Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, February 29, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/1173/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4314221795
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4314221795.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobcu: žalobcu: L. U., bytom P. XX, A., zastúpenej Mgr. Henrietou
Slavkovskou, advokátkou so sídlom Ľ. Štúra 19, Levice, proti žalovanému: HOLLMEX, s.r.o., so sídlom
Ku Bratke 1, Levice, IČO: 36 528 552, zastúpenému JUDr. Pavlom Koczánom, advokátom so sídlom
Ľ. Štúra 33, Levice, o vydanie potvrdení a iné, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu
Levice č. k. 9C/282/2014-40 zo dňa 7. októbra 2015 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania p
o t v r d z u j e .

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v sume 29,97 eura,
advokátke Mgr. Henriete Slavkovskej, do 3 dní.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zastavil konania, žalovanému uložil povinnosť nahradiť
žalobkyni trovy konania súdny poplatok 6,70 eura a trovy právneho zastúpenia 282,59 eura na účet
právnej zástupkyne žalobkyne do troch dní od právoplatnosti a rozhodol aj o vrátení sumy 92,80 eura
zaplatenej na súdnom poplatku prostredníctvom Slovenskej pošty, a. s., Partizánska cesta 9, Banská
Bystrica. V odôvodnení uznesenia súd uviedol, že proti rozkazu na plnenie vydanému dňa 10.02.2015
č. k. 9C/282/2014-24 žalovaný podal v zákonnej lehote odpor a žalobkyňa pred začatím pojednávania

o veci samej vzala žalobný návrh, podaný dňa 28.10.2014, celkom späť a žiadala konanie zastaviť.
Výrok o zastavení konania súd oprel o ustanovenie § 96 ods. 1,3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
len „OSP“), pričom konštatoval, že žalobný návrh bol vzatý späť pred začatím pojednávania o veci
samej. Výrok o trovách konania súd odôvodnil podľa § 146 ods. 2 OSP. Súd uviedol, že žaloba bola
vzatá späť pre správanie sa žalovaného, ktorý žiadané dokumenty žalobkyni po podaní žaloby - dňa
13.03.2015- vydal. Žaloba bola podaná zrejme dôvodne, preto žalobkyni patrí náhrada trov konania,

ktoré zapríčinil žalovaný. Obrana žalovaného, že len časť nároku bola uplatnená dôvodne, pretože
žalobkyni ako živnostníčke sa nevydáva ročné zúčtovanie, a preto je náhrada trov nepatrí, neobstojí.
Žalobkyňa vzala žalobu celkom späť po tom, čo jej žalovaný doručil požadované dokumenty a netrvala
na ďalších nárokoch. Vydania potvrdení sa domáhal dôvodne a žalobca jej ich v priebehu konania aj
vydal.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý žiadal o trovách rozhodnúť
v zmysle § 146 ods. 1 písm. c) OSP tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Uviedol,
že okrem listín, ktoré jej vydal, žiadala aj doklad o vykonanom ročnom zúčtovaní za roky 2011, 2012
a 2013. Keďže pracovala okrem pracovného pomeru s ním zároveň aj ako živnostníčka, tak on ročné
zúčtovanie zo zákona nevykonáva. Žiadala teda o neho plnenie nemožné, na ktoré nemal zákonné
oprávnenie. V prípade rozhodovania rozsudkom by súd v tejto časti musel žalobu zamietnuť a úspech

by mala len čiastočný.Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že jej návrh bol podaný dôvodne, lebo až po
vydaní rozkazu na plnenie zo dňa 10.02.2015 žalovaný podal odpor a svoju povinnosť vydať jej doklady
splnil dňa 13.03.2015. Na výzvu, ktorú mu zaslala pred podaním žaloby dňa 05.09.2014, čím sa snažila

predísť súdnej žalobe, žalovaný nijako nereagoval. Tým bezdôvodne predlžoval konanie. On s ňou
nekomunikoval a ona z opatrnosti rozšírila návrh aj o povinnosť vydať prípadné ročné zúčtovania; nebola
si totiž istá, či žalovaný ako bývalý zamestnávateľ takýto úkon za ňu v predchádzajúcich rokoch vykonal.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods.1 OSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212

ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a
po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Pritom aplikoval ustanovenie § 219
ods. 2 OSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa sa žalobou podanou na súde prvého stupňa dňa 28.10.2014
domáhala vydania potvrdenia o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti z údajov
uvedených na mzdovom liste, prípadne v evidencii, ktoré sú rozhodujúce na výpočet základu dane,
preddavkov na daň, dane, na priznanie zamestnaneckej prémie a na priznanie daňového bonusu za
príslušné zdaňovacie obdobie, a za roky 2011, 2012 a 2013, ako aj doklad o vykonanom ročnom

zúčtovaní za roky 2011, 2012 a 2013. K žalobe pripojila kópiu pokusu o zmier zo dňa 05.09.2014
adresovanú žalovanému; v ňom žiadala o vyplatenie mzdy spätne od mzdy za mesiac júl 2011 spolu
s úrokmi z omeškania. Zároveň požiadala aj o zaslanie mzdových listov za obdobie od mesiaca júl
2011 na adresu jej advokáta. Po tom, čo súd vydal rozkaz na plnenie zo dňa 10.02.2015, žalovaný
reagoval stručne odôvodneným odporom, v ktorom uviedol len toľko, že on v predchádzajúcom období

poskytol žalobkyni plnenie, ktorého sa domáha v podanom návrhu, a podaný návrh žiadal zamietnuť.
Ktoré doklady a kedy žalobkyni vydal, v odpore neuviedol, Žalobkyňa potom dňa 07.10.2015 vzala svoj
návrh na začatie konania späť. Odvolací súd pri rozhodovaní vychádzal z nižšie citovaného ustanovenia:

Podľa § 146 ods. 1, 2 OSP: (1) Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho

výsledku, ak konanie: a) mohlo sa začať i bez návrhu; b) skončilo sa zmierom, pokiaľ v ňom nebolo o
náhrade trov dojednané niečo iné; c) bolo zastavené, d) začalo na návrh prokurátora. (2) Ak niektorý z
účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie
odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trov konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo
veci v zmysle § 142 ods. 1,2,3 OSP. Ustanovenie § 146 OSP vyjadruje výnimku zo zásady náhrady trov
konania podľa pomeru úspechu vo veci vyjadrenej v ustanovení § 142. V prípade zastavenia konania
súd rozhodne o trovách konania podľa § 146 ods. 1 písm. c) OSP tak, že žiadny z účastníkov nemá právo
na ich náhradu. Z tejto zásady je však v ustanovení § 146 ods. 2 OSP zakotvená výnimka. Ak došlo k

zastaveniu konania (napr. podľa ustanovenia § 96 ods. 1 OSP v prípade, keď navrhovateľ vzal účinne
späť návrh na začatie konania), zásadne žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa
jeho výsledku. Len výnimočne možno niektorému z účastníkov (§ 146 ods. 2 OSP) uložiť povinnosť
uhradiť druhému z účastníkov trovy zastaveného konania, a to podľa prvej vety tohto ustanovenia tomu
z účastníkov, ktorý zavinil, že konanie muselo byť zastavené, a podľa druhej vety tohto ustanovenia

odporcovi v prípade, ak pre jeho správanie bol vzatý späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne.

Z obsahu spisu je zrejmé, že žalovaný v podanom odpore reagoval tak, že žalobkyni vydal ňou
požadované doklady a pre jeho správanie žalobkyňa vzala svoj návrh späť. Až následne začal tvrdiť,
že požadované ročné zúčtovania nevydal, pretože žalobkyňa okrem pracovného pomeru u neho bola

aj živnostníčkou, a preto nebol zo zákona povinný jej ich vydať. Z celého konania však vyplýva záver,
že žalobkyňa mu pred podaním žaloby zaslala výzvu týkajúcu sa nárokov z jej pracovného pomeru,
na ktorú nijako nereagoval. To nasvedčuje pravdivosti tvrdeniu žalobkyne, že žalovaný s ňou vôbec
nekomunikoval a ona bola nútená obrátiť sa na súd, pričom až v priebehu súdneho konania jej žalovaný
oznámil, že ročné zúčtovania nerealizoval a ostatné žiadané listiny je vydal. Rozhodnutie súdu prvého

stupňa o trovách konania preto zodpovedá ustanoveniu § 146 ods. 2 druhej vety OSP a domnienka, ako
by súd rozhodol, keby rozhodoval o žalobe rozsudkom vo veci samej, je z tohto hľadiska irelevantná.
Odvolací súd po prejednaní veci urobil záver, že námietky žalovaného uvedené v odvolaní nie súopodstatnené a že rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa trov konania je vecne
správne. Preto uznesenie vo výroku o trovách konania podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Odvolací súd o trovách odvolacieho konania, v ktorom bola úspešná žalobkyňa, rozhodol podľa § 224
ods. 1, § 149 ods. 1, § 151 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP tak, že zaviazal žalovaného k náhrade trov
odvolacieho konania žalobkyne v sume 29,97 eura ods. 1, 2 OSP. Za 1 úkon právnej služby advokátky
žalobkyne v odvolacom konaní patrí podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov odmena 21,58 eura (§

10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky), pričom predmetom odvolacieho konania bola suma trov
prvostupňového konania v sume 282,59 eura a základná odmena 43,16 eura bola krátená na polovicu,
lebo nejde o rozhodnutie vo veci samej (§ 13a ods. 2 písm. b/ vyhlášky). K tomu jej patrí aj paušálna
náhrada výdavkov (§ 15 písm. a/ vyhlášky) v sume 8,39 eura. Tieto trovy je žalovaný povinný zaplatiť
advokátke zastupujúcej v konaní žalobkyňu v lehote 3 dní .

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.