Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Poprad

Judgement was issued by JUDr. František Zelený

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 12C/173/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715203556
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Zelený

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2016:8715203556.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad samosudcom Františkom Zeleným v právnej veci navrhovateľa Q. E., K..Q..X.. K.

K. S., Q. XXXX/XX, P.: XX XXX XXX, S.. T.. A.. N. H., B.R. K. K. S., F.. K. XXXX/X, proti odporkyni Z. E., C.
F., D. XXX/XXX, štátne občianstvo Slovenská republika, v konaní o zaplatenie 2.000,- eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a .

Náhradu trov účastníkom n e p r i z n á v a .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý uhradiť trovy štátu vo výške 2,60,- eur na účet Okresného súdu Poprad,

do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 7.4.2015 domáhal, aby zaviazal odporkyňu zaplatiť
mu istinu 2.000,- eur s príslušenstvom a trovami konania. Návrh v písomnom podaní odôvodnil tým,
že dňa 22.1.2015 účastníci uzavreli zmluvu o výhradnom sprostredkovaní predaja exkluzivita, ktorou
odporca ponechal navrhovateľovi svoj dom súp. č. 153 v obci F., aby ho tento zaradil do svojej
ponuky a začal vyhľadávať pre odporcu kupujúceho na tento dom. Podľa bodu 1.4 zmluvy v prípade,
že po uzavretí rezervačnej zmluvy nedôjde k podpisu samotnej kúpnej zmluvy z dôvodu na strane
záujemcu, sprostredkovateľ má nárok na províziu v plnej výške z vlastných zdrojov záujemcu. Počas

platnosti zmluvy o sprostredkovaní bola uzavretá rezervačná zmluva so Silviou Lackovou. Odporkyňa
bezdôvodne odoprela uzavrieť kúpnu zmluvu s menovanou, hoci právny zástupca navrhovateľa túto
kúpnu zmluvu pripravil a predložil ju k podpisu dňa 16.3.2015. K podpisu kúpnej zmluvy nedošlo z
dôvodov na strane záujemcu. Odporkyňa istinu neuhradila ani na základe predžalobnej výzvy. Na
pojednávaní ďalej uviedol, že realitná kancelária podávala v tlači inzeráty so znením, že ak určitá osoba
odporúči kancelárii na odpredaj nehnuteľnosť, tejto osobe môže byť vyplatená určitá odmena. Takto
ho telefonicky kontaktovala odporkyňa s tým, že chce odpredať svoj vlastný rodinný dom. Z dôvodu

konania na strane odporkyne účastníčka rezervačnej zmluvy p. Lackovej bola vrátená záloha. Zmluvu
s odporkyńou uzatváral pod pôvodným obchodným menom spoločnosti Q. K. S.. Zmluvu o výhradnom
sprostredkovaní predaja exkluzivita s odporkyňou uzatváral obchodný predajca P.. N., ktorý nie je
zamestnancom organizácie, ale navrhovateľa zastupuje na základe zmluvy o obchodnom zastúpení.
Text zmluvy bol vyhotovovaný po dohode so záujemcom. Pri uzatvorení zmluvy obchodný zástupca
so záujemcom preberie všetky body za účelom ich vysvetlenia. Výška provízie sa odvíja od ceny
nehnuteľnosti, no najnižšia predstavuje sumu 2.000,- eur. Obchodným zástupcom bol informovaný, že

odporkyňa odmieta podpísať kúpnu zmluvu so záujemcom.

Odporkyňavosvojejvýpovediuviedla,žesaoboznámilasinzerátomnavrhovateľa,vktorom sazaviazal
na vyplatenie odmeny pri daní typu na predaj nehnuteľností. Pretože mala vedomosť, že v obci jeodpredávaná nehnuteľnosť, telefonicky sa kontaktovala s p. N.. Tento ju následne navštívil. Mala záujem
dom, o ktorom mala vedomosť, že je na predaj, menovanému ukázať. Pri rozhovore tento zaviedol
reč na to, či nechce odpredať vlastný rodinný dom. Pripustila, že tento by možno odpredala, preto sa

informovala na možnú cenu vlastnej nehnuteľnosti. V tom čase sa necítila dobre, brala lieky. Následne
jej dotyčný nechal podpísať papier. Dokument podpisovala bez oboznámenia sa s jeho obsahom s tým,
že jej bude vyplatená odmena. Od uvedenej doby ju p. N. opakovane telefonicky kontaktoval s tým, že
už bol nájdený kupujúci. Záujemca p. F. ju navštívil a vzhľadom k jej správaniu jej oboznámil, že nasilu
od nej nebude nič kupovať. Rodinný dom bol predmetom exekúcie, no s exekútorom sa dohodla na

splátkach dlhu. P. Vitko ju navštívil so žiadosťou o podpísanie kúpno-predajnej zmluvy. Zmluvu odmietla
podpísať a rovnako ju nepodpísala ani v kancelárii, v ktorej bol prítomný aj JUDr. H..

Súd na základe dokazovania vykonaného v súlade s prednesmi účastníkov, ich vypočutím, vypočutím
svedkov P.. A. N., A. Č., K. F., S. F., oboznámením listinných dôkazov a to výpisu z listu vlastníctva,
predžalobnej výzvy rezervačnej zmluvy, zmluvy o výhradnom sprostredkovaní predaja, exkluzivita,

dohody o skončení rezervačnej zmluvy, návrhu kúpnej zmluvy zistil nasledovný skutkový stav:

Podľa výpisu z LV č.XXX E.. Ú.. F. odporkyňa je evidovaná ako výlučná vlastníčka rodinného domu súp.
č. 153 na parc. 220. Dňa 22.1.2015 odporkyňa uzavrela so spoločnosťou Q. K. S., K..Q..X.., P.: XX
XXX XXX zmluvu o výhradnom sprostredkovaní predaja exkluzivita podľa § 642 a nasl. Obchodného

zákonníka, podľa obsahu ktorej sa sprostredkovateľ zaviazal, že bude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu,
aby záujemca mal príležitosť uzavrieť zmluvu s treťou osobou, kupujúcim, na základe ktorej kupujúci
nadobudne vlastnícke právo k nehnuteľnosti (alebo získa právo uzavrieť kúpnu zmluvu pri uzavretí
rezervačnej zmluvy), špecifikovaným v tejto zmluve a záujemca sa zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi
odplatu ( províziu). Podľa bodu 1.4 zmluvy sprostredkovateľovi vzniká nárok na províziu, ak je uzavretá

kúpna zmluva alebo rezervačná zmluva s treťou osobou, ktorá je predmetom sprostredkovania. V
prípade, že po uzavretí rezervačnej zmluvy nedôjde k podpisu samotnej kúpnej zmluvy z dôvodu na
strane tretej osoby, znižuje sa provízia o 1-vicu a druhá polovica patrí záujemcovi. V prípade, že po
uzavretí rezervačnej zmluvy nedôjde k podpisu samotnej kúpnej zmluvy z dôvodu na strane záujemcu,
sprostredkovateľ má nárok na províziu uvedenú v článku III. v plnej výške z vlastných zdrojov záujemcu.

Podľa článku III. bol 3.1 zmluvy provízia sprostredkovateľa je vo výške 2.000,- eur zo skutočnej
dosiahnutej kúpnej ceny. V kúpnej zmluve uvedenej v článku I. v bode 1.6 tejto zmluvy je táto dohodnutá
provízia už zahrnutá. Dokladom skutočnosti, že tretiu osobu našiel sprostredkovateľ bude evidencia
sprostredkovateľa o osobách, ktoré si boli obzrieť predmet sprostredkovania. Dňa 2.2.2015 uzavrel
navrhovateľ so Silviou Lackovou rezervačnú zmluvu týkajúcu sa zabezpečenia kúpy rodinného domu

v obci Lučivná č. 153 za kúpnu cenu 25.000,- eur. Dňa 1.4.2015 účastníci uzavreli dohodu o skončení
rezervačnej zmluvy v dôsledku nenaplnenia účelu z dôvodu na strane vlastníka predmetu kúpy Z. E..
Dňa 20.3.2015 bol vyhotovený návrh kúpnej zmluvy medzi predávajúcou Z. E. a kupujúcou Silviou
Lackovo u, predmetom ktorej bol rodinný dom súp. č. 153, zapísaný na LV č. XXX N. X. F.. Listom zo
dňa 6.2.2015 právny zástupca navrhovateľa vyzval odporkyňu na zaplatenie provízie 2.000,- eur.

Svedok P.. A. N. uviedol, že s navrhovateľom uzatvoril mandátnu zmluvu na sprostredkovanie
predaja realít. Odporkyňa požiadala o sprostredkovanie predaja svojho rodinného domu, o čom bol
majiteľom spoločnosti informovaný. Po dohode odporkyňu navštívil v mieste jej bydliska, vysvetlil jej

okolnosti predaja, náležitosti zmluvy o výhradnom sprostredkovaní, vyhotovil fotodokumentáciu domu
a započal proces spojený s nájdením kupujúceho. S odporkyňou bola uzavretá zmluva o výhradnom
sprostredkovaní, v ktorej bola dohodnutá cena nehnuteľnosti, výška provízie pre realitnú kanceláriu
a doba platnosti zmluvy. Odporkyňa pri uzatváraní zmluvy bola bystrá, zorientovaná. Nemal žiadne
pochybnosti o jej konaní. V súvislosti s tým tiež informoval exekútora za účelom možného vysporiadania

pohľadávok odporkyne. V rámci inzertnej kampane o kúpu nehnuteľnosti prejavil záujem p. F.. S týmto
uzatvoril rezervačnú zmluvu. Odporkyňa po príprave kúpnej zmluvy odmietla odpredať nehnuteľnosť
a zmluvu podpísať . V rovnakom čase sa v dražbe predávala obdobná nehnuteľnosť v obci F. s
vyvolávacou cenou 13.000,- eur.

Svedok A. Č. V., že je partnerom odporkyne už dlhšiu dobu. Nemá vedomosť, kedy odporkyňa
komunikovala s realitnou kanceláriou, no jedného dňa sa dostavil p.N., ktorý ihneď začal dom fotiť.
Prítomného upozornil, že odporkyňa, ktorá v tej chvíli nebola prítomná, sa dlhodobo lieči a v súvislosti
s tým často mení názory. Odporkyňa po svojom príchode podpísala dokument, v ktorom bola uvedenákúpna cena 25.000,- eur. Neskôr vykonali ohliadku nehnuteľnosti kupujúci, rodina Lackových. Osobne
bol prítomný stretnutia u advokáta, na ktorom sa odporkyňa rozhodla zmluvu nepodpísať, a to aj napriek
upozorneniu p. N., že bude musieť zaplatiť sumu 2.000,- eur. Odporkyňa odmietla kúpnu zmluvu

podpísať aj neskôr na výzvu p. N..

Svedok S. F. uviedol, že mal záujem o kúpu nehnuteľnosti v obci Lučivná. Prostredníctvom p. N. sa
dozvedel o možnosti odkúpiť nehnuteľnosť odporkyne. Pretože dom poznal nepotreboval nehnuteľnosť
ohliadať. Realitnej kancelárii poskytol zálohu 1.000,- eur. Nehnuteľnosť nakoniec nekúpil z dôvodu

odmietnutia jej odpredaja odporkyňou.

Svedkyňa K. F. uviedla, že odporkyňa je jej vzdialenou príbuznou. Prostredníctvom inzerátu sa
dozvedela o možnosti kúpy nehnuteľnosti v obci F. a po kontaktovaní p.N. a zložení zálohy 1.000,-
eur vykonala ohliadku v dome odporkyne. Potom sa stretli u makléra opakovane, kedy sa odporkyňa
vyjadrila, že dom nechce odpredať kvôli nízkej dojednanej cene. Po mesiaci jej bola vrátená záloha.

Pri vykonanej ohliadke na mieste samom sa odporkyňa správala štandardne. Nehnutľnosť im ukázala.
Vyjadrovala sa však nejednoznačne či nehnuteľnosť chce alebo nechce odpredať.
Podľa § 38 O.z.
(1) Neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony.

(2) Takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny
úkon neschopnou.
Podľa § 39 O.z., neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 52 O.z.

(1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom.
(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom

je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva.
(3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

(4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 54 O.z.
(1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento

zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné
postavenie.
(2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

(3) V pochybnostiach o význame zmluvnej podmienky sa výklad priaznivejší pre spotrebiteľa neuplatní,

ak právo na príslušnom orgáne uplatňuje právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu
spotrebiteľa.
Podľa § 774 O.z., sprostredkovateľskou zmluvou sa sprostredkovateľ zaväzuje obstarať záujemcovi za
odmenu uzavretie zmluvy a záujemca sa zaväzuje sprostredkovateľovi poskytnúť odmenu vtedy, ak bol
výsledok dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa.

Podľa § 775 O.z., sprostredkovateľovi patrí odmena v dohodnutej výške; odmenu treba dojednať v
súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, inak je zmluva neplatná podľa § 40a.
Podľa § 776 O.z., sprostredkovateľovi patrí okrem odmeny náhrada nákladov iba vtedy, ak je to výslovne
dohodnuté; pri pochybnostiach, len ak mu vznikol nárok na odmenu.
Podľa § 777 O.z., záujemca a sprostredkovateľ sú povinní oznamovať si navzájom všetky dôležité

okolnosti súvisiace so sprostredkovaním, najmä okolnosti, ktoré môžu ovplyvniť rozhodnutie záujemcu
uzavrieť sprostredkúvanú zmluvu. Sprostredkovateľ je oprávnený za záujemcu konať alebo prijímať
čokoľvek, len ak bol na to splnomocnený písomným plnomocenstvom.Podľa § 642 Ob.z., zmluvou o sprostredkovaní sa sprostredkovateľ zaväzuje, že bude vyvíjať činnosť
smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou, a záujemca sa
zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu (províziu).

Podľa § 644 uvedeného zákona , sprostredkovateľovi vzniká nárok na províziu, ak je uzavretá zmluva,
ktorá je predmetom sprostredkovania.

Podľa § 645 Ob.z. , ak zo zmluvy vyplýva, že sprostredkovateľ je povinný len zaobstarať pre záujemcu

príležitosť uzavrieť s treťou osobou zmluvu s určitým obsahom, vzniká sprostredkovateľovi nárok na
províziu už zaobstaraním tejto príležitosti.

Podľa § 646 Ob.z., ak podľa zmluvy vzniká sprostredkovateľovi nárok na províziu až splnením záväzku
tretej osoby zo sprostredkúvanej zmluvy, vzniká sprostredkovateľovi tento nárok takisto v prípade, keď
záväzok tretej osoby voči záujemcovi zanikol alebo splnenie záväzku tretej osoby sa oddialilo z dôvodov,

za ktoré zodpovedá záujemca. Ak je základom pre určenie výšky provízie rozsah splneného záväzku
tretej osoby, započítava sa do tohto základu aj plnenie neuskutočnené z dôvodov, za ktoré zodpovedá
záujemca.

Podľa § 647 Ob.z.

(1) Sprostredkovateľ má nárok na dojednanú províziu, inak obvyklú za sprostredkovanie obdobných
zmlúv v čase uzavretia zmluvy o sprostredkovaní. Sprostredkovateľovi však nevzniká nárok na províziu,
ak zmluva s treťou osobou bola uzavretá bez jeho súčinnosti alebo ak v rozpore so zmluvou bol činný
ako sprostredkovateľ tiež pre osobu, s ktorou sa uzavrela sprostredkúvaná zmluva.

(2) Nárok na úhradu nákladov spojených so sprostredkúvaním má sprostredkovateľ popri provízii, len
keď to bolo výslovne dojednané, a pri pochybnostiach len pri vzniku nároku na províziu.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia mal súd preukázané,

že návrh navrhovateľa nie je dôvodný. Je nepochybné, že medzi účastníkmi konania došlo k
platnému uzavretiu sprostredkovateľskej zmluvy nazvanej „Zmluvy o výhradnom sprostredkovaní
predaja exkluzivita.“ Zmluva bola uzavretá citáciou ust. § 642 a nasl. ObZ. Uvedenú zmluvu je potrebné
považovať za spotrebiteľskú zmluvu. Navrhovateľ vystupoval pri jej uzavretí v pozícii dodávateľa, keďže
konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti, naproti tomu odporkyňa uzavierala zmluvu ako spotrebiteľ,

fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Uvedené zmluva je formulárovou
zmluvou, ktorej obsah nemohol spotrebiteľ ovplyvniť a ktorej ustanovenia nie sú individuálne dojednané.
Z tohto dôvodu sa na túto zmluvu vzťahujú ustanovenia OZ o spotrebiteľských zmluvách podľa §
52 a nasl. Aj keď zo znenia zmluvy vyplýva, že bola uzavretá podľa noriem obchodného práva, súd
poukazuje na ust. § 52 ods. 2 OZ, v zmysle ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako

aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa použijú
vždy, ak je to na prospech spotrebiteľa. Ak sa uzavrie spotrebiteľská zmluva podľa ObZ, tak okrem
pojmového vymedzenia a podstatných náležitostí zmluvy sa bude spravovať podľa OZ. Účelom zmluvy
o sprostredkovaní bolo vytvoriť pre odporkyňu ako záujemcu príležitosť pre uzavretie kúpnej zmluvy
s treťou osobou. Odporkyňa sa zároveň zaviazala navrhovateľovi za vyvíjanie činnosti smerujúcej k

uzavretiukúpnejzmluvyzaplatiťprovíziuvprípade,akjeuzavretákúpnazmluvaaleboaspoňrezervačná
zmluva, ale aj v prípade, ak nedôjde k podpisu samotnej kúpnej zmluvy z dôvodu na strane záujemcu.
V danom prípade došlo k uzavretiu rezervačnej zmluvy s treťou osobou, avšak k podpisu kúpnej zmluvy
nedošlo, keďže odporkyňa ju v konečnom dôsledku odmietla podpísať. Rozhodujúcou otázkou pre
súd bolo posúdiť, či má navrhovateľ nárok na províziu aj v prípade, ak zavinením odporkyne ako

záujemcu nedošlo k finálnemu výsledku, ku ktorému mala smerovať sprostredkovateľská činnosť, s
prihliadnutím na posúdenie zmluvy ako spotrebiteľskej. Zmluva o sprostredkovaní je upravená tak v OZ,
tak aj v ObZ. Výber zákona, podľa ktorého sa bude ten-ktorý právny vzťah riadiť, je vo všeobecnosti
ponechaný na účastníkoch. Úprava v ObZ je výhodnejšia pre sprostredkovateľa. ObZ dáva možnosť
dohodnúť si nárok na províziu už za samotné zaobstaranie príležitosti pre záujemcu uzavrieť kúpnu

zmluvu a to v prípade, ak má sprostredkovateľ iba povinnosť zaobstarať takúto príležitosť. Naproti tomu
z ustanovení OZ vyplýva, že nárok na províziu má sprostredkovateľ ,až keď sa dosiahne výsledok
sprostredkovateľskej zmluvy t. j. ak dôjde k uzavretiu zmluvy, ku ktorej má sprostredkovanie smerovať a
to pričinením sprostredkovateľa. Súd preto posudzoval zmluvu o sprostredkovaní podľa ustanovení OZ,keďže je pre spotrebiteľa výhodnejšie. Nakoľko v danom prípade k uzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo,
sprostredkovateľ nemá nárok na vyplatenie provízie. Hoci k uzavretiu zmluvy nedošlo z dôvodov na
strane odporkyne ako záujemcu, nemožno v takomto prípade uznať nárok navrhovateľa na províziu,

keďže tá je spätá len s dosiahnutím výsledku sprostredkovacej činnosti. Províziu nemožno stotožňovať
so zmluvnou sankciou, ktorá je najčastejšie dohodnutá vo forme zmluvnej pokuty. Zmluvné ustanovenie
v čl. I, bode 1.4. posledná veta zmluvy o sprostredkovaní svojím znením evokuje zmluvnú pokutu ako
sankciu za porušenie zmluvných ustanovení. Súd však nemôže brať takéto dojednanie ako dohodnutú
sankciu. Obsahom žaloby je iba provízia. Ak účastníci chceli v zmluve dohodnúť sankciu za porušenie

zmluvnej povinnosti, mali pre tieto prípady dohodnúť zrozumiteľne a jednoznačne zmluvnú pokutu.
Keďže províziu ( odmenu ) nemožno zamieňať so zmluvnou pokutou a brať ju ako sankciu, pričom nárok
na jej vyplatenie patrí sprostredkovateľovi až dosiahnutím sledovaného cieľa, možno takéto zmluvné
ustanovenie považovať za nejasné a neurčité a z tohto dôvodu neplatné v zmysle ust. § 37 ods. 1 OZ.
Zároveň je možné ustanovenia zmluvy rozširujúce nárok na vyplatenie odmeny nad zákonný rámec
považovať za odporujúce a obchádzajúce zákon a v rozpore s dobrými mravmi a to v tom zmysle, že hoci

zákon (OZ) prisudzuje nárok na províziu sprostredkovateľovi, len ak dôjde k dosiahnutiu sledovaného
výsledku, navrhovateľ sa včlenením ďalších ustanovení do formulárovej spotrebiteľskej zmluvy snažil
rozšíriť okruh prípadov, kedy by mu mala patriť provízia a to nad rámec zákona. Aj takéto dojednania
sú neplatné s poukazom na ust. § 39 OZ. Preto súd dospel k záveru, že navrhovateľ nemá nárok na
zaplatenie provízie v prípade zmarenia podpisu kúpnej zmluvy odporkyňou a návrh v celom rozsahu

zamietol.

Súd neuveril obrane odporkyne, že sama mala iba záujem získať províziu označením inej nehnuteľnosti
na predaj a nemala záujem uzatvárať zmluvu smerujúcu k odpredaju jej vlastnej nehnuteľnosti, resp. že
konala v stave psychickej nespôsobilosti, prípadne v omyle. Svedkovia P. N., S. F. B. K. F. preukázali,

že sama mala záujem nehnuteľnosť odpredať. Rovnako užívanie liekov bez ďalšieho nemôže súd viesť
k záveru, že osoba koná v duševnej poruche, ktorá by ju robila pre daný právny úkon neschopnou.
Nedôvodnosť obrany odporkyne však vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam nemá význam pre
právne posúdenie veci.

Náhradu trov konania súd účastníkom nepriznal, pretože odporkyňa ako úspešná účastníčka si náhradu
trov neuplatnila.

O trovách štátu predstavujúcich vyplatenie svedočného 2,80,- eur súd rozhodol podľa ust. § 148 O.s.p
a na ich náhradu zaviazal navrhovateľa ako neúspešného účastníka.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia, a to prostredníctvom Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove v troch
vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1, 2 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.