Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 9, 2016

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 5Er/445/2002

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8502898528
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vladimír Gurka
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2016:8502898528.2

Uznesenie

Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, pobočka Stará
Ľubovňa, Budovateľská 42/535, Stará Ľubovňa, IČO: 30 807 484 proti povinnému: Q. J., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom X. XX, U. O. o vymoženie 116,17 eur takto

r o z h o d o l :

I. Súd n e p r i p ú š ť azmenu účastníka konania na strane oprávneného.

II. Súd z a s t a v u j e exekúciu.

III. O trovách exekúcie súd rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený podal exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie peňažnej sumy vo výške
116,17 eur (3 500,-Sk) na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia č. 500-73-6023/2000-13,

ktorý dňa 10.11.2000 vydala Sociálna poisťovňa, pobočka Stará Ľubovňa. Súdny exekútor Mgr. Ján
Jurašovský požiadal súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd udelil súdnemu exekútorovi
poverenie na vykonanie exekúcie dňa 3.12.2002 pod č. 5710 005894.

Súdny exekútor doručil súdu dňa 13.8.2015 návrh oprávneného a spoločnosti Slovenská konsolidačná,
a.s. na pripustenie zmeny účastníka konania na strane oprávneného. Svoj návrh odôvodnili tým, že

Zmluvou o postúpení pohľadávok č. BA-63538/2014 zo dňa 10.2.2015 v spojení s Dodatkom č. 1 zo
dňa 28.4.2015 oprávnený postúpil pohľadávku vymáhanú v tomto exekučnom konaní na spoločnosť
Slovenská konsolidačná, a.s., Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 776 005.

Súd pri rozhodovaní o návrhu na zmenu oprávneného preskúmal aj skutočnosť, či tu nie je dôvod
na zastavenie exekúcie spočívajúceho v skutočnostiach, na ktoré súd musí prihliadať ex offo (z

úradnej povinnosti) a po preskúmaní exekučného titulu dospel k záveru, že v danom prípade uplynula
prekluzívna lehota na vykonanie rozhodnutia.

Podľa § 57 ods. 1 písm. f) zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.

Podľa§57ods.2Exekučnéhoporiadkusúdmôžeexekúciuzastaviťajvtedy,aktovyplývazustanovenia
tohto alebo osobitného zákona.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa§277ods.1zák.č.461/2003Z.z.osociálnompoisteníakpovinnosťplatiťpoistnénanemocenské

poistenie, poistné na dôchodkové zabezpečenie, poistné na poistenie zodpovednosti zamestnávateľa
za škodu pri pracovnom úraze alebo pri chorobe z povolania a povinnosť platiť príspevok na poisteniev nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu vznikla pred 1. januárom 2004 a táto povinnosť
nebola do 31. decembra 2003 splnená, pri ich platení a vymáhaní sa po 31. decembri 2003 postupuje
podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003.

Podľa§25ods.1zák.č.274/1994Z.z.oSociálnejpoisťovnivzneníúčinnomdo31.12.2003pohľadávky
napoistnomnanemocensképoistenieanadôchodkovézabezpečenievymáhapríslušnápobočkapodľa
osobitných predpisov na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia.

Podľa § 25 ods. 2 zák. č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení účinnom do 31.12.2003
rozhodnutie uvedené v odseku 1 možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia
jeho právoplatnosti; ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní sa nepoužijú.

V predmetnom konaní sa vymáha plnenie z exekučného titulu - rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ktorým
bolopredpísanépoistnénanemocensképoistenieadôchodkovézabezpečenie.Predmetnérozhodnutie

bolo vydané podľa zák. č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni, pričom povinnosť uložená exekučným
titulom doposiaľ nebola splnená.

Zákon č. 274/1994 Z. z. bol s účinnosťou ku dňu 31.12.2003 zrušený a nahradený zákonom č. 461/2003
Z. z. o sociálnom poistení. V zmysle citovaného prechodného ustanovenia § 277 ods. 1 zák. č. 461/2003

Z. z. sa pri platení a vymáhaní povinnosti platiť poistné na nemocenské poistenie a na dôchodkové
zabezpečenie, ktorá vznikla pred 1.1.2004 a nebola do 31.12.2003 splnená, použijú predpisy účinné do
31.12.2003, čiže zákon č. 274/1994 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2003.

V ustanoveniach § 25 ods. 1 a 2 zák. č. 274/1994 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2003 je zakotvená

prekluzívna lehota na vykonanie rozhodnutia o pohľadávkach na poistnom na nemocenské poistenie
a na dôchodkové zabezpečenie, a to desať rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti takéhoto
rozhodnutia. Z gramatického a logického výkladu slova „vykonať“ pritom vyplýva, že výkon rozhodnutia
v stanovenej prekluzívnej lehote nestačí začať, ale je potrebné ho aj skončiť. Realizácia výkonu
rozhodnutia vydaného podľa cit. zákonných ustanovení je možná iba v tejto stanovenej prekluzívnej

lehote.

Preklúzia pritom predstavuje zánik práva pre jeho neuplatnenie v zákonom určenej dobe. Prípady
preklúzie nemožno rozširovať nijakou analógiou. V prípade preklúzie súd prihliadne na zánik práva ex
offo, aj keď to účastník konania nenamietne.

Posledným dňom desaťročnej prekluzívnej lehoty na vykonanie exekučného titulu uvedeného vyššie
bol v zmysle citovaných zákonných ustanovení deň 30.11.2010 a dňom nasledujúcim po tomto dátume
došlo k zániku práva oprávneného na vymáhanie pohľadávky priznanej predmetným exekučným titulom.

Pre úplnosť sa žiada dodať, že súd sa zaoberal aj skutočnosťou, že desaťročná prekluzívna lehota,
v ktorej možno rozhodnutie od nadobudnutia jeho právoplatnosti vykonať bola zavedená zákonom č.
242/2001 Z. z., ktorým bolo prijaté nové znenie § 25 ods. 1 až 3 zákona č. 274/1994 Z. z., ktorý v
odsekoch 1 a 2 nadobudol účinnosť dňa 1.6.2001 a v odseku 3 dňa 1.4.2002. Zákon č. 242/2001 Z.z.
neobsahoval intertemporálne ustanovenia, teda výslovne neuvádzal či aj rozhodnutia vydané pred jeho

účinnosťou možno vykonať len v lehote desiatich rokov od nadobudnutia ich právoplatnosti. Súd však
dospel k záveru, že i napriek tejto skutočnosti sa od nadobudnutia účinnosti zákona č. 242/2001 Z.z.
ustanovenia § 25 ods. 1 a 2 zák. č. 274/2001 v znení účinnom od 1.6.2001 vzťahujú aj na rozhodnutia,
ktoré boli vydané podľa predpisov účinných do nadobudnutia účinnosti zákona č. 242/2001 Z.z. (nepravá
retroaktivita) a teda aj tieto rozhodnutia možno vykonať len v lehote desiatich rokov od nadobudnutia

ich právoplatnosti.

Správne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v stanovisku zo dňa 4.11.2002 (Snj 84/02)
vyslovilo pre oblasť verejného práva právny názor, že novšia právna norma, ktorej účinky sú pre
jej adresáta výhodnejšie, platí spätne aj na také prípady konania adresáta, ktoré by predchádzajúca

právna úprava posudzovala prísnejšie, prípadne spôsobom pre adresáta nevýhodnejším, pričom za
takýchto okolností nerozhoduje, že retroaktivita právnej normy nie je v nej výslovne uvedená a právne
pomery adresáta právnej normy sa budú spravovať novším právnym predpisom, ak je pre neho
výhodnejší. Podľa súdu zavedenie preklúzie rozhodnutí oprávneného zákonom č. 242/2001 Z.z. je prepovinného výhodnejšie ako právny stav pred prijatím tohto zákona, ktorý zánik pohľadávok priznaných
rozhodnutiami oprávneného nepoznal, a teda aj podľa uvedeného právneho názoru správneho kolégia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je potrebné preklúziu rozhodnutia oprávneného vydaného podľa

práva platného do prijatia zákona č. 242/2001 Z.z. posudzovať podľa tohto zákona, t.j. podľa novšej
úpravy.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd nepripustil zmenu účastníka
konania na strane oprávneného, hoci na to boli formálne splnené podmienky, pretože zistil dôvod pre

zastavenieexekúcie,ktorývznikoleštepredpostúpenímpohľadávkyaktorýpredstavujeneodstrániteľnú
prekážku vykonania exekúcie. Súd súčasne druhým výrokom zastavil exekúciu v celom rozsahu. Keďže
súdaktuálnenemalkdispozíciivyúčtovanietrovexekúcie,rozhodoltiež,žeotrováchexekúcierozhodne
v súlade s § 200 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.5.2014 po právoplatnosti tohto
uznesenia samostatným rozhodnutím.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na tunajšom súde do 15 dní odo dňa doručenia jeho
písomného vyhotovenia. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.