Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, April 12, 2016

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 36Er/1199/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2107224632
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Uváčková
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2016:2107224632.2

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: SR - Ministerstvo vnútra
SR, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, adresa na doručovanie: Krajské riaditeľstvo PZ v Trnave,
Kollárova 31, 917 02 Trnava, IČO: 00 151 866 proti povinnému: G. O., B.. XX.X.XXXX, L. XXX/X, XXX
XX X., vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Ing. Roman Liščák, so sídlom Nám. Sv. Michala 5, 920 01
Hlohovec, o vymoženie sumy 66,39 eur a trov exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.

II. Povinný je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Romanovi Liščákovi, so sídlom
Nám. Sv. Michala 5, 920 01 Hlohovec, náhradu trov exekúcie v sume 17,53 eur do troch dní odo dňa
právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Poverením Okresného súdu Trnava č. 5207 061109 zo dňa 3.9.2007 bol súdny exekútor JUDr. Ing.
Roman Liščák v zmysle § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
“Exekučný poriadok“) poverený vykonaním exekúcie v prospech oprávneného na základe rozhodnutia
Oddelenia hraničnej kontroly PZ v Holíči č.k. AA 1692910 zo dňa 12.6.2005.

Návrh na vykonanie exekúcie oprávnený doručil súdnemu exekútorovi dňa 8.8.2007.

Súdny exekútor doručil na tunajší súd dňa 14.8.2012 podnet na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods.
1 písm. b) Exekučného poriadku, nakoľko v zmysle § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
v znení účinnom do 31.8.2008 uplynula prekluzívna lehota, v ktorej možno predmetné rozhodnutie o
priestupku vykonať.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je
podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.

Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.8.2008, rozhodnutie o
uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do
troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.

Rozhodnutie - blok na pokutu č.k. AA 1692910 zo dňa 12.6.2005, ktorý je exekučným titulom v tomto
exekučnom konaní, nadobudlo právoplatnosť dňa 12.6.2005 a stalo sa vykonateľným dňa 28.6.2005.

V zákonnej trojročnej lehote musel oprávnený podať nielen návrh na vykonanie exekúcie, ale svoju
pohľadávku musel skutočne vymôcť. Oprávnenému teda uplynula 3 - ročná prekluzívna lehota navymoženie svojej pohľadávky dňom 28.6.2008. Predmetné rozhodnutie prestalo byť vykonateľným,
stratil sa základný atribút exekučného titulu, ktorým je vykonateľnosť a tým sa dostal do rozporu so
zákonom, konkrétne s ust. § 41 Exekučného poriadku.

Preklúzia predstavuje zánik práva pre jeho neuplatnenie v zákonom určenej dobe. Prípady preklúzie
nemožno rozširovať nijakou analógiou. V prípade preklúzie súd prihliadne na zánik práva ex offo, aj keď
to účastník konania nenamietne. Prekludovaná pohľadávka sa nemení na naturálnu obligáciu a už nijaké
dodatočné uznanie nemôže konvalidovať zánik práva a plnenie prekludovanej pohľadávky je plnením

bez právneho dôvodu (plnením nedlhu - indebitum), preto je s ním spojené bezdôvodné obohatenie.

V rámci novely zákonodarca nezakotvil do zákona o priestupkoch žiadne intertemporálne ustanovenia,
ktoré by určovali aplikáciu pôvodnej právnej úpravy, resp. novej právnej úpravy, pre rozhodnutia
vydané do účinnosti novely, resp. po účinnosti tejto novely, keďže tá umožnila časovo neobmedzený
výkon rozhodnutí o uložení pokuty za priestupok. Podľa názoru súdu, keď exekučný titul vznikol

za predchádzajúcej právnej úpravy, kedy bol výkon rozhodnutia časovo obmedzený a aj exekučné
konanie začalo za takejto právnej úpravy a neexistujú intertemporálne ustanovenia, tak pre konania
už začaté za takejto úpravy je potrebné aplikovať zákon o priestupkoch účinný do 31.8.2008, a teda
postupovať v zmysle dovtedajšieho § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch. Prijatím novely v roku 2008,
účinnej od 1.9.2008, nemožno bez intertemporálnych ustanovení priamo ex lege posudzovať už začaté

exekučné konania podľa tejto novšej právnej úpravy a priznať im časovú neobmedzenosť, keďže ide
o hmotnoprávne ustanovenie. Na základe uvedeného má súd za to, že aj na výkon práva priznaného
exekučným titulom v tomto exekučným konaním je potrebné aplikovať prekluzívnu trojročnú lehotu v
zmysle § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch v znení účinnom do 31.8.2008 a prihliadať na ňu ex offo.

Pokiaľ by sa mal súd vysporiadať s časovou pôsobnosťou priestupkového zákona, žiadalo by sa
súdu dodať, že priestupkový zákon v sebe zahŕňa ustanovenia procesnoprávne i hmotnoprávne.
Časová pôsobnosť tohto zákona nie je upravená všeobecne, ale podľa toho, či ide o pôsobnosť
ustanovení hmotnoprávnych (§ 7 ods. 1 priestupkového zákona - zodpovednosť za priestupok) alebo
procesnoprávnych (§ 7 ods. 2 a 3 priestupkového zákona - ukladanie sankcií a ochranných opatrení).

Súd zastáva názor, že keďže preklúzia predstavuje hmotnoprávny inštitút, v danom prípade sa nemožno
riadiť pravidlom používania procesnoprávnych predpisov v znení platnom v čase rozhodovania o veci.

Vzhľadom na citovanú zákonnú úpravu a vyššie uvedené skutočnosti súd exekúciu zastavil.

Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona
o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na
náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd

mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

Podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného
bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na
návrh exekútora rozhodne o ich výške.Je nesporné, že k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu uplynutia trojročnej prekluzívnej lehoty na
vykonanie exekúcie. Ustanovenie § 196 a § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, určujú zásadu, že odmenu
patriacu exekútorovi za výkon exekučnej činnosti, náhradu jeho hotových výdavkov a náhradu za stratu

času uhrádza povinný. Exekučný poriadok v ust. § 203 pripúšťa výnimky z tejto zásady. Aby však
bolo možné túto povinnosť uložiť oprávnenému, musí byť splnený jeden z dôvodov predpokladaných
predmetným ustanovením Exekučného poriadku, a to, že oprávnený zavinil zastavenie exekúcie alebo
exekúcia bola zastavená pre nedostatok majetku povinného alebo sa exekúcia zastavila z dôvodu,
že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz. V tomto prípade, keď dôvodom zastavenia exekúcie

je preklúzia a v jej dôsledku neúčinnosť exekučného titulu nemožno vyvodiť, že k preklúzii došlo
zavinením oprávneného, nakoľko na plynutie zákonných lehôt nemá oprávnený vplyv. Oprávnený
postup exekútora, exekučného súdu a dĺžku exekučného konania nemohol ovplyvniť. Oprávnený svoju
pohľadávku začal vymáhať v čase, keď exekučný titul bol účinný a vykonateľný, pričom plynutie času
nemohol nijako ovplyvniť. K zastaveniu exekúcie teda nedošlo z dôvodu zavinenia oprávneného, ale
z dôvodu objektívnej skutočnosti, ktorou je v tomto prípade plynutie času. Okrem toho súd by bol

povinný exekúciu zastaviť i z úradnej moci, ak by zistil stratu účinnosti exekučného titulu v priebehu
konania. Súd preto na úhradu trov exekúcie zaviazal povinného, a to v zmysle ustanovenia § 197
ods. 1 Exekučného poriadku. Vychádzal pritom z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR z 21.7.2010, sp.
zn. 3M Cdo 11/2009, z 11.4.2012 sp. zn. 3M Cdo 22/2011 ako aj z uznesenia Najvyššieho súdu
SR z 23.10.2014, sp. zn. 1EMCdo 1/2013, v zmysle ktorých pokiaľ oprávnený podal včas návrh na

vykonanie exekúcie, neprichádza do úvahy jeho procesné zavinenie na zastavení exekúcie z dôvodu
straty účinnosti exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty určenej na jeho vykonanie.

Podľa § 199 Exekučného poriadku výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za
stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových

výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce,
sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.

Podľa § 27a Vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení
účinnom do 30.4.2008, v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena

podľa doterajších predpisov. Návrh na vykonanie exekúcie vedenej pod sp. zn. EX 1163/2007 bol
súdnemu exekútorovi doručený dňa 8.8.2007, preto patrí exekútorovi odmena podľa vyhlášky v znení
účinnom do 30.4.2008.

Súdny exekútor si vyčíslil trovy exekúcie v podaní zo dňa 13.8.2012 v celkovej výške 43,56 eur, ktoré

pozostávajú z odmeny v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky vo výške 19,92 eur, z odmeny v zmysle
§ 15 vyhlášky vo výške 9,96 eur, z náhrady za stratu času v zmysle § 23 vyhlášky vo výške 3,96 eur, z
náhrady hotových výdavkov v zmysle § 22 vyhlášky vo výške 2,46 eur a z 20 % DPH vo výške 7,26 eur.

Súd pri priznávaní trov exekúcie vychádzal z toho, že ak dôvodom zastavenia exekúcie je preklúzia

vymáhaného nároku, ku ktorej v danom prípade došlo dňa 28.6.2008, účelne vynaloženými úkonmi na
dosiahnutie účelu exekúcie sú len úkony, resp. hotové výdavky vykonané do tohto dátumu. Na preklúziu
musí súd a v danom prípade aj exekútor prihliadať ex offo, to znamená, že ak tu bol dôvod na zastavenie
exekúcie, ďalšie úkony súdneho exekútora sú už neúčelné.

Podľa § 14 vyhlášky ods. 1 až 3, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak
exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje
a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,
b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
Základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 EUR za každú aj začatú hodinu. Súdny

exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 EUR.

Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,

b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,
c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,
d) doručenie exekučného príkazu,
e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,
g) každé zisťovanie bydliska povinného,
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,

i) každé zisťovanie účtu povinného,
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie, ktoré spočívajú v odmene súdneho
exekútora podľa § 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2 vyhlášky v celej požadovanej výške. Súd priznal súdnemu

exekútorovi odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky vo výške 6,64 eur za účelne vynaložené
hodiny na exekúciu (1 začatá hodina - 50 minút po 6,64 eur). Vzhľadom na súdnu prax, súd považoval
čas vyčíslený súdnym exekútorom v zmysle 14 ods. 1 písm. a), ods. 2 vyhlášky za neprimeraný, a
preto mu odmenu podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu znížil, konkrétne bola súdnemu
exekútorovi priznaná odmena za čas účelne vynaložený na tieto úkony: zápis poverenia do PC (10 min.),
vyčíslenie trov exekučného konania (40 min.). Súd nepriznal súdnemu exekútorovi časovú odmenu

za úkony, za ktoré si uplatňoval odmenu aj podľa 14 ods. 1 písm. b) a § 15 ods. 1 vyhlášky. Podľa
rozhodnutia Najvyššieho súdu 6 M Cdo 6/2011 z 21.03.2012 nemožno priznať odmenu duplicitne za
úkony, ktoré majú totožnú náplň: ,,dovolací súd však nepovažuje za opodstatnené ďalšie námietky
dovolateľa uvedené v jeho mimoriadnom opravnom prostriedku, pretože má za to, že rozhodnutia
exekučného súdu a odvolacieho súdu o ďalšej odmene súdnej exekútorky podľa ustanovení § 14 ods.

1 písm. a/ a b/ vyhlášky o odmenách exekútorov a o náhradách hotových výdavkov sú správne a
v podrobnostiach preto na ich odôvodnenie odkazuje. K týmto záverom, reagujúc na argumentáciu
dovolateľa, že vyhláška o odmenách exekútorov „súdneho exekútora neobmedzuje, že by si trovy
konania mohol uplatniť len podľa písm. a/ alebo podľa písm. b/“, dovolací súd iba stručne dodáva, že
súdy ani nevylúčili určenie odmeny podľa § 14 ods. 1 písm. a / a b/ vyhlášky o odmenách exekútorov

popri sebe; odmenu priznali aj podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu (v rozsahu 2 hodín)
a aj paušálnou sumou za 4 úkony exekučnej činnosti. Pokiaľ nepriznali odmenu za ďalšie tri súdnou
exekútorkou účtované hodiny, rozhodli správne. Z účelu úpravy odmeňovania súdneho exekútora podľa
§ 14 ods. 1 vyhlášky o odmenách exekútorov pri zastavení exekúcie vyplýva, že popri sebe sa nemôžu
priznať odmeny podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu a aj za jednotlivé úkony exekučnej

činnosti, ktoré majú totožnú náplň.“. Na základe vyššie uvedeného súd nepriznal súdnemu exekútorovi
požadovanú odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky v plnej výške, nakoľko si súdny exekútor
uplatnil duplicitne odmenu za úkony podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky aj § 14 ods. 1 písm. b). Súd
nepriznal súdnemu exekútorovi časovú odmenu za vydanie žiadosti o udelenie poverenia, vypracovanie
a vydanie upovedomenia všeobecného o začatí exekúcie. Podľa názoru súdu sa jedná o úkony, ktoré

buď majú totožnú náplň s úkonmi, za ktoré súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu podľa § 14 ods. 1
písm. b) spolu s § 15 ods.1 vyhlášky, a preto by odmena bola priznaná duplicitne.

Súd nepriznal súdnemu exekútorovi časovú odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky za lustráciu
majetku - súčinnosť GKÚ - internet, nakoľko súd nemal za preukázané vykonanie tohto úkonu (v spise

sa nenachádzal ani list vlastníctva, ani oznámenie o pozitívnom alebo negatívnom výsledku vykonanej
lustrácie).

Súd nepriznal súdnemu exekútorovi časovú odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky vyznačenie
koľko odpisov sa z poverenia vydalo a komu, nakoľko ide o predbežný úkon, ktorý v čase rozhodovania

súdu ešte nebol skutočne vykonaný. Tento úkon sa vykoná až v budúcnosti a súd nemá v súčasnosti
preukázané, koľko hodín vynaloží súdny exekútor na vykonanie tohto úkonu.

Súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu podľa § 15 ods. 1 vyhlášky vo výške 6,64 eur vypočítanej
ako paušálna suma za jednotlivé úkony exekučnej činnosti (2 úkony po 3,32 eur - konkrétne: 1 x

doručenie žiadosti o udelenie poverenia, 1 x doručenie upovedomenia o začatí exekúcie.

Súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu podľa § 15 ods. 1 vyhlášky za ďalšie zisťovanie majetku
povinného (GKÚ), nakoľko súd nemal za preukázané vykonanie tohto úkonu (v spise sa nenachádzal
ani list vlastníctva, ani oznámenie o pozitívnom alebo negatívnom výsledku vykonanej lustrácie).

Podľa § 22 ods. 1 a 2 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových
výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňanajmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné
náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.

Pre všetky hotové výdavky platí, že nárok na ich náhradu súdnemu exekútorovi vzniká len vtedy, ak
už boli vynaložené, a to len ak boli vynaložené účelne. Zo znenia ustanovenia § 22 ods. 1 Vyhlášky
vyplýva, že súdnemu exekútorovi prislúcha náhrada hotových výdavkov už účelne vynaložených v
súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti. Hotové výdavky teda musia byť súdnym exekútorom už
vynaložené, aby mu súd mohol priznať ich náhradu. Zároveň súd uvádza, že pokiaľ ide o náhradu

hotových výdavkov, súd súdnemu exekútorovi prizná len náhradu za také výdavky, ktorých vznik bol
súdnym exekútorom riadne preukázaný, resp. tie, ktorých vznik bolo možné riadne preukázať na základe
dokladov nachádzajúcich sa v exekučnom spise, t.j. najčastejšie pripojenými doručenkami v spise resp.
vrátenou obálkou k zaslanej listine, poštovým podacím hárkom, faktúrou. Súd nemôže priznať súdnemu
exekútorovi také hotové výdavky, ktoré evidentne súdnemu exekútorovi vôbec nevznikli (k listine nebola
pripojenážiadnadoručenkaresp.nedoručenázásielka,pokiaľideopoštovné)alebovznikliajvsúvislosti

s iným exekučným konaním (t.j. poštovné za doručovanie takých listín, doručenka ku ktorým je založená
v inom exekučnom spise). Z takéhoto postupu súdneho exekútora vyplýva, že si takéto hotové výdavky
uplatňuje aj v súvislosti s iným exekučným konaním a súd teda nemôže súdnemu exekútorovi duplicitne
alebo aj viacnásobne priznať také výdavky, ktoré mu reálne vznikli iba raz.

Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za uplatnené poštovné za 1 doručenku
(upovedomenie o začatí exekúcie - povinný) v celkovej výške 1,33 eur. Súd nepriznal súdnemu
exekútorovi náhradu hotových výdavkov za uplatnené poštovné vo výške 1,13 za doručovanie výzvy
na poskytnutie súčinnosti povinnému, nakoľko ide o neúčelne vykonaný úkon v čase po prekludovaní
pohľadávky.

Podľa § 23 vyhlášky, náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v
mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do
tohto miesta a späť.

Súdny exekútor požadoval náhradu za stratu času pre osobné doručovanie písomností v zmysle § 23
vyhlášky vo výške 9,96 eur. Z takéhoto postupu súdneho exekútora môže vyplývať, že súdny exekútor
si náhradu za stratu času uplatňuje aj v súvislosti s inými exekučnými konaniami, v prípade, že v rámci
jednéhoúkonuvykonanéhovmieste,ktoréniejesídlomjehoexekučnéhoúradualebokancelárie,doručí
písomnosti súvisiace s inými exekučnými konaniami. Súd nemá z exekučného spisu preukázané, že

súdny exekútor doručil v rámci jedného úkonu len písomnosť súvisiacu s jedným exekučným konaním,
resp. ak doručoval písomnosti súvisiace s rôznymi exekučnými konaniami, uplatnil si náhradu za
stratu času len v jednom exekučnom konaní. Pokiaľ ide o vrátenie poverenia, súd nepriznal súdnemu
exekútorovi náhradu za stratu času, nakoľko tento úkon nebol ešte vôbec uskutočnený. Vzhľadom na
vyššie uvedené súd súdnemu exekútorovi náhradu za stratu času v zmysle § 23 vyhlášky nepriznal.

Podľa § 196 veta druhá Exekučného poriadku (v aktuálnom znení), ak je exekútor platiteľom dane z
pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady o daň z pridanej hodnoty.
Nakoľko súd má za preukázané, že súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, súd mu priznal
zvýšenie odmeny podľa § 14 a § 15 vyhlášky, ako aj náhrad o 20 % DPH zo sumy 14,61 eur v celkovej

sume 2,92 eur. V zmysle citovaného ustanovenia súd súdnemu exekútorovi priznal základnú sadzbu
DPH vo výške 20 % v súlade s ust. § 85j zákona č. 222/2004 o dani z pridanej hodnoty v aktuálnom
znení.

Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v celkovej výške 17,53 eur (odmena vo

výške 13,28 eur, náhrady hotových výdavkov vo výške 1,33 eur, DPH vo výške 2,92 eur) ako celkovú
sumarizáciu skutočných trov exekúcie, na úhradu ktorých súd zaviazal v súlade s ust. § 197 ods. 1
Exekučného poriadku povinného.

Nahradiť trovy exekúcie súd v súlade s ustanovením § 197 ods. 1 Exekučného poriadku uložil

povinnému, keď mal za to, že oprávnený nezavinil zastavenie exekúcie. Pokiaľ oprávnený podal včas
návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia, resp. na vykonanie exekúcie, neprichádza do úvahy jeho
procesné zavinenie na zastavení exekúcie z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu v dôsledku
uplynutia prekluzívnej lehoty, určenej na jeho vykonanie, ako to už judikoval Najvyšší súd Slovenskejrepubliky v uznesení zo dňa 29. júla 2010, sp.zn.: 2 M Cdo 10/2009. Preto trovy exekúcie podľa vyššie
citovaného ustanovenia v zásade hradí povinný.

V súlade s vyššie uvedeným, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na súde,
proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
Proti tomuto uzneseniu v časti výroku o náhrade trov exekúcie nie je možné podať odvolanie.
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy možné podať odvolanie v lehote

15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, písomne na súde, proti ktorého rozhodnutiu odvolanie smeruje.
Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom
rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca
odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej
lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti

ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 Občianskeho súdneho poriadku), rozhodnutie sa podaním
odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca (§ 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdupovažujezanesprávneačohosaodvolateľdomáha(§205ods.1Občianskehosúdnehoporiadku).