Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, April 6, 2016

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 22C/186/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1412210208
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Matayová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2016:1412210208.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Janou Matayovou v právnej

veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO 35 724
803, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti
odporkyni: E. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XX, 946 32 Mudroňovo, štátny občan SR, za účasti
vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Združenie na ochranu spotrebiteľa HOOS, so sídlom Nám.
legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778, právne zastúpený: JUDr. Ambróz Motyka, advokát, so
sídlom Nám. SNP 7, 091 01 Stropkov, IČO: 35 510 722 o zaplatenie 3.036,85 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 2.421,39 Eur spolu s úrokom z

omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 2.421,39 Eur od 24.09.2009 do zaplatenia do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd vo zvyšnej časti návrh z a m i e t a.

O trovách konania súd rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom začatie konania zo dňa 09.07.2012, doručeným tunajšiemu súdu dňa
19.07.2012 domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu na zaplatenie sumy 3.036,85 Eur (pozostávajúcej

z istiny vo výške 2.421,40 Eur, úroku vo výške 508,22 Eur a zmluvnej pokuty a poplatkov vo výške
107,23 Eur) spolu s príslušným úrokom z omeškania a náhrady trov konania z titulu neuhradenia
zostatku poskytnutého úveru, ktorý poskytol odporkyni právny predchodca navrhovateľa, spoločnosť GE
Money, a.s. so sídlom Bottova 7, 811 09 Bratislava, IČO: 17 324 220 (ďalej len „právny predchodca
navrhovateľa“). Právny predchodca navrhovateľa uzatvoril dňa 21.11.2007 s odporkyňou Zmluvu o
úvere č. 1047718241 (ďalej len „Zmluva“) na základe ktorej poskytol právny predchodca odporkyni úver
vo výške 3.319,39 Eur (100.000,- Sk), ktorý mal byť splácaný v pravidelných mesačných splátkach vo

výške 97,62 Eur so splatnosťou prvej splátky 21.12.2007. V dôsledku porušenia povinností odporkyne
vyplývajúcich zo zmluvy navrhovateľ listom zo dňa 05.08.2009 odporkyni oznámil, že zmluva o úvere
bola ukončená a vyzval ju na zaplatenie dlžnej sumy, pričom výška dlžnej sumy predstavovala
3.037,34 Eur. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 23.09.2009 postúpil právny predchodca
navrhovateľa pohľadávku odporkyne navrhovateľovi a zároveň Oznámením o postúpení pohľadávky zo
dňa 23.09.2009 upovedomil odporkyňu o postúpení jej pohľadávky na navrhovateľa. Odporkyňa do dňa
podania návrhu na začatie konania svoj dlh neuhradila.

Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom zo dňa 20.07.2012, č.k. 30Ro 846/2012-15. Nakoľko sa
platobný rozkaz nepodarilo odporkyni doručiť do vlastných rúk, súd ho uznesením zo dňa 17.09.2012,
č.k. 22C 186/2012-26 zrušil.Podaním zo dňa 13.09.2012 oznámilo Združenie na ochranu spotrebiteľa HOOS svoj vstup do konania
ako vedľajší účastník na strane odporcu a zároveň vznieslo námietku premlčania.

Súd v predmetnej veci rozhodol rozsudkom zo dňa 04.12.2013, č.k. 22C 186/2012-80, ktorým návrh v
celom rozsahu zamietol a vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov konania vo výške 309,34 Eur.

Na podklade odvolania podaného navrhovateľom Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa

16.03.2015, č.k. 11Co 65/2014-111, rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie,
keď dospel k záveru, že rozsudok bol nedostatočne odôvodnený s ohľadom na ustanovenie § 157 ods.
2 O.s.p., pričom súd prvého stupňa sa nedostatočne vysporiadal s argumentáciou účastníkov konania
ohľadom premlčania uplatneného nároku.

Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie na 06.04.2016, na ktoré sa dostavil právny zástupca

navrhovateľa. Nedostavila sa odporkyňa ani právny zástupca vedľajšieho účastníka, hoci boli riadne a
včas predvolaní, svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnila, nepožiadala o odročenie pojednávania,
súd preto podľa § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal bez prítomnosti odporkyne a právneho zástupcu
vedľajšieho účastníka.

Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: návrhom na začatie konania doručený súdu
19.07.2012, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 23.09.2009, zmluvou o úvere a ďalších
úverových produktoch zo dňa 21.11.2007, obchodnými podmienkami pre úver a vydávanie a používanie
platobnej karty, sadzobníkom poplatkov, platobnou históriou úveru, oznámením o ukončení zmluvy o
úvere zo dňa 05.08.2009, rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 23.09.2009 spolu s

prílohou a zistil nasledovný skutkový stav:

Právny predchodca navrhovateľa a odporkyňa uzavreli dňa 21.11.2007 zmluvu o úvere č. 1047718241
na základe ktorej právny predchodca navrhovateľa poskytol odporkyni peňažné prostriedky vo výške
3.319,39 Eur, ktoré sa odporkyňa zaviazal platiť v 48 mesačných splátkach vo výške 97,62 Eur so

splatnosťou prvej splátky 21.12.2007, s RPMN 17,09%. Podľa sadzobníka poplatkov, ktoré sú súčasťou
obchodných podmienok pre úver, zmluvná pokuta za omeškanie so splácaním úveru je vo výške
20% z dlžnej čiastky a úrok z omeškania vo výške 0,1% denne z dlžnej čiastky. Nakoľko odporkyňa
bola v omeškaní s platením viac ako troch splátok, právny predchodca navrhovateľa zosplatnil úver
ku dňu, ktorý je v platobnej histórii označený ako položka „Zrieknutie sa budúceho poplatku za

vedenie účtu“, t.j. 30.07.2009. Následne právny predchodca navrhovateľa oznámil odporkyni listom
zo dňa 05.08.2009, že ukončil zmluvu o úvere a vyzval odporkyňu na zaplatenie dlžnej sumy, ktorá
predstavovala sumu 3.037,34 Eur. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 23.09.2009 postúpil
právny predchodca navrhovateľa pohľadávku odporkyne navrhovateľovi a zároveň oznámením zo
dňa 23.09.2009 upovedomil odporkyňu o postúpení jej pohľadávky na navrhovateľa. Odporkyňa dlh

neuhradila.

Z platobnej histórie úverového účtu odporkyne mal súd za preukázané, že právny predchodca
navrhovateľa dňa 21.07.2007 poskytol odporkyni peňažné prostriedky vo výške 3.319,39 Eur, pričom
odporkyňa uhradila právnemu predchodcovi navrhovateľa splátky v celkovej výške 898,- Eur.

Podľa § 226 O.s.p. ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“), zmluvou o

úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do
určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 53a Občianskeho zákonníka ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve,
ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu

neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,
dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom
v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe
takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť
primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo

a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení účinnom
v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) na účely tohto zákona sa

rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 2 písm. b/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa
rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi

spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy

poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľom je fyzická osoba,
ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere

okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,

c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,

h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch pri nesplnení podmienok podľa
odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.

Podľa § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ
požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka platného k prvému dňu omeškania, dlžníka ak ide o
omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z

omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z. (v znení účinnom ku dňu omeškania) výška úrokov z omeškania
je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k

prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že dňa 21.11.2007 vznikol záväzkovo právny vzťah
medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou, a to uzavretím zmluvy o úvere, na základe
ktorej poskytol právny predchodca navrhovateľa odporkyni peňažné prostriedky vo výške 3.319,39

Eur, ktorý mala odporkyňa splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 97,62 Eur, pričom
prvá splátka bola splatná 21.12.2007. Z výpisu z úverového účtu odporcu mal súd za preukázané,
že odporkyňa uhradila navrhovateľovi splátky v celkovej výške 898,- Eur. Nakoľko si odporkyňa svoje
povinnosti splácať poskytnutý úver neplnila, právny predchodca navrhovateľa zosplatnil dňa 30.07.2009
zvyšok úveru a listom zo dňa 05.08.2009 oznámil odporkyni, že ku dňu 05.08.2009 ukončil zmluvu o

úvere č. 1047718241.

Podľa znenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v období do 31.12.2007, teda v čase uzavretia
predmetnej zmluvy, zmluva o úvere pod definíciu spotrebiteľskej zmluvy podľa
§ 52 Občianskeho zákonníka nespadala. Je ale nesporné, že predmetná zmluva je spotrebiteľskou

zmluvou v zmysle §23a zák. č. 634/1992 Zb. v znení od 25.11.2004; jej charakteristickým znakom je,
že sa uzatvárala vo viacerých prípadoch a je z nej zrejmé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvnil. Aj v zmysle prechodných a záverečných ustanovení k Občianskemu zákonníku
k právam účinným od 01.04.2004, podľa § 879f ods. 3 spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu s ustanoveniami § 53 a 54 tohto

zákona. Zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda v zmysle právneho poriadku Slovenskej republiky
spotrebiteľskou zmluvou.

Predmetná zmluva spĺňa všetky znaky zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 2 písm. b) v spojení s
§ 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže navrhovateľ poskytol úver odporkyni v rámci

svojho podnikania a zároveň úver bol odporkyni poskytnutý na iný účel, ako na výkon zamestnania,
povolania alebo podnikania. Nakoľko poskytnutý úver v zmysle § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských
úveroch predstavuje spotrebiteľský úver, predmetná zmluva musí okrem všeobecných náležitostí spĺňať
aj osobitné náležitosti ustanovené v § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch.

Po preskúmaní uzatvorenej zmluvy však súd zistil, že predmetná zmluva neobsahuje sumu, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov v zmysle § 4 ods. 2 písm. a/ zákona o spotrebiteľských
úveroch. S ohľadom na ustanovenie § 4 ods. 4 písm. a/ zákona o spotrebiteľských úveroch v znení
účinnom v čase podpísania zmluvy o spotrebnom úvere absencia uvedených náležitostí nemá zanásledok neplatnosť zmluvy, ak bol spotrebiteľovi na základe takejto zmluvy poskytnutý spotrebiteľský
úver a spotrebiteľ ho začal čerpať. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že odporkyni bol takýto
úver poskytnutý, pričom právny predchodca pôvodného navrhovateľa jej sumu spotrebiteľského úveru

poukázal na účet dňa 21.11.2007 a odporkyňa tento úver aj reálne čerpala.

Po preskúmaní uzatvorenej zmluvy ďalej súd zistil, že táto neobsahuje údaj o úrokoch ani poplatkoch s
ohľadom na ustanovenie § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch. V zmluve je len uvedené, že:
„Zmluvou o úvere sa GE zaväzuje, že na požiadanie Zákazníka a po splnení podmienok stanovených

GE, poskytne v prospech Zákazníka peňažné prostriedky do určitej výšky a Zákazník sa zaväzuje
takto poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť, zaplatiť úroky a splniť ostatné povinnosti podľa Zmluvy o
úvere. V ostatnom určujú obsah Zmluvy o úvere OP a Sadzobník poplatkov GE, ktoré sú neoddeliteľnou
súčasťou Zmluvy o úvere.“ V bode 5.1 Obchodných podmienok je uvedené, že „výška celkového
zmluvného záväzku predstavuje súčasť celkovej výšky úveru uvedenej v ZÚ, úrokov (s tým, že úročenie
je vykonávané denne odo dňa čerpania úveru ZK do dňa úplného splatenia jeho celkového zmluvného

záväzku voči MTS), poplatkov a ostatných nákladov podľa ZÚ.“ Z uvedených obchodných podmienok
nie je teda možné zistiť presnú výšku úrokov ani poplatkov.

V závere Obchodných podmienok je tzv. výňatok zo Sadzobníka poplatkov spoločnosti GE Capital
Multiservis, k.s., a to zmluvná pokuta za omeškanie so splácaním úveru 20 %, úrok z omeškania

0,1 % denne z dlžnej čiastky. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť
určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Odkaz na Všeobecné obchodné podmienky s
ďalším odkazom na výňatok zo Sadzobníka poplatkov súd nepovažuje za platné uzavretie zmluvnej
pokuty, preto súd v tejto časti návrh navrhovateľ zamietol. V neposlednom rade súd poukazuje aj na
skutočnosť, že takto určený úrok z omeškania a zmluvná pokuta v zmysle Obchodných podmienok

a Sadzobníka poplatkov boli súdmi Slovenskej republiky určené za neprijateľné zmluvné podmienky,
napr. rozhodnutie 3C/261/2012 Okresného súdu Skalica zo dňa 24.04.2013, rozsudok Okresného súdu
Prešov z 24.03.2011, sp. zn. 21Cb/10/2011.

S ohľadom na vyššie uvedené súd konštatuje, že v čase uzatvorenia zmluvy o úvere odporkyňa

z textu samotnej zmluvy nemohla získať vedomosť o úrokoch ani poplatkoch, ktoré sú spojené s
poskytnutým úverom (a ktoré bude musieť platiť) ako o údajoch majúcich pre odporkyňu zásadný
význam. Z ustanovenia § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch pritom vyplýva, že veriteľ nemôže
od spotrebiteľa požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere
v čase uzatvorenia. Keďže v uzatvorenej zmluve o úvere chýba údaj o úrokoch a poplatkoch, poskytnutý

spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov.

Navrhovateľovi tak vzniklo právo na vrátenie skutočne poskytnutého plnenia, teda poskytnutého úveru,
bez úrokov, poplatkov, zmluvných pokút, upomienok. V konaní bolo nesporne preukázané, že odporkyni
bol poskytnutý úver vo výške 3.319,39 Eur, pričom z platobnej histórie úverového účtu mal súd za

preukázané, že odporkyňa uhradila celkovo 898,- Eur. V dôsledku porušenia zmluvných povinností
odporkyňou zaplatiť navrhovateľovi poskytnutý úver, súd zaviazal odporkyňu na zaplatenie istiny vo
výške 2.421,40 Eur a návrh vo zvyšku ako nedôvodný zamietol.

Nakoľko sa odporkyňa dostala s plnením peňažného dlhu do omeškania, súd ju zaviazal v zmysle

citovaného ustanovenia zákona aj k zaplateniu úrokov z omeškania vo výške 9 % od 24.09.2009 (odo
dňa nasledujúceho po postúpení pohľadávky) až do zaplatenia. Priznaná výška úrokov z omeškania je
v súlade s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. - k uplatnenému dňu omeškania bola základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky 1 % + 8 percentuálnych bodov.

Pokiaľ ide o námietku premlčania vznesenú vedľajším účastníkom na strane odporcu a námietku
navrhovateľa, že na predmetný prípad je potrebné aplikovať ustanovenia o premlčaní upravené v
Obchodnom zákonník súd uvádza:

Súd nepopiera povahu úverovej zmluvy ako absolútneho obchodu, avšak na otázku premlčania je

potrebné vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka,
ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie. Takéto pravidlo je ustálené v aplikačnej praxi súdov, ktoré riešenie
odobril aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení pod sp. zn. I. ÚS 402/2013-10 zo dňa 19.
júna 2013, v ktorom skonštatoval, že prednostným uplatnením Občianskeho zákonníka na prospechspotrebiteľa na úver ako absolútny obchod upravený v Obchodnom zákonníku nedošlo k porušeniu
ústavných práv veriteľa.

Novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 102/2014 Z. z. definitívne normatívne vyriešila
(doplnením ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka), že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva. Z autentického výkladu zákonodarcu vyplýva, že Občiansky zákonník
bude použitý, pokiaľ ide o posudzovanie otázky premlčania, otázky úpravy ručenia, zmluvnej pokuty,

uznania záväzku a podobne, aj keby sa na právny režim mala použiť právna úprava Obchodného
zákonníka. Hoci účinnosť tohto ustanovenia bola posunutá až na 1. apríl 2015, predmetné ustanovenie
poníma výkladový status a jeho cieľom je iba expressis verbis vyjadriť aj doposiaľ platné pravidlo
prednostného použitia režimu Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské záväzky.

Vzhľadom na uvedené súd pri posudzovaní doby premlčania aplikoval ustanovenie

§ 101 Občianskeho zákonníka (všeobecnú trojročnú dobu). Táto začala plynúť deň nasledujúci
odo dňa, kedy právny predchodca navrhovateľa zosplatnil úver v dôsledku neplnenia zmluvných
podmienok zo strany odporkyne (omeškanie so splátkami viac ako 3 mesiace). K zosplatneniu úveru
právny predchodca navrhovateľa pristúpil dňa 30.07.2009. Premlčacia doba teda začala plynúť od
nasledujúceho dňa (31.07.2009) a k jej uplynutiu došlo 31.07.2012. Vzhľadom na to, že navrhovateľ

podal návrh na začatie konania na súd 19.07.2012, teda včas, k premlčaniu uplatnenej pohľadávky
nedošlo.

O trovách konania súd rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v zmysle § 151
ods. 3 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Bratislava IV, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 205
ods. 2 O. s. p.)
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak odporca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, navrhovateľ môže podať návrh
na vykonanie exekúcie.