Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 18, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Cob/18/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7609212503
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Hrib, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7609212503.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a členov

senátu JUDr. Janky Kočišovej a JUDr. Drahomíry Brixiovej v právnej veci žalobcu: A. s.r.o., N. 8, XXX
XX G., IČO: XX XXX XXX, právne zastúpeného JUDr. Jaroslavom Čollákom, advokátom, Floriánska
19, 040 01 Košice proti žalovanému: D. H. s.r.o., J. XXXA/XXX, XXX XX J., IČO: XX XXX XXX,
právne zastúpenému JUDr. Ladislavom Lukáčom, advokátom, Hlavná 19, 080 01 Prešov, o zaplatenie
33.180,72 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa
14.6.2011, č.k. 10Cb/120/2009-201 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania vo výške 1.200,36 eur na účet
právneho zástupcu žalobcu.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Spišská Nová Ves ako súd prvého stupňa odvolaním napadnutým rozsudkom žalovanému
uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 33.180,72 eur s 0,05% úrokom z omeškania denne od 16.8.2009 do
zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 11.231,50 eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa svojím návrhom doručeným súdu 22.9.2009 domáhal úhrady
sumy vo výške 36.735,70 eur a príslušenstva. Svoj návrh odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel
Zmluvu o zabezpečení poradenstva dňa 26.12.2002. V zmysle čl. VII zmluvy je žalovaný povinný platiť
žalobcovi mesačnú odmenu vo výške 995,82 eur + DPH. Žalobca vystavil dňa 31.7.2009 faktúru č.
XXXXXX na sumu 14.220,30 eur splatnú 15.8.2009, faktúru XXXXXX na sumu 14.220,30 eur splatnú
15.8.2009 a faktúru č. XXXXXX na sumu 8.295,18 eur splatnú 15.8.2009. V zmysle čl. VIII bod 1 zmluvy
si zmluvné strany dohodli pre prípad omeškania úroky vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň

omeškania. Žalovaný svoj záväzok voči žalobcovi nesplnil.

Predmetom zmluvy bolo zabezpečiť poradenské a konzultačné služby pre žalovaného s tým, že
tieto žalobca poskytne priebežne podľa požiadaviek žalovaného. Zmluva bola dohodnutá na dobu od
1.1.2003 na neurčito a dohodli sa na cene 30.000,- Sk mesačne + DPH. V zmluve bol dohodnutý úrok z
omeškania vo výške 0,05 % denne. Podľa časti IX. bod 5 sa dohodli, že každá zo zmluvných strán má

právo samostatne odstúpiť od zmluvy, a to na základe písomného vyjadrenia podaného druhej strane.

Žalobca na základe zmluvy vystavoval žalovanému faktúry, ktoré žalovaný akceptoval a za roky 2003,
2004 a 2005 uhradil. Od roku 2006 žalovaný prestal faktúry uhrádzať. Žalobca si úhradu faktúr za rok2006 vo výške 428.400,- Sk uplatnil žalobou v konaní sp.zn. 10Cb/140/2007. Súd rozsudkom zo dňa
23.10.2008 žalovaného zaviazal uhradiť dlžnú sumu. Po odvolaní žalovaného Krajský súd v Košiciach
rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.

Predmetom tohto konania sú tri faktúry, ktoré žalobca dodatočne vystavil v roku 2009 žalovanému a to:
fa č. XXXXXX . na sumu 14.220,30 eur, ktorou bola vyfakturovaná dodávka v roku 2007
fa č. XXXXXX na sumu 14.220,30 eur, ktorou bola vyfakturovaná dodávka v roku 2008

fa č. XXXXXX na sumu 8.295,18 eur, ktorou bola vyfakturovaná dodávka za 7 mesiacov v roku 2009.

Týmto faktúram predchádzali faktúry z roku 2007 a žalobca uviedol, že po ich vrátení ich stornoval.

Žalovaný tieto faktúry odmietol uhradiť z dôvodu, že podmienky tejto zmluvy sa zo strany žalobcu roky
neplnia, žalobca nezabezpečuje žalovanému žiadne poradenstvo a z dôvodu právnej istoty bola zmluva
vypovedaná listom zo dňa 11.4.2007. Žalobca trval na tom, že výpoveď mu doručená nebola.

Podľa § 266 Obchodného zákonníka, prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento
úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy.

Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je

upravená ako typ zmluvy.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10%

vyššie, než je základná úroková sadzba NBS uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho
polroka, v ktorom došlo k omeškaniu.

Podľa § 344 Obchodného zákonníka, od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje

zmluva alebo tento alebo iný zákon.

Podľa§345ods.1,2,3Obchodnéhozákonníka,akomeškaniedlžníkaaleboveriteľaznamenápodstatné
porušenie jeho zmluvnej povinnosti, je druhá strana oprávnená od zmluvy odstúpiť, ak to oznámi strane

v omeškaní bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o tomto porušení dozvedela.

Na účely tohto zákona je porušenie zmluvy podstatné, ak strana porušujúca zmluvu vedela v čase
uzavretia zmluvy alebo v tomto čase bolo rozumné predvídať s prihliadnutím na účel zmluvy, ktorý

vyplynul z jej obsahu alebo z okolností, za ktorých bola zmluva uzavretá, že druhá strana nebude
mať záujem na plnení povinností pri takom porušení zmluvy. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že
porušenie zmluvy nie je podstatné.

Ak strana oprávnená požadovať plnenie zmluvnej povinnosti druhej strane oznámi, že na splnení tejto

povinnosti trvá, alebo ak nevyužije včas právo odstúpiť od zmluvy podľa ods. 1, je oprávnená odstúpiť
od zmluvy podľa ods. 1, je oprávnená odstúpiť od zmluvy len spôsobom ustanoveným pre ne podstatné
porušenie zmluvnej povinnosti, ak pre dodatočné plnenie určí lehotu, vzniká jej právo odstúpiť od zmluvy
po uplynutí tejto lehoty.

Podľa § 346 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak omeškanie dlžníka alebo veriteľa znamená nepodstatné
porušenie zmluvnej povinnosti, môže druhá strana odstúpiť od zmluvy v prípade, že strana, ktorá je v
omeškaní, nesplní svoju povinnosť ani v dodatočne primeranej lehote, ktorá jej na to bola poskytnutá.Odstúpenie od zmluvy je adresovaný jednostranný právny úkon jednej zo zmluvných strán, ktorý je
účinný okamihom jeho doručenia povinnej strane. Jeho dôsledkom je zánik zmluvy, a teda spravidla aj
zánik práv a povinností oboch zmluvných strán vyplývajúcich zo zmluvy.

Obchodný zákonník v § 344 až 351 obsahuje všeobecnú a ucelenú úpravu odstúpenia od zmluvy v
prípade porušenia zmluvných povinností, prípadne hrozby takéhoto porušenia v obchodných vzťahoch.
Úprava odstúpenia od zmluvy obsiahnutá v Občianskom zákonníku sa na obchodné vzťahy nepoužije.
Osobitná úprava odstúpenia od zmluvy pri jednotlivých typoch zmlúv má prednosť pred uvedenou

všeobecnou úpravou.

Strana môže odstúpiť od zmluvy len v prípade, ak takéto právo jednej zo strán vyplýva zo zmluvy, alebo
v prípade, keď to určuje zákon, t.j. Obchodný zákonník, alebo iný zákon. Na jednostranné odstúpenie od
zmluvysa tedavyžadujezákonnéalebozmluvnéoprávnenie.Zákonalebozmluvaspravidlaviažetakéto
oprávnenie na splnenie určitých podmienok. Ak nie sú splnené zmluvné alebo zákonné podmienky,

odstúpenie od zmluvy je neúčinné, to znamená, že záväzok nezanikne.

Odstúpenie od zmluvy treba odlišovať od výpovede. Aj výpoveď je jednostranný právny úkon, ktorým
sa končí účinnosť zmluvy. Všeobecná právna úprava výpovede je obsiahnutá v Občianskom zákonníku
(§ 582). Vypovedať možno iba zmluvu dojednanú na dobu neurčitú, ktorej predmetom je záväzok na

nepretržitú alebo opakovanú činnosť, alebo záväzok zdržať sa určitej činnosti. Obchodný zákonník
upravuje výpoveď iba pri niektorých zmluvných typoch (napr. v § 574, 589).

Obchodný zákonník umožňuje strane, voči ktorej sa porušila zmluvná povinnosť, odstúpiť od zmluvy
v prípade, ak takéto porušenie zakladá omeškanie dlžníka alebo omeškanie veriteľa. Odstúpenie od

zmluvy je však len jedným z možných dôsledkov omeškania.

Obchodný zákonník rozlišuje dva režimy odstúpenia od zmluvy, a to v závislosti od toho, či omeškanie
dlžníka alebo veriteľa spôsobuje podstatné porušenie zmluvy (§ 345), alebo neopodstatnené porušenie
zmluvy (§ 346). S týmto rozlišovaním zákon spája rôzne právne následky.

Súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že žalobca a žalovaný uzavreli platnú zmluvu,
ktorej predmetom bolo poskytovanie poradenských a konzultačných služieb. Dohodnutá odmena bola
stanovená paušálne a nebola ničím podmienená, je to zrejmé z toho, že žiadna z faktúr neobsahovala
podklady.Obidvomstranámbolznámyobsahzmluvyaajhorešpektovali,očomsvedčíjejniekoľkoročné

plnenie. V zmluve bolo dohodnuté, že každá zo zmluvných strán má právo samostatne odstúpiť od
zmluvy a to na základe písomného vyjadrenia podaného druhej strane. Z tohto dojednania nie je zrejmé,
na základe akého vyjadrenia je možné od zmluvy odstúpiť, preto v danom prípade žalovaný mohol
od zmluvy odstúpiť iba v zmysle § 344 Obchodného zákonníka, pri podstatnom porušení zmluvy z
dôvodu omeškania dlžníka alebo veriteľa, za predpokladu, že splní svoju oznamovaciu povinnosť a

pri nepodstatnom porušení zmluvy za splnenia dvoch podmienok zároveň, a to poskytnutie dodatočnej
primeranej lehoty na plnenie porušenej povinnosti a nesplnenie povinnosti povinnou stranou ani v tejto
dodatočnej lehote.

List zo dňa 11.4.2007 označený ako výpoveď, tieto zákonné náležitosti nespĺňa, obsahuje iba vyjadrenie,

že žiadne poradenstvo nepožadovali, faktúru č. XXXXXX zo dňa XX.X.XXXX nepreplatia. Aby nedošlo
k pochybeniu v budúcnosti, dáva výpoveď zo Zmluvy o zabezpečení poradenstva zo dňa 26.12.2002
ku dňu 11.4.2007. Ako už odvolací súd uviedol, túto výpoveď nie je možné považovať za platné
odstúpenieodzmluvy.Obchodnýzákonníkanivýpoveďzozmluvynepozná.Akbysúduvedenúvýpoveď
posudzoval ako odstúpenie od zmluvy, toto odstúpenie od zmluvy je neúčinné, pretože nespĺňa hore

citované náležitosti stanovené zákonom.

Súd na základe uvedeného zaviazal žalovaného žalovanú sumu 33.180,72 eur s dohodnutými úrokmi
z omeškania uhradiť.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a zaviazal žalovaného, ktorý v konaní nemal
úspech nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 11.231,50 eur.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný.Odvolanie odôvodnil tým, že naozaj sa v zmluve o zabezpečení poradenstva zo dňa 26.12.2002 v
článku IX., bod 5. uvádza, že každá zo zmluvných strán má právo samostatne odstúpiť od zmluvy,

a to na základe písomného vyjadrenia podaného druhej strane. Tento text nie je neurčitý, je podľa
názoru žalovaného jasný, zrozumiteľný a určitý. Jasne z neho vyplýva možnosť odstúpenia od zmluvy
ktoroukoľvek zmluvnou stranu tým, že doručí písomné vyjadrenie druhej strane, že od zmluvy odstupuje.
Pre odstúpenie tejto zmluvy sa podľa tejto zmluvy nevyžaduje splnenie ďalších podmienok, čo znamená,
že od zmluvy možno odstúpiť aj bez uvedenia dôvodov. Doručením odstúpenia od zmluvy došlo k

ukončeniu zmluvného vzťahu. Z toho dôvodu, že došlo k odstúpeniu od zmluvy podľa zmluvy samotnej
nebolo potrebné plniť podmienky uvedené v § 344 Obchodného zákonníka, lebo nedošlo k odstúpeniu
podľa zákona.

Jednoznačne teda žalovaný tvrdí, že odstúpiť od zmluvy možno alebo v prípade, že to umožňuje zmluva,
alebo v prípade, ak to umožňuje zákon.

V tomto prípade došlo k odstúpeniu od zmluvy podľa zmluvy, a nie je rozhodujúce, akým názvom je
pomenované písomné vyjadrenie, ktoré žalovaný doručil žalobcovi, a z obsahu ktorého jednoznačne
vyplýva, že ide o jednostranný právny úkon smerujúci k ukončeniu zmluvy najmä preto, lebo poukazuje
na ten článok zmluvy o zabezpečení poradenstva, ktorý pojednáva o odstúpení od zmluvy. Pre prípad

odstúpenia od zmluvy, zmluva nestanovila ďalšie podmienky okrem toho, že odstúpenie má byť
vyhotovené v písomnej forme a doručené druhej strane. Preto je nepochybné, že právny úkon označený
ako výpoveď zo dňa 11.4.2007 je účinným odstúpením od zmluvy o zabezpečení poradenstva uzavretej
dňa 26.12.2002.

Obsah tohto podania, resp. tejto písomnosti označenej ako výpoveď je treba vykladať podľa
interpretačných pravidiel uvedených v § 266 Obchodného zákonníka:

Podľaodseku1tohtoustanovenia,prejavvôlesavykladápodľaúmyslukonajúcejosoby,aktentoúmysel
bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy.

Podľa odseku 2 v prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa odseku 1, vykladá sa prejav vôle
podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený.
Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku
prikladá.

Podľa odseku 3, pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti
súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou
zaviedli, ako aj následného správania sa strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí.

Je treba zdôrazniť, že tento list bol doručovaný žalobcovi v čase, keď sa viedol prvý spor o zaplatenie
odmeny za zabezpečenie poradenstva na základe tejto zmluvy, kedy žalovaný jasne deklaroval svoj
záujem ukončiť tento zmluvný vzťah preto, že žalobca mu žiadne plnenie zo zmluvy neposkytoval a
žalovaný odmietal za neplnenie zmluvy platiť požadovanú finančnú čiastku.

Za takéhoto stavu sa žalovaný domnieva, že výkon práva žalobcu je v rozpore so zásadami poctivého
obchodného styku a preto nepožíva právnu ochranu.

Podľa žalovaného súd prvého stupňa vykonal potrebné dokazovanie v celom rozsahu, avšak na základe
vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávnemu právnemu posúdeniu

veci.

Žalovaný navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť.

K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca.

Žalobca uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím súdu prvého stupňa, ktorého
odôvodnenie korešponduje so záverom a odôvodnením uznesenia Krajského súdu v Košiciach sp.zn.
2Cob/2/2011 zo dňa 14.1.2011.Žalobca navrhol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť a žalovaného zaviazať k náhrade trov
odvolacieho konania.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie žalovaného podľa §
212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalovaná obchodná spoločnosť uzavrela so žalobcom dňa

26.12.2012 zmluvu o zabezpečení poradenstva, ktorou sa zaviazala ako dodávateľka zabezpečiť
poradenské a konzultačné služby v dohodnutých oblastiach priebežne podľa požiadaviek odberateľa
žalovanej obchodnej spoločnosti za dohodnutú cenu 30.000,- Sk + DPH. Zmluva bola uzavretá s
účinnosťou na dobu neurčitú podľa požiadaviek odberateľa. Žalobca zmluvu priebežne plnil a pre
žalovaného prestal poradenskú a konzultačnú činnosť vykonávať od 1.1.2006. Za obdobie január až
december 2006 žalovaný zaplatil žalobcovi sumu 428.400 Sk.

Predmetom tohto sporu je zaplatenie sumy 36.735,78 eur s prísl. za poradenskú a konzultačnú činnosť
v roku 2007, 2008 do 31.8.2009, t.j. za 31 mesiacov. Vo veci vydal Okresný súd Spišská Nová Ves
platobnýrozkaz,protiktorémupodalžalovanýodporsodôvodnením,ževminulostibolauzavretázmluva
o zabezpečení poradenstva zo dňa 26.12.2002, ktorá sa neplní a preto bola vypovedaná dňa 11.4.2007.

Z obsahu výpovede zo dňa 11.4.2007 vyplýva, že výpoveď zo zmluvy o zabezpečení poradenstva bola
ku dňu 11.4.2007.

V priebehu konania nebolo preukázané, že táto výpoveď zmluvy bola žalobcovi doručená.

Z obsahu výpovede svedka Andreja S. na pojednávaní pred Okresným súdom Spišská Nová Ves, ktoré
sa konalo dňa 2.10.2008 vyplýva, že nedal písomne výpoveď zo zmluvy (č.l. 112). Dôvodom neplnenia
záväzku zo strany žalovaného bolo to, že žalovaná spoločnosť vykazovala stratu.

Pokiaľ teda ide o zmluvu o zabezpečení poradenstva odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil
so závermi súdu prvého stupňa, že žalobca a žalovaný uzavreli zmluvu, ktorej predmetom bolo
poskytovanie poradenských a konzultačných služieb. Dohodnutá odmena bola stanovená paušálne a
nebola ničím podmienená, je to zrejmé z toho, že žiadna z faktúr neobsahovala podklady. Obidvom
stranám bol známy obsah zmluvy a aj ho rešpektovali, o čom svedčí jej niekoľkoročné plnenie. V zmluve

bolo dohodnuté, že každá zo zmluvných strán má právo samostatne odstúpiť od zmluvy a to na základe
písomného vyjadrenia podaného druhej strane. Z tohto dojednania nie je zrejmé, na základe akého
vyjadrenia je možné od zmluvy odstúpiť, preto v danom prípade žalovaný mohol od zmluvy odstúpiť iba
v zmysle § 344 Obchodného zákonníka, pri podstatnom porušení zmluvy z dôvodu omeškania dlžníka
alebo veriteľa, za predpokladu, že splní svoju oznamovaciu povinnosť a pri nepodstatnom porušení

zmluvy za splnenia dvoch podmienok zároveň a to poskytnutie dodatočnej primeranej lehoty na plnenie
porušenej povinnosti a nesplnenie povinnosti povinnou stranou ani v tejto dodatočnej lehote.

List zo dňa 11.4.2007 označený ako výpoveď, tieto zákonné náležitosti nespĺňa. Obsahuje iba
vyjadrenie, že žalovaný žiadne poradenstvo nepožadoval, a preto faktúru č. XXXXXX zo dňa 31.3.2007

nepreplatí. Samotný Andrej S. - splnomocnenec konateľa žalovaného na pojednávaní konanom dňa
2.10.2008 č.l. 112 uviedol, že „nedal som písomne výpoveď zo zmluvy“. Splnomocnenec konateľa
žalovaného teda pred súdom potvrdil to, čo tvrdí žalobca, že žiadnu písomnú výpoveď od žalovaného
nedostal. Svedok Ing. Imrich N. pred súdom uviedol, že sa s p. S. na vypovedaní zmluvy nedohodol.

V priebehu doterajšieho konania je zrejmé, že tvrdenia žalovaného o vypovedaní zmluvy nie sú
pravdivé. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný jednoznačne nepreukázal pravdivosť svojho tvrdenia o
odstúpení od zmluvy, je preto daná povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi žalobou vymáhanú sumu
za poskytnuté poradenstvo na základe zmluvy o zabezpečení poradenstva.

K námietke žalovaného, že zmluva o zabezpečení poradenstva bola uzavretá rozpore s dobrými mravmi
odvolací súd považuje za potrebné uviesť.Z obsahu podania žalovaného je zrejmé, že žalovaný rozpor s dobrými mravmi vidí v tom, že je povinný
platiť aj za poradenstvo, ktoré mu nebolo poskytnuté. Pre hodnotenie právneho úkonu z hľadiska
súladu s dobrými mravmi je rozhodujúci stav v čase jeho urobenia. Žalovaný v priebehu konania ani

nepopieral poradenskú činnosť vykonávanú žalovaným až po značnom časovom odstúpení, potom, čo
výsledky hospodárenia obchodnej spoločnosti nezodpovedali jeho predstavám, prestal svoje záväzky
z horeuvedenej zmluvy plniť.

Za dobré mravy treba považovať súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v

historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, sú rešpektované rozhodujúcou časťou spoločnosti a
majú povahu noriem základných. Ide teda o súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných
zásad, ktorých dodržiavanie je veľakrát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie
bolo v súlade so všeobecnými morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti. Dobré mravy sú totiž
meradlom hodnotenia konkrétnej situácie odpovedajúcej všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti
v súlade so všeobecnými zásadami morálky demokratickej spoločnosti. Úvaha súdu o tom, či výkon

práv a povinností je v rozpore s dobrými mravmi musí byť podložená konkrétnymi zisteniami v konaní.
Dobré mravy z hľadiska ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka majú prevažne funkciu interpretačnú.
Ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa však nepoužije, ak priama aplikácia príslušného
ustanovenia zákona vedie k tomu istému výsledku (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp.zn. 3Cdo/137/2003, 62/2004 ZSP).

Rozpor právneho úkonu s dobrými mravmi musí byť dostatočne zistený súdom, pričom tento vychádza
z objektívnych kritérií. Súd je povinný prihliadať na všetky okolnosti daného prípadu vrátane doby, kedy
k právnemu úkonu došlo, ako aj na postavenie účastníkov. Rozpor právneho úkonu s dobrými mravmi
nemožno vyvodiť z okolností, ktoré nastali po jeho urobení a ktoré s jeho obsahom ani účelom nesúvisia.

Podľa názoru odvolacieho súdu prvostupňový súd dostatočne zistil skutkový stav aj okolnosti, za ktorých
došlo k uzavretiu predmetnej zmluvy a dodatkov.

Účelom uzavretia zmluvy o zabezpečení poradenstva bolo poskytovanie poradenstva podľa požiadaviek
odberateľa.

Súlad či nesúlad s dobrými mravmi musí byť posudzovaný z hľadiska konkrétneho prípadu v danom
čase, danom mieste a vo vzájomnom konaní účastníkov konania.

Žalovaný pre svoje tvrdenie o rozpore zmluvy o zabezpečení poradenstva s dobrými mravmi

neprodukoval potrebné dôkazy. Povinnosťou žalovaného v konaní ako účastníka sporového konania
bolo preukázať pravdivosť ním tvrdených skutočností. Ide o základné povinnosti účastníka sporového
konania.

Dôkazné bremeno sa chápe v spojitosti s procesnou zodpovednosťou účastníka konania za to, že v

konaní neboli preukázané jeho tvrdenia. V danom prípade platné odstúpenie od zmluvy o zabezpečení
poradenstvazodňa26.12.2002akoaj to,žeuvedenázmluvabolauzavretávrozporesdobrýmimravmi.
Rozsah dôkazného bremena vyplýva z hmotného práva. V zásade platí, že dôkazné bremeno má ten,
komu je podľa hmotného práva na prospech existencie určitej skutočnosti, v danej veci bremeno dôkazu
zaťažovalo žalovaného, ktorý dôkazné bremeno pre svoje tvrdenia v konaní neuniesol.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods.
1 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a § 224 O.s.p. tak, že

úspešnému žalobcovi v odvolacom konaní priznal náhradu trov odvolacieho konania v zmysle § 224
ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov odvolacieho konania podľa vyhl. č.
655/2004 Z.z. vo výške 592,50 eur (za jeden úkon právnej služby vo výške 486,34 eur, režijný paušál
vo výške 7,41 eur + DPH 20% vo výške 98,75 eur) a náhradu trov dovolacieho konania (podanie zo dňa
22.2.2016 - vyjadrenie k dovolaniu žalovaného zo dňa 21.2.2013) za 1 úkon právnej služby vo výške

499,57 eur + režijný paušál 7,81 eur + 20% DPH v sume 101,48 eur, trovy konania spolu 608,86 eur,
celkom trovy konania predstavujú 1.200,36 eur.

Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.