Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, April 6, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 21S/3/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5014200014
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Šobichová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5014200014.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Šobichovej a členov JUDr.

Zuzany Jančárovej a Mgr. Nory Tomkovej, v právnej veci žalobcu: BALEARA spol. s.r.o., Národná
18/805, 010 01 Žilina, IČO: 46745025, právne zastúpený: Mgr. Pavol Karman, advokát, Veľká okružná
26A, 010 01 Žilina, IČO: 37909835, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky,
Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
1100308/1/518845/2013 zo dňa 29.10.2013, takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou zo dňa 10.01.2014 domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č.
1100308/1/518845/2013 zo dňa 29.10.2013, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu
Žilina (ďalej len správca dane) č. 9500301/5/3211220/2013/Bar zo dňa 03.07.2013. Správca dane
prvostupňovým rozhodnutím nevyhovel žiadosti o zákonnú registráciu pre daň z pridanej hodnoty
zo dňa 04.06.2013. Žalobca v žalobe uviedol, že rozhodnutie žalovaného považuje za nezákonné,
pretože bolo vydané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky.
V žalobe uviedol, že zo znenia § 3 ods. 2 zákona o DPH jednoznačne vyplýva, že pri posudzovaní

ekonomickej činnosti zdaniteľnej osoby nie je podstatné, z koľkých úkonov takáto ekonomická činnosť
pozostáva, preto stanovenie nových povinností zo strany žalovaného pre žalobcu, t.j. vykonávanie
viacerých úkonov, ktoré by v sebe zahŕňali ekonomickú činnosť, t.j. je bez právneho dôvodu a nad
rámec povinností uložených zákonom o DPH, a to je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Žalobca
má za to, že splnil určené podmienky s poukazom aj na rozsudok ESD vo veci C-268/83, podľa
ktorého sa za zdaniteľnú osobu vykonávajúcu ekonomickú činnosť považuje aj osoba, ktorá deklaruje
svoj zámer uskutočňovať zdaniteľné obchody. Určené podmienky splnil tiež predložením daňových a

účtovných dokladov, z ktorých bol zrejmý zámer uskutočňovať zdaniteľné obchody, vrátane reálneho
uskutočnenia obchodu. Nesúhlasí s tvrdením správcu dane, že nedošlo k fyzickej dodávke tovaru -
potravinárskej fólie fakturovanej žalobcom faktúrou č. 2012001 zo dňa 18.12.2012, nakoľko táto sa
stále nachádza v prenajatých priestoroch spoločnosti SCHENKER s.r.o., uviedol, že takéto skutočnosti
nemajú absolútne žiadny vplyv na posúdenie, či došlo k riadnemu uskutočneniu obchodu vykazujúceho
prvky ekonomickej činnosti žalobcu. Žalobca ďalej uviedol, že nesúhlasí s tvrdením správcu dane, že
nedošlo k fyzickej dodávke tovaru, pričom táto skutočnosť nemá žiadny vplyv na posúdenie toho, či

došlo k riadnemu uskutočneniu obchodu vykazujúceho prvky ekonomickej činnosti. Dohoda uzatvorená
medzi treťou spoločnosťou ANDANTA spol. s.r.o., ktorá platí za priestory, kde je uskladnený tovar a
spoločnosťou, ktorá odkúpila predmetný tovar od žalobcu, t.j. CENTERA spol. s.r.o. nemá vplyv na
posúdenie uskutočneného obchodu. Spôsob dodania, odovzdania tovaru a nadobudnutie vlastníckehopráva k tovaru je vecou dohody zmluvných strán a v prípade absencie takejto dohody je priamo upravený
v Obchodnom zákonníku. Taktiež poukázal, že pri miestnom zisťovaní spoločnosti SCHENKER s.r.o.
v Strečne splnomocnená zástupkyňa žalobcu jednoznačne uviedla, že uvedený tovar bol žalobcom

odpredaný, t.j. v čase miestneho zisťovania žalobcovi nepatril, patril inej spoločnosti, ktorá má výhradné
právo so svojím tovarom disponovať. Pokiaľ sa teda nový majiteľ rozhodol uvedený tovar uskladniť v
priestoroch spoločnosti SCHENKER s.r.o., pričom náklady za uskladnenie neznáša nový majiteľ, ale iná
spoločnosť, išlo o vôľu týchto iných spoločností a takéto konanie nového vlastníka a ďalšej spoločnosti
nie je možné klásť na ťarchu žalobcovi a vykladať v neprospech žalobcu. Podstatným pre uskutočnenie

obchodu nie je to, či bol tovar prepravený z jedného miesta na druhé, ale skutočnosť, že tovar, ktorý bol
predmetom obchodu fyzicky existoval, o čom žalovaný, ako ani správca dane pochybnosti nemali.
Pokiaľ ide o skutočnosť, že žalobca nepreukázal prijatie platby za predaný tovar, t.j. úhradu faktúry zo
strany kupujúceho spoločnosti CENTERA s.r.o. tak, ako to žalovaný uvádza v napádanom rozhodnutí,
žalobca poukázal na tú skutočnosť, že úhrada dlžnej čiastky bola riadne uskutočnená dňa 21.08.2013,
t.j. dávno pred vydaním napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ žalovaný v napadnutom rozhodnutí tvrdí,

že žalobca nesplnil kritéria zdaniteľnej osoby v zmysle § 3 v nadväznosti na § 4 ods. 1 zákona o
DPH, nakoľko postavenie zdaniteľnej osoby je možné priznať iba osobe, ktorá má sídlo, resp. miesto
podnikania alebo prevádzkareň v tuzemsku, pričom podľa názoru žalovaného, ako aj správcu dane,
žalobca takéto kritérium nesplnil. Je zrejmé, že z napadnutého rozhodnutia, že žalovaný vykonal v
konaní miestne zisťovanie, až na základe žiadosti žalobcu ohľadom zistenia sídla žalobcu, pričom je

zrejmé, že prvostupňový správny orgán zhodnotil, že žalobca nemá sídlo v zmysle § 4 ods. 1 zákona
o DPH bez riadneho zistenia skutkového stavu, nakoľko nevykonal ani len miestne zisťovanie a to
i napriek tomu, že k tomu ich vyzval priamo splnomocnený zástupca. Žalovaný pri hodnotení sídla
žalobcuvychádzalztvrdeníIng.D.Q.-prenajímateľanebytovýchpriestorov,vktorýchsanachádzasídlo
žalobcu. Žalovaný pri miestnom zisťovaní jednoznačne dostatočne identifikoval žalobcu a pri pokuse

o vyhľadanie sídla žalobcu problém nemal, to znamená tvrdenie o tej skutočnosti, že neboli riadne
označení v rámci budovy, kde sa nachádza ich sídlo sa nezakladajú na pravde. V žalobe žalobca
ďalej namietal, že nesúhlasí s tvrdením správcu dane, že deklarované obchody boli realizované medzi
personálne prepojenými spoločnosťami v súvislosti s ničím nepredloženými tvrdeniami žalovaného, nie
je možné usúdiť, aké prepojenie medzi spoločnosťami mal žalovaný pri posudzovaní miery prepojenia

na mysli. Je zrejmé, že nami v napádanom rozhodnutí opakované zdôrazňované spoločnosti sú
samostatnými subjektmi práva, ktoré majú dokonca odlišného konateľa, teda nie je možné tvrdiť ani o
nejakom personálnom prepojení. Žalovaný nepostupoval zákonným spôsobom a ustanovenia daňového
poriadku aplikoval arbitrárnym spôsobom. V žalobe uviedol, že nesúhlasí so záverom žalovaného, že
žalobca v daňovom konaní nepreukázal podľa § 3 ods. 1 zákona o DPH, že je zdaniteľnou osobou, ktorá

vykonáva nezávislú ekonomickú činnosť na pokračujúcej báze a má sídlo podnikania. Žalobca v žalobe
ďalej uviedol, že správca dane neumožnil právnemu zástupcovi žalobcu nahliadnuť do spisu a nie je
zrejmé, na základe akých skutočností Daňový úrad v Žiline takto postupoval. Žalobca v žalobe ďalej
uviedol, že správca dane v rovnakých prípadoch postupuje rozdielne, keď napr. žiadosti o registráciu
spoločnostiCENTERAspol.s.r.o.vyhovel.Správcadaneporušilzásaduprávnejistotyapredvídateľnosti

rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žiadal, aby Krajský súd v Žiline napadnuté rozhodnutie
žalovaného zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomne. Vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobca podal dňa 04.06.2013
na Daňový úrad Žilina žiadosť podľa § 4 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. (ďalej zákona o DPH) ako

zdaniteľná osoba, ktorá dosiahla za najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych
mesiacov obrat vo výške 49.790 Eur. V žiadosti o registráciu deklaroval obrat vo výške 50.745 Eur
bez uvedenia obdobia, kedy presiahol zákonom stanovený obrat. Správca dane rozhodnutím č. j.
9500301/5/3211220/2013/Bar zo dňa 03.07.2013 nevyhovel žiadosti žalobcu o zákonnú registráciu
za platiteľa DPH a osvedčenie o registrácii pre daň z pridanej hodnoty nevydal. Proti rozhodnutiu o

zamietnutí žiadosti o registráciu sa žalobca odvolal a žalovaný napadnuté prvostupňové rozhodnutie
potvrdil a to rozhodnutím zo dňa 29.10.2013.
Žalovaný uviedol, že bolo správcom dane zistené, že žiadosťou o registráciu okrem predmetnej
obchodnej transakcie neuskutočnil žiadne iné obchody, čo preukazujú podané účtovné výkazy, ako aj
vyjadrenie splnomocneného zástupcu žiadateľa do zápisnice z ústneho pojednávania. Žalobca okrem

vystavenia faktúry č. 2012001 zo dňa 18.12.2012 do dňa podania žiadosti o registráciu DPH dňa
04.06.2013 nevykonával žiadnu podnikateľskú činnosť. Poukázal na ust. § 4 ods. 1 zákona o DPH,
z ktorého vyplýva, že zdaniteľná osoba, ktorá má miesto podnikania alebo prevádzkareň v tuzemsku
a ak nemá takéto miesto, ale má bydlisko v tuzemsku, alebo sa v tuzemsku obvykle zdržiava aktorá dosiahla za najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov obrat
49.700 Eur je povinná podať daňovému úradu žiadosť o registráciu pre daň. Zdaniteľná osoba je
povinná podať žiadosť o registráciu pre daň do 20-teho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po

mesiaci, v ktorom dosiahla obrat podľa prvej vety. Ďalej bolo správcom dane preverovaním nákupu
a predaja tovaru - potravinovej fólie zistené, že tento bol realizovaný medzi personálne prepojenými
osobami, t.j. spoločnosťami ANDANTA spol. s.r.o., BALEARA spol. s.r.o., CENTERA spol. s.r.o.,
FREMADA spol. s.r.o., v ktorých štatutárnym orgánom a jedinou osobu konať za spoločnosti bola
pani Lenka Záhalková. Pani Lenka Záhalková je aj konateľom spoločnosti www.sropredaj.sk . Žalovaný preskúmaním a odvolaním napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že
konanie žalobcu o registráciu platiteľa DPH spoločnosti BALEARA spol. s.r.o. v prepojení na uvedené
spoločnosti vykazuje znaky zneužitia práva, t.j. umelý charakter transakcie, personálne prepojenie
spoločnosti zapojených v reťazci, nepreukázanie sídla ekonomickej činnosti, ojedinelý obchodný prípad
bez ďalšieho vykonávania ekonomickej činnosti na pokračujúcej báze, ktoré vedú k záveru, že toto
zneužitie práva bolo hlavným cieľom jedinej transakcie za účelom získania daňovej výhody, ktorou

je získanie postavenia zdaniteľnej osoby a získanie registrácie platiteľa DPH. K námietke žalobcu,
že zo znenia § 3 ods. 2 zákona o DPH jednoznačne vyplýva, že pri posudzovaní ekonomickej
činnosti zdaniteľnej osoby nie je podstatné z koľkých úkonov táto ekonomická činnosť pozostáva,
preto stanovenie nových povinností zo strany žalovaného pre žalobcu, t.j. vykonávanie viacerých
úkonov, ktoré by v sebe zahŕňali ekonomickú činnosť je bez právneho dôvodu a nad rámec povinností

uložených zákonom o DPH, ako aj Ústavou SR žalovaný uviedol, že postavenie platiteľa dane z
pridanej hodnoty podľa § 4 ods. 5 zákona o DPH môže získať len zdaniteľná osoba a preto je na
tejto osobe, aby preukázala splnenie kritérií zdaniteľnej osoby. Podstatné pri posudzovaní vykonávania
ekonomickej činnosti na účely zákona o dani z pridanej hodnoty je skutočnosť, že táto činnosť
sa vykonáva na určitej pokračujúcej báze. Túto podmienku žalobca nepreukázal, nakoľko tak, ako

je vyššie uvedené, okrem realizácie jedného zdaniteľného obchodu za obdobie od 14.12.2012 do
04.06.2013 nevykonával žiadnu ekonomickú činnosť. K žalobnej námietke, ktorou žalobca nesúhlasí
s tvrdením správcu dane, že nedošlo k fyzickej dodávke tovaru bolo poukázané, že predmetná
skutočnosť bola zistená miestnym zisťovaním spoločnosti SCHENKER s.r.o., keď bolo zistené, že tovar
- potravinárske fólie, ktorý nakúpil žalobca z Poľska, bol v menovanej spoločnosti aj ku dňu miestneho

zistenia 09.08.2013 uskladnený a to aj napriek skutočnosti, že tento bol odpredaný spoločnosťami
DONORA spol. s.r.o., FREMADA s.r.o. a CENTERA spol. s.r.o.. Uvedené bolo podporným dôkazom
pre vyhodnotenie všetkých zistených dôkazov v ich vzájomnej súvislosti. Vo vzťahu k úhrade za
dodávky tovaru uviedol, že táto je neopodstatnená, nakoľko žalobca tvrdí, že nesprávnosť uskutočnenej
úhrady bola zhojená a to vrátením omylom zaplatených peňažných prostriedkov zo strany spoločnosti

BALEARA spol. s.r.o., ako aj riadnou úhradou faktúry, pretože ku dňu podania žiadosti, t.j. 04.06.2013
finančné toky predstavujúce úhrady faktúr boli v opačnom smere ako fakturovaná dodávka. Bankové
účty, cez ktoré boli platby prevádzané, neboli evidované u správcu dane. Uvedená skutočnosť však
nebola rozhodujúcim dôkazom pri zamietnutí žiadosti o registráciu platiteľa DPH. Námietke týkajúcej
sa sídla spoločnosti, že žalobca má riadne uzatvorenú zmluvu o nájme a správca dane nevykonal

miestne zisťovanie v sídle spoločnosti. Správca dane v rámci odvolacieho konania vykonal v sídle
spoločnosti dňa 20.08.2013 miestne zisťovanie, o čom vyhotovil zápisnicu z miestneho zisťovania a
zistil vyššie uvedené skutočnosti. Pojem sídlo hospodárskej činnosti je potrebné na účely zákona o DPH
vykladať ako miesto, v ktorom sa prijímajú zásadné rozhodnutia riadiaceho orgánu spoločnosti a kde
sa uskutočňujú úlohy ústredia tejto spoločnosti, pričom za sídlo spoločnosti nie je možné považovať

len poskytnutie sídla spoločnosti v rozsahu poskytovaných služieb: adresa (oprávňuje objednávateľa
používať adresu nebytových priestorov) a pošta (bude uchovávaná v priestoroch poskytovateľa) - čl. 10
ods. 3 vykonávacieho nariadenia Rady č. 282/2011 z 15.03.2011. Správnosť postupu zápisu spoločnosti
do Obchodného registra so zápisom jej sídla patrí na posúdenie do kompetencie iných orgánov. Správca
dane v konaní o žiadosti registrácie platiteľa DPH nespochybnil platnosť uzatvorených nájomných

zmlúv, ale zistil, že sídlo žalobcu nezodpovedá ekonomickej realite. Správne orgány po vyhodnotení
všetkých predložených dôkazov v ich vzájomnej súvislosti dospeli k záveru, že obchodno-záväzkové
vzťahy a predložené faktúry boli účelovo uzavreté a vyhodnotené v sídle spoločnosti deklarovanom v
žiadosti o registráciu pre DPH majú svoje sídlo viaceré spoločnosti založené tou istou osobu (spoločnosti
majú rovnakého konateľa), preto žiadosť o registráciu za platiteľa DPH bola zamietnutá. K žalobným

námietkam vo vzťahu k postupu správcu dane pri akceptácii plnomocenstva uviedol, že tieto sú v
tomto konaní bezpredmetné, nakoľko sa netýkajú konania vo veci preskúmania rozhodnutia žalovaného.
Toto bolo ukončené právoplatným doručením rozhodnutia splnomocnenej zástupkyni Ing. Q. T. na
základe plnej moci zo dňa 29.10.2012. Plnomocenstvo udelené Mgr. Pavlovi Karmanovi bolo správcovidane doručené dňa 19.12.2013, teda po ukončení odvolacieho konania a nemôže sa vzťahovať na
preskúmanie prvostupňového rozhodnutia správcu dane. Vzhľadom na uvedené skutočnosti námietky
žalobcu považoval za bezpredmetné a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

Žalobca súdu doručil podanie dňa 03.03.2014, ktorým reagoval na vyjadrenie žalovaného správneho
orgánu, kde ďalej namietal, že zo strany žalovaného správneho orgánu došlo k manipulácii s obsahom
administratívneho spisu, nakoľko z obsahu spisu bolo zistené, že výpis z Obchodného registra
spoločnosti DONORA spol. s.r.o., ktorý je súčasťou spisového materiálu na č.l. 14 a z ktorého je

zrejmé, že predmetný výpis z OR nebol do spisu doložený skôr, ako dňa 14.02.2014, nakoľko tento
bol dňa 14.02.2014 vytlačený. Z tohto dôvodu mal pochybnosti o úplnosti a riadnej žurnalizácii a
originálespisovéhomateriálužalovanéhosprávnehoorgánu.Takistonamietal,ženapádanérozhodnutie
žalovaného podpísala osoba, ktorá k tomu nemá právomoc.

Do súdneho spisu žalobca ďalej doručil podanie zo dňa 28.4.2014, doručené súdu dňa 30.04.2014, v

ktoromnamietal,ženebolidodržanéustanovenia§65ods.1Daňovéhoporiadkua§73ods.2Daňového
poriadku. Poukázal na to, že prvostupňový orgán postúpil vec na rozhodnutie odvolaciemu orgánu bez
toho, aby bol žalobca o tom upovedomený, čím bolo porušené ust. § 73 ods. 2 Daňového poriadku. Nie
je zo spisového materiálu zrejmé, kedy došlo k postúpeniu veci odvolaciemu orgánu a žalovaný vydal
rozhodnutie dňa 29.10.2013, t.j. po uplynutí 103 dní odo dňa podania odvolania zo strany žalobcu a teda

porušil ust. § 65 ods. 1 Daňového poriadku.

Krajský súd v Žiline v predmetnej veci rozhodol rozsudkom pod č. k. 21S/3/2014-92 zo dňa 30.07.2014
a to tak, že žalobu žalobcu pri aplikácii § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. Proti predmetnému rozsudku
podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd SR uznesením pod č. k. 6Sžf/105/2014 zo dňa

25.11.2015atotak,žerozsudokKrajskéhosúduvŽilineč.k.21S/3/2014-92z30.07.2014zrušilavecmu
vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že krajský súd sa nevysporiadal
s námietkou žalobcu, že v obdobnom prípade pokiaľ ide o spoločnosť CENTERA spol. s r.o., uvedená
spoločnosť požiadala o registráciu pre daň z pridanej hodnoty a bolo jej vydané osvedčenie o registrácii
pre DPH. Poukázal v tejto súvislosti na zásadu právnej istoty a predvídateľnosti rozhodovania súdu a

verejných orgánov, ktorá v tomto prípade nebude vôbec aplikovaná, nakoľko oba totožné prípady boli
skončené úplne rozdielnym spôsobom, bez náležitého zdôvodnenia. Uviedol, že opodstatnená bola aj
námietka žalobcu, že krajský súd neuviedol z akého dôvodu judikatúru Súdneho dvora EÚ, na ktorú
v žalobe poukázal, nie je možné na prejednávaný prípad použiť. Taktiež sa dôsledne nevysporiadal
ani s námietkou žalobcu, že Daňovým úradom Žilina tvrdený právny režim plnomocenstva v daňovom

konaní oproti iným konaniam sa môže vzťahovať na hmotnoprávne úkony daňového subjektu, nie
však na procesné plnomocenstvo udelené advokátom na zastupovanie v konaní. Tiež sa nevysporiadal
dôsledne ani s námietkou, že v tom čase splnomocnená zástupkyňa žalobcu žiadala správcu dane
o miestne šetrenie s tým, že sama mala záujem pustiť povereného zamestnanca správcu dane do
sídla žalobcu, nakoľko skutočnosť, že žalobca nemá sídlo bola jedným z hlavných dôvodov správcu

dane pre nevybavenie žiadosti žalobcu o zákonnú registráciu pre DPH. Z týchto dôvodov krajský súd
nepreskúmal komplexne žalobcove námietky, a teda postupoval nedôsledne, čím postihol napadnutý
rozsudok znakom nepreskúmateľnosti odvolacím súdom. Krajský súd zaviazal dôsledne sa vysporiadať
so všetkými námietkami žalobcu, vrátane odvolacích námietok, znovu o žalobe rozhodnúť a svoje
rozhodnutie aj riadne a presvedčivo zdôvodniť.

Krajský súd v Žiline, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci, s poukazom na § 246 ods.
1 O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho
orgánu, vrátane ich postupov v rozsahu danom žalobnými dôvodmi žalobcu, viazaný aj vysloveným
právnym názorom NS SR v jeho zrušujúcom rozhodnutí, dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná,

preto je ju potrebné zamietnuť s poukazom na ust. § 250j ods. 1 O.s.p..

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutia postupov orgánov verenej správy.

Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo
právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správnych orgánov
a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.Podľa § 247 ods. 2 O.s.p pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je
predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných
prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH zdaniteľnou osobou je každá osoba, ktorá vykonáva
nezávislú akúkoľvek ekonomickú činnosť podľa odseku 2 bez ohľadu na účely alebo výsledky tejto
činnosti.

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH ekonomickou činnosťou (ďalej len "podnikanie") sa
rozumie každá činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem a ktorá zahŕňa činnosť výrobcov, obchodníkov a
dodávateľov služieb vrátane ťažobnej, stavebnej a poľnohospodárskej činnosti, činnosť vykonávanú
ako slobodné povolanie podľa osobitných predpisov, 1) duševnú tvorivú činnosť a športovú činnosť. Za
podnikanie sa považuje aj využívanie hmotného majetku a nehmotného majetku na účel dosahovania
príjmu z tohto majetku; ak je majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, považuje sa jeho

využívanie na účel dosahovania príjmu za podnikanie v rovnakom pomere u každého z manželov, ak
sa manželia nedohodnú inak.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH zdaniteľná osoba, ktorá má sídlo, miesto podnikania
alebo prevádzkareň v tuzemsku a ak nemá také miesto, ale má bydlisko v tuzemsku alebo sa v

tuzemsku obvykle zdržiava, ktorá dosiahla za najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich
kalendárnych mesiacov obrat 49.790 Eur, je povinná podať daňovému úradu žiadosť o registráciu pre
daň. Zdaniteľná osoba je povinná podať žiadosť o registráciu pre daň do 20-teho dňa kalendárneho
mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom dosiahla obrat podľa prvej vety.

Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo v iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,

c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencie a záznamov, ktoré je povinný viesť.

Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnuténaúčelysprávydanebolizistenéčonajúplnejšieaniejepritomviazanýibanávrhmidaňových
subjektov.

Podľa § 24 ods. 3 predmetného zákona správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných
voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je pritom potrebné dokazovať
skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

Podľa § 24 ods. 4 zákona ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu
skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, a čo nie je získané v rozpore so všeobecne
záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podanie daňových subjektov, svedecké výpovede,
znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a
ohliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Z predloženého administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že žalobca podal dňa 04.06.2013 žiadosť
o registráciu pre daň z pridanej hodnoty.

Správca dane rozhodnutím zo dňa 03.07.2013 žiadosti nevyhovel a osvedčenie o registrácii pre daň z

pridanej hodnoty nevydal. Správca dane za účelom preverenia údajov uvedených v žiadosti o registráciu
pre DPH vykonal dňa 24.06.2013 ústne pojednávanie so zástupkyňou daňového subjektu Ing. Q.
T., o čom vyhotovil zápisnicu z ústneho pojednávania č. 9501401/5/3023704/2013. V odôvodnení
prvostupňového rozhodnutia správca dane uviedol, že postavenie platiteľa dane z pridanej hodnoty
môže získať len zdaniteľná osoba, ktorá preukazuje splnenie kritérií zdaniteľnej osoby v súlade s § 3

v nadväznosti na § 4 ods. 1 zákona o DPH, keď takéto postavenie možno priznať len osobe, ktorá
má sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň v tuzemsku. Sídlo spoločnosti je vymedzené zmluvou
o poskytnutí sídla spoločnosti v rozsahu poskytovaných služieb: adresa (oprávňuje objednávateľa
používať adresu nebytových priestorov), pošta (bude uchovávaná v priestoroch poskytovateľa), pričomtakéto sídla nie je možné považovať za miesto, kde je zriadené sídlo ekonomickej činnosti zdaniteľnej
osoby - čl. 10 vykonávacieho nariadenia Rady č. 282/2011 z 15.03.2011. Pojem „sídlo hospodárskej
činnosti“ je pojmom spoločenstva, ktoré treba vykladať striktne a jednotne ako miesto, v ktorom sa

prijímajú zásadné rozhodnutia riadiaceho orgánu spoločnosti, miesto, kde sa nachádza registrované
sídlo podniku a miesto, kde sa stretáva jeho vedenie, pritom však zohľadňuje miesto, kde sa vykonávajú
funkcie ústrednej správy podniku. Samotná existencia poštovej adresy sa nemôže považovať za
miesto, kde je zriadené sídlo ekonomickej činnosti zdaniteľnej osoby. Spoločnosť BALEARA spol. s.r.o.
deklaruje dosiahnutie obratu pre povinnú registráciu pre platiteľa DPH jednou faktúrou č. 2012001 zo

dňa 18.12.2012 pre spoločnosť CENTERA spol. s.r.o., Poprad za kotúče potravinárskej fólie vo výške
50.745 Eur. Predmetný tovar spoločnosť BALEARA spol. s.r.o. nakúpila od spoločnosti DONORA spol.
s.r.o.. Podľa vyjadrenia splnomocneného zástupcu sa tovar neprepravoval. Jednalo sa o tovar, ktorý
bol umiestnený v logistickom centre SCHENKER s.r.o., prevádzka Strečno, do ktorého bol pôvodne
dovezený z Poľska. Tovar si tu uskladnila spoločnosť ANDANTA spol. s.r.o., ktorá aj uhrádza skladné
za tento tovar. Suma 50.745 Eur bola uhradená v roku 2013. Správcovi dane bol predložený výpis z

internetbankingu, pričom úhrady, resp. čiastkové platby, faktúry sú evidované s opačným znamienkom,
to znamená, že platba za faktúru nebola prijatá na účet spoločnosti BALEARA spol. s.r.o. ako príjem
za predaj tovaru, ale bola odpísaná v prospech spoločnosti CENTERA spol. s.r.o.. Tankové účty, na
ktorých sú vykonávané finančné transakcie nie sú evidované u správcu dane. Deklarované obchody
v rámci reťazca sú realizované medzi personálne prepojenými osobami, spoločnosti ANDANTA s.r.o.,

BALEARA s.r.o., CENTERA s.r.o. a spoločnosť poskytujúca sídla spoločnostiam www.sropredaj.sk
, s.r.o. majú spoločný štatutárny orgán - Lenka Zahálková s výnimkou
spoločnosti DONORA s.r.o., kde konateľom spoločnosti je občan Poľska. Spoločnosť BALEARA spol.
s.r.o. okrem predmetnej obchodnej transakcie neuskutočnila žiadne iné obchody, čo vyplýva z podaných
účtovných výkazov, ako aj z vyjadrenia splnomocneného zástupcu do zápisnice u správcu dane. Pre

posúdenie opodstatnenosti registrácie je rozhodujúci skutkový stav a reálnosť zdaniteľných transakcií.
Správca dane v závere prvostupňového rozhodnutia uviedol, že samotné vystavenie faktúry za tovar,
ktorá nebola uhradená, ale finančné prostriedky sú evidované mínusom na účte predávajúceho, nemôže
byť považované za ekonomickú činnosť. Zásada zákazu zneužívania práva je daná a podporovaná
európskou legislatívou. Zásada zákazu zneužívania práva teda znamená zákaz výslovne umelých

konštrukcií zbavených hospodárskej reality a vytvorených iba s cieľom dosiahnuť daňovú výhodu.
Konanie preverovaných spoločností vykazuje znaky zneužitia práva - umelý charakter transakcií,
personálne prepojenie spoločnosti zapojených v reťazci, nepreukázanie sídla ekonomickej činnosti,
ojedinelýobchodnýprípadbezďalšiehovykonávaniaaekonomickejčinnostinapokračujúcejbáze,ktoré
vedú k záveru, že toto zneužitie práva bolo hlavným cieľom transakcie za účelom získania daňovej

výhody, ktorou je získanie postavenia zdaniteľnej osoby a získanie registrácie platiteľa DPH.

Proti rozhodnutiu správcu dane žalobca podal odvolanie podaním zo dňa 16.07.2013, v ktorom namietal,
že žalobca má zriadené sídlo ekonomickej činnosti spoločnosti, nesúhlasí s tým, že sa jedná o
poštovú adresu. Žalobca predložil všetky daňové a účtovné doklady, ktoré sa týkali nákupu a predaja

potravinárskej fólie. K tomu, aby spoločnosť bola registrovaná ako platiteľ DPH predložila všetky daňové
a účtovné doklady. Je pravdou, že tovar sa nepremiestňoval. Náklady na skladovanie znášala naďalej
spoločnosť ANDANTA spol. s.r.o., nakoľko má nájomnú zmluvu so spoločnosťou SCHENKER. Poukázal
na § 4 ods. 9 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH, podľa ktorého stanovenie pojmu obratu, ktorý pri právnickej
osobe sa rozumejú výnosy, nie úhrady. Na základe uvedeného ustanovenia spoločnosť BALEARA spol.

s.r.o. požiadala o registráciu DPH vyplývajúcu zo zákona, t.j. zákonnú registráciu. Bez toho, aby sa
spoločnosť BALEARA s.r.o. stala platiteľom DPH nemôže vykonávať ďalšiu obchodnú činnosť v rámci
Slovenskej republiky a krajín Európskej únie. Registrácia
DPH je potrebná, aby bola spoločnosť konkurencie schopnejšia. To je hlavný dôvod v pokračovaní v
ekonomickej činnosti každej spoločnosti. Spoločnosť BALEARA spol. s.r.o. za rok 2012 podala riadne

daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby, kde bol deklarovaný dosiahnutý obrat. Nejedná sa
o umelý charakter obchodnej transakcie ako sa uvádza v rozhodnutí. Spoločnosť spĺňa podmienky sídla
spoločnosti.

Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím zo dňa 29.10.2013 č. 1100308/1/518845/2013

prvostupňovérozhodnutiesprávcudaneakovecnesprávnepotvrdil.Vodôvodneníuviedol,žezdôkazov
zistených správcom dane bolo preukázané, že žalobca okrem realizácie jednej dodávky nákupu a
predaja tovaru - potravinárskej fólie od dodávateľa DONORA spol. s.r.o. pre odberateľa CENTERA
do dňa podania žiadosti o registráciu, t.j. 04.06.2013 nevykonával žiadnu ekonomickú činnosť. Taktiežnebolo odvolávajúcim sa preukázané prijatie platby za predaný tovar, pretože predloženie bankového
výpisuoúhradetútoskutočnosťnepotvrdzuje,keďžefinančnéprostriedkyzúčtužiadateľaboliodpísané.
Z dôkazov zistených správcom dane bolo preukázané, že v skutočnosti nedošlo k fyzickej dodávke

tovaru podľa predloženej faktúry, nakoľko bolo zistené a potvrdené, že tovar - potravinárska fólia
sa stále nachádza v prenajatých priestoroch spoločnosti SCHENKER s.r.o. a nájom za prenajaté
priestory je doposiaľ uhrádzaný ANDANTA spol. s.r.o.. Náklady za skladovanie žalobca neznášal a
nemal uzatvorenú zmluvu o skladovaní tovaru. Dňa 09.08.2013 bolo vykonané miestne zisťovanie a
bolo zistené, že na uvedenej adrese Dolné Rudiny 2956/3, 010 01 Žilina sa nachádza budova, v

ktorej sídlia rôzne spoločnosti. Na budove sa nenachádzalo žiadne označenie spoločnosti BALEARA
spol. s.r.o., označená bola len spoločnosť www.sropredaj.sk , s.r.o., ktorá na
základe zmluvy o poskytnutí sídla spoločnosti zo dňa 08.04.2013 poskytla spoločnosti BALEARA spol.
s.r.o. registračné sídlo spoločnosti. Vo vnútri budovy na jednej zo schránok s označením spoločnosti
www.sropredaj.sk , s.r.o. bol umiestnený aj zoznam 14-tich firiem, medzi
ktorými sa nachádzala aj spoločnosť BALEARA spol. s.r.o.. Zamestnanci správcu dane sa dostavili

na poschodie, kde sa mala nachádzať kancelária spoločnosti žalobcu. Pri uzamknutých dverách na
poschodí, za ktorými sa nachádzali viaceré kancelárie bola umiestnená tabuľa s označením firiem.
Označená bola len spoločnosť www.sropredaj.sk . V závere odôvodnenia
rozhodnutia uviedol, že správca dane postupoval v súlade s § 3 ods. 1 Daňového poriadku podľa
všeobecne záväzných právnych predpisov, chránil záujmy štátu, bolo priznané zachovanie práv a

právom chránených záujmov daňového subjektu a podľa odseku 3 citovaného ustanovenia hodnotil
dôkazy podľa svojej úvahy a to každý jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom
prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Bolo preukázané, že spoločnosť BALEARA
s.r.o. nepreukázala, že je podľa § 3 ods. 1 zákona o DPH zdaniteľnou osobou, ktorá vykonáva nezávislú
ekonomickú činnosť na pokračujúcej báze a podľa § 4 ods. 1 má sídlo podnikania.

Žalobca v predmetnej veci vzniesol námietky jednak procesnoprávneho charakteru a jednak
hmotnoprávneho charakteru. Základnou právnou otázkou hmotnoprávneho charakteru pri
preskúmavaní veci v rámci tohto konania pred súdom je otázka, resp. problematika, či žalobcovi vznikol
nárok na registráciu za platiteľa DPH za podmienok vyplývajúcich z ust. § 3 zákona o DPH a podľa §

4 zákona o DPH.

Pokiaľ ide o procesnoprávne námietky vo veci - neumožnenie právnemu zástupcovi nahliadnuť do spisu
správneho orgánu, súd k tejto žalobnej námietke udáva, že z obsahu administratívneho spisu bolo
preukázané, že v rámci administratívneho konania, teda konania pred správcom dane a konania aj

pred žalovaným správnym orgánom žalobca udelil plnú moc splnomocnenej zástupkyni a to Ing. Q. T..
Z obsahu spisu bolo ďalej preukázané, že konanie pred žalovaným skončilo vydaním právoplatného
rozhodnutia žalovaného č. 1100308/1/518845/2013 zo dňa 29.10.2013, právoplatného dňa 12.11.2013.
V administratívnom spise žalovaného správneho orgánu sa nachádza splnomocnenie žalobcu vo
vzťahu k advokátovi Mgr. Pavlovi Karmanovi, datované dňa 06.12.2013, doručené na Daňový úrad

Žilina dňa 19.12.2013. Udelené plnomocenstvo bolo teda správcovi dane doručené po ukončení
odvolacieho konania a nemôže sa vzťahovať na preskúmanie prvostupňového rozhodnutia správcu
dane č. 9500301/5/3211220/2013/Bar zo dňa 03.07.2013, ako aj na rozhodnutie žalovaného.
Vo vzťahu k námietke žalobcu, že Daňovým úradom Žilina tvrdený právny režim plnomocenstva v
daňovom konaní oproti iným konaniam sa môže vsťahovať na hmotnoprávneho úkony daňového

subjekty, nie však na procesné plnomocenstvo udelené advokátom na zastupovanie v konaní, súd
uvádza, že konanie pred žalovaným správnym orgánom skončilo vydaním právoplatného rozhodnutia
žalovaného zo dňa 29.10.2013 s právoplatnosťou dňa 12.11.2013. Nebolo sporné, že v rámci
administratívneho konania, pred správcom dane a teda aj pred žalovaným správnym orgánom žalobca
udelil všeobecnú plnú moc splnomocnenej zástupkyni a to Ing. Q. T. podľa § 9 ods. 3 zákona č. 563/2009

Z.z.(išloosplnomocneniezodňa29.10.2012).Vadministratívnomspisežalovanéhosprávnehoorgánu
sa nachádza splnomocnenie žalobcu vo vzťahu k advokátovi Mgr. Pavlovi Karmanovi, datované dňa
06.12.2013, doručené na Daňový úrad Žilina dňa 19.12.2013, tak ako súd vyššie konštatoval. Udelené
plnomocenstvo bolo teda správcovi dane doručené po ukončení odvolacieho konania a nemôže sa
vzťahovať na správne konanie, v ktorom boli vydané napadnuté rozhodnutia. Táto námietka by mohla

maťvplyvlennamožnosťformulovaťžalobnénámietky,avšakanivtomtoohľadežalobcanebolukrátený
na svojich právach nahliadnuť do ukončeného správneho spisu, keďže daňový úrad ho dňa 19.12.2013
vyzval, aby ozrejmil, ktorému subjektu udelil plnú moc. Na výzvu, ktorá bola žalobcovi doručená dňa
17.01.2014 reagoval podaním, ktoré bolo doručené správcovi dane dňa 27.01.2014. Druhostupňovérozhodnutie žalovaného správneho orgánu bolo žalobcovi prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne
doručené dňa 12.11.2013, dvojmesačná lehota na podanie žaloby plynula do 12.01.2014. Je zrejmé z
doručenky nachádzajúcej sa v spise, že výzva Daňového úradu zo dňa 19.12.2013 zo strany žalobcu

bola neprevzatá dňa 27.12.2014, resp. ani dňa 30.12.2014, preto bola uložená na pošte dňa 30.12.2014.
S poukazom na ust. § 31 ods. 3 veta posledná Daňového poriadku zákona č. 563/2009 Z. z., ak si
nevyzdvihne právnická osoba písomnosť do 15 dní od jej uloženia, považuje sa posledný deň tejto
lehoty za deň doručenia, i keď sa právnická osoba o uložení nedozvedela. Z tohto dôvodu je možné
konštatovať, že táto výzva bola prevzatá dňa 14.01.2014. Fyzicky žalobca túto výzvu prevzal až dňa

17.01.2014. Je pravdou, že k predmetnej výzve sa žalobca vyjadril až podaním zo dňa 20.01.2014, ktoré
bolo doručené na Daňový úrad až dňa 27.01.2014. Z tohto dôvodu je možné konštatovať, že v tomto
smere žalovaný správny orgán pochybil, keď neumožnil právnemu zástupcovi žalobcu nahliadnuť do
administratívnehospisu,alepodľanázorusúduuvedenáskutočnosťužnemôžemaťvplyvnasprávnosť,
resp. zákonnosť napadnutých rozhodnutí. Žalobca, resp. jeho právny zástupca mal k dispozícií od
žalobcu napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu. Žalobca sám mal vedomosť o dátume

doručenia napadnutého rozhodnutia žalovaného - dňa 12.11.2013 a teda mohol do administratívneho
spisu nahliadnuť aj sám ( vyhotoviť si z neho fotokópie a pod. ) v lehote na podanie žaloby podľa § 250b
ods. 1 O.s.p.v záujme ochrany svojich práv.

Vo vzťahu k hmotnoprávnym námietkam žalobcu súd udáva, že nie je medzi účastníkmi sporné, že
žalobca musí splniť dve podmienky v konaní o zákonnú registráciu pre daň z pridanej hodnoty a to s
poukazom na § 3 ods. 1 a § 4 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH a to vykonávanie ekonomickej
činnosti na pokračujúcej báze a preukázanie sídla vykonávania ekonomickej činnosti na účely zákona
o dani z pridanej hodnoty.

Podľa§4ods.1zákonaoDPHzdaniteľnáosoba,ktorámásídlo,miestopodnikania,aleboprevádzkareň
vtuzemskuaaknemátakémiesto,alebydliskovtuzemskualebosavtuzemskuobvyklezdržiavaaktorá
dosiahla za najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov obrat 49.790
Eur, je povinná podať daňovému úradu žiadosť o registráciu pre daň. Zdaniteľná osoba je povinná podať

žiadosť o registráciu pre daň do 20-teho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom
dosiahla obrat podľa prvej vety (§ 4 ods. 2 zákona o DPH).

Žalobca v žiadosti o registráciu pre daň z pridanej hodnoty deklaroval dosiahnutie obratu vo výške
50.745 Eur. Tento obrat dosiahol tak, že predal spoločnosti CENTERA spol. s.r.o. potravinársku fóliu

a dodávku vyfakturoval faktúrou č. 2012001 zo dňa 18.12.2012 a z uvedeného je zrejmé, že celá
ekonomická činnosť žalobcu spočívala v tejto jednej obchodnej transakcii. Správne orgány vo vzťahu
k tejto skutočnosti vykonali v rámci svojho konania rozsiahle dokazovanie, pričom nebolo zistené,
že do dňa podania žiadosti o registráciu, t.j. do 04.06.2013, že by žalobca vykonával nejakú inú
ekonomickú činnosť. To znamená z toho správca dane aj žalovaný vyvodil, že žalobca nevykonával

žiadnu ekonomickú činnosť. Taktiež v rámci daňového konania nebolo žalobcom preukázané prijatie
platby za predaný tovar, pretože predložený bankový výpis o úhrade túto skutočnosť nepotvrdzuje,
keďže finančné prostriedky z účtu žiadateľa - žalobcu boli odpísané. Ďalej z vykonaného dokazovania
vykonaného správcom dane bolo preukázané, že v skutočnosti nedošlo ani k fyzickej dodávke tovaru
podľa predloženej faktúry, nakoľko bolo zistené a žalobcom aj potvrdené, že tovar - potravinárska fólia

sa stále nachádzala v prenajatých priestoroch spoločnosti SCHENKER s.r.o. a nájom za prenajaté
priestory je doposiaľ, resp. bol uhrádzaný spoločnosťou ANDANTA spol. s.r.o.. Takisto bolo podľa
názoru súdu správne konštatované, že bolo preukázané, že v mesiaci december 2012 bola predmetom
fakturácie potravinárska fólia v reťazci medzi spoločnosťami ANDANTA spol. s.r.o. - DONORA spol.
s.r.o. - BALEARA spol. s.r.o. - CENTERA spol. s.r.o. s minimálnym navýšením ceny tovaru. Fyzicky sa

tovar v rámci reťazca týchto spoločností nepremiestňoval. Tiež bolo zistené, že deklarované obchody
boli realizované medzi personálne prepojenými osobami, pretože spoločnosť ANDANTA spol. s.r.o.,
BALEARA spol. s.r.o. a CENTERA spol. s.r.o. majú štatutárneho zástupcu tú istú osobu - pani Lenku
Záhalkovú, ktorá je aj štatutárnym orgánom www.sropredaj.sk , t.j. spoločnosti
poskytujúcej sídlo menovaným spoločnostiam.

Vo vzťahu k naplneniu zákonnej definície a tiež na základe Smernice Rady 2006/112/ES a aj ustálenej
judikatúry Súdneho dvora EÚ môže postavenie platiteľa DPH nadobudnúť len zdaniteľná osoba, ktorá
vykonáva ekonomickú činnosť. Správne žalovaný konštatoval, že pojmovo vysvetlením ekonomickejčinnosti sa zaoberajú rozsudky Súdneho dvora EÚ C-77/01 Empresa, C-230/94 Enkler, C-110/94 INZO.
Z uvedených vyplýva, že konanie, u ktorého chýba vážny úmysel zahájiť ekonomickú činnosť a ktorého
účelom je nadobudnúť postavenie platiteľa DPH, ktorý si môže uplatňovať právo na odpočítanie dane,

status zdaniteľnej osoby nezakladá.

Takisto je potrebné poukázať na to, že v rámci administratívneho konania na základe námietok
odvolávajúceho sa - žalobcu bolo vykonané miestne zisťovanie v sídle spoločnosti na adrese Dolné
Rudiny 2956, Žilina a to dňa 09.08.2013, o čom je vyhotovená zápisnica z miestneho zisťovania,

resp. úradný záznam. Sídlo hospodárskej činnosti je potrebné na účely zákona o DPH vykladať ako
miesto, v ktorom sa prijímajú zásadné rozhodnutia riadiaceho orgánu spoločnosti a kde sa uskutočňujú
úlohy ústredia tejto spoločnosti, pričom za sídlo spoločnosti nie je možné považovať len poskytnutie
sídla spoločnosti v rozsahu poskytovaných služieb: adresa (oprávnenie objednávateľa používať adresu
nebytových priestorov) a pošta (bude uschovávaná v priestoroch poskytovateľa) - čl. 10 ods. 3
vykonávacieho nariadenia Rady č. 282/2011 z 15.03.2011. Správnosť postupu zápisov spoločnosti

žalobcu do Obchodného registra so zápisom jej sídla patrí posúdeniu iných orgánov. Súd konštatuje, že
nebola spochybnená platnosť uzatvorených nájomných zmlúv, ale bolo preukázané v rámci daňového
konania, že sídlo žalobcu nezodpovedá ekonomickej realite. V sídle spoločnosti žalobcu (Dolné Rudiny
2956, Žilina) na budove sa nenachádzalo žiadne označenie spoločnosti BALEARA spol. s.r.o., označená
bola len spoločnosť www.sropredaj.sk , s.r.o., ktorá na základe zmluvy o

poskytnutí sídla spoločnosti zo dňa 08.04.2013 poskytla spoločnosti BALEARA spol. s.r.o. registračné
sídlo spoločnosti. Vo vnútri budovy na jednej zo schránok s označením spoločnosti www.sropredaj.sk
bol umiestnený aj zoznam 14-tich firiem, medzi ktorými sa nachádzala
aj spoločnosť BALEARA spol. s.r.o.. Zamestnanci správcu dane sa dostavili na poschodie, kde sa
mala nachádzať kancelária spoločnosti žalobcu. Pri uzamknutých dverách na poschodí, za ktorými

boli viaceré kancelárie bola umiestnená tabuľa s označením firiem. Označená bola len spoločnosť
www.sropredaj.sk . Uvedené vyplýva nielen zo zistenia, že či už v tomto
sídle alebo inde neboli prijímaní žiadne obchodné rozhodnutia konateľky, keďže nebola vyvíjaná žiadna
obchodná činnosť žalobcu ( okrem vyššie uvedeného obchodného prípadu ), ale tiež z miestneho
zisťovania správcu dane na adrese sídla žalobcu, ako aj z telefonického rozhovoru s prenajímateľom

obchodných priestorov, kde sídli žalobca, z ktorého bol vyhotovený úradný záznam. Z uvedeného
vyplýva, že aj námietka, že nebolo vykonané miestne šetrenie v mieste sídla žalobcu je bezpredmetná
a samotné pustenie zamestnanca správcu dane Ing. T. do sídla žalobcu nemohlo mať žiaden vplyv na
predmetné preukázané zistenia v danom správnom konaní.

Je potrebné poukázať na to, že správne orgány vychádzali z tej skutočnosti, že po vyhodnotení všetkých
vykonaných dôkazov v rámci dokazovania pred správcom dane, podľa názoru súdu správne dospeli k
záveru, že obchodno-záväzkové vzťahy a predložené faktúry boli účelovo uzavreté a vyhotovené. V
sídle spoločnosti deklarovanom v žiadosti o registráciu pre DPH majú sídlo viaceré spoločnosti založené
tou istou osobou (spoločnosti majú rovnakého konateľa), a preto žiadosť o registráciu pre platiteľa

DPH bola zamietnutá. Je potrebné poukázať na to, že pri skúmaní resp. preverovaní reálneho miesta
vykonávania hospodárskej činnosti spoločnosti žalobcu vychádzali správne orgány aj z rozsudku ESD
C-73/06 a C-196/04, podľa ktorých pri určení sídla ekonomickej činnosti je potrebné zohľadniť štatutárne
sídlo, miesto centrálnej správy, miesto, kde sa stretávajú riadiaci pracovníci spoločnosti (manažéri),
miesto kde sa určuje všeobecná podnikateľská politika a uskutočňujú sa obchodné operácie spoločnosti.

Pojem sídlo ekonomickej činnosti sa vzťahuje na miesto, kde sa prijímajú zásadné rozhodnutia
súvisiace so všeobecným vedeným spoločnosti a vykonávajú sa činnosti centrálnej správy spoločnosti.
Spoločnosť žalobcu mala zapísané sídlo v obchodnom registri na adrese Dolné Rudiny 2956/3, Žilina,
pričom počas miestneho zisťovania správcu dane bolo zistené, že na uvedenej adrese č. d. 452
mala sídlo označené len spoločnosť www.sropredaj.sk s.r.o. a pod týmto

označením bol umiestnený zoznam 14 firiem, medzi ktorými sa nachádzala aj spoločnosť BALEARA,
spol. s r.o.. V predmetnom konaní žalobcu nebol preukázaný vážny úmysel zahájiť ekonomickú činnosť,
pretože okrem vystavenia faktúry č. 2012001 zo dňa 18.12.2012 do dňa podania žiadosti o registráciu
o DPH dňa 04.06.2013 nevykonával žiadnu podnikateľskú činnosť.

Vo vzťahu k námietke žalobcu, v ktorej poukazuje, že zo znenia § 3 ods. 2 zákona o DPH jednoznačne
vyplýva, že pri posudzovaní ekonomickej činnosti zdaniteľnej osoby nie je podstatné, z koľkých úkonov
táto ekonomická činnosť pozostáva, a stanovenie nových povinností zo strany žalovaného pre žalobcu,
t.j. vykonávanie viacerých úkonov, ktoré by v sebe zahŕňali ekonomickú činnosť je bez právneho základua nad rámec povinností uložených zákonom o DPH, ako aj s Ústavou SR, súd k tomuto udáva a
stotožňuje sa v tomto smere s vyjadrením žalovaného, že postavenie platiteľa dane z pridanej hodnoty
podľa § 4 ods. 5 zákona o DPH môže získať len zdaniteľná osoba a preto je na tejto osobe, aby

preukázala splnenie kritérií zdaniteľnej osoby. Zdaniteľnou osobou, ako už bolo vyššie konštatované
na účely zákona o dani z pridanej hodnoty sa rozumie každá právnická alebo fyzická osoba, ktorá
vykonáva nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť bez ohľadu na účel a výsledky tejto činnosti. Čo
sa rozumie ekonomickou činnosťou upravuje zákon o DPH v § 3 ods. 2 a podstatné pri posúdení
vykonávania ekonomickej činnosti na účely zákona o dani z pridanej hodnoty je skutočnosť, že táto

činnosť sa vykonáva na určitej pokračujúcej báze. Túto podmienku žalobca nepreukázal, nakoľko ako
už bolo vyššie konštatované okrem realizácie jedného zdaniteľného obchodu za obdobie od 14.12.2012
do 04.06.2013 nevykonával žalobca žiadnu ekonomickú činnosť.

Vo vzťahu k námietke, že na posúdenie ekonomickej činnosti nemá vplyv to, že tovar nebol
premiestňovaný zo skladu, v ktorom sa od počiatku nachádzal, súd udáva a napokon to zdôraznil aj

žalovaný, že uvedené skutočnosti slúžili ako podporný dôkaz v rámci správneho konania.

Vo vzťahu k ďalšej námietke žalobcu, že nesprávnosť uskutočnenej platby, resp. úhrady predmetnej
faktúry bola zhojená a to vrátením omylom zaplatených peňažných prostriedkov zo strany spoločnosti
žalobcu, ako aj riadnou úhradou faktúry, pretože ku dňu podania žiadosti 04.06.2013 finančné toky

predstavujúce úhrady faktúr boli v opačnom smere ako fakturovaná dodávka, k tejto súd udáva, že
uvedená skutočnosť nebola rozhodujúcim dôkazom pri zamietnutí žiadosti o registráciu platiteľa DPH.
Správca dane resp. žalovaný vychádzali pri posudzovaní žiadosti žalobcu z viacerých faktorov podrobne
popísaných v odôvodnení svojich rozhodnutí.

Čo sa týka námietky, že právny poriadok SR umožňuje obchodovať medzi personálne prepojenými
firmami, súd uvádza, že preukázaná skutočnosť, že firmy zainteresované v obchodnom reťazci
týkajúcom sa predaja a kúpy potravinárskej fólie majú rovnakého konateľa, a teda sú personálne
prepojené, bola jedným z nepriamych dôkazov, ktorý svedčí o účelovom uzavretí týchto obchodno-
záväzkových vzťahov a účelovej fakturácii kúpnych cien, čo v konečnom dôsledku svedčí o nesplnení

podmienky ekonomickej činnosti žalobcu v zmysle § 3 ods. 2 zákona o DPH. Na tom nič nemení
skutočnosť, že právny poriadok takéto obchodovanie nevylučuje. Napokon aj žalovaný zdôraznil, že
uvedené skutočnosti slúžili ako podporný dôkaz v rámci správneho konania.

Aj námietka o nedodržaní princípu právnej istoty s tým, že vo vzťahu k spoločnosti CENTERA spol. s r.o.,

ktorá požiadala v obdobnom prípade o registráciu pre DPH a bolo jej vydané osvedčenie o registrácii
pre DPH je nedôvodná. Z predložených dokladov žalovaným mal súd preukázané, že spoločnosť
CENTERA spol. s r.o. podala dňa 04.06.2013 žiadosť o registráciu pred DPH z dôvodu dosiahnutia
obratu 49.790,00 Eur pre povinnú registráciu pre daň podľa faktúry č. 2012001 zo dňa 18.12.2012
od spoločnosti BALEARA, spol. s r.o. za dodávku potravinovej fólie na základe úradného záznamu

č. 9500301/5/2779090/2013 zo dňa 13.06.2013 spísal záznam o vydaní osvedčenia o registrácii pre
DPH s prideleným IČO pre DPH SK2023574190 od 14.01.2013. Podľa názoru súdu, súd v danej veci
preskúmava napadnuté rozhodnutie o nevydaní osvedčenia pre DPH pre žalobcu. Ak v inom konaní
nastali pochybenia, súd sa k nim v tomto súdnom konané nemôže vyjadrovať , ani ich posudzovať.
Napriek tomu uvádza, že registrácia spoločnosti CENTERA spol. s r.o. za platiteľa DPH nemôže mať

vplyv na zamietnutie žiadosti o registráciu za platiteľa DPH vo vzťahu k žalobcovi, jedná sa o iný právny
subjekt u ktorého bolo preukázané, že nesplnil podmienky registrácie podľa § 3 ods. 1 a 2 zákona o
DPH..

Žalobca súdu doručil podanie dňa 03.03.2014, ktorým reagoval na vyjadrenie žalovaného správneho
orgánu, kde ďalej namietal, že zo strany žalovaného správneho orgánu došlo k manipulácii s obsahom
administratívneho spisu, nakoľko z obsahu spisu bolo zistené, že výpis z Obchodného registra
spoločnosti DONORA spol. s.r.o., ktorý je súčasťou spisového materiálu na č.l. 14 a z ktorého je
zrejmé, že predmetný výpis z OR nebol do spisu doložený skôr, ako dňa 14.02.2014, nakoľko tento

bol dňa 14.02.2014 vytlačený. Z tohto dôvodu mal pochybnosti o úplnosti a riadnej žurnalizácii a
originálespisovéhomateriálužalovanéhosprávnehoorgánu.Takistonamietal,ženapádanérozhodnutie
žalovaného podpísala osoba, ktorá k tomu nemá právomoc.Do súdneho spisu žalobca ďalej doručil podanie zo dňa 28.4.2014, doručené dňa 30.04.2014, v ktorom
namietal, že neboli dodržané ustanovenia § 65 ods. 1 Daňového poriadku a § 73 ods. 2 Daňového
poriadku. Poukázal na to, že prvostupňový orgán postúpil vec na rozhodnutie odvolaciemu orgánu bez

toho, aby bol žalobca o tom upovedomený, čím bolo porušené ust. § 73 ods. 2 Daňového poriadku. Nie
je zo spisového materiálu zrejmé, kedy došlo k postúpeniu veci odvolaciemu orgánu a žalovaný vydal
rozhodnutie dňa 29.10.2013, t.j. po uplynutí 103 dní odo dňa podania odvolania zo strany žalobcu a teda
porušil ust. § 65 ods. 1 Daňového poriadku.

Súd k uvedeným skutočnostiam uvádza, že v rámci V. hlavy druhej časti Občianskeho súdneho poriadku
s poukazom na ust. § 250h ods. 1 O.s.p. a § 250b ods. 1 O.s.p. platí zásada, že žalobca môže
rozšíriť rozsah napadnutia rozhodnutia žalovaného správneho orgánu ( t.j. rozšíriť žalobné dôvody -
námietky ) len v lehote do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.
Je nepochybné, že tieto žalobné námietky žalobcu boli vznesené až po uplynutí predmetnej lehoty.
Napriek tomu súd uvádza a k týmto sa vyjadruje tak, že aj tieto sú bezpredmetné, nakoľko nepochybne

bolo preukázané a zo strany žalovaného bolo doložené do súdneho spisu - upovedomenie zo strany
Daňového úradu Žilina zo dňa 04.09.2013 podľa § 73 ods. 2 zák. č. 563/2009 Z.z., že odvolanie
žalobcu zo dňa 18.07.2013 bolo postúpené na rozhodnutie odvolaciemu orgánu, ktorým je Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky, oddelenie daňového konania. Z doručenky, ktorá bola zároveň
doložená a preukázaná vyplýva, že splnomocnená zástupkyňa žalobcu Ing. Q. T. prevzala uvedené

upovedomenie dňa 11.09.2013. Zároveň bola Finančnému riaditeľstvu SR doručená predkladacia
správazodňa04.09.2013zDaňovéhoúraduŽilinaadoručenážalovanémudňa09.09.2013.Namietanie
porušenia lehôt na rozhodnutie zo strany žalobcu je v tomto štádiu konania bezpredmetné a nečinnosť
správneho orgánu, resp. žalovaného, resp. nevydanie rozhodnutia v lehotách ustanovených Daňovým
poriadkom, ako také nemá vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Žalobca mal možnosť brániť

sa proti uvedeným skutočnostiam ( nečinnosti ) iným spôsobom, napr. podaním žaloby proti nečinnosti
žalovaného správneho orgánu, resp. využitím iných prostriedkov nápravy. Rovnako súd reaguje na
margo námietky o vytlačení výpisov z obchodného registra po právoplatnom ukončení veci súd udáva,
že sa nejedná o vadu, lebo je nepodstatné, či sa v spise výpisy nachádzajú alebo nenachádzajú, ide o
výpisy z verejne prístupného registra, na obsah ktorého sa prihliada v každom štádiu správneho konania

a tiež aj v konaní pred súdom. Čo sa týka žurnalizovania výzvy zo dňa 19.12.2012 ide o techniku
žurnalizovania spisu, čo nemá žiaden vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Subjektívny dojem žalobcu je
bez právnej relevancie.

Taktiež súd preskúmal ex offo, to znamená z úradnej povinnosti aj námietku žalobcu vo vzťahu k tomu,

že namietal, že rozhodnutie žalovaného podpísala osoba, ktorá na to nie je oprávnená. Z rozhodnutia
žalovaného vyplýva, že toto rozhodnutie podpísal plk. Ing. C. M., generálny riaditeľ sekcie daňovej a
colnej. Do súdneho spisu bol doložený organizačný poriadok Finančného riaditeľstva SR 2013, resp.
jeho časť, konkrétne v čl. 3 odsek 1 je uvedené, že Finančné riaditeľstvo SR riadi a zodpovedá za jeho
činnosť prezident. Prezident je štatutárnym orgánom Finančného riaditeľstva SR a zastupuje ho v plnom

rozsahu. Podľa odseku 2 predmetného článku prezident priamo riadi
a/ viceprezidenta,
b/ generálneho riaditeľa sekcie,
c/ riaditeľa kancelárie prezidenta, riaditeľa osobného úradu, riaditeľa odboru koncepcií a riadenia
projektov, referát akčného plánu boja proti daňovým podvodom,

d/ riaditeľa KÚ.
Podľa odseku 3 čl. 3 na zabezpečenie výkonu niektorých činností môže prezident delegovať niektoré
svoje právomoci na viceprezidenta, generálneho riaditeľa sekcie, riaditeľa DÚ, CÚ, KÚ, iného vedúceho
zamestnanca alebo zamestnanca v rozsahu určenom v organizačnom poriadku, internom riadiacom
akte alebo v poverení.

Z poverenia zo dňa 12.10.2012, ktoré súdu bolo doložené dňa 16.07.2014 označené ako poverenie na
prenos právomoci podpisovania písomností vyplýva, resp. z neho v súlade s ustanovením čl. 2 bod 2. a
bod 8. IRA č. 2/2012/1000100 Podpisový poriadok finančnej správy v znení dodatku č. 1 a v nadväznosti
na ust. § 63 ods. 3 písm. f) Daňového poriadku (zákon č. 563/2009 Z.z.) vyplýva poverenie pre plk. Ing.

C. M., generálneho riaditeľa sekcie daňovej a colnej na podpisovanie rozhodnutí vydaných Finančným
riaditeľstvom SR vo veciach daní a poplatkov. Rozsah a podmienky poverenia: Poverenie sa vzťahuje
na podpisovanie rozhodnutí vydaných podľa rozhodovacej právomoci Finančného riaditeľstva SR vo
veciach daní a poplatkov, v ktorých sa rozhoduje o rozhodnutiach vydaných prvostupňovými správnymiorgánmi. Doba poverenia: Poverenie sa udeľuje od 15. októbra 2012 na dobu neurčitú. Poverenie je
podpísanéIng.FrantiškomImreczem,prezidentomfinančnejsprávyajetuuvedenésúhlasnéstanovisko
povereného: S uvedeným poverením súhlasím a prijímam ho - plk. Ing. C. M. - generálny riaditeľ sekcie

daňovejacolnej.Zuvedenéhotedavyplývaasúdkonštatuje,žeajtátožalobnánámietkajevyhodnotená
ako námietka nedôvodná.

Rovnako za bezpredmetné považuje súd predloženie na pojednávaní konanom dňa 18.06.2014 a to
vyhlásenie Ing. D. Q. zo dňa 20.5.2014, súd na takýto dôkaz, takéto vyhlásenie neprihliada, tento bol

vyhotovený až v priebehu konania pred súdom, nebol predložený pred správnymi orgánmi.

Pokiaľ žalobca poukazoval na rozsudky Súdneho dvora EÚ - C- 354/03, C -355/03 a C- 484/03 ( prípad
Optigen ), tento konštatoval, že uplatnenie nároku na odpočet dane na vstupe u osôb povinných k
dani, ktorých plnenia boli v rámci reťazca poskytnuté s úmyslom dopustiť sa podvodu, alebo pokiaľ
ich plnenia nasledovali v dodávateľskom reťazci, tieto osoby o podvodnom konaní nevedeli, alebo

nemohli vedieť, nemôže byť týmto osobám nárok na odpočet DPH odopretý. Pokiaľ ide o rozsudok
Európskeho súdneho dvora C-268/83-D.A. ( Rompelman a E.A.Rompelman-Van Deelen proti Minister
van Financiën ) z neho bol vyslovený záver, že nadobudnutie práva na budúci prevod majetkových práv
k časti budovy, ktorá sa má postaviť, na účely riadne takéto priestory prenajať, môže byť považované za
hospodársku činnosť v zmysle článku 4 ods. 1 šiestej smernice. Avšak, toto ustanovenie nezamedzuje

vopred daňovej správe žiadať, aby bol deklarovaný úmysel podporený objektívnymi dôkazmi, ako je
preukázanie konkrétneho prispôsobenia priestorov, navrhnutých na výstavbu, pre komerčné využívanie.
Z uvedených rozsudkov nevyplýva, že by boli aplikovateľné na prejednávaný prípad. Prípad Optigen
je všeobecne súdmi používaný a teda aj aplikovaný na prípady žalôb ohľadne uplatnenia daňových
subjektov nároku na odpočet DPH, keď tento nárok na odpočet DPH nie je uznaný, najmä v súvislosti s

procesom dokazovania. Ani prípad Rompelman podľa názoru súdu s prejednávanou vecou nesúvisí. Je
potrebné poukázať na to, že naopak žalovaný na prejednávanú vec použil ustálenú judikatúru súdneho
dvora EÚ ( tak ako súd už vyššie uviedol ) ohľadne vysvetlenia pojmov ekonomická činnosť a zdaniteľné
osoby resp. nadobudnutia postavenia platiteľa DPH, o čo konkrétne v danom prípade išlo. Taktiež
správne žalovaný poukázal aj na rozsudky špecifikované v odôvodnení napadnutého rozhodnutia v

súvislosti s preukazovaním vážneho úmyslu zahájenia ekonomickej činnosti žalobcu, čo u žalobcu
vzhľadom na vykonané dokazovanie nebolo splnené, pretože do dňa podania žiadosti o registráciu DPH
okrem vystavenej faktúry nevykonával žiadnu podnikateľskú činnosť.

Nedôvodnú súd vyhodnotil aj námietku žalobcu, že súdu žalovaný predložil nekompletný administratívny

spis z dôvodu jeho doplňovania počas súdneho konania. Je pravdou, že administratívny spis bol
počas konania zo strany žalovaného doplnený, ale to súviselo s námietkami žalobcu - podania zo dňa
27.02.2014 a tiež 28.04.2014 (č. l. 57 a nasl. a č. l. 66 a nasl.). To, že spis bol doplnený počas súdneho
konania, nemôže byť dôvod na zrušenie rozhodnutia žalovaného podľa § 250j ods. 3 O.s.p..

Podľa názoru súdu správca dane, ako aj žalovaný správny orgán postupovali aj v súlade so základnými
zásadami daňového konania, ktoré sú uvedené v § 3 zákona č. 563/2009 Z.z..

Z uvedených dôvodov súd konštatuje, že žalobné námietky žalobcu boli nedôvodné a preto bolo
potrebné žalobu zamietnuť pri aplikácii § 250j ods. 1 O.s.p..

O náhrade trov konania súd rozhodol pri aplikácii § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi
náhrada trov konania nebola priznaná.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave písomne v dvoch
vyhotoveniach.
Odvolanie musí spĺňať náležitosti ust. § 205 O.s.p..