Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, February 29, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6CoE/139/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115213417
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Doležajová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4115213417.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 36 432 105, zast. JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., advokátkou so
sídlom Bratislava, Martinčekova 13, proti povinnej: I. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. T., X. XXXX/XX,
o vymoženie 312,80 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Nitra zo dňa 19. 06. 2015 č. k. 19Er/524/2015-16, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Erika Tótha,
so sídlom exekútorského úradu v Nitre, Piaristická 2, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Vychádzal zo zistenia, že súdny exekútor na návrh oprávneného požiadal o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie proti povinnej, pričom za exekučný titul označil rozhodcovský rozsudok sp.

zn. II/2014-2691, vydaný Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v
Bratislave zo dňa 02. 09. 2014. Týmto rozsudkom bola povinná zaviazaná zaplatiť oprávnenému sumu
726,87 eura s úrokom vo výške 18,90 % zo sumy 312,80 eura od 02. 08. 2013 do zaplatenia, s úrokom
z omeškania vo výške 5 % zo sumy 312,80 eura od 02. 08. 2013 do zaplatenia a trovy rozhodcovského
konania vo výške 47 eur do 3 dní od jeho právoplatnosti a tiež zaplatiť oprávnenému trovy právneho
zastúpenia vo výške 78,50 eura do 3 dní. Opierajúc sa o ust. § 41 ods. 2 písm. d/ a § 44 ods. 2 zák. č.

233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok), preskúmal
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul,
a zistil, že tieto sú v rozpore so zákonom. Zmluvný vzťah medzi právnym predchodcom oprávneného
P., a. s. a povinnou, založený Zmluvou o poskytnutí spotrebného úveru zo dňa 08. 06. 2009, posúdil
ako spotrebiteľský úver podľa § 1 ods. 1 a 2, § 2 písm. a/ a b/, § 3 ods. 1 a 2 zák. č. 258/2001 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch, § 25 ods. 1 a 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a

aplikoval naň § 3 ods. 1, § 52 ods. 1 - 4, § 53 ods. 1, 4 písm. r/, 5, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka a Smernicu Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách. Právomoc rozhodcu na rozhodovanie sporu je daná rozhodcovskou doložkou uzatvorenou
medzi oboma stranami v rámci zmluvných dojednaní Zmluvy, v čl. II, bod 4. Podľa tejto doložky
Banka uzavretím tejto zmluvy navrhuje, aby prípadné spory vzniknuté z tohto obchodu boli rozhodnuté
prednostne v rozhodcovskom konaní prostredníctvom stáleho rozhodcovského súdu zradeným v zmysle

zák. č. 510/2002 Z. z. o platobnom styku. Dlžník vyjadruje súhlas s návrhom banky na riešení sporov
stálym rozhodcovským súdom. Ďalej poukázal na Všeobecné obchodné podmienky P., a.s., ktoré sú
neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy, z článku IX, bod 3 vyplýva, že sa zmluvné strany dohodli, že všetky
spory, ktoré by v budúcnosti medzi nimi vznikli z tejto zmluvy, budú rozhodované v rozhodcovskom
konaní v zmysle zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní Stálym rozhodcovským súdom
Asociácie bánk podľa zákona č. 510/2002 Z. z. o platobnom styku. Rozhodcovské konanie sa koná

v sídle rozhodcu a rozhodca rozhoduje vo veci bez ústneho pojednávania, iba na základe písomných
materiálov predložených stranami v lehote stanovenej rozhodcom. Rozhodca môže nariadiť ústnepojednávanie, ak nebude považovať predložené listiny za dostačujúce. Písomnosti v rozhodcovskom
konaní zasiela rozhodca stranám na adresu, ktorú strana uviedla, alebo jej zvolenému právnemu
zástupcovi. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak adresát písomnosť odmietol prevziať alebo keď si

ju ako poštovú zásielku aj napriek oznámeniu pošty nevyzdvihol. Rozhodcovský rozsudok je konečný
a záväzný a dňom doručenia nadobúda účinok právoplatného súdneho rozhodnutia. Banka a dlžník
vyhlasujú, že sa dobrovoľne podriadia rozhodnutiu rozhodcu. Táto rozhodcovská doložka je súčasťou
zmluvy a zaväzuje právnych nástupcov obidvoch zmluvných strán. Zánik zmluvy sa nedotýka tejto
rozhodcovskej doložky, ktorá je jej súčasťou. Dospel k záveru, že rozhodcovská doložka, ktorá je

súčasťou obsahu formulárovej zmluvy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nakoľko spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľky tým, že
znemožňuje spotrebiteľke zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli
dodávateľa. Naviac rozhodcovskú doložku si spotrebiteľka osobitne nevyjednala, mohla len zmluvu
ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým úverovým podmienkam, a teda i rozhodcovskému
konaniu. Súd považoval rozhodcovskú doložku uvedenú v zmluvných dojednaniach Zmluvy, ako aj

tú podmienkach pre úver, ktoré tvoria súčasť Zmluvy, za neprijateľnú podmienku v zmysle § 53
ods. 1 Občianskeho zákonníka. Rozhodcovskú doložku považoval za neprijateľnú, pretože nebola
spotrebiteľkou osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľku sa podrobiť výlučne rozhodcovskému konaniu.
Súd zároveň svoj názor o neprimeranej povahe rozhodcovskej doložky oprel aj o judikatúru Európskeho
súdneho dvora (C-240/98, C-168/2005, C-243-2008). V intenciách ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku

žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený z dôvodov podľa §
205 ods. 2 písm. a/, d/, e/ a f/ OSP a § 221 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ OSP a žiadal, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie vyhovie alebo alternatívne, aby napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie. Dôvodil, že súd prvého stupňa prekročil zákonné limity pre skúmanie žiadosti o
vydanie poverenia tým, že skúmal aj iné listiny ako pripúšťa výslovné znenie § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku. Súd bol podľa neho oprávnený skúmať a vykonať ako dôkazy výlučne žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Zdôraznil, že

prekročenímzákonnýchlimitovpreskúmanieexekučnéhotitulu§45ods.1a2Zákonaorozhodcovskom
konaní a prekážky rozsúdenej veci a skúmaním rozhodcovskej doložky, súd prvého stupňa dospel
k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci samej. Okrem iného poukázal aj na nedostatočné zdôvodnenie
vydaného uznesenia. Uviedol, že ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, súdom príslušným
na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu nie je vecne príslušný vo veci konať ako súd vyššej inštancie

alebo ako kasačný súd, či súd konajúci o opravnom prostriedku, ale len ako tzv. exekučný súd. Z povahy
veci teda nie je možné priznať exekučnému súdu väčší rozsah vecnej preskúmavanej pôsobnosti, než
akou v prospech uvedenej interpretácie nesvedčia len jazykové, logické, axiologické a systematické
dôvody, ale aj premenné historického výkladu. Mal za to, že o platnosti rozhodcovskej doložky rozhoduje
rozhodcovskýsúd,apretoprekážkarozsúdenejvecibránitomu,abybolaopätovneposúdená.Namietal,

že súd svojim konaním nerešpektoval ust. § 35, § 40 a nasl. zákona č. 244/2002 Z. z. a na podporu
svojich tvrdení poukázal na nálezy Ústavného súdu II. ÚS 499/2012 a PL. ÚS 21/08. Zdôraznil, že v
zmysle ustanovenia čl. VIII. bodu 3 Všeobecných obchodných podmienok, P., a. s. postupovala v súlade
s § 93b zákona o bankách, ktorý jej ukladá povinnosť ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky
s tým, že v predmetnom bode je klientovi daná možnosť neprijať túto zákonom stanovenú ponuku,

pričom klient rozhodcovskú doložku neodmietol. Nesúhlasil preto s tým, že súd zamietol poverenie z
dôvodu, že exekučný titul bol vydaný v rozhodcovskom konaní, opomenúc tú skutočnosť, že oprávnený
je zo zákona povinný klientovi ponúknuť návrh rozhodcovskej doložky. Tiež uviedol, že súd nesprávne
aplikoval ust. § 53 ods. 4 OZ, porušil § 153 ods. 1 OSP a nijako sa nevysporiadal s odlišným právnym
názorom, ktorý majú iné súdy toho istého stupňa alebo samotný exekučný súd. V súvislosti s aplikáciou

sekundárneho práva EÚ a judikatúry Súdneho dvora EÚ mal za to, že záver o neplatnosti rozhodcovskej
doložky nemožno oprieť o smernicu č. 93/13/EHS, keďže ide výlučne o akt sekundárnej povahy a
jeho priamy normatívny význam pre výklad národného zákona je výlučne indikatívny, nie interpretačný.
V súvislosti s neprijateľnosťou rozhodcovskej doložky taktiež nie je možné brať do úvahy judikatúru
Súdneho dvora EÚ, keďže sa vzťahuje na rozhodcovské doložky všeobecne, alebo rozhodcovské

doložky v spotrebiteľských zmluvách, nie však voči jednotlivcom - a teda ani voči účastníkom tohto
konania. Záverom uviedol, že súdy svojim konaním neprimerane zvýhodňujú povinnú v exekučnom
konaní, a to len na základe postavenia spotrebiteľa. V tomto smere argumentoval dôvodmi uvedenými
v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 23/2013. Uzavrel, že exekučný súdmu svojim postupom znemožnil uplatniť svoje právo priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa v
zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku.

Povinná sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrila.

Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) prejednal odvolanie
oprávneného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru,
že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Predmetom tohto konania je žiadosť súdneho exekútora JUDr. Erika Tótha, so sídlom Exekútorského
úradu v Nitre, Piaristická 2, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, predloženej súdu prvého
stupňa dňa 30. 04. 2015. Spolu s ňou bol predložený i návrh oprávneného, ktorým sa domáha od
povinnej vymoženia sumy 312,80 eura s príslušenstvom a exekučný titul, ktorým je rozhodcovský
rozsudok sp. zn. II/2014-2691, vydaný Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie so

sídlomvBratislavezodňa02.09.2014,ktorýnadobudolprávoplatnosťdňa05.12.2014avykonateľnosť
dňa 08. 12. 2014. Súčasťou spisu je i Zmluva o poskytnutí spotrebného úveru č. XXXXLCLXXXXXXXX,
uzatvorená medzi právnym predchodcom oprávneného P., a. s. a povinnou dňa 08. 06. 2009 a
Všeobecné obchodné podmienky P., a. s., na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám -
občanom (VOP).

Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak
priznáva právo, zaväzuje k povinnosti, alebo postihuje majetok.

Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských
komisií a zmierov nimi schválených (§ 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku).

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 243d ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01. 01. 2015, Exekučné konanie na
podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor
spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu,4ead) vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať
len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného

po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva
účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.

Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01. 01. 2015, na exekučné konania
začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v

rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu,
4ead/ a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

Podľa 53 ods. 1 veta prvá, ods. 5 Obč. zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Exekučný poriadok pre začatie exekúcie, ako aj na jej ďalší priebeh, vyžaduje splnenie zákonom
stanovených podmienok, ktoré sú procesného a hmotnoprávneho charakteru. K procesným
podmienkam exekúcie patria spôsobilosť účastníkov, právomoc a príslušnosť súdu, ako i spôsobilý

návrh a listina, o ktorej oprávnený tvrdí, že je vykonateľným exekučným titulom. Všetky ostatné
predpoklady exekúcie sú predpokladmi hmotnoprávnymi, ktorých nedostatok síce nebráni začatiu a
pokračovaniu exekučného konania, ale bráni prípustnosti samotnej exekúcie. Keďže ust. § 44 ods. 2
Exekučného poriadku zakotvuje pre exekučný súd povinnosť už pri rozhodovaní o udelení povereniana vykonanie exekúcie preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom, je preto povinný aj v tejto
fáze konania prihliadnuť na to, či sú tu dôvody neprípustnosti exekúcie vykonávanej na základe
rozhodcovského rozsudku. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie

poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde
najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný
(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13.10.2011 sp. zn. 3Cdo/146/2011).

Vdanejvecinietsporuotom,žeprávnymzákladomzmluvnéhovzťahuúčastníkovjezmluvaoposkytnutí

spotrebného úveru č. XXXXLCLXXXXXXXX, uzatvorená medzi právnym predchodcom oprávneného
P., a. s. a povinnou dňa 08. 06. 2009. Nepochybne ide o zmluvu spotrebiteľskú podľa § 52 ods. 1
Občianskeho zákonníka, uzatvorenú štandardným formulárovým systémom, a preto ju bolo potrebné
podrobiť súdnej kontrole a zisťovať, či plnenie uplatnené v tomto konaní sa nevymáha na základe
neprijateľnej zmluvnej podmienky v nej obsiahnutej tak, ako to správne učinil i súd prvého stupňa. Tento
v potrebnom rozsahu vykonal dokazovanie, na základe ktorého správne zistil skutkový stav veci a túto

i správne právne posúdil. Keďže odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením jeho
rozhodnutia, využijúc postup podľa § 219 ods. 2 OSP sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti
dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a na ne v podrobnostiach ďalej poukazuje.

Reagujúc na námietky odvolateľa uvádzané v jeho odvolaní odvolací súd osobitne poukazuje na

ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorého závery sa v otázke skúmania
platnosti rozhodcovskej doložky považujú za konštantné. Uznesením zo dňa 09. 02. 2012 sp. zn.
3Cdo/122/2011 Najvyšší súd zaujal stanovisko, podľa ktorého pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie
exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a
zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej, resp. platnej

rozhodcovskej zmluvy. Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (v spotrebiteľskej veci) súdy v
exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizovali svoje
oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to z ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť,
či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
zo dňa 21. 03. 2012 sp. zn. 6Cdo/1/2012).

Odvolací súd nezistil ani vadu konania podľa § 205 ods. 2 písm. a/ OSP v spojení s § 221 ods.
1 písm. d/ OSP, nakoľko zo spisu nevyplýva ani, že by v exekučnom konaní bolo už rozhodnuté.
Exekučný súd nerozhodoval o rovnakej žiadosti toho istého súdneho exekútora na udelenie poverenia
na vykonanie identickej exekúcie týkajúcej sa rovnakých účastníkov. K tvrdeniu oprávnenej, že jej bola

odňatá možnosť konať pred súdom odvolací súd dodáva, že v štádiu, pri ktorom súd skúma žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul (§
44 EP) v tomto štádiu súd nevykonáva dokazovanie, postačuje totiž, aby boli rozhodujúce skutočnosti
dostatočneosvedčenéokolnosťamivyplývajúcimizospisu,vrátanedonehozaloženýchlistín.Vzhľadom
na uvedené, oboznamovanie sa s obsahom listín, ktoré je zamerané na posúdenie splnenia podmienok

konania a predpokladov pre vyhovenie žiadosti súdneho exekútora o poverenie na vykonanie exekúcie,
nemusívykonávaťnapojednávaní.Súdprizastavení exekúcieskúmaexistenciudôvodovnazastavenie
exekúcie. Ak je na zistenie dôvodov potrebné vykonať dokazovanie, exekučný súd je povinný nariadiť
za tým účelom pojednávanie. Ak je však možné rozhodnúť iba na základe právneho posúdenia veci bez
vykonávania dokazovania, pojednávanie nie je potrebné. Exekučné konanie má charakter sporového

konania, ktorý sa prejavuje iba v riešení prípadnej spornej otázky medzi oprávneným a povinným,
či možno vykonávať exekúciu. O tejto otázke rozhoduje exekučný súd v 3 rovinách, a to ako spor
o začatí exekúcie, spor o zastavení exekúcie a odklad exekúcie. Podľa názoru odvolacieho súdu v
danom prípade prvostupňový súd nemal dôvod vo veci nariadiť pojednávanie, vykonávať dokazovanie
na pojednávaní, preto ani túto vadu konania namietanú odvolateľkou odvolací súd nezistil.

Z hľadiska skutkového stavu v súdenej veci nepochybne bolo preukázané, že účastníci konania dňa 08.
06. 2009 uzatvorili zmluvu o poskytnutí spotrebného úveru, ktorá v čl. II bod 4 obsahuje rozhodcovskú
doložku,vzmyslektorej"Bankauzavretímtejtozmluvynavrhuje,abyvprípadnýchsporoch,vzniknutých
z tohto obchodu, bolo rozhodnuté prednostne v rozhodcovskom konaní prostredníctvom stáleho

rozhodcovskéhosúdu,zriadenéhovzmyslezákonač.510/2002Z.z.oplatobnomstyku.Dlžníkvyjadruje
súhlas s návrhom banky na riešenie sporov stálym rozhodcovským súdom". Neoddeliteľnou súčasťou
zmluvy boli i VOP, ktoré z čl. IX Záverečné ustanovenia bod 3 obsahujú tiež rozhodcovskú doložku
v znení citovanom vyššie. I podľa názoru odvolacieho súdu takto dojednaná rozhodcovská doložkauvedení v samotnej Zmluve o poskytnutí spotrebného úveru, ako aj vo VOP, je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou a s poukazom na ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka tým i absolútne neplatnou,
keďže celkom zjavne spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán,

a to v neprospech spotrebiteľky. Táto podmienka nebola so spotrebiteľkou individuálne dojednaná a
celkom zjavne spotrebiteľka nemala reálnu možnosť ju ovplyvniť, resp. toto dojednanie vylúčiť. Sú preto
namieste obavy, že povinná si z takéhoto fakticky nerovnovážneho vzťahu ďalší postup vo veci, akým
je rozhodcovský proces, nedokázal náležite uvedomiť, pričom naviac ani nemala iný výber vzhľadom
na splynutie rozhodcovskej doložky s ostatnými štandardnými podmienkami, zmluvu ako celok buď

odmietnuť, alebo prijať a zároveň podrobiť sa všetkým všeobecným obchodným podmienkam, a teda
aj rozhodcovskému konaniu. Významnou je i skutočnosť, že podmienka bola paušálnym spôsobom
v zmluve zakotvená ešte pred vznikom samotnej zmluvy i napriek tomu, že má zásadný dopad na
vzťahy medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Je notorietou, že v spotrebiteľských veciach zvlášť vznikajú
pochybnosti o objektívnosti rozhodcovského procesu s ohľadom na ochranu spotrebiteľa ako slabšiu
stranu v konaní, pričom i ostatné podmienky rozhodcovského konania sú skôr len indikátorom, do

akých polôh môže viesť dojednávanie rozhodcovského konania so slabšou stranou zmluvného vzťahu.
Je preto dôvodný záver, že takto formulovaná rozhodcovská doložka je neplatná, ako už bolo vyššie
uvedené.Pokiaľtedaprávomocrozhodcovskéhosúdubolazaloženánaabsolútneneplatnomzmluvnom
dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a
nemôže byť (a to ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči

povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne
podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil tak, ako je uvedené v enunciáte tohto rozhodnutia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.