Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 31, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/171/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4413221133
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4413221133.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek
senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Sone Zmekovej, v právnej veci navrhovateľky: X. A.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom U., Q. ulica XX proti odporcovi: Rapid life životná poisťovňa, a.s., Košice,
Garbiarska 2, IČO: 31 690 904, právne zastúpený: MST PARTNERS, s.r.o. Laurinská 3, Bratislava, IČO:
36 861 545, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu

v Nových Zámkoch č. k. 10C/217/2013-155 zo dňa 29. októbra 2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Navrhovateľke nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zrušil rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice
spisovej značky 3C/3467/2012 zo dňa 19. januára 2012. Navrhovateľke súd prvého stupňa nepriznal
náhradu trov konania. Odporcu zaviazal zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok za návrh vo
výške 331,50 eur, do troch dní po právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 52 ods.

1, 3, 4, § 53 ods. 1 až 5 Občianskeho zákonníka, § 40 ods. 1, § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. ako
aj zisteným skutkovým stavom na základe čoho dospel k záveru, že návrh navrhovateľky je dôvodne
podaný. Súd prvého stupňa sa najskôr zaoberal otázkou včasnosti podania návrhu navrhovateľkou
na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Poukázal na ust. § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní z ktorého vyplýva, že návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku je možné
podať na všeobecnom súde v lehote 30 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi

rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Vychádzal zo
zistenia, že navrhovateľke bol doručený napadnutý rozhodcovský rozsudok dňa 14.08.2013 a návrh
na zrušenie rozhodcovského rozsudku bol súdu dourčený dňa 02.09.2013, teda včas. Poukázal na
to, že v pripojenom spise rozhodcovského súdu sa nenachádza listina, ktorá by mala predstavovať
odpor navrhovateľky proti rozhodcovskému rozsudku, čo napokon navrhovateľka aj poprela, a preto
argumentáciu odporcu o existencii údajného odporu proti citovanému rozhodcovskému rozsudku
zo strany navrhovateľky považoval za bezpredmetnú. Považoval za preukázané, že že účastníci

konania uzavreli poistnú zmluvu č. 4516200003 dňa 29.11.2009, pričom odporca konal v rámci
predmetu svojej podnikateľskej činnosti a navrhovateľka bola spotrebiteľkou - fyzickou osobou, to
znamená, že v predmetnej veci ide o spotrebiteľský vzťah. Uviedol, že základom tohto sporu bolo
posúdenie, či rozhodcovská doložka obsiahnutá vo Všeobecných poistných podmienkach a Osobitných
zmluvných dojednaniach bola individuálne dojednaná. Ak sú zmluvné podmienky už vopred napísané v
predtlačenom formulári, potom ťažko možno dospieť k záveru o tom, že by sa mohol meniť ich obsah.

Dôkazné bremeno preukázania individuálneho dojednania spočíva na dodávateľovi, teda odporcovi
tak, ako to jasne vyplýva z § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktorý dokonca zakotvuje fikciu
o tom, že zmluvné ustanovenia sa nepovažujú za individuálne dohodnuté, opak musí preukázaťdodávateľ. V danom prípade odporca však toto dôkazné bremeno neuniesol a preto nemožno súhlasiť s
názoromodporcuprezentovanýmvpriebehukonania,žetakýmtospôsobomsazabezpečiloindividuálne
dojednanie predmetnej rozhodcovskej doložky, čo by znamenalo, že ak aj ide o neprijateľnú zmluvnú

podmienku v spotrebiteľskom vzťahu, pri jej individuálnom dojednaní je potrebné túto rešpektovať.
Poukázal tiež na to, že poistná zmluva by mala rešpektovať ustanovenia v § 52 ods. 1 a nasledujúce
Občianskeho zákonníka týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, pričom predmetná zmluva podľa názoru súdu
prvého stupňa je v rozpore s ustanovením § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, ktoré sa dotýka
neprijateľnosti podmienky v spotrebiteľskej. V tejto súvislosti uviedol, že podľa XV. časti Všeobecných

poistných podmienok, ktoré sú súčasťou poistnej zmluvy, bolo medzi účastníkmi dohodnuté, že všetky
vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským
súdom. Rozhodcovské konanie sa zásadne riadi zákonom č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní
v znení neskorších predpisov. Zohľadnil, že súčasťou Všeobecných obchodných podmienok je aj
časť XVII. - Záverečné ustanovenia a v rámci nich Osobitné zmluvné dojednania pod č. 02/2008,
ktoré v bode 3. formulujú vôľu účastníkov v prípade akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami

podrobiť sa rozhodcovskému konaniu v zmysle časti XV. týchto Všeobecných poistných podmienok
a toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku. Súd prvého stupňa uvedené
ustanovenie zmluvy posúdil ako jednoznačné dojednanie v neprospech spotrebiteľky - navrhovateľky,
ktorá toto dojednanie pri uzatváraní zmluvy nijakým spôsobom ovplyvniť nemohla. O platnú doložku by
išlo iba v prípade individuálneho dojednania rozhodcovskej doložky, kedy by mal spotrebiteľ možnosť

pochopiť celý význam a všetky dôsledky tohto dojednania. Podľa názoru súdu prvého stupňa vyššie
uvedená rozhodcovská doložka prakticky vylučuje všeobecný súd z prejednania veci, pretože z nej
jednoznačne vyplýva, že všetky spory zo zmluvy môžu byť prejednané iba v rozhodcovskom konaní.
Táto rozhodcovská doložka odníma spotrebiteľovi právo v celom rozsahu domáhať sa svojho práva zo
zmluvynavšeobecnomsúde.Vzhľadomnauvedenésúdrozhodcovskúdoložkuposúdilakoneprijateľnú

podmienku spotrebiteľskej zmluvy, ktorá podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, ktorá
spôsobuje jej neplatnosť. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a v konaní úspešnej
navrhovateľke nepriznalnáhradutrovkonania,pretožejejžiadnetrovykonanianevznikli.Navrhovateľka
je v konaní oslobodená od súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písmeno za) zákona č. 71/1992
Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (ďalej aj citovaného zákona), pretože ako

spotrebiteľka sa domáhala ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu a to podľa zákona č.
244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov. Vzhľadom k tomu, že v konaní
mala plný úspech, bola odporcovi uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh vo výške 331,50
eur, podľa § 2 ods. 2 citovaného zákona k položke 3 písmeno c) sadzobníka súdnych poplatkov
citovaného zákona.

Proti tomuto rozsudku podal písomne v zákonnej lehote odvolanie odporca, ktorý navrhol, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu ako nedôvodnú zamietne a zaviaže
navrhovateľku na náhradu trov konania, alternatívne, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa
zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V dôvodoch svojho odvolania odporca uviedol,

že podal odvolanie proti všetkým výrokom napadnutého rozsudku, pretože ho považoval v celom
rozsahu za nezákonný a nesprávny. Odporca uviedol, že napadol rozsudok súdu prvého stupňa z
odvolacích dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a) až f) OSP.

Odporca písomným podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 23.12.2014 doplnil svoje odvolanie,

v ktorom uviedol, že súd prvého stupňa zrušil rozhodcovský rozsudok, avšak z odôvodnenia rozsudku
nie je zrejmé, na základe ktorého dôvodu. Uvedený nedostatok zakladá nepreskúmateľnosť rozsudku.
Namietal, že súd prvého stupňa neuviedol, akým spôsobom malo byť ust. § 53 ods. 4 písm. r/ zák.
č. 244/2002 Z.z., ktoré aplikoval na danú vec porušené. Ďalej odporca poukázal na skutočnosť,
že záver súdu prvého stupňa o nedostatku individuálneho dojednania rozhodcovskej doložky je

absolútne nepreskúmateľný a arbitrárny. Odporca zastával názoru, že rozhodcovská doložka medzi
ním a navrhovateľkou bola dojednaná individuálne, čo vylučuje, aby bola považovaná za neprijateľnú
podmienku. Zo strany navrhovateľky bola podpísaná nielen poistná zmluva ale aj Všeobecné poistné
podmienky ako aj osobitné zmluvné dojednanie č. 02/2008. Opačné závery súdu prvého stupňa nie
sú správne a ani zákonné. Odporca je toho názoru, že súd nevykonal ohľadne okolností uzatvárania

poistnej zmluvy dostatočné dokazovanie, a preto je zrejmé, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový
stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Ďalej
odporca uviedol, že za vadu konania pokladá aj opomenutie aplikovať správnu právnu normu na
zistený skutkový stav v podobe eurokonformného aplikovania judikátu ESD C-478/99 na ustanoveniavnútroštátneho právneho poriadku (§ 53 a nasl. OZ). Odporca vo svojom odvolaní uviedol, že „Osobitné
zmluvné dojednania“ navrhovateľka podpísať nemusela, a to bez toho, aby to malo vplyv na jeho práva
a povinnosti, vyplývajúce z poistnej zmluvy, resp. zo Všeobecných poistných podmienok. V prípade

nepodpísania týchto osobitných zmluvných dojednaní navrhovateľkou, by platná rozhodcovská doložka
nebola vôbec vznikla. Odporca vo svojom odvolaní poukázal aj na dojednanie rozhodcovskej doložky
a tvrdil, že v danom prípade bolo jednoznačne výsledkom slobodného rozhodnutia navrhovateľky,
nešlo ani o neprijateľnú podmienku, keďže žalobca mohol túto podmienku individuálne ovplyvniť (aj
vylúčiť) bez toho, aby tým bol ovplyvnený zvyšok poistného vzťahu a dojednanie rozhodcovskej doložky

bolo plne v súlade s právnymi predpismi Slovenskej republiky. Vzhľadom na túto skutočnosť, má
odporca za jednoznačne preukázané, že rozhodcovská doložka uvedená v časti XV. Všeobecných
poistných podmienok bola jednoznačne dohodnutá ako individuálna zmluvná podmienka a ako taká
vylučuje, aby bola považovaná za neprijateľnú podmienku. Záverom poukázal na procesné pochybenia
súdom prvého stupňa, ktorý opomenul vykonať tvoju povinnosť podľa § 118 ods. 2 OSP a namietal
aj nevykonanie dokazovanie výsluchom svedka RNDr. Talána, ktorý by vysvetlil spôsob uzatvárania

poistnej zmluvy. Bránil sa tiež tým, že Smernica nie je na území Slovenskej republiky voči jej občanom
priamo zaväzujúca a jej účinok je priamy len za predpokladu, že štát smernicu EÚ do svojho právneho
poriadku neimplementoval.

K odvolaniu odporcu sa písomne vyjadrila navrhovateľka, ktorá navrhla, aby odvolací súd napadnutý

rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Navrhovateľka uviedla, že odvolanie odporcu je nedôvodné,
pretože rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne. Súd prvého stupňa rozhodol na základe
skutkového stavu, zisteného z vykonaných dôkazov a vec správne právne posúdil. Navrhovateľka
poukázala na skutočnosť, že odvolanie odporcu bolo podané po uplynutí zákonnej lehoty na podanie
odvolania.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania odporcu
(§ 212 ods. 1 OSP) a viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa (§ 213 ods. 1 OSP),
prejednalvecbeznariadeniaodvolaciehopojednávania podľa§214ods.2OSP,sverejnýmvyhlásením
rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ust. § 156 ods. 3 OSP a po prejednaní veci dospel k

záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej treba podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny
potvrdiť.

Rozhodcovské konanie je osobitný druh civilného konania, ktoré sa môže uskutočniť v prípade
súkromnoprávnych sporov, pre ktoré zákon pripúšťa uzavretie rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej

doložky). Rozhodcovská zmluva má procesnú povahu. Zákon vyžaduje k uzavretiu rozhodcovskej
zmluvy písomnú formu, jej nedodržanie má za následok neplatnosť rozhodcovskej zmluvy
(rozhodcovskejdoložky).Vecnýmúčinkomrozhodcovskejzmluvy(rozhodcovskejdoložky)jeoprávnenie
rozhodcu rozhodnúť vymedzené spory. Z hľadiska osobných účinkov sa rozhodcovská zmluva vzťahuje
na obidve zmluvné strany, prípadne na ich univerzálnych a singulárnych nástupcov, pokiaľ to strany v

zmluve výslovne nevylúčili. Účastník rozhodcovského konania sa môže podanou žalobou na príslušnom
súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodov § 40 ods. l zákona o rozhodcovskom
konaní. Z uvedeného vyplýva, že možnosť preskúmať rozhodcovský rozsudok umožňuje zákon o
rozhodcovskom konaní, ktorý vzhľadom na charakter vybavenia sporovej veci medzi účastníkmi súdny
prieskum pripúšťa. Nejde však o preskúmanie veci z pohľadu správnosti aplikácie noriem, ktoré na daný

prípad dopadajú, ale ide väčšmi o dôvody, ktoré sa týkajú podstaty prípustnosti zákonného priebehu
rozhodcovského konania (dôvody podľa § 40 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní).

Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní do 31. 12. 2014 t.j. v čase
začatia súdneho konania (ďalej len "zákon o rozhodcovskom konaní") účastník rozhodcovského

konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského
rozsudku, len ak a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom
rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3), b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už
predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,
c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, d) sa rozhodlo

o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského konania túto
okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal, e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť
zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského
konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočneschválené, f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa
§ 9 vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním
rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť, g) bola porušená zásada rovnosti

účastníkov rozhodcovského konania (§ 17), h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania
podľa osobitného zákona, alebo i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu,
účastníkov konania alebo znalca, za ktorý bol právoplatne odsúdený, j) pri rozhodovaní boli porušené
všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Podľa § 43 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov
podľa § 40 písm. a/ a c/, pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu
uvedenom vo vzájomnej žalobe.

V prípade, ak niektorý z účastníkov oprávnene popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, táto skutočnosť
zakladá dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku súdom podľa § 40 ods. 1 písm. c) zákona

o rozhodcovskom konaní. Porušenie hmotnoprávnych predpisov súd skúma najmä pri sporoch,
ktorých jedným z účastníkov je spotrebiteľ v prípade žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku z
dôvodu uvedenom v § 40 ods. 1 písm. j) cit. zákona. V takomto prípade sa súd pri rozhodovaní o
žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku musí zaoberať aj otázkou, či pri rozhodovaní došlo k
porušeniu všeobecne záväzných predpisov na ochranu spotrebiteľa, najmä posúdiť, či pri rozhodovaní

rozhodcovského súdu došlo k porušeniu § 53 Občianskeho zákonníka, v súvislosti s dojednaním
neprijateľných zmluvných podmienok. Otázku, či pri dojednaní rozhodcovskej doložky ide o neprijateľnú
podmienku treba posudzovať na jednej strane podľa vnútroštátnych právnych predpisov na ochranu
spotrebiteľa a na druhej strane z pohľadu judikatúry Súdneho dvora Európskej únie najmä v súvislosti
s ochranou spotrebiteľov ako slabšej strany.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe
poistnej zmluvy č. 4516200003 zo dňa 29.11.2009 medzi navrhovateľkou (poistníkom) a odporcom
(poisťovateľom). Odporca v postavení žalobcu v rámci rozhodcovského konania sa svojím návrhom
zo dňa 02. 01. 2012 doručeným Arbitrážnemu súdu Košice, so sídlom Alžbetina 41, Košice, domáhal

proti navrhovateľke v postavení žalovanej zaplatenia peňažnej sumy 177,76 eura. Rozhodcovský súd
jeho návrhu vyhovel a dňa 19. 01. 2012 vydal rozhodcovský rozsudok pod sp. zn. 3C/3467/2012,
ktorým uložil navrhovateľke povinnosť uhradiť odporcovi peňažnú sumu vo výške 177,76 eura spolu
s trovami rozhodcovského konania vo výške 276 eur. Následne sa navrhovateľka, ktorej bola táto
povinnosť uložená, domáhala svojím návrhom doručeným súdu prvého stupňa dňa 02.09. 2013 zrušenia

rozhodcovského rozsudku z dôvodov podľa § 40 ods. 1 písm. c/ a j/ Zákona o rozhodcovskom konaní
a zároveň namietala aj neplatnosť rozhodcovskej doložky.

Odvolací súd rozhodujúc o odvolaní odporcu dospel k záveru o vecnej správnosti napadnutého
rozsudku súdu prvého stupňa vo veci samej. Keďže medzi účastníkmi konania ide o spotrebiteľský

vzťah, navrhovateľka vystupujúca v postavení spotrebiteľa a odporca v postavení dodávateľa, je
súd oprávnený aj bez návrhu skúmať nekalú povahu sankcie obsiahnutú v zmluve a uplatnenú v
rozhodnutí rozhodcovského súdu, ako aj preskúmať nekalú povahu rozhodcovskej doložky. Odvolací
súd poukazuje na to, že spotrebiteľská zmluva je v našom právnom poriadku definovaná v ustanovení
§ 52 Občianskeho zákonníka ako každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára

dodávateľ so spotrebiteľom. Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je najmä tá
skutočnosť, že zmluvnými stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ a jej charakteristickým znakom je to, že
spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ
bez možnosti spotrebiteľa tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred
pripravené na formulároch a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu tejto zmluvy alebo jej

zmeny.

Podľa názoru odvolacieho súdu dojednania ohľadom rozhodcovskej doložky vyplývajúce z Osobitných
zmluvných dojednaní č. 02/2008 k poistnej zmluve č. 4516200003 v čl. 3, kde je uvedené, že ,,Poistník
(poistený) a poisťovňa týmto vyjadrujú obaja spoločne a každý zároveň svojím podpisom samostatne

svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho
konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV.
časti týchto VPP. Toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku.", vyznieva
jednoznačne v neprospech spotrebiteľa, keďže navrhovateľka toto dojednanie pri uzatváraní zmluvynijakýmspôsobomovplyvniťnemohla.Oplatnúdoložkubyišloibav prípade individuálneho dojednania
rozhodcovskej doložky, kedy by mal spotrebiteľ možnosť pochopiť celý význam a všetky dôsledky
tohto dojednania. V danom prípade tak predmetná rozhodcovská doložka prakticky vylučuje všeobecný

súd z prejednania veci, pretože z nej jednoznačne vyplýva, že všetky spory zo zmluvy môžu byť
prejednané iba v rozhodcovskom konaní. Z uvedeného vyplýva, že táto rozhodcovská doložka odníma
spotrebiteľovi (navrhovateľke v tomto konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku) právo v celom
rozsahu domáhať sa svojho práva zo zmluvy na všeobecnom súde. Aj odvolací súd po prejednaní
veci dospel k záveru, že takto odporcom vopred formulovanú rozhodcovskú doložku, ktorou dodávateľ

nadiktoval spotrebiteľovi svoju vôľu nie je možné považovať za individuálne zmluvné dojednanie, preto
ako typickú formulárová zmluva aj v tejto časti podlieha prísnejším pravidlám. Súd mal právo posúdiť
rozhodcovskú doložku z hľadiska jej prijateľnosti a z vyššie uvedených dôvodov ju správne považoval
za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Vzhľadom na uvedené súd prvého stupňa správne právne posúdil
rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy podľa ustanovenia § 53 ods.
4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, ktorá spôsobuje jej neplatnosť a zrušil rozhodcovský rozsudok sp.

zn. 3C/3467/2012 Arbitrážneho súdu Košice, zo dňa 19.01.2012 podľa § 40 ods. 1 písm. c), j) zákona
o rozhodcovskom konaní.

S ohľadom na odvolacie dôvody uvedené odvolateľom v podanom odvolaní odvolací súd uvádza, že
na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 OSP). Odporca v podanom odvolaní vytýkal súdu prvého stupňa
nedodržanie postupu súdu podľa § 118 ods. 2 OSP. Z obsahu zápisníc o pojednávaní vyplýva, že súd
prvého stupňa opomenul postup podľa § 118 ods. 2 OSP. Nedodržanie postupu súdu podľa § 118 ods.
2 OSP nie je podľa názoru odvolacieho súdu takou vadou, ktorá by mala v tejto veci za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd prvého stupňa riadne vypočul účastníkov konania aj riadne vykonal

dokazovanie nielen predloženými listinami ale aj výsluchom svedkyne a závery súdu prvého stupňa
majú oporu vo vykonanom dokazovaní. Odvolací súd preto dospel k záveru, že vytýkaná procesná vada
nemá za následok zrušenie napadnutého rozhodnutia a jeho vrátenie súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie.

Odvolací súd sa nestotožnil ani s ďalším dôvodom odvolania a to tvrdením odporcu, že rozsudok súdu
prvého stupňa je nepreskúmateľný. Z dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa nad všetky pochybnosti
vyplýva, že súd prvého stupňa zrušil rozhodcovský rozsudok podľa § 40 ods. 1 písm. j/ a c/ zák.
č. 244/2002 Z.z.. Rovnako z neho vyplýva, že uzatvorením spotrebiteľskej zmluvy došlo k porušeniu
všeobecne záväzných predpisov na ochranu spotrebiteľa a to ust. § 53 ods. 4 písm. r /Občianskeho

zákonníka. Podľa názoru odvolacieho súdu sú prvého stupňa svoje rozhodnutie riadne presvedčivo a
logicky odôvodnil a jeho odôvodnenie je v súlade s ust. § 157 ods. 2 OSP.

Záverom odvolací súd uvádza, že poistnú zmluvu uzatvorenú s fyzickou osobu, ktorá nekoná v
rámci podnikateľskej činnosti je treba považovať za zmluvu spotrebiteľskú, v ktorej z hľadiska

ochrany spotrebiteľa je zakázané používať neprimerané zmluvné podmienky, teda podmienky, ktorými
by poisťovňa ako poskytovateľ poistnej služby výrazne znevýhodňovala postavenie spotrebiteľa .
Dojednanie rozhodcovskej doložky tak, ako tomu bolo v danom prípade je treba posúdiť ako
znevýhodnenie spotrebiteľa. Na tomto závere nič nemôže zmeniť ani argumentácia odporcu v podanom
odvolaní ohľadne aplikácie čl. 19 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach

v spotrebiteľských zmluvách.

Vzhľadom k tomu, že dojednanie rozhodcovskej doložky je v danej veci treba považovať za neplatné
dojednanie, pretože ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, nepovažoval odvolací súd za potrebné
zaoberať sa ďalšími odvolacími dôvodmi odporcu uvedenými v podanom odvolaní.

Pre vyššie uvedené dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej podľa § 219 ods.
1 OSP ako vecne správny potvrdil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.