Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 22, 2016

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 54Er/2032/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114227860
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lívia Škreková Fodorová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2016:2114227860.2

Uznesenie

Okresný súd Trnava vo veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného Všeobecná zdravotná poisťovňa,
a.s., Krajská pobočka Trnava, IČO: 35 937 874, Halenárska 22, Trnava, proti povinnému C. S., nar.
XX.XX.XXXX, G. XXA, Trnava, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Vladimír Sucháček, Hrnčiarska 2/
B, Pezinok, o vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť sumu 68,79 EUR a trov exekúcie, o námietkach
povinného proti exekúcii takto

r o z h o d o l :

I. Súd námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a .

II. Súd exekúciu z a s t a v u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trnava dňa 12.11.2014 poveril v zmysle § 45 ods. 1 zákona NR SR č. 233/1995 Z.z., o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súdneho exekútora, JUDr. Vladimíra Sucháčeka, vykonaním
exekúcie na základe exekučného titulu - vykonateľného rozhodnutia oprávneného, č.k. 1411024717 zo
dňa 13.06.2014.

Poverený súdny exekútor upovedomil povinného o začatí exekúcie a vyzval ho, aby uspokojil
pohľadávku oprávneného a predbežné trovy exekúcie, alebo aby do 14 dní od doručenia upovedomenia

o začatí exekúcie vzniesol námietky proti exekúcii, alebo aby do 3 dní od doručenia upovedomenia o
začatí exekúcie vzniesol námietky proti trovám exekúcie. Povinný si upovedomenie o začatí exekúcie
zo dňa 21.11.2014 prevzal dňa 27.11.2014. Dňa 10.12.2014 doručil povinný v zákonom stanovenej
lehote súdnemu exekútorovi námietky proti exekúcii (dátum podania na poštovej pečiatke 09.12.2014),
ktoré súdny exekútor predložil tunajšiemu súdu. Námietky proti exekúcii boli teda podané v zákonom
stanovenej lehote, t.j. včas.

Povinný v námietkach proti exekúcii uviedol, že po vzniku exekučného titulu úhradou dlhu povinného
zaniklo právo ním priznané. Povinný uviedol, že celý dlh uhradil oprávnenému dňa 08.12.2014 a
považuje túto exekúciu za bezpredmetnú. Povinný na základe uvedeného navrhol, aby súd námietkam
vyhovel.

V zmysle vyjadrenia oprávneného k podaným námietkam povinného proti exekúcii, povinný uhradil
pohľadávku dňa 08.12.2014, ale až po vydaní návrhu na vykonanie exekúcie peňažnej pohľadávky
zo dňa 24.10.2014. Nakoľko úhrada bola realizovaná až po začatí exekučného konania, oprávnený
navrhuje zamietnuť námietky povinného ako nedôvodné.

Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním

exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po
vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jehovymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta,
že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky
musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne.

Tunajší súd po riadnom preštudovaní námietky povinného proti exekúcii a oboznámení sa s príslušným
dôkazovým materiálom dospel k nasledovnému právnemu záveru.

Námietky sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie

exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Z toho
je zrejmé, že námietky nie sú opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie štátneho
orgánu (exekučný titul). Je to procesný prostriedok, ktorým možno vyvolať začiatok incidenčného sporu
o prípustnosť exekúcie. Smeruje proti exekúcii, nie proti exekučnému titulu, proti upovedomeniu o začatí
exekúcie, prípadne povereniu na vykonanie exekúcie. Pri vznesení námietok sa uplatňuje koncentračná
zásada. Námietky musia byť predovšetkým odôvodnené, pričom na dodatočne uvedené dôvody sa

neprihliadne. Predmetom námietok môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva, pričom ich
spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred
vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním
vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu. Procesné skutočnosti sú okolnosti,
ktorých základ spočíva v nedostatku procesných podmienok, hmotnoprávne skutočnosti sú okolnosti,

na základe ktorých spravidla dochádza k zániku vymáhaného nároku (najčastejšie splnením).

Zánik vymáhaného nároku počas trvania exekúcie napr. splnením nie je dôvodom vyhovenia námietok
proti exekúcii, nakoľko konanie o námietkach je sporom o tom, či sa exekúcia začala oprávnene, či boli
na podanie návrhu na začatie exekúcie splnené všetky zákonné predpoklady. Skutočnosť, že povinný

časť pohľadávky, resp. celú pohľadávku, ktorá je predmetom exekúcie uhradil, môže byť dôvodom na
vyhovenie námietkam len v prípade, ak k úhrade predmetného dlhu došlo v časovom rozmedzí od
vydania exekučného titulu až po deň predchádzajúci dňu začatia exekučného konania.

Citované ustanovenie má teda na mysli zánik vymáhateľnosti nároku po vzniku exekučného titulu,

pričom súd musí v konaní o námietkach skúmať najmä skutočnosť, či exekúcia začala oprávnene a je
prípustná, t.j. či v čase začatia exekúcie naozaj existoval nárok oprávneného voči povinnému vyplývajúci
z právoplatného a vykonateľného exekučného titulu. Výrok v uznesení o námietkach by mal v plnej miere
zohľadňovať existenciu či neexistenciu zavinenia na strane oprávneného, pričom súd musí v konaní o
námietkach skúmať najmä skutočnosť, či exekúcia bola v čase začatia oprávnená a je prípustná, t.j.

či v čase začatia exekúcie jestvoval nárok oprávneného voči povinnému vyplývajúci z právoplatného a
vykonateľného exekučného titulu.

V prípade, že by exekučný súd vyhovel námietkam povinného z dôvodu, že po začatí exekúcie došlo k
zániku vymáhaného nároku, pri zastavení exekúcie ako procesnom realizovaní obsahu opodstatnených

námietok by malo byť logicky rozhodnuté, že všetky exekučné trovy uhrádza súdnemu exekútorovi
oprávnený, nakoľko povinný podal v zmysle uznesenia o vyhovení námietok námietky opodstatnene. V
takomto prípade, ak súd vysloví opodstatnenosť námietok, malo by z uznesenia vyplývať aj zavinenie
oprávneného spočívajúce v tom, že si výkonom rozhodnutia uplatnil neexistujúce nároky. V čase začatia
exekúcie, t.j. ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie dňa 24.10.2014 však nárok oprávneného

nepochybne jestvoval a oprávnený mal teda plné právo podať návrh na vykonanie exekúcie.

Súd po vykonaní dokazovania a zhodnotení dôkazov má za to, že námietky povinného boli podané
neodôvodnene, nakoľko ku dňu začatia exekúcie mal oprávnený voči povinnému pohľadávku vo výške
68,79 EUR. Povinný uhradil pohľadávku na poistné v sume 68,79 EUR dňa 08.12.2014, avšak až po

začatí exekučného konania, ktoré sa začalo v zmysle § 36 ods. 2 Exekučného poriadku doručením
návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi dňa 24.10.2014.

Zánik vymáhaného nároku počas exekúcie nie je dôvodom vyhovenia námietkam proti exekúcii,
ktorej prípustnosť sa skúma ku dňu jej začatia. Súd s prihliadnutím na vyššie citované ustanovenie

Exekučného poriadku nezistil žiadnu okolnosť, pre ktorú by bola predmetná exekúcia ku dňu začatia
exekúcieneprípustná,apretonazákladepreukázanýchskutočnostínámietkampovinnéhoprotiexekúcii
nevyhovel a ako nedôvodné ich v plnom rozsahu zamietol.Súdny exekútor doručil povinnému upovedomenie o začatí exekúcie na sumu 68,79 EUR dňa
27.11.2014 a vyčíslil si predbežné trovy exekúcie vo výške 76,45 EUR. Na základe vyššie uvedeného,
v časti dlžnej sumy súd vychádza zo skutočnosti, že nedošlo k upusteniu od vykonávania exekúcie ani

k oprave upovedomenia o začatí exekúcie po tom, ako súdny exekútor zistil, že došlo k úhrade časti
pohľadávky. Preto existujú dôvody na zastavenie exekúcie v časti zaplateného poistného.

Podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo
právo ním priznané.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 559 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, splnením
dlh zanikne.

Ak k plneniu povinným došlo až v priebehu exekúcie, nie je to dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle
§ 50 ods. 5 Exekučného poriadku, ale na zastavenie (čo aj čiastočné) exekúcie v zmysle § 57 ods. 1
písm. f) Exekučného poriadku.

V zmysle § 58 ods. 1 súd môže exekúciu zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu teda ex offo. Súd má

za to, že ak po vydaní exekučného titulu zaniklo judikované právo priznané týmto rozhodnutím prakticky
ktorýmkoľvek zo spôsobov, ktoré hmotné súkromné právo prezumuje ako dôvody zániku záväzkov, je
to dôvod na zastavenie exekúcie (môže ísť o započítanie, splnenie dlhu, pokonávku a pod.). Keďže v
tomto prípade povinný dňa 08.12.2014 uhradil pohľadávku oprávnenému, v predmetnej exekúcii teda
došlo po začatí exekučného konania k splneniu dlhu, pre ktorý bola začatá exekúcia a preto v exekúcii

nemožno pokračovať.

Nadväzujúc na uvedené ustanovenie § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, súd po posúdení
skutkového stavu dospel k záveru, že návrh na zastavenie exekúcie je dôvodný.

Keďže v čase rozhodovania súdu o námietkach povinného proti exekúcii a o zastavení exekúcie, súd
nemal všetky informácie potrebné na rozhodnutie o trovách exekúcie, súd rozhodne o trovách osobitným
uznesením.

V súlade s vyššie uvedeným súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti výroku I. tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie (§ 202 ods. 2 O.s.p.).

Proti výroku II. tohto uznesenia je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne
na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 58 ods. 4 Ex. por.).

Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie v lehote
15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, podané písomne na súde, proti ktorého rozhodnutiu odvolanie
smeruje. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže
v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa;
ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané

v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného
čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 O.s.p.), rozhodnutie sa podaním odvolania
zrušuje a opätovne rozhodne sudca (§ 374 ods. 4 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).