Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, February 29, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 14CoE/544/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7815204219
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Rizman
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7815204219.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., Vajnorská
100/A, Bratislava, IČO: 36 432 105 zastúpeného advokátkou JUDr. Veronikou Kubrikovou PhD.,
Vajnorská 100/A, Bratislava, proti povinnej: U. F., K.. XX.X.XXXX, W. XXXX/XX, Y. , o vymoženie 231,70
eura s príslušenstvom, vedenej súdnou exekútorkou Mgr. Janou Virličovou, Exekútorský úrad Bratislava,
Vajnorská 100/A, Bratislava pod EX 5482/2015, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného

súdu Rožňava zo dňa 23.6.2015 č. k. 12Er/375/2015-13 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie zamietol.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že súdny exekútor doručil súdu prvého stupňa žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie pre vymoženie pohľadávky oprávneného podľa rozsudku vydaného
Stálym rozhodcovským súdom pri Slovenskej bankovej asociácie, Bratislava sp. zn. II/2014-1225 zo
dňa 30.9.2014. Podľa odôvodnenia rozsudok bol vydaný na základe zmluvy o poskytnutí spotrebného

úveru č. XXXXXXXXXXXXXXX, uzavretej dňa 16.4.2008 medzi právnym predchodcom oprávneného
(VÚB a.s. Bratislava) a povinnou, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnej úver vo
výške 730,27 eura. Z uvedenej zmluvy exekučný súd zistil, že jej súčasťou sú zmluvné dojednania,
ktoré v článku II. ods. 5 zmluvy upravujú rozhodcovskú doložku, podľa ktorej všetky spory zo zmluvy
budú rozhodované Stálym rozhodcovským súdom.

Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa § 243d ods. 1, 2, § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), § 45 ods. 1, 2 zákona č.
244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 4 písm. r/, 5, § 54 ods.
1, 2 Občianskeho zákonníka a uviedol, že úver, ktorý bol poskytnutý povinnej na základe zmluvy
je spotrebiteľským úverom podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. V zmluvných podmienkach,
ktoré sú súčasťou zmluvy, je v článku II. ods. 5 uvedená rozhodcovská doložka. Súd prvého

stupňa poukázal na to, že všeobecné obchodné podmienky povinná ako spotrebiteľ nemohla ovplyvniť,
osobitne ich nevyjednala a teda nemala možnosť ovplyvniť ani rozhodcovskú doložku vzhľadom na jej
splynutie s ostatnými podmienkami. Mohla len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým
obchodným podmienkam. Súd prvého stupňa považoval rozhodcovskú doložku za neprijateľnú, pretože
nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná. Okrem toho rozhodcovská doložka núti spotrebiteľa v prípade
sporu podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu, čím spotrebiteľovi znemožňuje brániť svoje práva

pred všeobecným súdom. Takto dojednaná rozhodcovská doložka podľa záveru súdu prvého stupňa
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,ktorý sa tým vopred vzdáva svojich práv, preto ju považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku, a
tým za neplatnú podľa Občianskeho zákonníka. Rozhodcovské konanie bolo dojednané ako výlučný
prostriedok riešenie sporov zo zmluvy, čo vyplýva aj zo znenia § 52 Občianskeho zákonníka, preto

žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol napadnuté uznesenie
zmeniť a súdnemu exekútorovi udeliť poverenie na vykonanie exekúcie alebo napadnuté uznesenie
zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Oprávnený namietal, že súd prvého stupňa

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/
O.s.p.), že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) a že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/). Citujúc § 37 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a §
44 ods. 2 Exekučného poriadku uviedol, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky
ako rozsudok všeobecného súdu, preto exekučný súd s ním musí nakladať rovnako ako s rozsudkom

všeobecného súdu. Exekučný súd preto nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a
právne závery) rozsudku rozhodcovského súdu a nie je oprávnený rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je
exekučným titulom. Poukázal na § 93b zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, z ktorého vyplýva povinnosť
právneho predchodcu oprávneného predložiť povinnej ako klientovi návrh na uzavretie rozhodcovskej
zmluvy s tým, že povinnej bola daná možnosť neprijať túto zákonom stanovenú ponuku. Poukázal

tiež na ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka a na § 45 ods. 1 písm. c/ zákona č.
244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, z ktorého vyplýva, že súd príslušný na výkon rozhodnutia
alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený
výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak
rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne

nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Z uvedeného zákonného ustanovenia
podľa oprávneného vyplýva, že rozpor s dobrými mravmi je viazaný na plnenie a nie na to, či samotná
zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku, keďže nie každá skutočnosť hodnotená ako neprijateľná
podmienkaspôsobujeajrozporplneniasdobrýmimravmi.Oprávnenýtiežzdôraznil,ževychádzajúczčl.
288 Zmluvy o Európskej únii a Zmluvy o fungovaní Európskej únie, smernice a rozhodnutia nie sú priamo

záväzné pre jednotlivcov, a teda ani pre účastníkov tohto konania. Ďalej uviedol, že predmetná zmluva
o úvere je štandardnou úverovou zmluvou, ktorou bol poskytnutý úver bankou, ktorá bola zriadená
a pôsobí v SR v súlade s ustanoveniami zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a podlieha dohľadu
Národnej Banky Slovenska, nejde teda o žiadny nebankový subjekt. Oprávnený poukázal na viaceré
rozhodnutia všeobecných súdov Slovenskej republiky v obdobných veciach a na nálezy Ústavného

súdu Slovenskej republike a uviedol, že právoplatný rozhodcovský rozsudok predstavuje prekážku
pre opätovné prejednanie veci rovnako ako rozsudok všeobecného súdu. Zdôraznil, že exekučný
súd nedisponuje legitimáciou určovať existenciu, či neexistenciu práva a skúmať podmienky, ktoré
predchádzali vzniku exekučného titulu či konštatovať neprijateľnosť zmluvných podmienok. Súdy v
exekučnom konaní nepreskúmavajú vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizujú svoje

oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Citoval z uznesenia Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 23/2013-8, podľa ktorého hoci je účelom exekučného práva aj
ochrana povinného pred nadmernými zásahmi prostriedkami núteného výkonu rozhodnutia, určite ním
nie je ochrana fyzickej osoby z titulu jej spotrebiteľskej pozície. Jednoducho v takom exekučnom konaní,
o aké ide aj v prerokovávanej veci, nezohráva fakt, že povinný bol v základnom (nachádzacom) konaní

charakterizovaný ako spotrebiteľ, žiadnu právne významnú úlohu. Zastával názor, že rozhodcovská
doložka bola naformulovaná a dojednaná podľa zákona a ako taká nemôže predstavovať neprijateľnú
podmienku.

Súdna exekútorka a povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili, odvolanie bolo doručené súdnej

exekútorke dňa 11.9.2015 a povinnej dňa 10.9.2015.

Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa bolo vydané vyšším súdnym úradníkom a bolo odvolaciemu
súdu predložené na rozhodnutie o odvolaní so stanoviskom sudcu súdu prvého stupňa, že odvolaniu
nemieni vyhovieť v celom rozsahu podľa § 374 ods. 4 O.s.p.

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 a 3
O. s. p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p., pretože nejde o odvolanie podľa § 214ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie (odvolanie smeruje
proti uzneseniu) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Podľa § 219 ods. 2 O. s. p. odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Na
doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného odvolací súd uvádza nasledovné:

V posudzovanom prípade je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským
súdom zriadeným pri Slovenskej bankovej asociácie, Bratislava č. II/2014-1225 zo dňa 30.9.2014,

ktorým bolo povinnej uložené zaplatiť právnemu predchodcovi oprávneného sumu 231,70 eura s
príslušenstvom. Právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a vydať predmetný rozsudok zakladala
rozhodcovská doložka uvedená v článku II. ods. 5 zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru č.
XXXXXXXXXXXXXXX T.zavretej medzi právnym predchodcom oprávneného (VÚB, a.s.) a povinnou
dňa 16.4.2008.

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného
poriadku), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia
vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov,
exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od
doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o
exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

V citovanom ustanovení je vyjadrená zodpovednosť exekučného súdu za vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie, pretože poverenie môže vydať len vtedy, ak žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul sú v súlade so zákonom. Len súlad
všetkých troch uvedených písomností so zákonom umožňuje poverenie udeliť, nesúlad i len jednej z

nich udelenie poverenia vylučuje.

VychádzajúczprávnejúpravyobsiahnutejvExekučnomporiadkujezrejmé,žepovinnosťouexekučného
súdu je dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie, a to v
každom štádiu vedenia exekúcie, na návrh účastníka konania, alebo aj bez takéhoto návrhu a v prípade

zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu,
musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj primerane procesne zareagovať.

Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo posúdiť
aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok

vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, napr. v uznesení zo dňa 9. februára 2012 sp. zn. 3 Cdo 122/2011
Najvyšší súd SR konštatoval, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný
titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či
rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Podobne v uznesení zo

dňa 5. decembra 2012 sp. zn. 6 Cdo 135/2012 uviedol, že ak je právomoc rozhodcovského súdu
závislá od existencie platnej rozhodcovskej zmluvy, exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2
Exekučného poriadku okrem iného zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný
orgánom s právomocou na jeho vydanie. Exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či
rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne.

Ďalej v uznesení zo dňa 21.03.2012 sp. zn. 6 Cdo 1/2012 zdôraznil, že aj keď účastník rozhodcovského
konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej
zmluvy podľa ustanovení Zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň
povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku
v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu

nevykonateľnosť tohto exekučného titulu.

Vposudzovanejvecinebolosporné,žezmluvaoposkytnutíspotrebnéhoúveru uzavretámedziprávnym
predchodcom oprávneného a povinnou je zmluvou o spotrebiteľskom úvere.Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením uvedenej doložky ako neprijateľnej podmienky, lebo dôsledkom
takto formulovanej rozhodcovskej doložky je, že spotrebiteľovi, teda povinnej, je odopretá možnosť

brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak dodávateľ podá žalobu na rozhodcovský súd.
Pre povinnú to znamená povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred súkromnou osobou, ktorú
si dodávateľ už predformuloval v zmluve a na výbere ktorej spotrebiteľ nemal žiadnu účasť. Pritom tak
dôležitá klauzula, akou je dojednanie osoby na rozhodovanie sporu, je skrytá v množstve iných klauzúl
z dôvodu, aby sa nekomplikoval proces založenia sporového procesu podľa predstáv dodávateľa.

Odvolací súd zastáva názor, že ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale
vyplýva zo štandardnej zmluvy, a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana
si svoj osud v tak závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležite
naplánovať, sú plne namieste. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu

preexekučnýtitulvpredmetnomkonaní,znemožňujevoľbouspotrebiteľadosiahnuťrozhodovaniesporu
všeobecným súdom, pretože riešenie sporov z úverovej zmluvy rozhodcovským súdom je dojednané
ako výlučný prostriedok riešenia sporov zo zmluvy, čo je neprijateľné.

Odvolací súd dospel k záveru, že neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc

rozhodcovského súdu na konanie a takto (bez právomoci rozhodcovského súdu) vydaný rozhodcovský
rozsudok, t. j. vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, nemôže byť exekučným titulom. Z
uvedeného vyplýva, že neboli splnené podmienky pre udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Ak oprávnený v podanom odvolaní namietal, že v čase podpisu zmluvy bol právny predchodca

oprávneného (VÚB, a.s.) povinná podľa § 93b zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách ponúknuť klientom
neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné spory budú rozhodnuté
v rozhodcovskom konaní, ani táto odvolacia námietka neobstojí.

Uvedené ustanovenie podľa názoru odvolacieho súdu nijako nezbavovalo právneho predchodcu

oprávneného predložiť povinnej návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy takým spôsobom, aby z neho
bolo dostatočne zrejmé, že povinnej sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať takýto návrh, a
aby bolo z neho tiež zrejmé, že mu boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená
riešenie sporov v rozhodcovskom konaní.

Pokiaľ právny predchodca oprávneného takto nepostupoval, resp. pokiaľ takýto postup nebol
oprávneným doložený listinami pripojenými k návrhu na exekúciu, správne súd prvého stupňa
konštatoval neprijateľnosť rozhodcovskej doložky a správne posúdil rozhodcovský rozsudok ako
nespôsobilý exekučný titul.

Odvolacísúdpretopodľa§219ods.1O.s.p.potvrdiluzneseniesúduprvéhostupňaakovecnesprávne.

Otrováchodvolaciehokonaniaodvolacísúdrozhodolpodľa§224ods.1O.s.p.vspojenísustanovením
§ 142 ods. 1 O. s. p. a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol
v tomto konaní úspešný a ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli.

Rozhodnutieboloprijatésenátomodvolaciehosúdupomeromhlasov3:0(§3ods.9zákonač.757/2004
Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.