Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 11, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/1129/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212220246
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4212220246.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.

Sidónie Sládečkovej a JUDr. Eriky Madarászovej v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so
sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advokátskou spoločnosťou
Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, proti žalovanému: Slovenská
republika,vmenektorejkonáMinisterstvospravodlivostiSlovenskejrepublikysosídlomŽupnénámestie
13, 813 11 Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Nové Zámky č. k. 5C/460/2012-34 zo dňa 27. januára 2015 a proti uzneseniu
Okresného súdu Nové Zámky č. k. 5C/460/2012-53 zo dňa 18. júna 2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal náhrady škody
v sume 125 eur a nemajetkovej ujmy v sume 660 eur podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon č. 514/2003 Z.
z.“), ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Komárno v exekučnom
konaní vedenom pod sp. zn. EX 3589/2010. Druhým výrokom návrh na prerušenie konania ako

nedôvodný zamietol podľa § 109 ods. 2 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“). O
trovách konania súd rozhodol s odkazom na ustanovenie 142 ods. 1 OSP tak, že náhradu trov konania
úspešnému žalovanému nepriznal, pretože trovy nešpecifikoval a ani mu žiadne nevznikli. Rozhodnutie
vo veci samej súd odôvodnil s odkazom najmä na ustanovenia § 4 ods. 1 písm. a) bod 1., § 9 ods. 1,2,
§ 17 ods. 1,2, § 19 ods. 1 prvej vety zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 41 ods. 2 písm.
d), § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a

doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) v znení účinnom
do 31.05.2010 ako aj v znení účinnom od 01.06.2010 do 31.05.2011, § 45 ods. 1,2 zákona č. 244/2002
Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov.
Súd po oboznámení sa s obsahom exekučného spisu Okresného súdu Komárno sp. zn. 9Er/254/2010
zistil, že žalobca ako oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dňa 17.03.2010 proti povinnému
V. N. a súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý so sídlom Bratislava, Záhradnícka 62, podal žiadosť
o vydanie poverenia dňa 10.05.2010 na základe exekučného titulu, ktorým bol rozsudok Stáleho

rozhodcovského súdu zo dňa 14.01.2010 číslo SR 22585/09, a predmetom exekúcie bolo vymoženie
852 eur s príslušenstvom. Súd dňa 24.02.2011 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie;
toto poverenie bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 28.02.2011. Súd konštatoval, že o žiadosti
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie síce nebolo rozhodnuté v zákonom stanovenej15-dňovej lehote, ktorá uplynula dňa 25.05.2010, no nie každé nedodržanie zákonnej lehoty sa
automaticky považuje za porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Porušenie
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nemožno vyvodzovať len zo skutočnosti, že

štátny orgán dôsledne nepostupoval v zákonom ustanovených lehotách (nález Ústavného súdu SR
zo 7. mája 2013 sp. zn. IV. ÚS 471/2012-75); súd vo svojej rozhodovacej činnosti na zákonom
ustanovené lehoty síce prihliada, ale ich nedodržanie automaticky nevyvoláva porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky konkrétne
okolnosti posudzovanej veci. V danej exekučnej veci bol exekučným titulom rozhodcovský rozsudok

a v zmysle § 45 ods. 1,2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní súd aj bez návrhu
zastaví exekučné konanie v prípade, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského
konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Lehota 15 dní na preskúmanie žiadosti o udelenie poverenia uvedená v § 44 ods. 2 v spojení
s § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku v znení do 01. 06. 2011 bola extrémne krátka na
to, aby exekučný súd predložený rozhodcovský rozsudok náležite preskúmal z hľadiska formálnych

a materiálnych predpokladov vedenia exekúcie a spôsobilosti exekučného titulu. Pokiaľ oprávnený
označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, exekučný súd je oprávnený a zároveň
povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy
ako aj existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku konštatovať
rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť exekučného

titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa
(uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo1/2012 z 21. 03. 2012). Z vyššie uvedených dôvodov postup exekučného
súdu vzhľadom na osobitný charakter exekučného konania nemožno považovať za nesprávny úradný
postup. Obzvlášť pri spotrebiteľských veciach je 15-dňová lehota na preskúmanie žiadosti o udelenie
poverenia uvedená v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.05.2011 mimoriadne

krátka na to, aby exekučný súd predložený rozhodcovský rozsudok náležite preskúmal z hľadiska
formálnych a materiálnych predpokladov vedenia exekúcie a spôsobilosti exekučného titulu. Tým je
nutné konštatovať, že nie je splnený prvý predpoklad zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom, ktorým je nesprávny úradný postup. V záujme hospodárnosti konania sa súd ďalším
predpokladom, ktorým je existencia škody vôbec nezaoberal. Splnený však nemôže byť ani posledný

predpoklad, ktorým je príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou, pretože
nesprávny úradný postup zistený nebol. Súd tiež konštatoval, že žalobca podal žalobu na súd pred
uplynutím zákonnej 6-mesačnej lehoty na predbežné prerokovanie žiadosti predloženej žalovanému, no
táto lehota do rozhodnutia súdu medzičasom uplynula.

Žalobca podaním zo dňa 23.01.2015 navrhol prerušiť konanie podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP z
dôvodu, že pred Okresným súdom Prešov prebieha konanie o náhradu škody pre porušenie práva
Európskej únie, ktorého sa mal dopustiť uvedený súd v exekučnom konaní na základe neprijateľnej
rozhodcovskej doložky, v ktorom sa vymohlo plnenie na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky
a v rozpore so zákonmi schválenými z dôvodu transpozície smerníc EÚ zameranými na ochranu

spotrebiteľa. Vzhľadom na zamietnutie žaloby nie sú dané dôvody na prerušenie konania podľa §
109 ods. 2 písm. c) OSP, pretože zodpovedanie uvádzaných prejudiciálnych otázok nemá význam pre
rozhodnutie v tomto konaní, lebo odpovede na predmetné otázky nemajú vplyv na odôvodnenie výroku
rozsudku, ktorým bola žaloba zamietnutá z dôvodov absencie predpokladov zodpovednosti za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Z uvedených dôvodov súd návrh na prerušenie konania

zamietol.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal napadnutý rozsudok
zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie z dôvodu, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, jeho rozhodnutie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať
pred súdom. Namietal, že súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie na základe a s použitím novej
právnej úpravy obsiahnutej v § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., ktorá sa stala súčasťou právneho
poriadku až po vzniku právnej skutočnosti, a teda po tom, čo už došlo k založeniu zodpovednostného
právneho vzťahu. Súd prvého stupňa vôbec nevysvetlil svoj názor, že účastníkom nevznikol stav právnej

neistoty i napriek tomu, že zákonodarca vytvoril legitímnu sféru tolerancie trvania právnej neistoty
určením zákonnej lehoty a za situácie, že exekučný súd ignoroval túto legitímnu sféru a posunul trvanie
právnej neistoty do času, ktorý je z hľadiska ochrany základného práva na spravodlivý súdny proces
neakceptovateľný. Právna istota ohľadom riadneho výkonu exekúcie totiž nemohla byť odstránenározhodnutím rozhodcovského súdu, ale len súdu exekučného. Dohovor zaväzuje zmluvné štáty, aby
organizovali svoj právny poriadok spôsobom vyhovujúcim požiadavkám čl. 6 ods. 1, ktorý zahŕňa aj
právo na rozhodnutie veci v primeranej lehote. On predložil znalecký posudok č. 1/2014 vypracovaný

Znaleckým ústavom Ekonomickej univerzity v Bratislave, a podľa neho nesprávny úradný postup mal
na žalobcu negatívny dopad a objektívne spôsobil zníženie jeho majetku v určenej výške. Nie je teda
pravda, že nepreukázal vznik škody a jej výšku. Podľa neho boli v konaní preukázané všetky zákonné
podmienky pre vznik nároku na náhradu škody, t. j. vznik škody, existencia nesprávneho úradného
postupu a príčinná súvislosť medzi škodovou udalosťou a škodou. Ak bol súdu doručený jeho návrh

na prerušenie konania z dôvodu, že prebieha konanie o prejudiciálnej otázke, ktorou je rozhodnutie o
porušení práva žalobcu na zákonného sudcu a práva na nestranný súd na základe ústavnej sťažnosti
podanej na Ústavnom súde Slovenskej republiky, bol súd povinný pred rozhodnutím o veci samej o
tomto návrhu osobitne rozhodnúť.
Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.
Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212

ods. 1 OSP) a viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa (§ 213 ods. 1 OSP)
prejednal vec podľa § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku pri
splnení si povinnosti upravenej v ustanovení § 156 ods. 3 OSP. Po prejednaní veci odvolací súd dospel
k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vo výroku vecne správne a odvolanie nie je dôvodné.
Preto v zmysle § 219 ods. 1 OSP napadnutý rozsudok potvrdil. Keďže odvolací súd dospel k tomu, že

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je správny a primerane odôvodnený, nepovažuje vo svojom
rozhodnutí za nutné v súlade s ustanovením § 219 ods. 2 OSP opakovať tie isté podstatné dôvody, ktoré
sú obsiahnuté v prvostupňovom rozhodnutí, vrátane citácie ustanovení právnych predpisov vzťahujúcich
sa na tento prípad.
Predmetom konania je návrh o náhradu škody a nemajetkovej ujmy žalobcu podľa zákona č. 514/2003

Z. z., vzniknutých mu v dôsledku údajného nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Komárno
v exekučnom konaní vedenom na tomto súde pod sp. zn. 9Er/782/2010, ktorý videl v tom, že súd
rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora po uplynutí zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty
s omeškaním údajne viac ako 12 mesiacov dňa 24.02.2011. Ako vyplýva zo súdom prvého stupňa
zisteného skutkového stavu, tieto žalobcom tvrdené údaje sa úplne nezakladajú na pravde, keďže

súdny exekútor podal žiadosť o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie na súd dňa 10.05.2010 a
súd poverenie na vykonanie exekúcie mal podľa vtedy účinného znenia Exekučného poriadku vydať do
25.05.2010. Po zabezpečení si právne významných listín poverenie na vykonanie exekúcie súd vydal
dňa 24.02.2011, t. j., čiže s oneskorením o 275 dní.
Zákon č. 514/2003 Z. z. je osobitným zákonom, ktorý upravuje podmienky a spôsob náhrady

škody vzniknutej pri výkone verejnej moci. Na to, aby štát zodpovedal za škodu spôsobenú orgánom
vykonávajúcim verejnú moc, musia byť splnené podmienky zodpovednosti za škodu podľa tohto zákona.
Základnou podmienkou zodpovednosti štátu je, aby škoda bola spôsobená pri výkone verejnej moci
orgánom, ktorý vykonáva verejnú moc niektorým zo spôsobov v zákone špecifikovaným, druhým
predpokladom je vznik škody alebo nemajetkovej ujmy a treťou podmienkou je, aby medzi konaním,

ktoré viedlo k vzniku škody a samotnou škodou, bola daná priama príčinná súvislosť. Dôkazné bremeno
vtomtosmereznášapoškodenýaakpreukážeichsplnenie,štátsasvojejzodpovednostizbaviťnemôže,
keďže zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci, má charakter objektívnej
zodpovednostibezohľadunazavinenie.Zanesprávnyúradnýpostupvovšeobecnostimožnopovažovať
porušenie pravidiel predpísaných právnymi normami pre konanie štátneho orgánu pri jeho činnosti

súvisiacej s výkonom verejnej moci, ktorý sa dotýka individuálnych práv a povinností účastníkov daného
konania. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť takéhoto orgánu, zbytočné
prieťahy v konaní, ako aj iný nezákonný zásah do práv a právom chránených záujmov fyzických a
právnických osôb. Rozhodovanie o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je

závislé od posúdenia príčinnej súvislosti medzi týmto postupom a vzniknutou škodou ako jedným z
rozhodujúcich predpokladov pre vznik škody. Pôjde teda najmä o objasnenie príčin, ktoré viedli k
určitému výsledku, a o starostlivé zváženie príčinnej súvislosti. Z hľadiska objektívnej zodpovednosti
štátu ide o vzťah príčinnej súvislosti vtedy, ak škoda vznikla následkom škodovej udalosti, a preto
nesprávny postup orgánu štátu musí byť vždy so vznikom škody vo vzťahu príčiny a následku.

V prejednávanej veci sa súd prvého stupňa správne zaoberal existenciu predpokladov zodpovednosti
štátu za škodu a nemajetkovú ujmu uplatňovanú žalobcom v konaní. V tomto smere zistil skutkový
stav veci v súlade s ustanovením § 120 ods. 1 a § 153 ods. 1 OSP a vyvodil z neho správny právny
záver. Z exekučného spisu Okresného súdu Komárno sp. zn. 9Er/254/2010 súd prvého stupňa zistilten skutkový stav, ktorý opísal v odôvodnení svojho rozsudku, pričom exekučným titulom na vykonanie
exekúcienanávrhvtedajšiehooprávnenéhoPohotovosť,s.r.o.,bolrozsudokrozhodcovskéhosúdu.Súd
prvého stupňa nedodržanie 15-dňovej lehoty na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v exekučnom

konaní vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobcu odôvodnil správne. Táto skutočnosť sama osebe
nebola spôsobilá urobiť záver o tom, že v exekučnom konaní došlo k takému nesprávnemu úradnému
postupu, ktorý by mal za následok vznik nároku žalobcu na náhradu majetkovej škody ako aj náhrady
nemajetkovej ujmy podľa citovaného právneho predpisu. Žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno,
a preto bol jeho návrh správne zamietnutý.

Pokiaľ žalobca v odvolaní poukazoval na procesné pochybenia prvostupňového súdu, odvolací súd
konštatoval práve zmätočnosť na strane žalobcu, ktorý sa v žalobe odvolával napríklad na to, že
exekučný súd bol bezdôvodne nečinný viac ako 12 mesiacov, čo s ohľadom na dátum doručenia žiadosti
exekútora o vydanie poverenia a s ohľadom na dátum vydania poverenia nie je pravdivé tvrdenie. V
podanom odvolaní žalobca tvrdil, že súd nevykonal dôkaz znaleckým posudkom, no odvolací súd zistil,
že v priebehu konania ho nepredložil a ani neoznačil, a tak súd vôbec nemohol vykonať (§ 129 ods. 1

OSP) tento listinný dôkaz za predpokladu, že by ho považoval za dôkaz právne významný pre zistenie
skutkového stavu. O návrhu žalobcu na prerušenie konania súd riadne rozhodol, preto námietka v
podanom odvolaní o tom, že súd v tomto smere nerozhodol, nemá žiadnu právnu relevanciu. K námietke
žalobcu k tomu, že súd prvého stupňa neaplikoval ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v
takom znení, aké platilo v čase, kedy bolo začaté exekučné konanie, odvolací súd dodáva, že pôvodná

úprava § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. a nová úprava nič nezmenili na tom, kto môže rozhodovať o
prieťahoch v konaní, a do zmeny tohto ustanovenia súdy túto skutočnosť posudzovali výkladovo. Preto
odkaz na uvedený zákon v znení po novelizácii nemal vplyv na posúdenie správnosti rozhodnutia súdu
prvého stupňa.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 142

ods.1a§151ods.1OSPtak,ževodvolacomkonaníúspešnémužalovanémunáhradutrovodvolacieho
konania nepriznal, lebo si ich neuplatnil a v podstate mu ani nevznikli.
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením č. k. 5C/460/2012-53 zo dňa 18.06.2015 uložil žalobcovi
povinnosť, aby v lehote 15 dní od doručenia uznesenia zaplatil súdny poplatok vo výške spolu 23 eur za
odvolanie a za elektronické podanie s odkazom na položky č. 7a a 20a Sadzobníka súdnych poplatkov

a § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch s poučením, že ak poplatok v určenej lehote
nebude zaplatený, bude ho súd vymáhať.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý namietal výrok o povinnosti
zaplatenia súdneho poplatku za odvolanie v sume 20 eur, a žiadal uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť.
Uviedol, že uznesenie neobsahuje odôvodnenie a aj to, že súdny poplatok bol nesprávne vyrubený,

keďže podľa položky č. 7a sadzobníka súdnych poplatkov spoplatneniu podlieha iba podanie žaloby na
náhradu škody; spoplatneniu nepodliehajú ďalšie úkony vo veci samej, ako sú odvolanie, dovolanie a
pod., pričom súd nie je oprávnený svojvoľne rozširovať okruh úkonov podliehajúcich súdnemu poplatku.
V prílohe zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a o poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len
„zákon o súdnych poplatkoch“) nie je jasne a jednoznačne stanovená poplatková povinnosť za podanie

odvolaniavočirozhodnutiusúduožalobenanáhraduškodyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutímalebo
nesprávnym úradným postupom. Poplatková povinnosť mu bola teda uložená v rozpore so zákonom.
Poukázal aj na ustanovenie § 18ca zákona o súdnych poplatkoch, podľa ktorého z úkonov navrhnutých
alebo za konania začaté do 30. septembra 2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30.
septembra 2012, i keď sa stanú splatnými po 30. septembri 2012. V danom prípade bola žaloba podaná

pred 01.10.2012, konanie sa teda začalo pred účinnosťou zákona číslo 286/2012 Z. z., a preto je nutné
aplikovať právny stav platný do 30.09.2012. Žalobca v podanom odvolaní navrhol dané uznesenie zrušiť
v celom rozsahu, no v časti súdneho poplatku 3 eur podľa položky 20a Sadzobníka súdnych poplatkov
svoje odvolanie nijako nezdôvodnil.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212

ods. 1 OSP) prejednal vec aj v tejto časti bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k
záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Pri rozhodovaní mal na zreteli najmä nižšie citované ustanovenia
zákona o súdnych poplatkoch.
Podľa § 1 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch súdne poplatky sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo
konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry

uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov, ktorý tvorí prílohu tohto
zákona.Podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona o súdnych poplatkoch poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu,
odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ,
odvolateľ a dovolateľ.

Podľa § 6 ods. 1, 2 zákona o súdnych poplatkoch sadzba poplatku je uvedená v sadzobníku percentom
zo základu poplatku alebo pevnou sumou. Ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa
tým konanie na jednom stupni. Poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní vo veci
samej. Poplatok za dovolanie sa vyberá vo výške dvojnásobku poplatku ustanoveného v sadzobníku.
Podľa § 18ca zákona o súdnych poplatkoch z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30.

septembra 2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30. septembra 2012, i keď sa stanú
splatnými po 30. septembri 2012.
Podľa položky 7a sadzobníka súdnych poplatkov zákona o súdnych poplatkoch je súdny poplatok
zo žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho
nesprávnym úradným postupom 20 eur.
Podľa položky 20a sadzobníka súdnych poplatkov za vyhotovenie rovnopisu podaní a ich príloh, ktoré

vytvoria súdny spis, a rovnopisu podaní a ich príloh doručovaných účastníkom, ak bolo podanie urobené
elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona
je súdny poplatok za každú stranu 0,10 eura najmenej 10 eur za podanie, ktoré je návrhom na začatie
konania s prílohami, najmenej 3 eurá za ostatné podania s prílohami. Podľa poznámky v bode 1. k
tejto položke sa uvádza, že v prípade podaní urobených elektronickými prostriedkami podpísaných

zaručeným elektronickým podpisom súd vyhotoví potrebný počet rovnopisov a ich príloh bez toho,
aby žiadal náhradu vecných nákladov podľa § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku .
V súvislosti s povinnosťou platiť súdny poplatok vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom zákon o súdnych

poplatkoch do novely vykonanej zákonom č. 621/2005 Z. z. upravoval v § 4 ods. 1 písm. c) vecné
oslobodenie od poplatku v konaniach vo veciach náhrady škody spôsobenej rozhodnutím orgánu štátu
alebo jeho nesprávnym úradným postupom oslobodené od poplatku. V dôsledku viacerých noviel
tohto zákona bolo uvedené ustanovenie zmenené. Posledná zmena v tomto smere bola uskutočnená
zákonom č. 286/2012 Z. z., ktorým sa zmenil zákon o súdnych poplatkoch s účinnosťou od 01.10.2012

a ktorým bolo z ustanovenia § 4 ods. 1 vypustené písm. k) a v sadzobníku za položku 7 bola
vložená položka 7a, podľa ktorej zo žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom je sadzba poplatku 20 eur, čím
zákonodarca reagoval podľa dôvodovej správy k tejto novele na nárast právne neopodstatnených žalôb
o náhradu škody na súdoch. Z uvedeného vyplýva, že po 01.10.2012 konania vo veciach náhrady škody

spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom
nie sú oslobodené od poplatkovej povinnosti. Žalobcovi, ktorý je v zmysle ustanovenia § 2 ods. 1 písm.
a) zákona poplatníkom, v súvislosti s podaním návrhu vzniká poplatková povinnosť podľa § 5 ods. 1
písm. a) zákona. Rovnako tak sa poplatníkom v týchto veciach v zmysle § 2 ods. 4 zákona o súdnych
poplatkoch stáva i ten, kto podal odvolanie alebo dovolanie.

Odvolací súd považoval za nesprávne tvrdenie žalobcu, že spoplatneniu podlieha len podanie žaloby
na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym
úradným postupom, a nie aj ďalšie úkony vo veci samej. Podaním odvolania mu poplatková povinnosť
podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona o súdnych poplatkoch jednoznačne vznikla. V ustanovení § 6 ods.
2 zákona o súdnych poplatkoch sa uvádza, že ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie

sa tým konanie na jednom stupni s tým, že poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom
konaní vo veci samej. Keďže v danom prípade ide o konanie na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom začaté na návrh žalobcu
dňa 27.09.2012, t.j. pred účinnosťou zákona č. 286/2012 Z. z. a odvolanie proti zamietajúcemu rozsudku
súdu prvého stupňa žalobca predložil dňa 27.03.2015, t.j. po jeho účinnosti, je potom potrebné posúdiť

vznik poplatkovej povinnosti žalobcu ako odvolateľa i z hľadiska prechodného ustanovenia k úpravám
účinným od 01.10.2012, a to § 18ca zákona o súdnych poplatkoch. Čo sa týka námietky nedostatočného
odôvodnenia uznesenia, odvolací súd urobil záver o tom, že z uznesenia je zrejmé, aká povinnosť,
z akých dôvodov a na podklade akého právneho predpisu bola žalobcovi uložená, preto námietku v
tomto smere nepovažoval za opodstatnenú. Odvolací súd konštatoval, že napadnuté uznesenie súdu

prvého stupňa je vecne správne a ako také ho podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil. Žalobca v odvolaní
navrhol napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušiť, avšak odôvodnenie odvolanie smerovalo výlučne
k povinnosti zaplatenia súdneho poplatku za odvolanie v sume 20 eur. Výrok o povinnosti zaplateniasúdneho poplatku v sume 3 eur podľa položky 20a Sadzobníka súdnych poplatkov žalobca nijako
nezdôvodnil, preto sa ním odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania nezaoberal.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.