Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, February 29, 2016

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 4C/186/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114226903
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Líšková

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2016:1114226903.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I, sudkyňou JUDr. Martinou Líškovou, v právnej veci navrhovateľa: T. W., B..

XX.XX.XXXX, O. X. W. XX, XXX XX X., zastúpeného JUDr. Stanislavom Rešutíkom, advokátom, Nám.
M. R. Štefánika 29/36, 977 01 Brezno, proti odporcovi: Štátna pokladnica, Radlinského 32, 810 05
Bratislava, IČO: 36 065 340, o zaplatenie 215,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 25.09.2014, došlým Okresnému súdu Bratislava
I dňa 29.09.2014, domáhal proti odporcovi zaplatenia sumy 215,- eur spolu s úrokom z omeškania vo

výške 8,75% ročne zo sumy 50,- eur od 26.09.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške
8,75% ročne zo sumy 55,- eur od 09.01.2013 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške
5,75% ročne zo sumy 110,- eur od 04.05.2013 do zaplatenia. Uplatnil si aj trovy
konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia v sume 83,88 eur a iných trov konania spočívajúcich
v zaplatenom súdnom poplatku z návrhu na začatie konania v sume 16,50 eur.

Svoj návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ, ako fyzická osoba, omylom a bez právneho dôvodu poukázal

na účet odporcu, ako orgánu štátnej správy - rozpočtovej organizácii, nasledovné platby: 1. dňa
25.09.2012 sumu 50,- eur na č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, variabilný symbol: XXXXXXXXX, z účtu
navrhovateľa: XXXXXXXXX/XXXX, 2. dňa 08.01.2013 sumu 55,- eur na č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX,
variabilný symbol: XXXXXXXXX, z účtu navrhovateľa: 304323968/0900, 3. dňa 03.05.2013 sumu
110,- eur na č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, variabilný symbol: XXXXXXXXX, z účtu navrhovateľa:
XXXXXXXXX/XXXX. Uviedol, že pôvodne uplatňoval vrátenie sumy 215,- eur prostredníctvom svojej
banky - Slovenská sporiteľňa, a. s., Bratislava, zo dňa 03.09.2013. Banka na jeho podanie písomne

reagovala dňa 04.09.2013 tak, že uviedla, že požiadala banku príjemcu (odporcu) o vrátenie sumy 215,-
eur na účet navrhovateľa najneskôr do 17.09.2013. Podľa výpisu z účtu navrhovateľa bola však táto
výzva na klientské storno odmietnutá. Následne, napriek písomnej výzve navrhovateľa, vyhotovenej
písomne dňa 15.01.2014 právnym zástupcom navrhovateľa, doručenej odporcovi dňa 23.01.2014,
odporca svoj záväzok nesplnil. Odporca v písomnej odpovedi zo dňa 28.01.2014 uviedol, že odporca
nemá žiadny záväzok spočívajúci vo vrátení sumy 215,- eur voči navrhovateľovi. Keďže odporca
svoj peňažný záväzok nesplnil, domáha sa navrhovateľ týmto návrhom zaplatenia sumy 215,- eur s

príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Úrok z omeškania si uplatnil odkazom na ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3
Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. v znení Nariadenia vlády Slovenskej republiky
č. 20/2013 Z. z.Súd, v zmysle § 114 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len "OSP"), uložil odporcovi uznesením č. k. 4C/186/2014-21 zo dňa 14.10.2014,

aby sa k veci písomne vyjadril v lehote 15 dní odo dňa doručenia uznesenia, a zároveň ho v uznesení
poučil, že v prípade, ak bez vážneho dôvodu túto povinnosť nesplní, súd môže rozhodnúť rozsudkom
pre zmeškanie bez nariadenia pojednávania. Spolu s týmto uznesením súd doručil odporcovi návrh na
začatie konania s jeho prílohami, ako aj poučenie pre účastníka občianskeho súdneho konania o jeho
procesných právach a povinnostiach v súlade s § 5 ods. 1 OSP obsahujúce, okrem iných, i poučenie

podľa § 120 ods. 1 a 4 OSP. Predmetné uznesenie bolo doručené odporcovi do vlastných rúk dňa
20.10.2014.

Odporca sa k návrhu na začatie konania a jeho prílohám písomne vyjadril podaním zo dňa
24.10.2014, došlým súdu dňa 28.10.2014. Vo vyjadrení uviedol, že navrhovateľom uplatnený nárok v
celom rozsahu neuznáva. Odkazom na ustanovenie § 92 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 483/2001 Z.

z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon
o bankách"), ktorý sa vzťahuje aj na štátnu pokladnicu, poukázal na to, že Štátna pokladnica by bola
povinná navrhovateľovi poskytnúť údaje na identifikáciu klienta za predpokladu, ak by navrhovateľ podal
žiadosť v zmysle § 92 zákona o bankách, avšak takáto žiadosť nebola Štátnej pokladnici doručená.
Odporca uviedol, že nemá voči navrhovateľovi žiadny záväzok spočívajúci vo vrátení sumy 215,- eur s

príslušenstvom, teda nedošlo zo strany odporcu k bezdôvodnému obohateniu. Zdôraznil, že v zmysle
platnej legislatívy by si mal navrhovateľ uplatniť svoje právo na vydanie bezdôvodného obohatenia u
klienta Štátnej pokladnice, ktorý je príjemcom predmetných platieb, nie voči Štátnej pokladnici, ktorá je
v zmysle § 2 ods. 3 písm. f) zákona č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov poskytovateľom platobných služieb (nedostatok

pasívnej legitimácie v predmetnom konaní). Poukázaním na nedostatok pasívnej legitimácie v tomto
konaní označil návrh na začatie konania voči Štátnej pokladnici, ako odporcovi, za bezpredmetný
žiadajúc jeho zamietnutie.

Vyjadrenie odporcu k návrhu na začatie konania súd doručil navrhovateľovi prostredníctvom jeho

právneho zástupcu, ktorý ho prevzal dňa 10.11.2014. Navrhovateľ na vyjadrenie odporcu k veci
nereagoval.

Podľa § 115a ods. 2 OSP, pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa § 200ea ods. 1 OSP, ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od toho
okamihu ide o drobný spor.

Podľa § 156 ods. 3 OSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v

lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Súd vo veci rozhodol a rozsudok verejne vyhlásil podľa § 156 ods. 1 OSP dňa 29.02.2016 o 09:30 hod.
bez nariadenia pojednávania podľa § 115a ods. 2 OSP, nakoľko ide o drobný spor.

Súd rozhodol na základe účastníkmi konania predložených listinných dôkazov obsiahnutých v
predmetnom súdnom spise, a to oboznámením sa s návrhom na začatie konania; prílohami k návrhu na
začatie konania: výpismi z účtu navrhovateľa zo dňa 25.09.2012, 08.01.2013, 03.05.2013; Potvrdením
o prijatí podania klienta č. XXXXXXXXXX zo dňa 03.09.2013; Odpoveďou banky navrhovateľa zo dňa
04.09.2013; výpisom z účtu navrhovateľa o odmietnutí výzvy na klientské storno; Výzvou navrhovateľa

na vydanie bezdôvodného obohatenia zo dňa 15.01.2014; fotokópiou doručenky svedčiacej o prevzatí
výzvy odporcom dňa 23.01.2014; Odpoveďou odporcu zo dňa 28.01.2014; Vyjadrením odporcu k návrhu
na začatie konania a jeho prílohám zo dňa 24.10.2014, doručeným súdu dňa 28.10.2014; ostatným
spisovým materiálom; z ktorých zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Z Výpisu z účtu navrhovateľa zo dňa 25.09.2012 vyplýva, že navrhovateľ zo svojho účtu č. XXXXXXXXX/
XXXX realizoval príkaz na úhradu čiastky 50,- eur v prospech účtu odporcu XXXXXXXXXX/XXXX, W.:
XXXX, P.: XXXXXXXXXX, poznámka: L. W.-T. XX.Z Výpisu z účtu navrhovateľa zo dňa 08.01.2013 vyplýva, že navrhovateľ zo svojho účtu č. XXXXXXXXX/
XXXX realizoval príkaz na úhradu čiastky 55,- eur v prospech účtu odporcu XXXXXXXXXX/XXXX, W.:
XXXX, P.: XXXXXXXXXX, L.: L. W. T.Č. XX X..

Z Výpisu z účtu navrhovateľa zo dňa 03.05.2013 vyplýva, že navrhovateľ zo svojho účtu č. XXXXXXXXX/
XXXX realizoval príkaz na úhradu čiastky 110,- eur v prospech účtu odporcu XXXXXXXXXX/XXXX, W.:
XXXX, P.: XXXXXXXXXX, L.: L. W. T. X..

Potvrdením o prijatí podania Klienta pod číslom XXXXXXXXXX zo dňa 03.09.2013 potvrdila Slovenská
sporiteľňa, a. s., že navrhovateľ, ako jej klient, dňa 03.09.2013 o 13:09 hod. uskutočnil podanie,
ktorého predmetom je ohlásenie skutočnosti, že navrhovateľ realizoval dňa 08.01.2013 v sume 55 eur,
03.05.2013 v sume 110 eur a 25.09.2012 v sume 50 eur úhradu na č. ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, P.:
XXXXXXXXXX - omylom. Dané finančné prostriedky sa mu na jeho účet nevrátili. Klient žiada o vrátenie
daných troch platieb.

V Odpovedi Slovenskej sporiteľne, a. s., zo dňa 04.09.2013 na žiadosť o vrátenie platby adresovanej
navrhovateľovi, oznámila banka navrhovateľovi, že požiadala banku príjemcu o vrátenie navrhovateľom
omylom zrealizovaných platieb na účet navrhovateľa najneskôr do 17.09.2013. Zároveň ho informovala,
že navrhovateľ si bude môcť preveriť skutočnosť, či príjemca vyhovel žiadosti o vrátenie príjemcom

požadovanej platby, v obratoch jeho účtu nasledovne: - pri akceptovaní žiadosti o vrátenie platby
príjemcom bude uvedený obrat s popisom "Akceptácia klientského storna", - pri neakceptácii žiadosti
o vrátenie platby príjemcom bude obrat uvedený ako nerealizovaná transakcia s popisom obratu
"Odmietnutie výzvy na klientské storno" a súčasne bude uvedený aj dôvod odmietnutia.

Z výpisu z účtu navrhovateľa za účtovné obdobie 01.09.2013 - 30.09.2013 vyplýva, že odporca
neakceptoval žiadosť banky navrhovateľa (Slovenskej sporiteľne, a. s.) o vrátenie platby príjemcom,
nakoľko z tohto výpisu z účtu navrhovateľa sú zrejmé nerealizované transakcie s popisom obratu
"Odmietnutie výzvy na klientské storno" vo všetkých troch prípadoch platieb. Jedná sa o nezrealizované
transakcie zo dňa 18.09.2013 s popisom transakcie: Príjemca odmietol vrátiť platbu.

Následne navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzval Výzvou na vydanie
bezdôvodného obohatenia zo dňa 15.01.2014 odporcu na splnenie záväzku spočívajúceho vo vrátení
sumy 215,- eur v zmysle § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka na účet navrhovateľa v lehote 10 dní
odo dňa doručenia tejto výzvy. Vo výzve ho upozornil, že po márnom uplynutí tejto lehoty bude nútený

vymáhať tento nárok súdnou cestou. Z fotokópie doručenky vyplýva, že odporca prevzal výzvu dňa
23.01.2014.

Odporca reagoval na výzvu navrhovateľa na vydanie bezdôvodného obohatenia Odpoveďou zo dňa
28.01.2014 adresovanou právnemu zástupcovi navrhovateľa. Obsahom tejto odpovede je oznámenie

odporcu, že Štátna pokladnica nemá žiadny záväzok spočívajúci vo vrátení sumy 215,- eur voči
navrhovateľovi. Súčasne odporca poukázal na skutočnosť, že podľa § 92 zákona č. 483/2001 Z.
z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, banka a pobočka
zahraničnej banky sú povinné aj bez súhlasu klienta poskytnúť údaje na identifikáciu tohto klienta,
údaje o čísle jeho účtu a údaje o platobnej operácii na základe písomnej žiadosti osobe, ktorá odovzdá

banke alebo pobočke zahraničnej banky písomné vyhlásenie, že a) v dôsledku chyby pri vykonávaní
platobného alebo zúčtovacieho styku utrpela majetkovú ujmu, ktorá spočíva v prevode a pripísaní jej
patriacich alebo ňou spravovaných peňažných prostriedkov na účet klienta a, b) na vymáhanie takto
vzniknutého bezdôvodného obohatenia sú nevyhnuté údaje na identifikáciu tohto klienta a údaje o jeho
účte, na ktorý boli pripísané peňažné prostriedky v dôsledku chyby podľa písmena a).

Z odporcovho Vyjadrenia k návrhu na začatie konania a jeho prílohám zo dňa 24.10.2014, došlého súdu
dňa 28.10.2014., vyplýva, že navrhovateľom uplatnený nárok neuznáva v celom rozsahu. Zdôraznil,
že § 92 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov sa vzťahuje aj na štátnu pokladnicu, a že podľa neho by bola

Štátna pokladnica povinná navrhovateľovi poskytnúť údaje na identifikáciu klienta za predpokladu, ak
by navrhovateľ podal žiadosť v zmysle § 92 zákona o bankách. Objasnil, že takáto žiadosť navrhovateľa
nebola Štátnej pokladnici doručená. Mal za to, že z tohto dôvodu nemá voči navrhovateľovi žiadny
záväzok spočívajúci vo vrátení sumy 215,- eur s príslušenstvom, a teda nedošlo zo strany odporcuk bezdôvodnému obohateniu. Namietol nedostatok pasívnej legitimácie v predmetnom konaní tvrdiac,
že navrhovateľ si mal uplatniť svoje právo na vydanie bezdôvodného obohatenia u klienta Štátnej
pokladnice, ktorý je príjemcom predmetných platieb, nie voči Štátnej pokladnici, ktorá je v zmysle § 2

ods. 3 písm. f) zákona č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov poskytovateľom platobných služieb. Z dôvodu nedostatku pasívnej
legitimácie odporcu v tomto konaní žiadal návrh zamietnuť.

Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len

"Občiansky zákonník"), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na
plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako
aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho

dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 2 ods. 2 písm. b) a c) zákona č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, systém štátnej pokladnice zabezpečuje tieto činnosti:
b) vedenie a správu účtov klientov, c) realizáciu platobnej operácie 2 klientov.

Poznámka 2 odkazuje na § 2 ods. 2 zákona č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a
doplnení niektorých zákonov.

Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov, platobnou operáciou sa rozumie vklad finančných prostriedkov,

výber finančných prostriedkov alebo prevod finančných prostriedkov na pokyn platiteľa alebo príjemcu
alebo prostredníctvom príjemcu poskytovateľovi platobných služieb vykonávaný v rámci platobných
služieb podľa odseku 1 písm. a) až f).

Podľa § 2 ods. 3 písm. f) zákona č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, poskytovateľom platobných služieb sa rozumie Štátna
pokladnica.

Podľa § 2a ods. 1 zákona č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov, klient je:

a) štátna rozpočtová organizácia,
b) štátna príspevková organizácia,
c) štátny fond,
d) Sociálna poisťovňa,
e) zdravotná poisťovňa,

f) Slovenský pozemkový fond,
g) Fond národného majetku Slovenskej republiky,
h) verejná vysoká škola,
i) vyšší územný celok, rozpočtová organizácia vyššieho územného celku a príspevková organizácia
vyššieho územného celku,

j) právnická osoba, v ktorej je zriadená implementačná agentúra pre programy financované z
prostriedkov Európskej únie, ktorá nie je klientom uvedeným v písmenách a) až i),
k) Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou,
l) subjekt verejnej správy neuvedený v písmenách a) až k) na základe písomnej dohody so Štátnou
pokladnicou po predchádzajúcom písomnom súhlase ministerstva,

m) štátny podnik, právnická osoba, v ktorej má štát majetkovú účasť, a právnická osoba zriadená
osobitným zákonom, ktoré nie sú klientom uvedeným v písmenách a) až l), na základe písomnej dohody
so Štátnou pokladnicou uzavretou po predchádzajúcom písomnom súhlase ministerstva.Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov, zriaďuje sa orgán štátnej správy s názvom Štátna pokladnica ako
rozpočtová organizácia zapojená na štátny rozpočet prostredníctvom rozpočtovej kapitoly ministerstva.

Cieľom Štátnej pokladnice je zabezpečiť realizáciu rozpočtu klienta.

Podľa § 6 ods. 1 písm. l) zákona č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov, Štátna pokladnica zabezpečuje a vykonáva pre svojich klientov
tuzemské prevody.

Podľa § 21a zákona č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov, pri ochrane a poskytovaní informácií a dokladov Štátnej pokladnice alebo
agentúry o finančných operáciách, platobných operáciách alebo iných obchodoch týkajúcich sa klientov
alebo iných účastníkov finančného trhu sa postupuje rovnako ako pri ochrane a poskytovaní informácií
a dokladov, ktoré sa týkajú platobných služieb alebo iných bankových obchodov a sú predmetom

bankového tajomstva.29b)
Poznámka 29b) odkazuje na § 91 a 92 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov; § 88 ods. 1 a 2 zákona č. 492/2009 Z. z. o platobných
službáchaozmeneadoplneníniektorýchzákonovvzneníneskoršíchpredpisov;§8zákonač.211/2000
Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode

informácií) v znení zákon č. 747/2004 Z. z.

Podľa § 92 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov, banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné aj bez súhlasu
klienta poskytnúť údaje na identifikáciu tohto klienta, údaje o čísle jeho účtu a údaje o platobnej

operácii na základe písomnej žiadosti osobe, ktorá odovzdá banke alebo pobočke zahraničnej banky
písomné vyhlásenie, že a) v dôsledku chyby pri vykonávaní platobného alebo zúčtovacieho styku
utrpela majetkovú ujmu, ktorá spočíva v prevode a pripísaní jej patriacich alebo ňou spravovaných
peňažnýchprostriedkovnaúčetklienta a,b)navymáhanietaktovzniknutéhobezdôvodnéhoobohatenia
sú nevyhnuté údaje na identifikáciu tohto klienta a údaje o jeho účte, na ktorý boli pripísané peňažné

prostriedky v dôsledku chyby podľa písmena a).

Z dôkazov produkovaných v konaní je nepochybné, že navrhovateľ realizoval dňa 25.09.2012 zo svojho
účtu č. XXXXXXXXX/XXXX príkaz na úhradu čiastky 50,- eur v prospech účtu odporcu XXXXXXXXXX/
XXXX, W.: XXXX, P.: XXXXXXXXXX, L.: L. W.N.-T. XX. Dňa 08.01.2013 navrhovateľ zo svojho účtu

č. XXXXXXXXX/XXXX realizoval ďalší príkaz na úhradu čiastky 55,- eur v prospech účtu odporcu
XXXXXXXXXX/XXXX, W.: XXXX, P.: XXXXXXXXXX, L.T.: L. W. T. XX X.. Dňa 03.05.2013 navrhovateľ
realizoval zo svojho účtu č. XXXXXXXXX/XXXX príkaz na úhradu čiastky 110,- eur v prospech účtu
odporcu XXXXXXXXXX/XXXX, W.: XXXX, P.: XXXXXXXXXX, L.T.: L. W. T. X.. Následne navrhovateľ
uskutočnil dňa 03.09.2013 o 13:09 hod. podanie svojej banke: Slovenskej sporiteľni, a. s. Predmetom

tohto podania bolo ohlásenie skutočnosti, že navrhovateľ realizoval dňa 08.01.2013 v sume 55 eur,
03.05.2013 v sume 110 eur a 25.09.2012 v sume 50 eur úhradu na č. ú.: XXXXXXXXXX/XXXX,
P.: XXXXXXXXXX - omylom. Dané finančné prostriedky sa mu na jeho účet nevrátili. Navrhovateľ,
ako klient svojej banky: Slovenskej sporiteľne, a. s., žiadal o vrátenie daných troch platieb. Túto
skutočnosť potvrdila banka navrhovateľa: Slovenská sporiteľňa, a. s., v Potvrdení o prijatí podania

Klienta pod číslom XXXXXXXXXX zo dňa 03.09.2013. V Odpovedi Slovenskej sporiteľne, a. s., zo dňa
04.09.2013 na žiadosť o vrátenie platby adresovanej navrhovateľovi, oznámila banka navrhovateľovi,
že požiadala banku príjemcu (t. j. odporcu) o vrátenie navrhovateľom omylom zrealizovaných platieb
na účet navrhovateľa najneskôr do 17.09.2013. Zároveň ho informovala, že navrhovateľ si bude môcť
preveriť skutočnosť, či príjemca vyhovel žiadosti o vrátenie príjemcom požadovanej platby, v obratoch

jeho účtu nasledovne: - pri akceptovaní žiadosti o vrátenie platby príjemcom bude uvedený obrat s
popisom "Akceptácia klientského storna", - pri neakceptácii žiadosti o vrátenie platby príjemcom bude
obrat uvedený ako nerealizovaná transakcia s popisom obratu "Odmietnutie výzvy na klientské storno"
a súčasne bude uvedený aj dôvod odmietnutia. Odporca neakceptoval žiadosť banky navrhovateľa
(Slovenskej sporiteľne, a. s.) o vrátenie platby príjemcom. Táto skutočnosť je preukázaná Výpisom z

účtu navrhovateľa za účtovné obdobie 01.09.2013 - 30.09.2013, z ktorého sú zrejmé nerealizované
transakciespopisomobratu"Odmietnutievýzvynaklientskéstorno"vovšetkýchtrochprípadochplatieb.
Ide o nezrealizované transakcie zo dňa 18.09.2013 s popisom transakcie: Príjemca odmietol vrátiť
platbu. Po neúspešnosti žiadosti navrhovateľa o vrátenie omylom realizovaných platieb uskutočnenejprostredníctvom jeho banky: Slovenskej sporiteľne, a. s., vyzval navrhovateľ prostredníctvom svojho
právneho zástupcu Výzvou na vydanie bezdôvodného obohatenia zo dňa 15.01.2014 odporcu na
splnenie záväzku spočívajúceho vo vrátení sumy 215,- eur v zmysle § 451 ods. 1 Občianskeho

zákonníka na účet navrhovateľa v lehote 10 dní odo dňa doručenia tejto výzvy. Vo výzve ho upozornil, že
po márnom uplynutí tejto lehoty bude nútený vymáhať tento nárok súdnou cestou. Z fotokópie doručenky
vyplýva, že odporca prevzal výzvu dňa 23.01.2014. Odporca reagoval na výzvu navrhovateľa na
vydanie bezdôvodného obohatenia Odpoveďou zo dňa 28.01.2014 adresovanou právnemu zástupcovi
navrhovateľa. Oznámil mu v nej, že Štátna pokladnica nemá žiadny záväzok spočívajúci vo vrátení

sumy 215,- eur voči navrhovateľovi, a že podľa § 92 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý sa vzťahuje aj na odporcu
v zmysle citovaného § 21a zákona č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné aj
bez súhlasu klienta poskytnúť údaje na identifikáciu tohto klienta, údaje o čísle jeho účtu a údaje o
platobnej operácii na základe písomnej žiadosti osobe, ktorá odovzdá banke alebo pobočke zahraničnej

banky písomné vyhlásenie, že a) v dôsledku chyby pri vykonávaní platobného alebo zúčtovacieho
styku utrpela majetkovú ujmu, ktorá spočíva v prevode a pripísaní jej patriacich alebo ňou spravovaných
peňažných prostriedkov na účet klienta a, b) na vymáhanie takto vzniknutého bezdôvodného obohatenia
sú nevyhnuté údaje na identifikáciu tohto klienta a údaje o jeho účte, na ktorý boli pripísané peňažné
prostriedky v dôsledku chyby podľa písmena a). Touto odpoveďou odporca navrhovateľovi objasnil, že

odporca by bol povinný navrhovateľovi poskytnúť údaje na identifikáciu klienta len za predpokladu, ak
by navrhovateľ podal písomnú žiadosť v zmysle citovaného ustanovenia § 92 ods. 1 zákona č. 483/2001
Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Súd zhodne
s názorom odporcu konštatuje, že nakoľko takáto písomná žiadosť navrhovateľa, ktorou by odovzdal
odporcovi písomné vyhlásenie, že a) v dôsledku chyby pri vykonávaní platobného alebo zúčtovacieho

styku utrpela majetkovú ujmu, ktorá spočíva v prevode a pripísaní jej patriacich alebo ňou spravovaných
peňažnýchprostriedkovnaúčetklienta a,b)navymáhanietaktovzniknutéhobezdôvodnéhoobohatenia
sú nevyhnuté údaje na identifikáciu tohto klienta a údaje o jeho účte, na ktorý boli pripísané peňažné
prostriedky v dôsledku chyby podľa písmena a); nebola zo strany navrhovateľa odporcovi doručená,
nemohol odporca poskytnúť odporcovi, aj bez súhlasu klienta (príjemcu platieb omylom zrealizovaných

navrhovateľom), údaje na identifikáciu tohto klienta, údaje o čísle jeho účtu a údaje o platobnej operácii.

V konaní nebolo preukázané, ktorý zo subjektov vymedzených v citovanom ustanovení § 2a ods. 1
písm. a) až m) zákona č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov, je klientom odporcu, t. j. príjemcom platieb omylom zrealizovaných

navrhovateľom. Pre právne posúdenie predmetnej veci to však nie je podstatné, pretože súd, na
základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov, dospel k záveru, že predmetná
žaloba na plnenie podľa § 80 písm. b) OSP je podaná proti odporcovi (žalovanému) ako pasívne vecne
nelegitimovanému subjektu.

Predmetný návrh na začatie konania, ktorým sa navrhovateľ domáha od odporcu zaplatenia sumy
215,- eur s príslušenstvom , treba považovať za žalobu na plnenie podľa § 80 písm. b) OSP.
Jedným zo základných predpokladov úspešnosti takejto žaloby je aj skutočnosť, že účastníci sú vecne
legitimovaní. Všeobecne sa pod vecnou legitimáciou rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy
jeden účastník občianskeho súdneho konania (žalobca /navrhovateľ/) je subjektom hmotnoprávneho

oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaný) a účastník na opačnej procesnej
strane (žalovaný /odporca/) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne
vecne legitimovaný). Právnym základom tohto súdnou cestou vymáhaného právneho nároku aktívne
vecnelegitimovanéhosubjektu(navrhovateľa)jeporušeniezákonnejpovinnosti(vydaniabezdôvodného
obohatenia v zmysle citovaného ustanovenia § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na

citované ustanovenia § 488 a 489 Občianskeho zákonníka) pasívne vecne nelegitimovaného subjektu
(odporcu). Pasívne vecne legitimovaným subjektom v tejto súdenej veci je, na základe všetkých vyššie
uvedených skutočností, klient odporcu (klient Štátnej pokladnice), ktorý je príjemcom predmetných
platieb omylom zrealizovaných navrhovateľom, nakoľko on je subjektom hmotnoprávnej povinnosti.
Odporca (Štátna pokladnica) ako orgán štátnej správy - rozpočtová organizácia zapojená na štátny

rozpočet prostredníctvom rozpočtovej kapitoly ministerstva, je iba poskytovateľom platobných služieb v
zmysle citovaného ustanovenia § 2 ods. 3 písm. f) zákona č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pričom systém Štátnej pokladnice
zabezpečuje, okrem iných činností, aj vedenie a správu účtov klientov, a realizáciu platobnej operácieklientov podľa citovaného ustanovenia § 2 ods. 2 písm. b) a c) zákona č. 291/2002 Z.
z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V
danom prípade odporca (Štátna pokladnica) iba zabezpečila a vykonala pre svojho klienta tuzemský

prevod, tak ako jej to vyplýva z citovaného ustanovenia § 6 ods. 1 písm. l) zákona č. 291/2002 Z. z. o
Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Nedostatok
pasívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, o kom navrhovateľ tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej
povinnosti (odporca), nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú ide v konaní. Ak v konaní vyjde
najavo, že odporca nie je pasívne vecne legitimovaný (ako je tomu v tomto konaní), súd návrh (žalobu)

bez ďalšieho zamietne. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe
čoho sa navrhovateľ domnieva, že subjekt, proti ktorému jeho návrh smeruje, je účastníkom určitého
hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či ním skutočne je alebo nie je.

Na základe uvedeného zistenia, že odporca nie je v danom konaní pasívne vecne legitimovaný, súd
návrh zamietol v prvom výroku enunciátu rozsudku.

Podľa § 142 ods. 1 OSP, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa citovaného ustanovenia § 142 ods. 1 OSP tak, že odporcovi,

ktorý mal vo veci plný úspech, nepriznal náhradu trov konania potrebných na účelné bránenie práva proti
navrhovateľovi, ktorý vo veci úspech nemal, pretože úspešný odporca si trovy konania neuplatnil a ani
zo spisu mu žiadne nevyplývajú. Súd preto rozhodol v druhom výroku enunciátu rozsudku, že odporcovi
náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v dvoch
vyhotoveniach, prostredníctvom Okresného súdu Bratislava I, na Krajský súd v Bratislave.

Podľa § 205 ods. 1 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 OSP, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 OSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 OSP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).