Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 31, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Co/106/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7011899800
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7011899800.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudcov JUDr.

Ota Jurča a JUDr. Anny Slovinskej v právnej veci žalobcu S.. R. Q., nar. X. XX. XXXX, bývajúceho
v Q., N. Č.. X, proti žalovanej S. Q., nar. XX. X. XXXX, bývajúcej v Q., Y. Č.. XX, zastúpenej
JUDr. Kristínou Piovarčíovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Štúrova č. 20, o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Košice
I č.k. 15C/52/2004-765 zo dňa 25.2.2014 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
účastníkov takto :

Z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva
navrhovateľa záhradu o výmere 444 m2, nachádzajúcu sa na parcele č. 1499/8, katastrálne územie Q.,
N. Q. - Q., N. Q. S., zapísanú na LV č. XXX Správy katastra Q. S., Katastrálneho úradu v Q. v hodnote
8 688,31 eura.

Do výlučného vlastníctva odporkyne p r i k a z u j e3-izbový byt č. 14 na 7. poschodí vchod 31 v
dome č. súp. 755, katastrálne územie Z., obec Q. - E. X., zapísaný na LV č. XXXXX Správy katastra Q.
S., Katastrálneho úradu v Q. v hodnote 33 950,51 eura.
Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi na vyrovnanie jeho podielu sumu 20 310,- eur
do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

Každý z účastníkov j e p o v i n n ý zaplatiť trovy štátu vo výške 135,23 eur na účet Okresného súdu
Košice I do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok vo výške 581,- eur na účet Okresného sudu
Košice I do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť súdny poplatok vo výške 614,- eur na účet Okresného sudu
Košice I do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Rozhodoltakonávrhužalobcu,ktorýbolpodanýnaOkresnýsúdKošiceIeštedňa10.2.2014aktorýmsa
tento domáhal vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov s tým, že manželstvo rozvodom
zaniklo a k dohode o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva nedošlo.Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že manželstvo účastníkov uzavreté dňa 2.5.1987 bolo
rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 6.9.2002 v konaní sp.zn. 19C/1123/2001,

rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 20.10.2002. Deti pochádzajúce z manželstva boli zverené do
výchovy matky a otec zaviazaný výživným.

Zosúhlasnýchvýpovedíúčastníkovkonaniasúdzistil,žezatrvaniamanželstvanadobudlizospoločných
prostriedkov nehnuteľnosť, a to 3-izbový byt č. 14 na Y. C. Č.. XX L. Q. s prísl. a záhradu nachádzajúcu

sa v katastrálnom území Q., počas trvania manželstva bolo nadobudnuté aj motorové vozidlo Renault 2
LGTS, ktoré žalobca po rozvode manželstva predal a finančné prostriedky za to utŕžené si ponechal.

Žiaden z účastníkov nežiadal, aby súd vyporiadaval iné hnuteľné veci, preto súd vyporiadal len ten
majetok, ktorý účastníci označovali ako predmet konania.

Súd znaleckými posudkami zisťoval hodnotu predmetných nehnuteľností, pričom hodnota bytu s
príslušenstvom predstavovala sumu 33.950,51 eura a hodnota nehnuteľností - záhrady predstavovala
hodnotu 8.688,31 €. Znaleckým posudkom bola určená aj hodnota po rozvode manželstva žalobcom
odpredaného motorového vozidla Renault 21 GTS v sume 896,23 €. Medzi účastníkmi nebola sporná
aj skutočnosť, že ku dňu zániku manželstva existovali dlhy - pôžičky od firmy Tepláreň Košice a.s. vo

výške 813,25 eura, úver od Prvej stavebnej sporiteľne a.s. Košice vo výške 897,96 eura, t.j. spolu vo
výške 1.711,21 eura, ktoré po rozvode manželstva žalobca zaplatil.

Súd nevzal do úvahy existenciu žalobcom tvrdenej pôžičky od jeho matky R. Q. vo výške 77.000,-Sk
spolu s 10 % úrokmi na základe údajnej zmluvy o pôžičke zo dňa 3.6.2000 s tým, že doposiaľ jej nevrátil

27.000,-Sk, pretože v priebehu tohto konania matka žalobcu zomrela a on nepreukázal existenciu tohto
záväzku.

V konaní mal súd prvého stupňa preukázané, že počas manželstva došlo k výber z účtu vedeného na
meno žalobcu sumy vo výške 3.276,26 eura (98.700,-Sk) a zároveň vkladu na účet vedený na meno

žalobcu vo výške 99.200,-Sk, z čoho žalobca použil pre vlastnú potrebu 27.000,-Sk (912,83 eura). Súd
ďalej zistil, že zo sporožirového účtu č. 3151620649/0900 v období od 1.3. do 31.5.2000 sa uskutočnili
výbery v hotovosti a vklady z účtu, tieto dôkazy o výberoch a vkladoch však boli v zmysle platných
predpisov podľa oznámenia Slovenskej sporiteľne a.s. vyradené a zlikvidované, preto súd považoval za
nepodstatnú námietku žalobcu, že výbery vo výške 35.000,-Sk, 20.000,-Sk a ďalšie výbery realizovala

výlučne žalovaná. Keďže žalobca nepreukázal použitie finančných prostriedkov na účely podľa § 144
a nasl. Obč. zákonníka súd sumy 3.276,24 eura a 912,83 eura zahrnul do masy BSM a následne ich
vyporiadaval.

V odôvodnení súd poukázal na závery znaleckého posudku č. 1/2007 vypracovaného v súdnom konaní,

podľa ktorého žalobca nebol ku dňu rozvodu spoločníkom spoločnosti Slovakia Credit s.r.o. a nemal vo
firme ani žiaden podiel. Podľa výpisu z obchodného registra táto spoločnosť bola založená 20.4.1998
počas trvania manželstva účastníkov a základné imanie tejto spoločnosti predstavovalo sumu 200.000,-
Sk (6.639 eur), ktoré vložil žalobca zo spoločného majetku, lebo v konaní nepreukázal, že sa jednalo
o jeho výlučný oddelený majetok. Žalobca sa stal konateľom uvedenej spoločnosti 4.12.2000 a podľa

zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 31.10.2001 previedol ako jediný spoločník spoločnosti
celý obchodný podiel na spoločníka J. I. bezodplatne. Podľa zápisnice o odovzdaní a prevzatí veci
preberajúci J. I. prebral majetok spoločnosti tvoriaci obchodný podiel, ktorý bol predmetom prevodu s
nulovou pokladničnou hotovosťou.

Zaplatenie sumy 308 360,- Sk bolo predmetom súdneho sporu vedeného pred Okresným súdom
Košice I pod sp. zn. 30Cb/255/2002 zo dňa 16. 1. 2004, právoplatným 15. 4. 2004 a žalovaná si
tieto finančné prostriedky vymáhala od firmy Slovakia Credit, s.r.o., preto nemôžu byť predmetom
vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, žalovaná si ich môže vymáhať v exekučnom
konaní. Súd uzavrel, že žalovaná žiadnym spôsobom nepreukázala svoje tvrdenie, že poskytla firme

Slovakia Credit, s.r.o. pôžičku vo výške 300 000,- Sk, ktorú si žiadala započítať ako výlučný majetok
vložený do spoločného majetku na základe uzatvorenej zmluvy o pôžičke, pretože žiadnym spôsobom
nepreukázala, že takouto finančnou hotovosťou počas trvania manželstva disponovala. Napokon
spoločnosť Slovakia Credit, s.r.o. nemala túto čiastku zaúčtovanú vo svojej evidencii a súd napožiadavku žalovanej ohľadne tejto položky neprihliadal. Súd zahrnul do masy BSM aj finančné
prostriedky, ktoré boli prevzaté žalobcom a vyplatené spoločnosťou BMG Invest s.r.o. vo výške 1 065,52
eura (32.100,-Sk) a General Invest vo výške 464,71 eura ( 14.000,-Sk) boli prevzaté počas trvania

manželstva a žalobca nepreukázal, že tieto finančné prostriedky použil podľa § 144 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Súd do masy BSM zahrnul aj prostriedky v sume 15.300,-Sk (507,86 eura), ktoré boli
poukázané spoločnosťou Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. Košice ako likvidácia poistnej udalosti z
krádeže bytu na základe poistnej zmluvy a žalobca nepreukázal, že by ich použil podľa 144 a nasl.
Občianskeho zákonníka.

Ďalej do masy BSM súd zahrnul výšku odkupnej hodnoty vyplatenej žalobcovi ku dňu 26.5.2006 v sume
24 381,- Sk (809,30 eura) z titulu uzavretej zmluvy o životnom poistení žalobcu v Českej poisťovni
Slovakia a.s. Bratislava.
UzavretéživotnépoisteniežalobcuvspoločnostiAmslicoLifea.s.Bratislavapoistnouzmluvouč.617967
dňa 12.1.2002aukončené12.10.2002bezvyplateniaodbavného a poistnévovýške207,54eurabolo

hradenézprostriedkovpatriacichdoBSM. PoistenievČSOBPoisťovnia.s.vovýške18000,-Sk(597,52
eura) a to úrazové poistenie žalobcu vyplatené žalobcom v 19 platbách počas trvania manželstva tvorí
predmet vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, lebo žalobca nepreukázal, že by sa
jednalo o jeho výlučné finančné prostriedky.

Do masy BSM súd zahrnul aj príjem od spoločnosti Fipoz Slovakia s.r.o. za obdobie od 1. 10. 2001 do 31.
3. 2002 vo výške 515,40 Sk (17,10 eura), lebo tieto finančné prostriedky boli vyplatené žalobcovi počas
trvania manželstva, ako to vyplýva z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 6. 9. 2002
v konaní 19C/1123/2001 a žalobca nepreukázal, že ich použil na účel podľa § 144 a nasl. Občianskeho
zákonníka. To isté nepreukázal ani v súvislosti s výnosmi spoločnosti VSŽ a.s. od 1. 9. 2001 do 30. 9.

2001, ktoré boli vyplatené na účet žalobcu vo výške 2 035,- Sk (67,54 eura) a patria do BSM. Mzda
žalobcu od jeho zamestnávateľa Tepláreň Košice a.s. vo výške 102 401,- Sk (3 399,09 eura) patrí do
BSM, lebo žalobca nepreukázal, že ju použil na účely podľa § 144 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Súd posúdil vec podľa ust. § 143, 149 ods. 1,3 a § 150 Občianskeho zákonníka, konštatoval zánik

bezpodielového spoluvlastníctva manželov dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva dňa
20.10.2002 a vzhľadom k tomu, že nedošlo k dohode vykonal vyporiadanie BSM v zmysle ust. § 150
Obč. zákonníka súd.

Pri rozhodovaní o spôsobe vyporiadania BSM nehnuteľností súd prihliadol na to, že byt získala žalovaná

do užívania ešte pred uzavretím manželstva od zamestnávateľa a neskôr do vlastníctva spoločne
so žalobcom, po rozvode zostala v byte bývať s deťmi účastníkov, preto jej súd byt prikázal do
výlučného vlastníctva a do vlastníctva žalobcu prikázal záhradu, s čím súhlasila aj žalovaná, tiež
peňažné prostriedky vo výške 896,23 eura z predaja motorového vozidla a dlhy vo výške 1 711,21 eura,
ktoré žalobca zaplatil až po rozvode manželstva.

Pokiaľ žalovaná v konaní nesúhlasila so spôsobom vyporiadania BSM pomerom rovnodielnym, ale
navrhovala vysporiadať ho podielmi 60 : 40 v jej prospech s tým, že hlavná starostlivosť o deti, rodinu a
podnikaniebolananej,neskôrvkonanížiadalaužvyporiadaťdeleniepomerom70:30vjejprospech,ajs
týmito námietkami žalovanej sa súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozsudku vyporiadal. Poukázal

pritom tiež na výpovede detí účastníkov ako svedkov, ktorí svedčili, že rodičia sa starali o spoločnú
domácnosť a spoločne aj hospodárili, a aj keď sa žalobca dôsledne o domácnosť nestaral, chodil do
práce, podnikal a mal príjem z práce. Nie je preto dôvod, na základe ktorého by bolo potrebné meniť
podiel vyporiadania masy BSM v prospech žalobkyne. Taktiež nie je dôvod na zníženie vyporiadavaného
podielu jedného z manželov len preto, že odišiel zo spoločnej domácnosti, prípadne, že bol príčinou

rozvratu manželstva.

V závere odôvodnenia výroku rozsudku vo veci samej súd prvého stupňa konštatoval, že každý z
účastníkov by mal dostať majetok v hodnote 30.750 eur,. Žalobcovi boli prikázané hodnoty vo výške
9.584 eur, t.j. o 21.166 eura menej, než predstavuje jeho podiel, ktorý by mu mala žalovaná zaplatiť.

Žalovanej boli prikázané hodnoty vo výške 33.950,51 eura. Od sumy 21.166 eur je potrebné odpočítať
sumu 856 eur, ktorú žalobca zaplatil na vyrovnanie spoločného dlhu vo výške 1.711,21 eura, a preto
zaviazal súd žalovanú zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie podielu BSM sumu 20.310 eur.Ďalším výrokom zaviazal oboch účastníkov v zmysle § 148 ods. 1 O.s.p. zaplatiť trovy štátu, ktoré
predstavujú náklady znaleckého dokazovania celkom vo výške 369,61 eura. Každý z účastníkov pritom
zložil v konaní zálohu 3.000,- Sk, a tak rovným dielom ich zaviazal zaplatiť trovy štátu po 135,23 eura.

O trovách konania medzi účastníkmi rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p. s tým, že každému z nich
sa dostalo polovicu spoločného majetku, nemožno teda hovoriť o prevažnom úspechu niektorého z nich
a súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Výrok o povinnosti zaplatiť súdny poplatok súd prvého stupňa odôvodnil ust. § 7 ods. 7, položkou 6
písm. b/ Sadzobníka súdnych poplatkov k zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis
z registra trestov.

Proti uvedenému rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalovaná a navrhla, aby odvolací
súd podľa § 220 O.s.p. zmenil napadnutý rozsudok vo výroku o konečnom vysporiadaní, t.j. vo

výroku o tom, ktorý majetok bude prikázaný do výlučného vlastníctva žalobcu a ktorý do výlučného
vlastníctva žalovanej, ako aj do výroku o povinnosti vyplatiť finančnú náhradu na vyrovnanie jej podielu
zo zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Poukázala, že napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa je zmätočný, pretože je zjavný rozpor medzi výrokom rozsudku a jeho odôvodnením.
Výrok rozsudku obsahuje len vyporiadanie nehnuteľností patriacich do BSM a neobsahuje vyporiadanie

ďalšieho majetku, a to finančných prostriedkov od spoločnosti BMG Invest, prostriedkov vyplatených
na základe krádeže, atď. Rovnako neobsahuje určenie komu sú prikázané do výlučného vlastníctva
peňažné prostriedky za predaj osobného motorového vozidla zn. Renault a ďalšie prostriedky, ktoré
súd prvého stupňa zahrnul do masy BSM. Podľa jej názoru výrok rozsudku musí obsahovať presný
výpočet majetku, ktorý tvorí spoločný majetok účastníkov konania, výrok, ktorý majetok sa prikazuje do

výlučného vlastníctva toho - ktorého účastníka a koľko je povinný ten - ktorý účastník zaplatiť druhému
účastníkovi na vyrovnanie jeho podielu. Súd prvého stupňa neurčil správne masu BSM, do ktorej patrí
podľa žalovanej všetko, čo uvádza v prílohe, ktorú priložila k odvolaniu. Podľa nej hodnota celého
majetku účastníkov je 92.220,97 eura, pasíva sú v sume 1.711,21 eura, čo súd prvého stupňa správne
zistil, ako aj skutočnosť, že po rozvode manželstva boli žalobcom zaplatené a toho času už neexistujú.

Navrhla, aby do jej výlučného vlastníctva bol prikázaný byt s príslušenstvom a do výlučného vlastníctva
žalovaného nehnuteľnosť - záhrada a všetky ostatné finančné prostriedky získané za predaj motorového
vozidla, od finančných inštitúcii, ako aj ostatné podľa prílohy, ktorú k odvolaniu priložila v celkovej sume
58.270,46 eura.

Vyporiadať BSM žiadala vykonať na základe disparity podielov tak, že jej podiel z BSM bude stanovený
vo výške 70 % a podiel žalobcu vo výške 30 %, lebo z doteraz vykonaného dokazovania bolo
jednoznačne preukázané, že o nadobudnutie, udržanie a zveľadenie spoločného majetku sa v prevažnej
miere zaslúžila ona. Je pravdou, že žalobca počas trvania manželstva pracoval, ale väčšinu zarobených
peňazí použil na žalovanie svojej firmy Slovakia Credit, s.r.o., na jej chod, pričom rodina z nej

nemala žiaden prospech. Okrem toho si žalobca privlastnil všetky vtedy v hotovosti existujúce finančné
prostriedky v značných sumách, neplatil riadne výživné na maloleté deti a nebolo by spravodlivé deliť
BSM podielom rovným u oboch bývalých manželov. Napokon navrhla, aby bol zaviazaný práve žalobca
zaplatiť jej na konečné vyporiadanie jej podielu sumu 34.306,33 eura do 30 dní od právoplatnosti
rozsudku.

V prílohe k odvolaniu žalovaná podrobne rozpísala námietky proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa.
Vytýkala súdu, že do masy BSM nezahrnul čiastku 99.200,- Sk (3.292,83 eura), ktorá bola vložená na
účet vedený na meno žalobcu (č.l. 614 spisu) a že prešetrenie príjmov z účtu v slovenskej sporiteľni u
žalobcu súd prvého stupňa riešil oneskorene, kedy už banka nemala k dispozícií potrebné informácie.

Poukázala ďalej na nesprávny prepočet podielu Slovakia Credit, keď suma 200.000,- Sk v prepočte činí
6.638,78 eura a nie 6.639,50 eura. Súd zanedbal skutočnosť, že v konaní Okresného súdu Košice I 30
Cb/255/2002žalobcasámuznaltentodlhazaviazalsplácaťsaho.Nepravdivoabezdôkazovkonštatuje
súd, že tieto finančné prostriedky si vymáha žalovaná od spoločnosti, v tomto konaní žalovanej, lebo
táto spoločnosť je už zrušená. navrhla započítať do masy BSM pre žalobcu pohľadávku za účtovníctvo

spolu s úrokmi v celkovej sume 10.413,13 eura ku dňu 28.2.2014. Nesúhlasila s tým, že okresný súd
neuznal pôžičku od nej v sume 300.000,- Sk ako od súkromnej osoby pre žalobcu ako spoločníka firmy
Slovakia Credit, s.r.o.. Súd tiež nezapočítal do masy BSM sumu 42.600,- Sk (1.314,06 eura), ktorá bola
vyplatená žalobcovi Prvou dôchodkovou, a.s. dňa 29.4.2002 a navrhla, aby sa táto suma žalobcovipripočítala. Namietala aj protokoláciu súdu týkajúcu sa výpovede svedkov - detí účastníkov L. D. K.
Q., pretože nekorešpondujú s ich skutočnými vyjadreniami. Napokon poukázala na skutočnosť, že súd
prvého stupňa vo veci pojednáva už 10 rokov, mal by sa pridržiavať v prvom rade predložených dôkazov

aupozornenízostranykrajskéhosúduanáslednezodpovednevydávaťrozhodnutienazákladedôkazov
a nie písomných vyjadrení a osočovaní bez dôkazov zo strany žalobcu na osobu žalovanej.

Žalobca sa vyjadril k odvolaniu tak, že s ním nesúhlasí a že ide len o účelové zavádzanie súdu.
Podotkol, že súd o vyporiadaní BSM už trikrát rozhodoval a opakovane sa žalovaná domáhala zmien

a opráv rozsudku a do budúcnosti sa taktiež bude opakovane domáhať. Doklady ňou vymyslené a
predložené ako dôkazné materiály až po desiatich rokoch súdneho sporu sú predložené tak, aby vyzneli
v jej prospech. Žalovaná disponovala s finančnými prostriedkami jeho účtu a účelovo ich využívala
vo svoj prospech. Finančné prostriedky, ktoré žalovaná vykazuje ako svoj príjem vyšší ako jeho ale
nezahŕňa do vyporiadania BSM a je nutné podotknúť, že v tomto spore sa jedná o vyporiadanie BSM
a nie finančných príjmov a výdavkov počas manželstva. Poukázal tiež, že so žalovanou žili v spoločnej

domácnosti a zarobené finančné prostriedky použili na spoločnú domácnosť. Nie je dokázateľné, ani
vyčísliteľné koľko a ktoré finančné prostriedky použila žalovaná pre svoj vlastný osoh a pre svoje životné
nároky. Zo spoločnej domácnosti sa odsťahoval iba s osobnými vecami, ako je oblečenie, pričom deti
a žalovaná ostali bývať v byte, ktorý osobne zrekonštruoval a zanechal celé zariadenie bytu, ktoré ani
neboli predmetom vyporiadania BSM. Nesúhlasil tiež so stanoviskom žalovanej o vyporiadaní BSM v

pomere akým navrhuje ona a požadoval o vyporiadanie rovným dielom.

Odvolací súd prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas a oprávnenou osobou bez nariadenia
pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1,3 O.s.p.
a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov, rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v

Košiciach dňa 31.3.2016, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia boli zverejnené v súlade s ust. §
156 ods. 1,3 O.s.p..

Z obsahu odvolania vyplýva, že žalovaná namietala odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/
O.s.p., t.j., že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam. Tento odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia,
na základe ktorých súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej
časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak
výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 132 O.s.p. a to vzhľadom na to, že súd vzal do
úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak

nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvého
stupňa založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení
dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov, alebo, ktoré vyšli najavo inak, z
hľadiska závažnosti, zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo, ak výsledok hodnotenia

dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až 135 O.s.p..

Odvolanie bolo podané aj z dôvodu uvedeného v § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., teda že rozhodnutie
súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesprávnym posúdením veci
je mylná aplikácia výkladu právnej normy na zistený skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú

na zistený skutkový stav nemožno vôbec použiť.

Odvolacísúdvpredmetnejvecidospelkzáveru,žeuvedenéodvolaciedôvodyniesúnaplnené.Okresný
súd vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy
vyhodnotil podľa § 132 O.s.p., a z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých

aj založil svoje rozhodnutie. Rozhodnutiu súdu prvého stupňa nemožno vytknúť, že by vec nesprávne
právne posúdil, že by aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie alebo použité zákonné ustanovenie
nesprávne vyložil a svoje rozhodnutie aj riadne neodôvodnil a nemožno ani konštatovať, že by boli iné
dôvody, ktoré by napadnuté rozhodnutie robili nesprávnym, t. j. že postupom súdu sa odňala žalobcovi
možnosť konať pred súdom.

V konaní neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali pri vyporiadaní BSM použitie
podielu 70% v prospech žalovanej a 30% v prospech žalobcu, s čím sa súd 1. stupňa dostatočne ado dôsledkov vyporiadal v odôvodnení rozsudku a odvolací súd na toto odôvodnenie v celom rozsahu
poukazuje.

Výrok rozsudku, ktorého správnosť žalovaná namieta obstojí, pretože obsahuje určenie, komu z
bývalých manželov pripadajú nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva a následne obsahuje aj výrok o
povinnosti žalovanej, ktorá pri rozdelení nadobudla vyššiu hodnotu, na vyrovnanie podielov zaplatiť
žalobcovi uvedenú sumu. Nemožno do výroku rozsudku uvádzať finančné prostriedky, vyplatené počas
manželstva, pretože nejde o existujúce spoločné vklady v peňažných ústavoch, je možné na tieto

vyplatené prostriedky len prihliadať a započítať ich do masy BSM a následne ich vyporiadať podľa výšky
podielu, ktorý súd ustálil. Takto správne postupoval aj súd 1. stupňa.

Súd 1. st. sa v odôvodnení rozhodnutia vyčerpávajúco zhodnotil všetky vykonané dôkazy a na ich
základe započítal majetkové hodnoty a finančné prostriedky alebo naopak, neprihliadal na navrhované
zohľadnenie . Rozdiel, namietaný žalovanou ohľadne nesprávneho prepočtu sumy 200000 Sk na eurá ,

čo činí ( zanedbateľný) rozdiel 72 centov a hnuteľné veci účastníci nepožadovali vyporiadavať aj keď v
konaní žalobca uvádza, že zariadenie bytu ostalo žalovanej.

Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia netvrdí, že žalobkyňa si vymáha finančné
prostriedky na základe rozsudku 30Cb/225/02-76 v exekučnom konaní, konštatuje len, že si ich môže

takto vymáhať. Ide o nárok žalobkyne proti spoločnosti Slovakia Kredit s.r.o. Budimír, právoplatne jej
priznaný súdom od tejto spoločnosti po rozvode manželstva a nie je možné ho zahrnúť do vyporiadania
BSM účastníkov konania.

Ostatné námietky žalovanej v odvolaní boli prezentované už pred rozhodnutím súdu prvého stupňa a

súd sa s nimi v odôvodnení rozhodnutia vysporiadal.

V súvislosti s výrokmi o trovách konania a povinnosti účastníkov uhradiť preddavkovo vyplatené trovy
štátu a zaplatiť súdny poplatok žalovaná v odvolaní neuviedla žiadne konkrétne námietky. Aj pre tieto
svoje výroky však súd prvého stupňa použil správne zákonné ustanovenia a riadne ich odôvodnil.

Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok súdu 1. st. ako vecne správy
potvrdil vrátane súvisiacich výrokov.

Výrok o náhrade trov odvolacieho konania sa zakladá na ustanovení § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s

§ 142 ods. 1 O.s.p., a § 151 ods. 1 O.s.p..

Žalovaná nemala úspech v odvolacom konaní, preto jej náhrada trov odvolacieho konania nepatrí,
žalobca mal úspech, ale nepodal návrh na priznanie trov odvolacieho konania. Odvolací súd rozhodol
preto, že nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č.
757/2004 Z.z. o súdoch v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.