Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, March 10, 2016

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 10Cpr/1/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215200800
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Nižňanská

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2016:1215200800.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Nižňanskou, v právnej veci

navrhovateľky: X. Y., H. X D. H., B. G., proti odporcovi: IB Rein s.r.o., Líščie Nivy 6 v Bratislave, IČO:
35 896 582, zastúpeného advokátom JUDr. Ľubomírom Nemčekom, AK Čajkovského 5 v Bratislave, o
zaplatenie 900 €, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 16.1.2015 a doplneným dňa 17.2.2015 domáhala,
aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie 900 €, ktoré jej dlhuje za vykonanú prácu od januára 2014

do októbra 2014. Ďalej v návrhu uviedla, že pre odporcu pracovala ako upratovačka v pobočkách
Slovenskej sporiteľne na Račianskej a Košickej ulici v Bratislave. Za každú pobočku dostávala mzdu
75 € na mesiac, teda spolu 150 €. V auguste 2014 musela naliehavo nastúpiť na liečenie, čo odporcovi
ohlásila. Odporca prijal na jej zastupovanie na Račianskej p. S. S.. Za dva týždne práce si p. S. vyžiadala
60 €, čo odporca prijal. Na námietku navrhovateľky, že ona dostáva len o 15 € viac na celý mesiac, jej
zástupca odporcu p. Y. uviedol, že ide o výnimku.

Navrhovateľka má za to, že odporca by jej mal za vykonanú prácu doplatiť sumu podľa mzdy, ktorú mala
p. S. pri jej zastupovaní, teda mzdu 60 € za dva týždne, a pokiaľ by pracovala celý mesiac, mala by mzdu
120 €, čo je o 45 € viac ako mala navrhovateľka za prácu na jednej pobočke. Keďže ale mala na starosti
dve pobočky, mala by dostať doplatené 90 € a za 10 mesiacov spolu 900 €. Navrhovateľka poukázala aj
na to, že odporca jej nedal podpísať ani Dohodu o pracovnej činnosti, toto vykonal až potom, čo o tejto
skutočnosti informovala Inšpektorát práce a ten vykonal kontrolu.

Odporca v písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že si nie je vedomý žiadneho záväzku, či povinností
voči navrhovateľke, na základe ktorých by jej mal doplatiť požadovanú sumu. Návrh žiadal zamietnuť
a priznať mu náhradu trov konania.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom spisového
materiálu, pričom dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný.

Z výsluchu účastníkov konania bolo zistené, že na základe dohody medzi navrhovateľkou a p. Y.,
ktorý pre odporcu vykonával prácu ako objektový vedúci, pracovala navrhovateľka ako upratovačka s
výkonomprácenapobočkáchSlovenskejsporiteľne,a.s.,atonaRačianskej,zaktorúdostávalaodmenu
90 € a na Košickej, za ktorú dostávala odmenu 60 €. So Slovenskou sporiteľnou, a.s., mal odporcauzatvorenú Zmluvu o upratovaní, čo je výkon jeho podnikateľskej činnosti. Konateľka odporcu tvrdila,
že navrhovateľka pre odporcu pracovala na základe Dohody o pracovnej činnosti až s účinnosťou od
1.10.2014. Dovtedy pracovala pre ňu ako súkromnú osobu na základe dohody, ktorú sprostredkoval

p. Y.. Aj odmenu dostávala vyplatenú z jej súkromného účtu. Navrhovateľka si podľa nej nemôže
nárokovať doplatenie nejakej odmeny, nakoľko také niečo nemala dohodnuté a odporca môže dať ich
zamestnancovitaký plat, aký uzná za vhodný. Na tieto tvrdenia navrhovateľka reagovala tak, že odporca
jej vystavil Dohodu o pracovnej činnosti až po tom, čo dostal pokutu od Inšpektorátu práce.

Z Oznámenia Inšpektorátu práce Bratislava zo dňa 14.11.2014 súd zistil, že navrhovateľka vykonávala
pre odporcu prácu od 1.10.2014 do 3.10.2014, avšak zamestnávateľ ju do Sociálnej poisťovne nahlásil
až 29.10.2014 a tým ju nelegálne zamestnával, čím došlo k porušeniu zákona č. 82/2005 Z.z. o
nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Inšpektorát práce túto skutočnosť zistil z Dochádzkového
listu, Výplatného lístku a Poštového poukazu. Zamestnávateľ mu tiež predložil Dohodu o pracovnej
činnosti, ktorá nebola navrhovateľkou podpísaná, teda nebola písomne uzatvorená, čím odporca taktiež

porušil ustanovenia vyššie citovaného zákona.

Z Výpisu z Obchodného registra na internete súd zistil, že odporca má v predmete svojej činnosti
zapísané okrem iných aj čistiace a upratovacie práce. Štatutárnym orgánom (konateľom) je V.. V. H.

(ktorá je zároveň jedinou spoločníčkou a zakladateľkou spoločnosti) a I. H., každý z nich je oprávnený
konať samostatne.

Podľa § 228a ods. 1 Zákonníka práce na základe dohody o pracovnej činnosti možno vykonávať
pracovnú činnosť v rozsahu najviac 10 hodín týždenne.

Podľa § 228 a ods. 2 veta prvá Zákonníka práce dohodu o pracovnej činnosti je zamestnávateľ povinný
uzatvoriť písomne, inak je neplatná.

Podľa § 42 ods. 1 veta prvá Zákonníka práce pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou

medzi zamestnávateľom a zamestnancom.

Podľa § 43 ods. 1 Zákonníka práce v pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom
dohodnúť podstatné náležitosti, ktorými sú:

a) druh práce
b) miesto výkonu práce
c) deň nástupu do práce
d) mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v pracovnej zmluve

Podľa § 54 veta prvá Zákonníka práce dohodnutý obsah pracovnej zmluvy možno zmeniť len vtedy ak
sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na jeho zmene.

Podľa § 17 ods. 2 Zákonníka práce právny úkon, na ktorý neudelili predpísaný súhlas zástupcovia
zamestnancov, právny úkon, ktorý nebol vopred prerokovaný so zástupcami zamestnancov, alebo

právny úkon, ktorý sa neurobil formou predpísanou týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne
ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis.

Podľa § 9 ods. 1 Zákonníka práce v pracovnoprávnych vzťahoch robí právne úkony za zamestnávateľa ,
ktorý je právnická osoba, štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu; zamestnávateľ, ktorý je

fyzická osoba, koná osobne. Namiesto nich môžu robiť právne úkony aj nimi poverení zamestnanci.
Iní zamestnanci zamestnávateľa, najmä vedúci jeho organizačných útvarov, sú oprávnení ako orgány
zamestnávateľa robiť v mene zamestnávateľa právne úkony vyplývajúce z ich funkcií určených
organizačnými predpismi.
Podľa § 10 ods. 1 Zákonníka práce právne úkony štatutárnych orgánov a poverených zamestnancov (§

9 ods. 1 a 2) zaväzujú zamestnávateľa, ktorý na základe týchto úkonov nadobúda práva a povinnosti.Podľa § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,
ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich, alebo o ich pravdivosti
nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Po vykonanom dokazovaní mal súd za preukázané, že navrhovateľke vznikol u odporcu od 1.10.2014
pracovný pomer a to ústnou formou na základe dohody medzi ňou a konateľkou odporcu V.. V. H. ,
konajúcou prostredníctvom ňou poverenej osoby p. Y., ktorý pre odporcu pracoval ako objektový
vedúci. Navrhovateľka pre odporcu vykonávala práce ako upratovačka na dvoch pobočkách Slovenskej

sporiteľne , s ktorou mal odporca uzatvorený zmluvný vzťah. Prácu vykonávala za dohodnutú mzdu 150
€ mesačne. Za obdobie výkonu jej práce od 1.11.2014 do 1.10.2014 nebolo zistené, že by pre odporcu
pracovala na základe Dohody o pracovnej činnosti, keďže takáto dohoda nebola medzi nimi
uzatvorená písomnou formou, preto aj jej prípadné ústne dojednanie by nebolo platné. Taktiež nie je
možné z výsluchov účastníkov konania vyvodiť, že by navrhovateľka pracovala pre V.. V. H. ako pre
súkromnú osobu, keďže výkon jej činnosti bol nasmerovaný do objektov právnickej osoby, s ktorou mal

odporca zmluvný vzťah vyplývajúci z jeho podnikateľskej činnosti. V tomto smere nie je podstatnou
ani skutočnosť, že V.. V. H. vyplácala navrhovateľke mzdu zo svojho súkromného účtu. Skutočnosť,
že navrhovateľka pracovala pre odporcu možno nepriamo vyvodiť aj z toho, že pri kontrole Inšpektorátu
práce mu bola predložená (i keď navrhovateľkou nepodpísaná) Dohoda o pracovnej činnosti, z ktorej
tento kontrolný orgán vyvodil nelegálne zamestnávanie navrhovateľky v zmysle zákona č. 82/2005

Z.z. Výkon práce navrhovateľky za obdobie od 1.1.2014 do 1.10.2014 v pobočkách SLSP odporca na
pojednávaní nepoprel.

Samotný nárok navrhovateľky, ktorým sa domáhala doplatenia mzdy za obdobie 10 mesiacov výkonu
jej práce od 1.1.2014 však súd nepovažoval za dôvodný. Navrhovateľka s odporcom dohodla mzdu 150

€ mesačne a takto dojednanú mzdu nie je možné meniť bez dohody so zamestnávateľom. Existencia
takejto dohody nebola v konaní zistená a navrhovateľka v tomto smere neuniesla dôkazné bremeno na
tvrdenia o svojom nároku. Jej poukaz na mzdu dohodnutú s inou zamestnankyňou odporcu (S. S.) nemá
v tomto smere právnu relevanciu, keďže odporca ako zamestnávateľ môže mzdu dojednať s každým
zamestnancom inak a v tomto smere mu zákon (s výnimkou minimálnej mzdy) ponecháva zmluvnú

voľnosť.

Vychádzajúc z vyššie citovaných právnych predpisov a zisteného skutkového stavu súd rozhodol tak,
že návrh navrhovateľky ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.

O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Odporca bol v konaní úspešný,
náhradu trov si však neuplatnil, preto mu ju súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne
v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.