Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, April 6, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/287/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7713219098
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7713219098.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senát JUDr. Dany Popovičovej a sudcov

JUDr. Miroslava Sogu a JUDr. Dany Bystrianskej v právnej veci žalobcu: N.. N. J., nar. XX.XX.XXXX,
bytom v N., Y. V. Č.. XXXX/X, zastúpeného JUDr. Jánom Kizivatom, advokátom so sídlom v
Michalovciach, kpt. Nálepku 8 proti žalovanej: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom v Bratislave,
Dostojevského rad 4, IČO: 00 151 700, v konaní o zaplatenie 2 051,38 eur s prísl., o odvolaní žalovanej
proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 17.3.2015 č.k. 6C/247/2013-77 takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok vo vyhovujúcej časti tak, že zamieta žalobu o zaplatenie 113,68 eur a úroku z
omeškania vo výške 8,5% zo sumy 833,81 eur od 13.7.2010 do zaplatenia.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Michalovce (ďalej len „súd prvého stupňa“) rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť

žalobcovi 833,81 eur a úroky z omeškania vo výške 8,5% zo sumy 833,81 eur od 13.7.2010 do
zaplatenia,tovšetkodo3dníodprávoplatnostirozsudku.Vprevyšujúcejčastižalobuzamietol.Otrovách
konania si vymienil rozhodnúť po právoplatnosti rozsudku.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplynulo, že žalobca sa pôvodne žalobou došlou súdu prvého
stupňa dňa 9.7.2007 v konaní vedenom pod sp.zn. 6C/125/2007 domáhal proti pôvodne žalovaným -
žalovanej v 1. rade Allianz - Slovenskej poisťovne, a.s. a žalovanému v 2. rade N. V., aby súd zaviazal

spoločne a nerozdielne zaplatiť mu 71 042,00 Sk, t.j. 2 358,16 eur. Žalobu odôvodnil tým, že rozsudkom
Okresného súdu Michalovce č.k. 4T 9/2006-341 zo dňa 29.5.2007 bol obžalovaný N. V., teda žalovaný
v 2. rade uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1 Trestného zákona a bol
mu uložený peňažný trest o výmere 10.000,- Sk a to z toho dôvodu, že dňa 8.7.2005 o 18.36 hod. v obci
Kaluža na vedľajšej ceste v smere od centra obce k hlavnej ceste číslo II/582 Michalovce - Zemplínska
Šírava viedol dodávkové motorové vozidlo značky N. E. G. ev. č. V. XXX A., pričom pri vchádzaní
na hlavnú cestu nedal prednosť v jazde z ľavej strany v smere od obce Klokočov na Michalovce v

ľavom jazdnom pruhu na štvorprúdovej miestnej komunikácii prichádzajúcemu motocyklu značky K.
XXXX H.. Č.. C. XXX H., ktorú viedol žalobca, ktorý v snahe vyhnúť sa zrážke s týmto dodávkovým
vozidlom stočil riadenie motocykla vpravo s tým, že spadol na bok a šmýkaním sa po vozovke narazil
do obrubníka a následne do betónového múrika, odkiaľ sa dostal späť na vozovku, kde ostal ležať na
pravom boku. Žalobca ako poškodený v trestnom konaní, ktoré sa viedlo proti žalovanému v 2. rade
bol so svojim nárokom na náhradu škody odkázaný na občianske súdne konanie. Trestné konanie bolo
ku dňu podania žaloby právoplatne skončené a svoje nároky si uplatnil v tomto konaní odvolávajúc

sa na § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení, zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla si uplatnil proti žalovaným, teda aj Allianz - Slovenskej
poisťovni, a.s., s ktorou mal žalovaný v 2. rade - prevádzateľ motorového vozidla uzavreté zmluvné
poisteniezodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkoumotorovéhovozidlakudňudopravnejnehody,kedy vznikla žalobcovi škoda na zdraví. Odvolávajúc sa na ust. § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z., §§
442 ods. 1, 446 Občianskeho zákonníka, §§ 84, 86 a 87 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení
si uplatnil žalobca nárok na:

1/ Náhradu za stratu na zárobku počas dočasnej práceneschopnosti v celkovej sume 57.070,- Sk za
obdobie rokov 2005 a 2006:

Poukázal na to, že jeho dočasná pracovná neschopnosť trvala od 9.7.2005 do 28.2.2006 vrátane a

od 10.4.2006 do 13.11.2006 vrátane. Pri výpočte vychádzal z denného vymeriavacieho základu (DVZ)
vypočítaného na základe mzdového listu žalobcu za rok 2004, ktorý predstavoval sumu 498,7432 Sk
(55% DVZ = 274,3088 Sk, 25% DVZ = 124,6858), ktorý vyčíslil takto:

a/ rok 2005:

júl 24 dní .............. 3 x 55% + 21 x 25% = 823 + 2.618 = 3.441,- Sk
august 31 dní ............. 31 x 124,6858 = 3.865,- Sk
september 30 dní ............. 30 x 124,6858 = 3.741,- Sk
október 31 dní ............. 31 x 124,6858 = 3.865,- Sk
november 30 dní .............. 30 x 124,6858 = 3.741,- Sk

december 31 dní .............. 31 x 124,6858 = 3.865,- Sk
Spolu : 22.518,- Sk

a/ rok 2006:

január 31 dní ............. 31 x 124,6858 = 3.865,- Sk
február 28 dní ............. 28 x 124,6858 = 3.491,- Sk
apríl 21 dní ............. 28 x 124,6858 = 2.618,- Sk
máj 31 dní ............. 31 x 124,6858 = 3.865,- Sk
jún 30 dní .............. 30 x 124,6858 = 3.741,- Sk

júl 31 dní ............. 31 x 124,6858 = 3.865,- Sk
august 31 dní ............. 31 x 124,6858 = 3.865,- Sk
september 30 dní ............. 30 x 124,6858 = 3.741,- Sk
október 31 dní ............. 31 x 124,6858 = 3.865,- Sk
november 13 dní .............. 13 x 124,6858 = 1.621,- Sk

Spolu : 34.552,- Sk

2/ Ušlý zárobok počas trvania dočasnej práceneschopnosti v sume 13.972,- Sk:

Odvolávajúc sa na ust. § 134 ods. 1, 2 Zákonníka práce uviedol, že v rozhodujúcom období mesiacov
apríl, máj a jún 2005 mal žalobca príjem 16.427,- Sk, pričom odpracoval 31 pracovných dní za toto
obdobie a pri 8 hodinovom pracovnom čase to predstavuje 248 odpracovaných hodín. Priemerný
hodinovýzárobokvrozhodujúcomobdobíužalobcupredstavovalsumu66,2379Sk(16.427/248).Počas
trvania dočasnej práceneschopnosti žalobcu by tento celkovo odpracoval 2.552 hodín (od 9.7.2005

do 28.2.2006 vrátane a od 10.4.2006 do 13.11.2006 vrátane) pri osemhodinovej pracovnej dobe a
jeho príjem by tak predstavoval sumu celkovo 169.039,- Sk. Počas trvania jeho dočasnej pracovnej
neschopnosti mu bola vyplatená náhrada mzdy pri dočasnej pracovnej neschopnosti celkovo v sume
97.997,- Sk, ku ktorej sume je potrebné pripočítať nároky uplatňované žalobcom v tomto konaní titulom
náhrady za stratu na zárobku počas dočasnej PN podľa § 446 Občianskeho zákonníka v sume 57.070,-

Sk. Spolu je potrebné od celkovej výšky ušlého zárobku odpočítať sumu 155.067,- Sk ( 97.997,- Sk -
vyplatenú náhradu mzdy + 57.070,- Sk - náhradu za stratu na zárobku). Z tohto dôvodu si teda uplatnil
žalobca voči žalovaným nárok na ušlý zárobok v sume 13.972,- Sk (169.039,- Sk - 155.067,- Sk).

Spolu si teda uplatnil žalobca pôvodne v konaní náhradu za stratu na zárobku počas jeho dočasnej PN

a ušlý zárobok počas dočasnej PN v celkovej sume 71.042,- Sk (57.070,- Sk + 13.972,- Sk).

Žalobca v označenom konaní podaním došlým na súd 28.8.2008 (č.l. 55 spisu sp. zn. 6C 125/2007) vzal
žalobu v časti o zaplatenie sumy 3.579,- Sk, t.j. 118,80 eur späť z dôvodu, že pri uplatňovaní nárokuvoči žalovaným titulom náhrady straty na zárobku v sume 71.042,- Sk nedisponoval potvrdením svojho
bývalého zamestnávateľa KR PZ Košice o strate na zárobku a nebola mu známa presná výška denného
vymeriavacieho základu. Z potvrdenia o strate na zárobku počas PN zo dňa 30.5.2008 vyhotoveného

jeho bývalým zamestnávateľom, ktoré mu bolo doručené 15.7.2008 zistil, že denný vymeriavací základ
počas trvania jeho prvej práceneschopnosti, t.j. od 8.7.2005 do 28.2.2006 predstavoval sumu 395,83
Sk a počas druhej práceneschopnosti, t.j. od 10.4.2006 do 31.7.2006 predstavoval sumu 422,52 Sk. O
tomtočiastočnomspäťvzatížalobyvšaksúdvoznačenomkonanínerozhodol(rozhodolažvovylúčenom
konaní sp. zn. 6C 129/2009).

Žalobca ďalej návrhom zo dňa 5.2.2009 došlým súdu dňa 10.2.2009 (č.l. 67 spisu sp. zn. 6C 125/2007)
navrhol, aby súd pripustil rozšírenie žaloby o sumu 380,44 eur (11.461,- Sk), takže žalovaní by boli
povinní po rozšírení žaloby mu spoločne a nerozdielne zaplatiť sumu 2.619,80 eur (78.924,- Sk) a trovy
konania.

Odôvodnil ho tým, že na základe rozhodnutia lekárskej komisie Ministerstva vnútra SR zo dňa 10.2.2006
č.p. C.-XX-X/X-I.-R.-XXXX po tom čo bol preskúmaný a posúdený zdravotný stav žalobcu a jeho
zdravotná klasifikácia bola zmenená z klasifikácia „A“ - spôsobilý na výkon štátnej služby policajta na
zdravotnú kvalifikáciu „C“ - spôsobilý na výkon štátnej služby policajta s obmedzením a zároveň mu boli
určené obmedzenia pre výkon štátnej služby policajta. Poukázal na to, že bol preradený zo zdravotnej

klasifikácie „A“ na zdravotnú kvalifikáciu „C“ v priebehu cca pol roka po dopravnej nehode a jedným z
obmedzení pre výkon služby policajta je „ nezaťažovať dolné končatiny“ z čoho je zrejmé, že išlo o
preradenie v priamej príčinnej súvislosti, resp. z dôvodu dopravnej nehody zo dňa 8.7.2005. Žalobca
zdôraznil, že svoj nárok na náhradu straty na zárobku počas PN za obdobie od 1.8.2006 do 13.11.2006,
t.j. už po ukončení služobného pomeru si uplatňuje podľa ust. § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z. o

povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a
keďže v čase nehody bol žalobca v služobnom pomere - policajt PZ tak sa na neho vzťahuje osobitný
zák. č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov. Znova poukázal na ust. §§ 6 ods. 2, 8 cit. zák., z ktorých ustanovení vyplýva na na akú výšku
služobného platu má policajt nárok v prípade, ak sa stane dočasne neschopný z iných dôvodov a aká je

výška nemocenského. Z potvrdenia o strate na zárobku počas PN zo dňa 30.5.2008 vyhotoveného KR
PZ v Košiciach vyplýva, že denný vymeriavací základ žalobcu počas trvania jeho prvej PN za obdobie od
8.7.2005 do 28.2.2006 bola suma 395,83 eur, počas druhej PN za obdobie od 10.4.2006 do 31.7.2006
(do doby, pokiaľ trval jeho služobný pomer) bola suma 422,50 eur.

A/ Výpočet straty na zárobku počas trvania 1. dočasnej práceneschopnosti žalobcu za obdobie od
8.7.2005 do 28.2.2006:

Dĺžka trvania práceneschopnosti: 236 dní
Denný vymeriavací základ počas trvania dočasnej práceneschopnosti - 395,83 eur

Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z.z. bola žalobcovi zo strany bývalého zamestnávateľa
počas trvania prvej práceneschopnosti vyplatená náhrada straty na zárobku, teda služobného platu a
nemocenské nasledovne:

- 1. až 10. deň - 100 % služobného platu (vychádza sa z denného vymeriavacieho základu) t.j. 3.958,30
Sk;
- 11. až 30. deň - náhrada služobného platu vo výške 100% platu (vychádza sa z denného
vymeriavacieho základu) t.j. 3.958,30 Sk;
- 31. až 236. deň - nárok na nemocenské vo výške uvedenej v § 8 cit. zákona (70% čistého denného

služobného príjmu - 206 dní x 277,08 Sk) t.j. 57.079,- Sk.

Počas prvých 30 dní u žalobcu nebola žiadna strata na zárobku, nakoľko zo strany bývalého
zamestnávateľa mu bola poskytnutá plná náhrada služobného platu a za 206 dní predstavuje strata na
zárobku u žalobcu 24.461,- Sk (81.540,- Sk, t.j. suma zárobku žalobcu, pokiaľ by nebol práceneschopný

- 57.079,- Sk).

B/ Výpočet straty na zárobku počas trvania 2. dočasnej práceneschopnosti žalobcu za obdobie od
10.4.2006 do 31.7.2006:Dĺžka trvania práceneschopnosti: 113 dní
Denný vymeriavací základ počas trvania dočasnej práceneschopnosti - 422,52 eur

Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z.z. bola žalobcovi zo strany bývalého zamestnávateľa počas
trvania druhej práceneschopnosti vyplatená náhrada straty na zárobku, teda služobného platu a
nemocenské nasledovne:

- 1. až 10. deň - 100 % služobného platu (vychádza sa z denného vymeriavacieho základu) t.j. 4.225,20
Sk;
- 11. až 30. deň - náhrada služobného platu vo výške 100% (vychádza sa z denného vymeriavacieho
základu) t.j. 8.450,- Sk;
- 31. až 113. deň - nárok na nemocenské vo výške uvedenej v § 8 cit. zákona (70% čistého denného
služobného príjmu - 83 dní x 295,76 Sk), t.j. 24.548,- Sk.

Počas prvých 30 dní u žalobcu nebola žiadna strata na zárobku z dôvodu, že zo strany bývalého
zamestnávateľa mu bola poskytnutá plná náhrada služobného platu a za 83 dní predstavuje strata na
zárobku u žalobcu 10.521,- Sk (35.069,- Sk, t.j. suma zárobku žalobcu, pokiaľ by nebol práceneschopný
- 24.548,- Sk).

C/ Výpočet straty na zárobku počas trvania dočasnej práceneschopnosti žalobcu po skončení
služobného pomeru za obdobie od 1.8.2006 do 13.11.2006:

Dĺžka trvania práceneschopnosti: 104 dní

Denný vymeriavací základ počas trvania dočasnej práceneschopnosti - 422,52 eur

Nakoľko žalobca bol práceneschopný aj po skončení služobného pomeru tak sa vychádza z rovnakého
denného vymeriavacieho základu. V období trvania dočasnej práceneschopnosti od 1.8.2006 -
13.11.2006 žalobca nebol poistencom štátu a nebol ani poberateľom žiadnych nemocenských dávok.

- strata na zárobku žalobcu za 104 práceneschopnosti pri dennom vymeriavacom základe je 422,52 Sk,
t.j. 43.942 Sk.

Celkovo predstavuje strata na zárobku počas trvania PN žalobcu celkom sumu 2.619,80 eur, t.j. 78.924,-

Sk (A + B+ C ).

Ani o tomto návrhu na pripustenie zmeny (rozšírenie) žaloby však súd v označenom konaní nerozhodol
(rozhodol až vo vylúčenom konaní sp. zn. 6C 129/2009).

Žalobca následne v označenom konaní podaním došlým na súd 17.6.2009 (č.l. 74 spisu sp. zn. 6C
125/2007) vzal žalobu v časti sumy 568,41 eur (17.241,- Sk) späť z dôvodu, že mu žalovaná uhradila
náhradu za stratu na zárobku počas dočasnej práceneschopnosti za obdobie od 8.7.2005 do 28.2.2006
v tejto sume čo mu bolo oznámené žalovanou listom zo dňa 9.6.2009 (č.l. 75 spisu sp. zn. 6C 125/2007).
O tomto návrhu súd rozhodol uznesením č.k. 6C 125/2007-80 zo dňa 30.6.2009 tak, že zastavil konanie

v časti nároku žalobcu o zaplatenie sumy 568,41,- eur a v prevyšujúcej časti nárok žalobcu vylúčil na
samostatnékonanie,vktorombuderozhodnutéajonáhradetrovajtohtokonania.Uznesenienadobudlo
právoplatnosť 7.8.2009.

Konanie o vylúčenej veci sa ďalej viedlo pod sp. zn. 6C 129/2009, predmetom ktorej bol nárok žalobcu

o zaplatenie sumy 1.789,75 eur (2.358,16 eur - 568,41 eur).

Žalobca podaním došlým súdu dňa 13.7.2012 navrhol, aby súd pripustil rozšírenie žaloby a to tak, aby
súd uložil žalovanému v 1. rade, teda terajšiemu žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 2.051,38 eur
s 8,50 % ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od 13.7.2009 do zaplatenia a nahradil mu trovy

konania do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Odôvodnil to tým, že voči žalovaným si uplatnil žalobca
náhraduzaplateniasumy71.042,-Skt.j.2.358,16eur.Popodanížalobynazákladestanoviskažalovanej
v 1. rade mu táto oznámila dňa 30.8.2007, že neuhradí žalobcovi škodu, pretože nebolo právoplatne
skončené trestné konanie vo veci obžaloby voči žalovanému v 2. rade. Na základe výzvy žalovanej v 1.rade žalobca predložil prostredníctvom právneho zástupcu predložil žalovanej doklady a to mzdové listy
žalobcu za obdobie rokov 2004, 2005 a 2006, potvrdenie o mzde žalobcu zo dňa 9.1.2006, rozsudok
Okresného súdu Michalovce 4T 9/2006 zo dňa 29.5.2007 s doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti,

ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť 27.8.2007. Žalovaná listom zo dňa 21.5.2008, ktorý mu bol
doručený 26.5.2008 žiadala od žalobcu ďalšie listiny za účelom posúdenia jeho nároku. Tieto boli
doručené právnym zástupcom žalobcu žalovanej v 1. rade, v ktorom aj špecifikoval svoje nároky s
možnosťou mimosúdneho doriešenia uplatňovaného nároku. Na tento list reagovala žalovaná v 1. rade
listom zo dňa 15.8.2008 tak, že pokiaľ ide o jeho nárok na náhradu straty na zárobku počas dočasnej

práceneschopnosti za obdobie od 8.7.2005 od 28.2.2006 a od 10.4.2006 do 31.7.2006 tento nárok
považuje za neopodstatnený, pretože podľa jej názoru podľa ust. zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom
zabezpečenívojakovapolicajtovvtedajšímzamestnávateľomžalobcuKrajskýmriaditeľstvomPZKošice
bol vysporiadaný v celom rozsahu tak, ako to má vyplývať z pripojeného potvrdenia o strate na zárobku
počas práceneschopnosti. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na náhradu straty na zárobku po ukončení
pracovného pomeru za obdobie od 1.8.2006 do 13.11.2006 žalovaná uviedla, že v tomto období nebol

žalobca účastný na nemocenskom poistení, nepoberal nemocenské dávky a tak mu nevznikol ani nárok
na náhradu za stratu na zárobku počas práceneschopnosti. Výsledky mimosúdneho jednania oznámil
právny zástupca žalobcu súdu listom zo dňa 27.8.2008 doručeným 28.8.2008 a ktorým zároveň žalobca
podľa § 96 ods. 1 O.s.p. vzal v časti čo do zaplatenia istiny v sume 118,80 eur, t.j. 3.579,- Sk svoj návrh
späť, z dôvodu, ktoré uviedol v tomto liste.

Žalobca svoj nárok voči v tom čase žalovaným v 1. a 2. rade si uplatnil podľa ust. § 442 ods. 1
Občianskeho zákonníka s tým, že sa uhrádza skutočná škoda a to čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Z
tohto dôvodu teda žalobca svojim podaním zo dňa 5.2.2009 v predchádzajúcom konaní navrhol, aby súd
pripustil rozšírenie žaloby o sumu 380,44 eur, t.j. 11.461 Sk a aby súd pripustil zmenu o rozšírenie žaloby

tak, že žalobcovi majú uhradiť žalovaní v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne sumu 2.619,80 eur, t.j.
78.924,- Sk a trovy konania. Až na základe toho vlastne potom čo bol uznaný žalovanou nárok žalobcu
na stratu na zárobku počas prvej práceneschopnosti za obdobie od 8.7.2005 do 8.2.2006 za 31. až 236.
deň práceneschopnosti vo výške 24.462,- Sk, ale tento krátila o 30 % a poskytla žalobcovi len čiastočnú
úhradu dňa 10.6.2009 vo výške 568,41 eur t.j. 17.124 Sk. Odmietla však uhradiť žalobcovi náhradu za

stratu na zárobku za obdobie od 10.4.2006 do 31.7.2006, t.j. počas trvania druhej práceneschopnosti
a odôvodnila to tým, že nebola preukázaná výlučná príčinná súvislosť práceneschopnosti žalobcu v
tomto období s úrazom, ktorý utrpel pri dopravnej nehode dňa 8.7.2005. Neuznala ani nárok žalobcu na
stratu na zárobku za obdobie tretej práceneschopnosti od 1.8.2006 do 13.11.2006 z dôvodu, že už nebol
účastný žalobca na nemocenskom poistení a nevznikol mu teda nárok na náhradu straty na zárobku

počas PN. Z dôvodu, že žalovaná v priebehu konania uhradila čiastočne nárok žalobcu tak žalobca
vzal späť žalobu vo vyššie označenom konaní voči žalovaným v časti o zaplatenie sumy 568,41 eur,
t.j. 17.124 Sk späť a navrhol, aby súd v tejto časti konanie zastavil, čo sa aj stalo vyššie označeným
uznesením okresného súdu.

Teda predmetom už vylúčeného konania vedeného ďalej pod sp. zn. 6C 129/2009 po čiastočnom
späťvzatí žaloby bola náhrada straty na zárobku počas dočasnej práceneschopnosti v celkovej sume
61.800,- Sk t.j. 2.051,38 eur. V tejto súvislosti však žalobca správne poukázal na skutočnosť (č.l. 146
spisu), že doteraz nerozhodol súd o jeho čiastočnom späťvzatí žaloby v sume 118,80 eur t.j. 3.579,-
eur, kde vlastne toto späťvzatie realizoval ešte podaním zo dňa 27.8.2008 došlým súdu 28.8.2008 a

o pripustení rozšírenia žaloby o sumu t.j. 380,44 eur, t.j. 11.461,- Sk ktorý návrh podal dňa 5.2.2009
doručený súdu 10.2.2009. Zároveň zobral žalobu žalobca späť voči žalovanému v 2. rade a žiadal, aby
súd voči nemu konanie zastavil a to z toho dôvodu, že podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o
povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla si
poškodený môže uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi. Pokiaľ ide o náhradu

trov konania tak navrhol, aby súd trovy konania vo vzťahu k žalovanému v 2. rade účastníkom nepriznal.
Zároveň žalobca navrhol, aby súd pripustil ďalšie rozšírenie žaloby a to tak, aby súd uložil povinnosť
okrem doteraz uplatňovanej istiny 2.051,38 eur zaplatiť mu aj úroky z omeškania vo výške 8,50 % ročne
zo sumy 2.051,38 eur od 13.7.2009 do zaplatenia z toho dôvodu, že žalovaná od roku 2005 až doteraz
neuhradila žalobcovi ním uplatňovaný nárok aj napriek pokusom o možnosť mimosúdneho vyrovnania

celej záležitosti a tento úrok z omeškania si uplatňuje žalobca za obdobie, v ktorom nie je tento nárok
premlčaný v súlade s ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. (účinného v čase od 1.5.1995
do 31.12.2008). Žalovaná sa dostala do omeškania najneskôr dňa 28.8.2007, t.j. deň po nadobudnutí
právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Michalovce v konaní sp. zn. 4T 9/2006, ktorým rozsudkom bolžalovaný v 2. rade uznaný právoplatne za vinného zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví žalobcu
pri dopravnej nehode, ku ktorej došlo 8.7.2005. Úroková sadzba NBS ku dňu 28.8.2007 bola vo výške
4,25 % a dvojnásobok predstavuje 8,50 % a z tohto dôvodu si ho aj žalobca uplatnil od 13.7.2009 v

tejto výške až do zaplatenia, t.j. od podania tohto návrhu na rozšírenie žaloby (č.l. 143 spisu sp. zn.
6C 129/2009). Navrhol teda, aby súd po vyššie označených úkonoch rozhodol tak, že žalovaná (v tom
čase ešte v 1. rade) má povinnosť uhradiť žalobcovi sumu 2.051,38 eur s 8,50 % ročným úrokom z
omeškania zo sumy 2.051,38 eur od 13.7.2009 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania, a to všetko
do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd uznesením č. k. 6C 129/2009-155 zo dňa 16.7.20012 pripustil zmenu (rozšírenie) žaloby o sumu
380,44 eur a o úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 2.051,38 eur od 13.7.2009 do
zaplatenia. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.7.2012. Následne rozhodol ďalším uznesením
č.k. 6C 129/2009-172 zo dňa 9.9.2013 tak, že zastavil konanie v časti nároku žalobcu o zaplatenie sumy
118,80 eur a zastavil konanie voči žalovanému v 2. rade N. V.. Vo vzťahu k žalobcovi a žalovanému

v 2. rade náhradu trov konania nepriznal. Nárok žalobcu o zaplatenie sumy 2.051,38 eur s prísl. vo
vzťahu k žalovanej v 1. rade (terajšej žalovanej) vylúčil na samostatné konanie s tým, že v konečnom
rozsudku bude rozhodnuté aj o trovách označeného konania. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
24.10.2013.

Konanie o vylúčenej veci (z veci sp. zn. 6C 129/2009) sa ďalej viedlo pod sp. zn. 6C 247/2013
predmetom, ktorej bol nárok žalobcu o zaplatenie sumy 2.051,38 eur (1.789,75 eur + 380,44 eur =
2.170,19 - 118,80 eur) s úrokom z omeškania 8,5 % ročne zo sumy 2.051,38 eur od 13.7.2009 do
zaplatenia a náhrada trov konania. Tento nárok si uplatnil žalobca z vyššie uvedených dôvodov.

Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci podľa § 15 ods. 1, 2
zákonač.381/2001Z.z.opovinnomzmluvnompoistenízodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkou
motorového vozidla účinného k 8.7.2005, § 420 ods. 1, § 427 ods. 1, 2, § 441, § 442 ods. 1, § 446
Občianskeho zákonníka, § 3, § 4 ods. 1, 2, § 6 ods. 2 a § 8 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom
zabezpečení policajtov a vojakov, § 54 ods. 1, § 84 ods. 1, § 85, § 86 ods. 1, § 87 ods. 1 zákona č.

461/2003 Z.z. o sociálnom poistení mal za preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Michalovce zo
dňa 29.5.2007 č.k. 4T 9/2006-341 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 27.8.2007
č.k. 8To 73/2007-404 bol N. V. (predtým žalovaný v 1. rade) uznaný vinným z prečinu ublíženia na
zdraví podľa § 224 ods. 1 Trestného zákona. Z odôvodnenia vyplýva, že dňa 8.7.2005 o 18.36 hod.
došlo v obci Kaluža na vedľajšej ceste v smere od centra obce k hlavnej ceste číslo II/582 Michalovce -

Zemplínska Šírava k dopravenej nehode, pri ktorej vodič dodávkového motorového vozidla značky N. E.
G. H..Č.. V.- XXXAT N. V. porušil povinnosti a nedal prednosť v jazde z ľavej strany prichádzajúcemu od
obce Klokočov v smere k Michalovciam v ľavom jazdnom pruhu v štvorprúdovej miestnej komunikácie
prichádzajúcemu motocyklu značky K. XXXX H.. Č.. C.-XXX H., ktoré viedol žalobca a v snahe vyhnúť
sa zrážke s týmto dodávkovým vozidlom stočil riadenie motocykla vpravo s tým, že spadol na bok a

šmýkaním sa po vozovke narazil do obrubníka a následne do betónového múrika, odkiaľ sa dostal
späť na vozovku a ostal ležať na pravom boku. Súd uložil N. V. peňažný trest vo výmere 10.000,- Sk.
Žalobca utrpel škodu na zdraví pri tejto dopravnej nehode, keď utrpel porania, a to otvorenú zlomeninu
pravého predkolenia s tržnou ranou asi 3 cm, zlomeninu kostrče bez posunu, pohmoždenie pravej strany
hrudníka, pohmoždenie a odreniny pravého predlaktia a ruky s dobou liečby a práceneschopnosti v

trvaní6mesiacov.Tentobolakopoškodenýsúdomodkázaný snárokmi nanáhraduškodynaobčianske
súdne konanie. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 27.8.2007.

V konaní nebolo sporné, že v čase dopravnej nehody dňa 8.7.2005 bola žalovaná poisťovateľom
predmetného dodávkového motorového vozidla, ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda na zdraví

žalobcu. Žalovaná teda ako poisťovňa zodpovedá priamo za škodu spôsobenú prevádzkou tohto
motorového vozidla, z čoho vyplýva pasívna legitimácia žalovanej v tomto konaní. V čase dopravnej
nehody bol žalobca príslušníkom policajného zboru, kde pôsobil v období od 15.3.2001 do 31.7.2006
vo funkcii starší inšpektor ÚOZ OO PZ Zemplínska Šírava. Pri dopravnej nehode 8.7.2005 utrpel
poranenie, v dôsledku čoho sa stal dočasne práceneschopným. Jeho dočasná práceneschopnosť trvala

v období od 9.7.2005 do 28.2.2006 a od 10.4.2006 do 13.11.2006. Rozhodnutím lekárskej komisie
MV SR v Košiciach č. p. C.-XX-X/X-I.-R.-XXXX zo dňa 10.2.2006 bola žalobcovi zmenená doteraz
určená zdravotná klasifikácia „A“ - spôsobilý na výkon štátnej služby policajta na „C“ - spôsobilý na
výkon štátnej služby policajta s obmedzením a boli mu určené potrebné obmedzenia výkonu štátnejslužby policajta - práca bez nadmernej fyzickej záťaže - nezaťažovať dolné končatiny, práca prevažne
administratívneho charakteru a oslobodenie od previerok telesnej zdatnosti okrem strelieb. Obmedzenie
bolo určené na 24 mesiacov. Zároveň bolo určené, že jeho choroba nie je v súvislosti s výkonom štátnej

služby policajta. Následne lekárska komisia MV SR v Košiciach rozhodnutím č.p. C.-XX-XX/X-I.-R.-
XXXX zo dňa 4.5.2006 sa rozhodla zmeniť doteraz určenú zdravotnú klasifikáciu „C“ - spôsobilý na
výkon štátnej služby policajta s obmedzením na „D“ - nespôsobilý na výkon štátnej služby policajta.
Zároveň bolo určené, že choroba žalobcu nie je v súvislosti s výkonom štátnej služby policajta.
Personálnym rozkazom riaditeľa KR PZ v Košiciach č. 68 zo dňa 29.5.2006 bol žalobca prepustený zo

služobnéhopomeruzdôvodu,žepodľaoznačenéhorozhodnutialekárskejkomisiestratilzozdravotných
dôvodov dlhodobú spôsobilosť vykonávať akúkoľvek funkciu v policajnom zbore. Z policajného zboru
bol žalobca prepustený personálnym rozkazom riaditeľa KR PZ v Košiciach č. 123 zo dňa 31.7.2006
a jeho služobný pomer skončil dňom 31.7.2006. Zo znaleckého dokazovania vykonaného znalcom
JUDr. Ľubošom Tomčovčíkom, PhD. vypracovanom dňa 16.6.2006 č. 39/2012 súdu prvého stupňa
jednoznačnevyplynulo,žejedinoupríčinouzmenyzdravotnejkvalifikáciežalobcuz„A“na„C“nazáklade

rozhodnutia lekárskej komisie zo dňa 10.2.2006 a z „C“ do skupiny „D“ - nespôsobilý na výkon štátnej
služby policajta na základe rozhodnutia lekárskej komisie zo dňa 4.5.2006, ktorá mala za následok jeho
prepustenie zo služobného pomeru policajta, je poškodenie zdravia žalobcu a jeho následky, ktoré utrpel
pri dopravnej nehode dňa 8.7.2005. Súd prvého stupňa na základe tohto zistenia uzavrel, že žalobcovi
vznikol nárok na stratu na zárobku počas dočasnej pracovnej neschopnosti za trvania jeho služobného

pomeru policajta, keď táto trvala v obdobiach od 8.7.2005 do 28.2.2006 a od 10.4.2006 do 31.7.2006.
Pre výpočet náhrady straty na zárobku počas dočasnej pracovnej neschopnosti žalobcu za obdobie
trvania jeho služobného pomeru súd prvého stupňa aplikoval ustanovenia zákona č. 328/2002 Z.z. o
sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov.

Pokiaľ ide o stratu na zárobku za obdobie prvej práceneschopnosti žalobcu a to je za obdobie od
8.7.2005 do 28.2.2006 bola denným vymeriavacím základom u žalobcu počas tohto obdobia suma
395,83 Sk. Počas druhého obdobia za obdobie od 10.4.2006 do 31.7.2006, t.j. do doby pokiaľ trval
služobný pomer žalobcu u jeho bývalého zamestnávateľa to bola suma 422,52 Sk. Tieto skutočnosti
vyplývajú z potvrdenia o strate na zárobku počas práceneschopnosti zo dňa 30.5.2008, ktoré bolo

vyhotovené bývalým zamestnávateľom žalobcu Krajským riaditeľstvom PZ v Košiciach. Súd prvého
stupňa sa stotožnil s výpočtom žalobcu a priznal žalobcovi náhradu straty na zárobku počas trvania
dočasnej práceneschopnosti takto:

A/ Výpočet straty na zárobku počas trvania 1. dočasnej práceneschopnosti žalobcu za obdobie od

8.7.2005 do 28.2.2006:

Dĺžka trvania práceneschopnosti: 236 dní
Denný vymeriavací základ počas trvania dočasnej práceneschopnosti - 395,83 eur

Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z.z. bola žalobcovi zo strany bývalého zamestnávateľa
počas trvania prvej práceneschopnosti vyplatená náhrada straty na zárobku, teda služobného platu a
nemocenské nasledovne:

- 1. až 10. deň - 100 % služobného platu (vychádza sa z denného vymeriavacieho základu) t.j. 3.958,30

Sk;
- 11. až 30. deň - náhrada služobného platu vo výške 100% platu (vychádza sa z denného
vymeriavacieho základu) t.j. 3.958,30 Sk;
- 31. až 236. deň - nárok na nemocenské vo výške uvedenej v § 8 cit. zákona (70% čistého denného
služobného príjmu - 206 dní x 277,08 Sk) t.j. 57.079,- Sk.

Počas prvých 30 dní u žalobcu nebola žiadna strata na zárobku, nakoľko zo strany bývalého
zamestnávateľa mu bola poskytnutá plná náhrada služobného platu a za 206 dní predstavuje strata na
zárobku u žalobcu 24.461,- Sk (81.540,- Sk, t.j. suma zárobku žalobcu, pokiaľ by nebol práceneschopný
- 57.079,- Sk).

B/ Výpočet straty na zárobku počas trvania 2. dočasnej práceneschopnosti žalobcu za obdobie od
10.4.2006 do 31.7.2006:Dĺžka trvania práceneschopnosti: 113 dní
Denný vymeriavací základ počas trvania dočasnej práceneschopnosti - 422,52 eur

Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z.z. bola žalobcovi zo strany bývalého zamestnávateľa počas
trvania druhej práceneschopnosti vyplatená náhrada straty na zárobku, teda služobného platu a
nemocenské nasledovne:

- 1. až 10. deň - 100 % služobného platu (vychádza sa z denného vymeriavacieho základu) t.j. 4.225,20

Sk;
- 11. až 30. deň - náhrada služobného platu vo výške 100% (vychádza sa z denného vymeriavacieho
základu) t.j. 8.450,- Sk;
- 31. až 113. deň - nárok na nemocenské vo výške uvedenej v § 8 cit. zákona (70% čistého denného
služobného príjmu - 83 dní x 295,76 Sk), t.j. 24.548,- Sk.

Počas prvých 30 dní u žalobcu nebola žiadna strata na zárobku z dôvodu, že zo strany bývalého
zamestnávateľa mu bola poskytnutá plná náhrada služobného platu a za 83 dní predstavuje strata na
zárobku u žalobcu 10.521,- Sk (35.069,- Sk, t.j. suma zárobku žalobcu, pokiaľ by nebol práceneschopný
- 24.548,- Sk).

Správne podľa súdu prvého stupňa pri výpočte náhrady straty na zárobku počas dočasnej
práceneschopnosti použil žalobca špeciálny predpis vzťahujúci sa na sociálne zabezpečenie policajtov,
nakoľko v sporných obdobiach bol žalobca príslušníkom Policajného zboru (§ 1 zák. č. 328/2002 Z.z.
o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov). Súd preto vyhovel v tejto časti žalobe a priznal mu
náhradu za stratu na zárobku počas trvania prvej práceneschopnosti za obdobie 236 dní od 8.7.2005

do 28.2.2006 a aj počas trvania druhej práceneschopnosti, t.j. za obdobie od 10.4.2006 do 31.7.2006
(ku dňu skončenia služobného pomeru) za 113 dní (§ 6 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z.z.). Spolu za
obdobia od 8.7.2005 do 28.2.2006 a od 10.4.2006 do 31.7.2006 vznikol žalobcovi nárok na stratu na
zárobku v celkovej sume 34.982,- Sk (24.461,- Sk + 10.521,- Sk), t.j. 1.161,19 eur. Z tejto sumy je
potrebné odpočítať sumu 568,41 eur, ktorú sumu v priebehu konania žalovaná žalobcovi uhradila. Súd

pretopriznalžalobcovizavyššieoznačenéobdobiapráceneschopnostináhradustratynazárobkupočas
dočasnej práceneschopnosti v sume 592,78 eur (1.161,19 eur - 568,41 eur).

Sporný podľa názoru súdu prvého stupňa je aj nárok žalobcu na náhradu straty na zárobku počas
trvania dočasnej práceneschopnosti žalobcu po skončení služobného pomeru za obdobie od 1.8.2006

do 13.11.2006. Súd mal za preukázané, že personálnym rozkazom riaditeľa KR PZ v Košiciach č. 68
zo dňa 29.5.2006 bol žalobca prepustený zo služobného pomeru a personálnym rozkazom riaditeľa KR
PZ v Košiciach č. 123 zo dňa 31.7.2006 skončil jeho služobný pomer dňom 31.7.2006. Išlo o služobný
pomer, ktorý trval 6 skončených rokov. Podľa ust. § 31 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a), §§ 32, 58 a 60
zákona č. 328/2002 Z.z. policajtovi, ktorého služobný pomer skončil prepustením a jeho služobný pomer

trvalnajmenej5rokovanesplnilpodmienkynárokunavýsluhovýdôchodokmupatrívýsluhovýpríspevok
počas jedného roka. Na základe toho žalobcovi bol priznaný výsluhový príspevok vo výške 1.901 Sk
mesačne za obdobie od 1.8.2006 do 31.7.2007 a v tomto období mu bola vyplatená dávka výsluhového
zabezpečenia, výsluhový príspevok, t.j. za obdobie od 1.8.2006 do 31.7.2007 a za bežný kalendárny
mesiac mu bola poukazovaná suma 1.540,- Sk mesačne, t.j. za obdobie od skončenia služobného

pomeru za obdobie prvého roka v zmysle vyššie citovaných právnych ustanovení.

Žalovaná namietala, že služobný pomer žalobcu bol ukončený k 31.7.2006, preto od 1.8.2006 sa
na určenie straty na zárobku vzťahujú občianskoprávne predpisy čo znamená, že za prvé tri dni
prináleží žalobcovi 55 % denného vymeriavacieho základu a po uplynutí týchto troch dní je to 25 % z

vymeriavacieho základu. Zároveň namietala, že je potrebné pri priznaní nárokov žalobcovi zohľadniť
aj 20 % spolu zavinenie žalobcu na vzniku škody pri dopravnej nehode, tak ako to zohľadnil súd aj v
konaní týkajúceho sa náhrady vecnej škody. Uznala, že zo záverov znaleckého dokazovania vyplýva, že
poškodenie zdravia žalobcu je v príčinnej súvislosti s úrazom, ktorý utrpel žalobca pri dopravnej nehode.

Žalobca len v dôsledku toho, že utrpel úraz pri dopravnej nehode 7.8.2005, ktorú vo väčšej miere
zavinil poistenec N. V., za ktoré konanie bol uznaný vinným a aj právoplatne odsúdený, sa stal
práceneschopným. Najprv bol práceneschopný od 9.7.2005 do 28.2.2006, následne od 10.4.2006 do
13.11.2006 a od 10.6.2006 do 31.7.2006 vykonával štátnu službu policajta. Je pravdou, že k ukončeniupráceneschopnosti žalobcu však došlo až 13.11.2006, t.j. až potom čo už nevykonával štátnu službu
policajta, keďže od 1.8.2006 bol prepustený zo služobného pomeru policajta. Súd sa stotožnil s názorom
žalobcu, že ak by nedošlo k predmetnej dopravnej nehode, žalobca by neutrpel poškodenie zdravia v

takom rozsahu, čo by spôsobilo jeho zmenu v zdravotnej klasifikácie až tak, že z triedy „A“ na triedu „C“ a
z triedy „C“ na triedu „D“ čo malo za následok to, že musel byť ukončený s ním služobný pomer policajta,
keďže stratil spôsobilosť vykonávať toto povolanie, čo je zrejmé z vyššie označených listinných dôkazov
vydaných jeho zamestnávateľom. Táto skutočnosť vyplýva aj zo záverov znaleckého dokazovania. Z
tohto dôvodu súd prvého stupňa dospel k záveru, že aj za obdobie trvania práceneschopnosti žalobcu po

skončení služobného pomeru od 1.8.2006 do 13.11.2006 prináleží žalobcovi náhrada straty na zárobku
počas práceneschopnosti. Jedná sa o náhradu za obdobie 104 dní práceneschopnosti, za ktoré obdobie
si uplatňuje žalobca náhradu v sume 43.942,- Sk, t.j. 1.458,60 eur. Pri jeho výpočte vychádzal žalobca
z denného vymeriavacieho základu počas trvania dočasnej práceneschopnosti v sume 422,52 eur.

Sporné podľa názoru súdu prvého stupňa je, či pri výpočte náhrady straty na zárobku počas

práceneschopnosti za obdobie po skončení služobného pomeru žalobcu sa má vychádzať z ust.
zákona č. 328/2002 Z.z., ktorý predpis sa vzťahuje na úpravu sociálneho zabezpečenia policajtov
tak ako to tvrdí žalobca alebo tak ako to tvrdí žalovaná, že sa tento nárok už má posudzovať podľa
občianskoprávnych predpisov, t.j. podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka a predpisov o
sociálnom zabezpečení. To znamená, či v zmysle ustanovenia § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka má

byťuhradenáskutočnáškoda(tvrdížalovaná)alebotočopoškodenémuušlo,t.j.ušlýzisk-tvrdížalobca.

Podľa názoru súdu prvého stupňa pod skutočnú škodu treba zahrnúť aj škodu utrpenú na zdraví, resp.
na živote v prípade ujmy na zdraví do kategórie skutočnej škody patrí aj nárok na stratu na zárobku.
Ušlý zisk predstavuje to, čo poškodenému ušlo v dôsledku spôsobenia škody a tento možno nahradiť

len peňažným plnením. Naturálna reštitúcia neprichádza do úvahy.

Na základe týchto úvah súd prvého stupňa uzavrel, že žalobca uplatňuje nárok titulom náhrady škody
na zdraví, t.j. ujmy, ktorú utrpel ako poškodený na zdraví a do kategórie skutočnej škody patrí aj strata
na zárobku, takže v tomto prípade nejde o náhradu ušlého zisku. Od novely Občianskeho zákonníka

uskutočnenej zákonom č. 404/2004 Z.z., teda od 1.8.2004 v dôsledku zmeny právnej úpravy sa náhrada
straty na zárobku počas práceneschopnosti posudzuje a jej výška určuje rovnako ako úrazový príplatok
podľa zákona o sociálnom poistení. Zákon o sociálnom poistení upravuje úrazový príplatok v § 85 až 87.
Z tohto dôvodu sa súd prvého stupňa stotožnil s právnym názorom žalovanej, že na posúdenie výšky
straty na zárobku počas dočasnej práceneschopnosti žalobcu za obdobie od 1.8.2006 do 13.11.2006,

v ktorom období už žalobca nebol policajtom, je potrebné aplikovať zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom
poistení platnom v čase, keď došlo k poškodeniu zdravia žalobcu pri dopravnej nehode dňa 8.7.2005.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že škoda na zdraví vznikla žalobcovi výlučne v príčinnej
súvislosti s dopravnou nehodou, ktorú spôsobil poistenec N. V. porušením povinností. Z tohto dôvodu

sú priznal žalobcovi aj nárok na náhradu za stratu zárobku počas dočasnej práceneschopnosti
za obdobie od 1.8.2006 do 13.11.2006, t.j. aj po ukončení služobného pomeru policajta za 104
dní práceneschopnosti, pričom pri výpočte vychádzal z predpisov upravujúcich sociálne poistenie
všeobecne platných v čase vzniku škody, t.j. 8.7.2005.

Súd prvého stupňa vychádzajúc z toho, že dočasná pracovná neschopnosť žalobcu trvala od 1.8.2006
do 13.11.2006 vrátane pri výpočte vychádzal z denného vymeriavacieho základu (DVZ) vypočítaného
na základe mzdového listu žalobcu za rok 2004, ktorý predstavoval sumu 498,7432 Sk (55% DVZ =
274,3088 Sk, 25% DVZ = 124,6858), ktorý vyčíslil takto:
august 31 dní ............. 3 x 274,3088 (55% DVZ) = 823 + 28 x 124,6858 (25%

DVZ) = 3.491 /823 + 3.491/ = 4.314,- Sk
september 30 dní ............. 124,6858 = 3.741,- Sk
október 31 dní ............. 31 x 124,6858 = 3.865,- Sk
november 13 dní .............. 3 x 124,6858 = 1.621,- Sk
Spolu 13.541,- Sk, t.j. 449,48,- eur

V tejto sume súd prvého stupňa priznal žalobcovi náhradu stratu za zárobku počas pracovnej
neschopnosti za od 1.8.2006 do 13.11.2006. V prevyšujúcej časti žalobou zamietol, keďže žalobca si
za toto obdobie uplatnil sumu 1.458,60 eur.Súd prvého stupňa sa stotožnil s právnym názorom žalovanej a to, že je potrebné vziať do úvahy
skutočnosť,žeajžalobcasapodieľalurčitoumierouzavineniaprivznikuškodynazdraví.Takakouviedla

žalovaná akceptuje 20% spoluúčasť žalobcu a 80% spoluúčasť N. V. vychádzajúc zo záverov rozsudku
súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 6C 130/9009. V označenom konaní, ktorého predmetom bola
náhradavecnejškodyvzniknutejnamotocykli,naktoromjazdilžalobcavčasenehodyvrozsudkuzodňa
23.4.2012 č.k. 6C 130/2009-180, ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť 9.6.2012 súd zohľadnil mieru
zodpovednosti žalobcu a N. V. na vzniknutej škode v rozsahu 80% N. V. a 20% žalobca. Obaja účastníci

konaniavočitomutozáverunemalinámietky.Zozáverovtrestnéhokonaniavyplýva,ženielenN.V. aleaj
žalobca zanedbal svoje povinnosti vodiča (neprimeraná rýchlosť, nevenoval náležitú pozornosť riadeniu
motocykla). Avšak N. V. ako vodič dodávkového vozidla preukázateľne zapríčinil túto dopravnú nehodu,
keď nedal vodičovi motocyklu - žalobcovi prednosť v jazde čo bola hlavná príčina tejto nehody. V tejto
súvislosti súd poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Tz 6/2006: „Na dopravnej nehode zapríčinenej
nedaním prednosti v jazde inému vozidlu vždy v rozhodujúcej miere nesie zodpovednosť ten vodič,

ktorý porušil povinnosť dať prednosť v jazde. Vodič vozidla, ktorý má prednosť v jazde nie je povinný
meniť smer alebo rýchlosť jazdy, pokiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by hrozil stret s vozidlom, ktorého
vodič je povinný dať mu prednosť v jazde.“ Súd prvého stupňa preto zohľadnil mieru zodpovednosti
za vznik škody v rozsahu 80% vodič dodávkového vozidla (žalovaná) a 20% žalobca. Z tohto dôvodu
súd zo sumy 1.042,26 eur (592,78 + 449,48) odpočítal sumu 208,45 - 20% zo sumy 1.042,26 eur a

priznal žalobcovi náhradu straty na zárobku počas trvania dočasnej práceneschopnosti v sume 833,81
eur (1.042,26 eur - 208,45). V prevyšujúcej časti, keďže žalobca si uplatnil sumu 2.051,38 eur, žalobu
zamietol.

Pokiaľ si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie úrokov z omeškania sa súd prvého stupňa stotožnil s

právnym názorom žalobcu, že žalovaná sa dostala do omeškania s plnením náhrady straty na zárobku
počas dočasnej práceneschopnosti dňom 28.8.2007, t.j. v deň po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku
v trestnom konaní, na základe ktorého už mala sumu uhradiť. Týmto dňom jej vznikla aj povinnosť platiť
úroky z omeškania a počnúc týmto dňom začala plynúť žalobcovi aj premlčacia doba. Vychádzajúc
z ust. 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka súd prvého stupňa uznal námietky žalovanej a dospel k

záveru, že nárok žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania je sčasti premlčaný. Preto priznal žalobcovi
úroky z omeškania od 13.7.2010 (uplatnil ich návrhom došlým súdu dňa 13.7.2012), čiže 2 roky dozadu
od 13.7.2012 v uplatňovanej výške 8,50% z priznanej sumy 833,81 eur. V prevyšujúcej časti žalobu
zamietol, nakoľko žalobca uplatnil úroky z omeškania od 13.7.2009.

O trovách konania si súd prvého stupňa vymienil rozhodnúť samostatným uznesením podľa § 151 ods.
3 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku, a to proti tej časti vyhovujúceho výroku, ktorým bola žalovaná zaviazaná zaplatiť
žalobcovi sumu nad 720,13 eur a proti výroku, ktorým bola zaviazaná žalovaná zaplatiť žalobcovi úroky

z omeškania vo výške 8,5% zo sumy 833,81 eur od 13.7.2010 do zaplatenia v zákonnej lehote podala
odvolanie žalovaná z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. a odvolaciemu súdu navrhla, aby
rozsudok v napadnutej časti zmenil tak, že nárok žalobcu nad 720,13 eur a v časti uplatňovaných
úrokov z omeškania v celom rozsahu zamietne. V dôvodoch odvolania vytkol súdu prvého stupňa, že
pri stanovení celkovej výšky straty na zárobku počas práceneschopnosti nepostupoval správne. Spolu

výška straty na zárobku za obdobie práceneschopnosti žalobcu za obdobie od 8.7.2005 do 28.2.2006,
za obdobie od 10.4.2006 do 31.7.2006 a za obdobie od 1.8.2006 do 13.6.2006 činí 48 523,00 Sk,
čo je 1 610,67 eur. V tomto smere súd prvého stupňa postupoval správne. Vzhľadom na to, že v
danom prípade pri stanovení výšky straty na zárobku počas práceneschopnosti žalobcu bolo potrebné
zohľadniť aj mieru spoluzavinenia žalobcu na vzniku škody, ako aj zohľadniť z tohto titulu poskytnuté

plneniežalovanou,spôsobakýmpostupovalsúdprvéhostupňa,keďnajprvodpočítalplnenieposkytnuté
žalovanou a až potom zohľadnil mieru spoluúčasti žalobcu na vzniku škody, nie je správny. Takýmto
postupomdošlokrozdieluvprospechžalobcuavneprospechžalovanej.Vdanomprípadebolopotrebné
od celkového súčtu straty na zárobku počas práceneschopnosti, t.j. sumy 1 610,67 eur odpočítať 20%
mieru spoluúčasti žalobcu na vzniku škody, t.j. sumu 322,13 eur (20% z 1 610,67 eur). Zostatok, t.j. suma

1 288,54 eur (1 610,67 eur - 322,13 eur) predstavuje stratu na zárobku po zohľadnení spoluzavinenia
žalobcu na vzniku škody. Až od takto vypočítanej celkovej výšky straty na zárobku so zohľadnením
spoluviny žalobcu bolo potrebné odpočítať, t.j. zohľadniť plnenie už poskytnuté žalovanou vo výške 17
124,00 Sk, t.j. 567,41 eur, ktorého výška nebola medzi účastníkmi sporná. Celková strata na zárobkupočas práceneschopnosti žalobcu so zohľadnením 20% miery spoluzavinenia žalobcu a po odpočítaní
plnenia z už poskytnutého žalovanou z tohto titulu potom správne činí 720,13 eur (1 288,54 eur - 568,41
eur), na ktorú mal súd prvého stupňa správne zaviazať žalovanú a vo zvyšku nárok žalobcu zamietnuť.

Postup súdu prvého stupňa, ktorý najprv odpočítal plnenie poskytnuté žalovanou a až potom zohľadnil
mieru spoluzavinenia žalobcu na vzniku škody bol nesprávny. Vzhľadom na túto skutočnosť žalovaná
považovala rozhodnutie súdu prvého stupňa, v ktorej časti zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu nad 720,13
eur za nesprávne a podaným odvolaním sa domáhala zmeny v tejto časti. Pokiaľ ide o príslušenstvo
pohľadávky odvolateľka uviedla, že povinnosť platiť úroky z omeškania so splnením dlhu nevzniká

samostatne za každý deň omeškania, ale jednorazovo v deň, v ktorom sa dlžník ocitol v omeškaní so
splnením tohto záväzku. Týmto dňom začína u tohto práva plynúť aj premlčacia doba a jej uplynutím sa
právo premlčí ako celok. Keďže nárok žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania bol uplatnený podaním
doručeným konajúcemu súdu až dňa 13.7.2012, bol tento uplatnený po márnom uplynutí lehoty na
uplatnenie práva. Preto akceptujúc dôvodne vznesenú námietku premlčania žalovanou mal súd prvého
stupňa správny návrh žalobcu v tejto časti v celom rozsahu zamietnuť.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhol rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie. Uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. Vo vyjadrení uviedol, že súhlasí s výpočtom
náhrady straty na zárobku, ktorý uviedla žalovaná v odvolaní vo vzťahu k výške istiny. Voči tomuto
výpočtu nemal žiadne námietky. Pokiaľ ide o príslušenstvo pohľadávky uviedol, že žalobca uplatnil nárok

v zákonom stanovenej lehote. Žalobca uplatnil nárok podaním zo dňa 13.7.2012, doručeným toho istého
dňa konajúcemu súdu a týmto si uplatnil aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania od 13.7.2009 do
zaplatenia. Podľa názoru žalobcu premlčacia doba vzťahujúca sa na zaplatenie úrokov z omeškania je
všeobecná - 3-ročná. S týmto však žalobca nesúhlasí, avšak vzhľadom na dĺžku prebiehajúceho konania
sa rozhodol, že voči tejto časti výroku sa neodvolá. Podľa názoru žalobcu nárok na úhradu úrokov z

omeškania vzniká jednotlivo za každý deň omeškania a trvá až do momentu úhrady istiny, resp. do
uplynutia premlčacej doby vo vzťahu k istine.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia pojednávania
v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p., v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p., z hľadiska

uplatneného odvolacieho dôvodu (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie je
opodstatnené.

Odvolaním bol napadnutý rozsudok vo vyhovujúcom výroku, v časti nad priznanú sumu 720,13 eur a v
časti priznaných úrokov z omeškania vo výške 8,5% zo sumy 833,81 eur od 13.7.2010 do zaplatenia,

preto len tieto výroky sa stali predmetom odvolacieho prieskumu. Rozsudok vo výroku, ktorým bola
žalovaná zaviazaná zaplatiť žalobcovi sumu 720,13 eur a výrok, ktorým v prevyšujúcej časti žaloba bola
zamietnutá neboli odvolaním napadnuté, preto tieto nadobudli právoplatnosť a nestali sa predmetom
odvolacieho prieskumu.

Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 6.4.2016 o 9,10 hod. v pojednávacej
miestnostič.dv.227/II.poschodie,pričommiestoačasverejnéhovyhláseniarozhodnutiabolizverejnené
dňa 31.3.2016 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p.

Žalovanávodvolanínamietalaodvolacídôvodpodľaust.§205ods.2písm.f/O.s.p.,tedažerozhodnutie

súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolací súd sa stotožňuje s odvolateľom v tom smere, že súd prvého stupňa pri stanovení celkovej
výšky straty na zárobku počas práceneschopnosti žalobcu nepostupoval správne.

Súd prvého stupňa sa nedopustil žiadneho pochybenia pri stanovení výšky straty na zárobku za obdobie
práceneschopnosti žalobcu, ktorú stanovil vo výške 48 523,00 Sk po prepočte konverzným kurzom vo
výške 1 610,67 eur. S takýmto vyčíslením straty na zárobku sa stotožnila aj žalovaná a v odvolaní
nenamietala, že by súd prvého stupňa v tomto smere pochybil.

Opodstatnené sú však odvolacie námietky žalovanej, pokiaľ vytkla súdu prvého stupňa, že pri stanovení
celkovej výšky straty na zárobku, na ktorej zaplatenie zaviazal žalovanú, nepostupoval správne.Postup, ktorý zvolil súd prvého stupňa, keď najprv zo stanovenej výšky straty na zárobku odpočítal
plnenie poskytnuté žalovanou a až potom zohľadnil mieru spoluzavinenia žalobcu (20% - nú mieru
spoluúčasti žalobcu na vzniku škody), nemožno považovať za správny. Takýmto postupom totiž došlo k

nesprávnemu vyčísleniu celkovej náhrady straty na zárobku v neprospech žalovanej.

V danom prípade bolo potrebné od stanovenej výšky straty na zárobku počas práceneschopnosti za
uplatňované obdobie v celkovej výške 1 610,67 eur najprv odpočítať 20% - nú mieru spoluúčasti žalobcu
na vzniku škody, t.j. sumu 322,13 eur (20% z 1 610,67 eur), čo činí 1 288,54 eur (1 610,67 eur - 322,13

eur) a až následne z tejto výšky bolo potrebné odpočítať plnenie poskytnuté žalovanou vo výške 568,41
eur (1 288,54 eur - 568,41 eur), čo činí 720,13 eur.

Ako vyplýva z vyššie uvedeného nesprávnym výpočtom došlo k skresleniu celkovej výšky náhrady straty
na zárobku, ktorú je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi, keď namiesto sumy 720,13 eur súd prvého
stupňa zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 833,81 eur.

Z dôvodov vyššie uvedených odvolací súd aplikujúc ust. § 220 O.s.p. zmenil rozsudok v napadnutej
vyhovujúcej časti tak, že zamietol žalobu o zaplatenie 113,68 eur (rozdiel medzi priznanou sumou 833,81
eur a celkovou výškou náhrady straty na zárobku, ktorú je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi vo výške
720,13 eur) tak, ako vyplýva z enunciátu tohto rozsudku.

V nadväznosti na vyššie uvedené odvolací súd zmenil rozsudok aj vo výroku, ktorým súd prvého stupňa
priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 113,68 eur od 13.7.2010 do zaplatenia
tak, že výrok v tejto časti zamietol, keďže nárok žalobcu v tejto časti nie je opodstatnený.

Pokiaľžalovanávodvolanívytklasúduprvéhostupňa,ženesprávnepriznalžalobcoviúrokyzomeškania
zo sumy 720,13 eur od 13.7.2010 do zaplatenia, jej námietky sú tiež opodstatnené.

Súd prvého stupňa priznal žalobcovi úroky z omeškania z priznanej sumy 720,13 eur od 13.7.2010 do
zaplatenia, vychádzajúc z právneho názoru, že úroky z omeškania sa premlčujú po dňoch a premlčacia

doba beží samostatne pre právo na zaplatenie úrokov z omeškania za každý deň omeškania so
zaplatením istiny.

Vychádzajúc z tohto názoru tak súd prvého stupňa priznal žalobcovi úroky z omeškania z priznanej
istiny počnúc dňom 13.7.2010, teda za 2 roky spätne od uplatnenia nároku na súde, ku ktorému došlo

podaním zo dňa 13.7.2012.

S takýmto právnym názorom súdu prvého stupňa však odvolací súd nemôže súhlasiť.

Aj napriek tomu, že judikatúra súdov ohľadom posudzovania otázky premlčania úrokov z omeškania sa

vyvíjala, v súčasnosti je ustálený jednotný názor na posudzovanie premlčania úrokov z omeškania, resp.
na počiatok plynutia premlčacej doby u úrokov z omeškania tak, že tento je totožný s počiatkom plynutia
premlčacej doby peňažného dlhu (viď rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.3.2008 sp.zn. 4Cdo
222/2005 a zo dňa 29.6.2010 sp.zn. 1Cdo 157/2009). .

Podľa ust. § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky
zomeškania,aniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;výškuúrokovzomeškania

a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

Podľa ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolal, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.Podľa § 106 ods. 3 O.s.p. najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, ak ide o škodu
spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí,
ak ide o škodu na zdraví.

Úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčacujú v troch rokoch; ak však ide o práva právoplatne priznané
alebo písomne uznané, platí táto premlčacia doba, len pokiaľ ide o úroky a opakujúce sa plnenia,
zročnosť ktorých nastala po právoplatnosti rozhodnutia alebo po uznaní (§ 110 ods. 3 Občianskeho
zákonníka).

Ako vyplýva z vyššie citovaných zákonných ustanovení úroky z omeškania sú príslušenstvom
pohľadávky. Záväzkový právny vzťah, ktorého predmetom je peňažné plnenie, môže byť hlavný alebo
vedľajší (akcesorický). O hlavný záväzkový vzťah ide vtedy, ak jeho kauza smeruje priamo k zaplateniu,
resp. k získaniu určitej peňažnej čiastky. Vedľajším (akcesorickým) peňažným záväzkovým vzťahom je
mimo iného záväzok (povinnosť) dlžníka zo zmluvy alebo zo zákona zaplatiť veriteľovi úrok ako určitú

pomernú časť hlavného peňažného záväzku; „úrokový“ právny vzťah môže vzniknúť iba vtedy, ak bol
medzi účastníkmi (platne) založený hlavný peňažný záväzkový právny vzťah. Povinnosť dlžníka zaplatiť
úroky z omeškania je jedným z právnych následkov omeškania dlžníka so splnením peňažného dlhu
a spočíva v tom, že dlžník musí poskytnúť veriteľovi okrem vlastného plnenia (istiny) tiež stanovené
percento z tej časti peňažného dlhu (záväzku), s ktorým je v omeškaní. V dôsledku omeškania dlžníka

nevzniká medzi účastníkmi nový (ďalší) záväzkový právny vzťah; ak teda vznikne dlžníkovi povinnosť
zaplatiť veriteľovi úroky z omeškania, dochádza k zmene obsahu práv a povinností dlžníka, inak
povedané, k zmene v obsahu záväzkového právneho vzťahu spočívajúcom v tom, že vedľa povinnosti
splniť hlavný záväzok je dlžník povinný splniť záväzok vedľajší (akcesorický).

Nemožno súhlasiť s názorom súdu prvého stupňa, že je potrebné rozlišovať medzi začiatkom plynutia
premlčacej doby na jednej strane pre právo na zaplatenie záväzku a na druhej strane pre právo na
zaplatenie úrokov z omeškania, ktoré by sa mali premlčovať samostatne.

Povinnosť platiť úroky z omeškania so splnením dlhu (záväzku) totiž nevzniká samostatne (nanovo) za

každý deň trvania omeškania, ale jednorazovo v deň, v ktorom sa dlžník ocitol v omeškaní so splnením
tohto záväzku; týmto dňom začína u tohto práva plynúť premlčacia doba a jej uplynutím sa právo premlčí
ako celok.

Z uvedených dôvodov nesprávne postupoval súd prvého stupňa, pokiaľ priznal žalobcovi úroky z

omeškania, ako príslušenstvo pohľadávky prisúdenej istiny, keďže je zrejmé, že žalobca uplatnil nárok
na úroky z omeškania po uplynutí zákonom stanovenej premlčacej doby, keď tak urobil dňa 13.7.2012,
pričom povinnosť platiť úroky z omeškania spolu s hlavným záväzkom nastala dňa 28.8.2007. Najneskôr
teda žalobca mohol uplatniť právo na zaplatenie úrokov z omeškania do 28.8.2010. Z toho je zrejmé,
že úroky z omeškania uplatnil po zákonom stanovenej premlčacej dobe a z toho dôvodu odvolací súd

podľa § 220 O.s.p. rozhodol tak, že zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v časti priznaných úrokov z
omeškania tak, že tento v tomto rozsahu zamietol.

Keďže súd prvého stupňa si vymienil rozhodnúť o trovách konania samostatným rozhodnutím po
právoplatnosti rozsudku v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p., odvolací súd o trovách konania nerozhodoval.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.