Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 25, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/332/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7712216059
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7712216059.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudcov JUDr.
Ota Jurča a JUDr. Anny Slovinskej v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pribinova 25, zast. advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova
4 proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,
so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu

proti rozsudku Okresného súdu Michalovce č.k. 16C/222/2012-59 zo dňa 12.12.2014

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Michalovce (ďalej aj súd prvého stupňa alebo súd) rozsudkom označeným v záhlaví
zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal náhrady škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu mala byť
spôsobenánesprávnymúradnýmpostupomOkresnéhosúduMichalovcevexekučnomkonanívedenom
pod sp. zn. 22Er/236/2011, ktorý spočíva v tom, že súd nerozhodol o udelení poverenia na vykonanie
exekúcie v zákonnej lehote 15 dní v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (ďalej len Exek.

poriadok). Žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že v konaní na tomto súde vedenom pod sp. zn.
22Er/236/2011 bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora JUDr.
Rudolfa Krutého doručená súdu dňa 18.5.2011. V návrhu oprávnený - Pohotovosť s.r.o. Bratislava,
Pribinová 25, požiadal o vykonanie exekúcie proti povinnej R. S., na základe exekučného titulu

- Rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu, zo dňa 10.2.2011, sp. zn. : SR14593/10. Týmto
rozsudkom bola povinnej uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému, ako žalobcovi, sumu 781,23 eura s
príslušenstvom. K žiadosti je pripojený návrh na vykonanie exekúcie, zmluva o úvere medzi dlžníkom
Hajnalkou S. a veriteľom - Pohotovosť s.r.o. , Pribinová 25, Bratislava. Exekúcia bola zastavená
uznesením zo dňa 20.11.2013.

Právne súd posudzoval vec podľa ust. §§ 3,5,6,9,15,17 a 19 zák. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za

škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov a dospel k záveru, že žaloba
niejedôvodná.Žalobcasadomáhalnáhradyškodyztohodôvodu,žesúdnevydalpovereniev15.dňovej
lehote určenej v ustanovení § 44 ods. 1 Exekučného poriadku, a preto žalobca tvrdil, že vznikli prieťahy
v exekučnom konaní. Z exekučného spisu mal súd za preukázané, že o žiadosti súdneho exekútora bolo
rozhodnuté 20.11.2013 a to tak, že exekúcia bola zastavená a proti tomuto uzneseniu podal oprávnený
odvolanie, o ktorom sa rozhoduje na Krajskom súde v Košiciach ako na odvolacom súde. Žiadosť

bola doručená 18.5.2011, a rozhodnuté o nej bolo zastavením exekúcie dňa 20.11.2013, a proti tomuto
uzneseniu podal oprávnený odvolanie, súd teda konal riadne, a z vyššie uvedeného vyplýva, že súd v
tomto prípade nebol nečinný. Lehota 15 dní podľa zákona plynie iba od doručenia žiadosti o udeleniapoverenia, ktorá nemá žiadne vady. Nárok žalobcu na náhradu škody, nebol uplatnený v súlade s
podmienkami na uplatnenie tohto nároku podľa zák. č. 514/2003 Z.z., a preto nie je daný ani samotný
základ jeho nároku. Súd sa z uvedeného dôvodu nezoberal správnosťou vyčíslenia výšky náhrady

škody, či výšky nemajetkovej ujmy, ktorú žalobca požadoval a návrh, ako neopodstatnený, zamietol.
Ďalším dôvodom, pre ktorý bol návrh zamietnutý je to, že žalobca nepreukázal splnenie hmotnoprávnej
podmienky uplatnenia nároku na náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z.z., pred súdom, a to
podmienku predbežného prerokovania nároku pred príslušným orgánom. V návrhu žalobca síce uviedol,
že v súlade s ustanovením § 15 ods. 1 Zák. č. 514/2003 Z.z., písomnou žiadosťou požiadal žalovanú o

predbežné prerokovanie jeho nároku, ale do spisu nepredložil žiadny dôkaz o tom, že takýto nárok si u
žalovanej uplatnil, a kedy, a dokazovanie odkázal na spis Ministerstva spravodlivosti SR. Žalovaná síce
nepoprela, že jej žalobca návrh adresoval, avšak uviedla, že návrh vykazoval množstvo nedostatkov,
spočívajúcich v jeho všeobecnosti a neurčitosti, neuvedení relevantných informácií týkajúcich sa výšky
náhrady škody, neuvedení súdnych konaní, ktorých sa nárok mal týkať a pod. Nemožno akceptovať, aby
doručenie žiadosti o predbežné prerokovanie návrhu dokazoval súd, alebo žalovaná. Súd ďalej mal za

preukázané, že skutkové tvrdenia žalobcu o nevydaní poverenia alebo rozhodnutia o žiadosti o udelenie
poverenia, v zákonom stanovenej lehote, od ktorých odvodzoval svoj nárok na náhradu škody podľa
ustanovenia § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z., sa nezakladajú na pravde. Vzhľadom na vyššie uvedené,
ako aj z dôvodu nepreukázania tvrdeného nesprávneho úradného postupu súdu, ktorý mal spočívať v
prieťahoch v súdnom konaní - nerozhodnutí o žiadosti o udelenie poverenia v lehote 15 dní podľa § 44

ods. 2 Exek. poriadku dospel k záveru, že základ nároku nie je daný, z ktorého dôvodu žalobu zamietol.

O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a keďže žalovaná nepreukázala vznik trov
konania, ich náhradu jej súd nepriznal.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. § 205 ods.
2 písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f/, g/ a h/ O.s.p., § 205 ods. 2 písm. c/, d/, e/ a f/
O.s.p. a navrhol zrušiť rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vytýkal súdu, že
prejednal vec v jeho neprítomnosti, hoci preto neboli splnené podmienky v zmysle ust. § 101 ods. 2
O.s.p. Uviedol, že požiadal o zrušenie pojednávania, uviedol dôležité dôvody a predložil listiny spájané

s označenými dôvodmi. Pokiaľ súd prejednal za týchto okolností vec v jeho neprítomnosti, odňal mu tým
právo konať pred súdom. Namietal ďalej, že vo veci rozhodol vylúčený sudca. Meritórne rozhodnutie
vo veci neprichádzalo do úvahy aj preto, že súd v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o zamietnutí
návrhu žalobcu na prerušenie konania podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p., proti ktorému pripustil
odvolanie. V čase rozhodnutia o zamietnutí žaloby nebolo právoplatne rozhodnuté o zamietnutí návrhu

na prerušenie konania. Žalobca tvrdí, že nemal možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam žalovanej, z ktorých
súd pri svojom rozhodnutí vychádzal, nemal možnosť vyjadriť sa ani k dôkazom, ktoré súd vykonal a
založil na nich svoje rozhodnutie a tým došlo k porušeniu zásady kontradiktórnosti konania a práva
žalobcu na súdnu ochranu. Nemal možnosť vyjadriť sa k skutkovým a právnym otázkam veci. Sám
nemal možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Namietal ďalej, že vo veci nebolo možné

rozhodnúť bez nariadenia pojednávania, lebo bolo potrebné vo veci vykonať dokazovanie listinami
založenými v exekučnom spise a za stavu, kedy sa žalovaná vôbec nevyjadrila k podanej žalobe, mal
súd umožniť žalobcovi uplatňovať svoje stanoviská k skutkovým, ale aj právnym otázkam, nastoleným
samotným súdom v súvislosti s nesprávnym úradným postupom a výškou spôsobenej škody. Vytýkal
súdu, že vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia rozhodnutia poznateľný

a nie je zrejmé, či išlo o listiny založené v exekučnom spise. Aj k týmto dôkazom získaným z vlastnej
iniciatívysúdommalmaťžalobcamožnosťvyjadriťsa.Súdbeznariadeniapojednávaniadoplnilskutkový
základ dokazovaním, ktorého obsah a rozsah si určil sám a následne meritórne rozhodol. Nakoniec
vytýkal nepreskúmateľnosť rozhodnutia v časti rozhodovania o skutočnej škode, kedy súd sa zaoberal
len škodou, ktorá mala súvisieť so správou pohľadávky počas nečinnosti súdu a ignoroval tvrdenia

žalobcu o škode, ktorá vznikla z titulu udržiavania a správy informačného systému a z titulu výdajov
na administratívne spracovanie textov urgencií, publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií a na
poštové a telekomunikačné výdavky. Z rozsudku súdu nie je zrejmá úvaha, na základe ktorej dospel k
presvedčeniu, že majetková škoda nevznikla. Rovnako chýbajú dôvody aj pri nemajetkovej ujme. Podľa
jeho názoru súd odôvodnil svoje rozhodnutie úplne rovnakými dôvodmi opísanými tými istými vetami ako

v iných rozhodnutiach, v ktorých vystupuje žalobca a žalovaná, avšak v ktorých bol rozdielny skutkový
dej a teda aj skutkový základ. Vytýkal tiež súdu, že nebol poučený podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p., pričom
hodlal predložiť na pojednávaní dôkazy o výške škody. Nakoniec namietal, že súd nevysvetlil svoj záver,
že nedošlo k porušeniu práva žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Sám pritom zistil,že o návrhu nebolo rozhodnuté v zákonnej lehote a pre tento nesprávny úradný postup nenašiel žiaden
objektívny dôvod. Takto je jeho rozhodnutie vnútorne rozporné. Zo všetkých týchto dôvodov navrhol
zrušiť rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalovaná zostala v odvolacom konaní nečinná.

Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou
osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle

ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a z hľadísk uplatnených
odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. a/, c/, d/, e/ a f/ O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu
nie je možné vyhovieť.

Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

RozsudokbolverejnevyhlásenýnaKrajskomsúdevKošiciachdňa25.2.2016o9.10hod.,pričommiesto
a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach
dňa 18.2.2016 v zmysle ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p.

Žalobca v odvolaní uvádza všetky odvolacie dôvody, okrem odvolacieho dôvodu podľa ust. § 205 ods.

2 písm. b/ O.s.p., t.j. v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. f/, g/, h/, súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci.

Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. je daný vtedy, ak v konaní došlo k vadám
uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. Žalobca konkrétne namieta, že postupom súdu mu bola odňatá možnosť
konať pred súdom, pretože súd pojednával v jeho neprítomnosti, hoci preto neboli splnené podmienky v

zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p., vo veci rozhodoval vylúčený sudca a súd nesprávne právne vec posúdil
tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Odňatím možnosti konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) je potrebné rozumieť taký procesný
postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania odnímajú tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva.

Vo všeobecnosti ide o taký postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných
práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených
záujmov. K odňatiu možnosti pred súdom konať dochádza tiež vtedy, keď súd vec prejedná a rozhodne
v neprítomnosti účastníka konania, hoci nie sú preto splnené podmienky vyplývajúce z ust. § 101 ods.
2 O.s.p.

Súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na
pojednávanie ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti
takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy (§ 101 ods. 2 O.s.p.).

Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že predpokladom uskutočnenia pojednávania
a rozhodnutia v neprítomnosti účastníkov je riadne predvolanie účastníka na pojednávanie, ktorý sa
nedostaví a ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania.

Predvolanie na pojednávanie sa musí účastníkom doručiť tak, aby mali dostatok času na prípravu,

spravidla najmenej päť dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať (§ 115 ods. 2 O.s.p.).

V prejednávanej veci z obsahu spisu je preukázané splnenie podmienok pre pojednávanie súdu dňa
12.12.2014 v neprítomnosti účastníkov, preto ak súd vec prejednal a rozhodol na tomto pojednávaní v
neprítomnosti účastníkov, neodňal tým žalobcovi (ani žalovanej) právo konať pred súdom.

Z obsahu spisu je zrejmé, že predvolanie na pojednávanie na deň 12.12.2014 bolo doručené právnemu
zástupcovi žalobcu dňa 26.11.2014 a žalovanej tiež dňa 26.11.2014.Bola tak zachovaná lehota na prípravu pojednávania v zmysle citovaného ustanovenia § 115 ods. 2
O.s.p..

Dňa 5.12.2014 bol súdu doručený návrh na zrušenie nariadeného pojednávania z dôvodu objektívneho
porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu, v ktorej uviedol, že nesúhlasí s rozhodnutím krajského
súdu o nevylúčení sudcov Okresného súdu Michalovce z prejednávania a rozhodovania v tejto veci
a trval na tom, že objektívna námietka porušenia nestrannosti je dôvodná. Zároveň navrhla prerušiť
konanie podľa § 109 ods. 2 písm. c/ Os.p..

Žalobca ani jeho právny zástupca sa pojednávania nezúčastnili, svoju neúčasť neospravedlnili a keďže
o nevylúčení zákonného sudcu už bolo rozhodnuté nadriadeným súdom, pričom toto rozhodnutie je
právoplatné, nepovažoval súd žalobcom tvrdený dôvod za dôležitý v zmysle ust. § 119 O.s.p., a
preto vec prejednal v neprítomnosti účastníkov. Žalovaná sa z neúčasti ospravedlnila a súhlasila s
prejednaním a rozhodnutím veci v jej neprítomnosti. Na tomto pojednávaní súd oboznámil výsledky

prípravy pojednávania a vykonal dokazovanie obsahom listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou tohto
spisu, ako aj oboznámením spisu sp. zn. 22Er/236/2011 Okresného súdu Michalovce. Následne poučil
účastníkov podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p., vyhlásil dokazovanie za skončené a vyhlásil rozsudok.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že nebol naplnený odvolací dôvod v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. a/

v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., teda postupom súdu, keď vec prejednal v neprítomnosti
žalobcu,nebolamuodňatámožnosťkonaťpredsúdom,pretožepretentopostupbolisplnenépodmienky
vzmysleust.§101ods.2O.s.p..Zároveňbolovyvrátenétvrdeniežalobcuvodvolaní,žehosúdnepoučil
podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p. a tým mu znemožnil realizáciu jeho procesného práva navrhovať dôkazy.

Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. g/ O.s.p. je daný
vtedy, ak vo veci rozhodoval vylúčený sudca.

V prejednávanej veci tento odvolací dôvod nie je naplnený, pretože zákonný sudca nebol vylúčený
z prejednávania a rozhodovania v tejto veci, o čom bolo rozhodnuté uznesením Krajského súdu v

Košiciach zo dňa 19.10.2012 č.k. 6NcC/52/2012-66, a to v konaní Okresného súdu Michalovce sp.
zn. 16C/133/2012, s ktorým konaním bolo spojené aj konanie v tejto prejednávanej veci (sp. zn.
16C/222/2012).

Za situácie, že bolo právoplatným rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 16 O.s.p.

rozhodnuté o tom, že zákonný sudca nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania v tejto veci, nie je
náležitá námietka žalobcu, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca.

Aj pokiaľ ide o ostatné žalobcom namietané odvolacie dôvody v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. c/, d/, e/
a f/ O.s.p., odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy
skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli a ani nevyšli za
konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho

hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až §
135 O.s.p., alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité
zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok vo veci nie je ani nepreskúmateľný a nebola zistená
ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav,
vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny
právny záver, preto odvolací súd jeho rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 219 O.s.p. potvrdil.

Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu prvého
stupňa, v zmysle ktorého neboli splnené podmienky zodpovednosti žalovanej za škodu v zmysle
zákona 514/2003 Z.z., ktorá mala byť spôsobená žalobcovi tvrdeným nesprávnym úradným postupomOkresného súdu Michalovce v konaní vedenom na tomto súde pod sp.zn.22Er/236/2011, z ktorého
dôvodu základ nároku nie je daný.

Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynul záver, že Okresný súd Michalovce sa v konaní
vedenom pod sp. zn. 22Er/236/2011 nedopustil nesprávneho úradného postupu tým, že nerozhodol o
žiadosti o udelenia poverenia v lehote 15 dní od jej doručenia súdu, a to vzhľadom na skutočnosť, že
vo vyššie uvedenom konaní exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok, na ktorý sa lehota 15 dní
pre vydanie poverenia nevzťahovala v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exek. poriadku v spojení s ust. § 41 ods.

2 písm. d/ Exek. poriadku

Podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na
podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení
neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu; táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/ (notárske zápisnice a vykonateľné
rozhodnutia rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených - poznámka
odvolacieho súdu). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom,

žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je
prípustné odvolanie.

Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že lehota 15 dní je určená na vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie v prípade, že súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia alebo návrhu na

vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. V ostatných prípadoch, t.j. ak takýto rozpor
súd zistí, nie je viazaný lehotou 15 dní a nie je ani povinný v tom prípade vydať poverenie pre exekútora.
Naopak v tom prípade musí takúto žiadosť o udelenie poverenia zamietnuť. Určená lehota 15 dní však
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/, a teda ak ide o notárske zápisnice, ktoré
obsahujú právny záväzok a ak ide o vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských súdov a rozhodcovských

komisií a zmierov nimi schválených.

V prejednávanej veci exekučným titulom je práve rozhodcovský rozsudok, z ktorého dôvodu súd
nebol viazaný lehotou 15 dní, a preto nedodržanie vyššie uvedenej lehoty, ktorá sa nevzťahuje na
prejednávanú vec, nemôže mať za následok nesprávny úradný postup súdu.

Je pravdou, že rozhodcovský rozsudok ako samostatný exekučný titul bol do zákona č. 233/1995 Z.z.
zapracovaný na základe novely č. 102/2011 účinnej od 1.6.2011, ako však vyplýva z dôvodovej správy
k tomuto zákonu, išlo iba o odstránenie interpretačných pochybností ust. § 41 ods. 2 písm. d/ Exek.
poriadku, kde ako exekučný titul boli dovtedy uvedené rozhodnutia rozhodcovských komisií a nie súdov.

Zákonodarca v dôvodovej správe vysvetľuje, že rozhodcovský rozsudok je exekučným titulom podľa ust.
§ 41 ods. 2 písm. d/ Exek. poriadku, a preto rozhodcovský rozsudok nemôže byť chápaný ako exekučný
titul v zmysle ust. § 41 ods. 1 Exek. poriadku v nadväznosti na ust. § 35 Zákona o rozhodcovskom
konaní ani pred novelou ust. § 41 ods. 2 Exek. poriadku, pretože sám zákonodarca vysvetlil, že jeho
úmyslom bolo pod exekučné tituly uvedené v ust. § 41 ods. 2 písm. d/ zahrnúť rozhodnutia všetkých

rozhodcovských konaní, a to či už súdov alebo komisií. Rozhodcovský rozsudok bol teda exekučným
titulom v zmysle ust. § 41 ods. 2 písm. d/ Exek. poriadku aj do 31.5.2011, aj keď to nebolo výslovne
uvedené v znení citovaného ustanovenia.

Je treba konštatovať, že aj za situácie, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, ako aj

za situácie, že súd zistí rozpor exekučného titulu so zákonom, je povinný rozhodnúť v primeranej
lehote. Vzhľadom na znenie ust. § 9 ods. 2 zákona 514/2013 Z.z. od 1.1.2013, teda aj v čase
rozhodovania súdu prvého stupňa, však otázku prieťahov môže súd posudzovať len vychádzajúc z
výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenia vybavenia sťažnosti na prieťahy, z
právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa

dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného
rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o
ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd SR konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bezzbytočných prieťahov. Žalobca nepreukázal existenciu žiadneho relevantného rozhodnutia, ktorým by
bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov ani nepreukázal,
že by jeho sťažnosť na prieťahy v konaní bola vybavená spôsobom, z ktorého by existencia prieťahov

bola preukázaná.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov záver súdu prvého stupňa o nepreukázaní nesprávneho
úradného postupu Okresného súdu Michalovce v konaní vedenom na tomto súde pod sp. zn.
22Er/236/2011, a teda záver o nesplnení podmienok pre zodpovednosť žalovanej za vznik škody

žalobcovi v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z., je vecne správny.

Vzhľadom na správny záver súdu, že v danom prípade nie je daný základ nároku, nebolo povinnosťou
súdu skúmať výšku škody a nemajetkovej ujmy a vykonávať v tomto smere dokazovanie. Nenáležitá
je preto odvolacia námietka žalobcu o nepreskúmateľnosti rozhodnutia v časti náhrady škody a
nemajetkovej ujmy, ako aj všetky ostatné odvolacie námietky, týkajúce sa tejto otázky.

K ostatným odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza nasledovné :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom nerozhodoval o zamietnutí návrhu žalobcu na prerušenie
konania, preto odvolacie námietky vzťahujúce sa k tomuto rozhodnutiu sú bez právneho významu.

Pokiaľ žalobca namieta, že nemal možnosť vyjadriť sa k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil na nich
svoje rozhodnutie, k tomu odvolací súd uvádza, že tohto práva sa vzdal sám tým, že sa nedostavil na
pojednávanie, na ktoré bol riadne predvolaný a ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho odročenie.
Na tomto pojednávaní bolo pritom vykonané dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, ktoré sú

obsiahnuté v spise, ako aj oboznámením celého obsahu spisu Okresného súdu Michalovce sp. zn.
22Er/236/2011 a pokiaľ by sa žalobca bol tohto pojednávania zúčastnil, mal možnosť sa k vykonaným
dôkazom vyjadriť a realizovať aj svoje ďalšie procesné práva spojené s účasťou na pojednávaní, vrátane
možnostivyjadriťsakskutkovýmaprávnymotázkamvecianavrhnúťdôkazynapodporusvojichtvrdení.
Je teda zrejmé, že zásada kontradiktórnosti konania a ani právo žalobcu na súdnu ochranu porušené

neboli.

Nenáležitá je námietka žalobcu, že v danej veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania,
keďže súd rozhodol vo veci na pojednávaní za splnenia podmienok v zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p.,
ako aj ostatných zákonných podmienok tak, ako už bolo uvedené vyššie.

Rovnako nenáležitá je aj námietka o vykonaní dokazovania listinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia
rozhodnutia poznateľný. Z odôvodnenia rozsudku nepochybne vyplýva, že súd vykonal dokazovanie
listinami obsiahnutými v spise Okresného súdu Michalovce sp. zn. 22Er/236/2012 a tento záver
nepochybne vyplýva aj zo zápisnice o pojednávaní.

K námietke žalobcu, že súd odôvodnil svoje negatívne rozhodnutie úplne rovnakými dôvodmi, opísanými
tými istými vetami ako v iných svojich rozhodnutiach odvolací súd uvádza, že takýto postup súdu nie
je vylúčený, pokiaľ ide o konanie medzi rovnakými účastníkmi a s rovnakým skutkovým základom a
nakoniec sám žalobca podáva rovnaké odvolania vo všetkých veciach tých istých účastníkov konania

a o tom istom predmete konania bez zohľadnenia rozdielnosti jednotlivých konaní. Konkrétne možno
poukázať na tvrdené rozhodnutie o zamietnutí návrhu na prerušenie konania, pričom takéto rozhodnutie
v prejednávanej veci nebolo vydané, ďalej na tvrdené nedoručenie vyjadrenia k žalobe, ako aj na
rozhodnutie bez nariadenia pojednávania, ktoré sa na prejednávanú vec nevzťahujú. Rovnako sa to týka
aj námietok ohľadne rozhodovania o škode a nemajetkovej ujme, keďže v prejednávanej veci sa o nej

vzhľadom na nedostatok základu predmetu konania nerozhodovalo.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov sú odvolacie námietky žalobcu nedôvodné, preto odvolací súd
napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, vrátane výroku o trovách
konania účastníkov.

O trovách odvolacieho konania nebolo rozhodnuté, pretože účastníci konania si ich náhradu neuplatnili.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák. 757/2004 Z.z.).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.