmu súd. Podľa Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) ide aj o niektoré orgány,
ktoré môžu vykonávať justičné funkcie a môžu sa považovať za súd v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru

(Ettl a i. c. Rakúsko z 23. apríla 1987, séria A, č. 117, Campbell a Fell c. Spojené kráľovstvo z 28.
júna 1984, séria A, č. 80, Rolf Gustafsson c. Švédsko z 1. júla 1997 a iné). Podobne ESĽP postupoval
aj vo veciach Lauko c. Slovensko a Kadubec c. Slovensko, kde o priestupkoch rozhodli obvodný a
okresný úrad - správne orgány nezaradené do sústavy súdov Slovenskej republiky, čo nebolo samo
osebe rozhodujúce. Podľa názoru ESĽP takýto orgán, ktorý čiastočne vykonáva funkcie súdu, musí byť

nezávislý a nestranný“ (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 M Cdo 16/2011).

Uvedené zákonné ustanovenia vyžadujú vylúčenie súdneho exekútora z vykonávania exekučného
konaniavrámciuplatneniaajtzv.teóriezdania,ktorávyjadrujepožiadavku,abyvýkonbolnielenfakticky
nestranný, nezávislý, ale aby sa aj takým javil v očiach strán. Uplatňuje sa aj keď nie je dôvod pre

subjektívnu zaujatosť.

Skutočnosť, ktorá môže vyvolať pochybnosť o zaujatosti súdneho exekútora, ho vylučuje z vykonávania
exekučného konania.

Zistený skorší pracovný pomer súdneho exekútora u oprávneného v tomto prípade je takouto
skutočnosťou.

Názor oprávneného, že nález ústavného súdu nie je všeobecne záväzný, je možné vziať za správny.
Avšak, prirodzene, akékoľvek rozhodnutie exekučného súdu v rovnakej veci, ktorého výrok sa zhoduje

s výrokom a názorom ústavného súdu v rovnakej veci, nie je výsledkom viazanosti exekučného súdu
jedným konkrétnym nálezom ústavného súdu, ale je vyjadrením rešpektovania zásady právnej istoty,
že vo veciach úplne totožných, budú exekučné súdy konať rovnako a navyše a prirodzene spôsobom,
ktorý ústavný súd potvrdil ako ústavne konformný.

Uvedenéskutočnostipotvrdzujúsprávnosťrozhodnutiasúduprvéhostupňa,pretohoodvolacísúdpodľa
§ 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. tak,
že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal, lebo oprávnený nebol v odvolacom konaní

úspešný a ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.