Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, January 29, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/1125/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111239298
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Pátrovičová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4111239298.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Bratislava,
Pajštúnska 5, IČO: XX XXX XXX, zastúpený Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so
sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, proti odporcovi: Y. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. F., D. O. XXX,
za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS,
so sídlom Prešov, Námestie legionárov 5, zastúpené JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom

Svidník, Sov. hrdinov 163/66, o zaplatenie sumy 4 654,19 eura s príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho
účastníka proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 17. marca 2014, č. k. 10Ro/415/2011-37, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti trov konania z r u š u j e a
vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Nitra (súd prvého stupňa) uznesením zo dňa 17.03.2014, č. k. 10RO/415/2011-37 zastavil

konanie a zároveň rozhodol o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania. Ďalším výrokom rozhodol, že sa navrhovateľovi vráti súdny poplatok vo výške 249,37
eura prostredníctvom Daňového úradu Bratislava po právoplatnosti uznesenia. Rozhodnutie právne
odôvodnil s poukazom na ust. § 96 ods. 1, 2, 3, § 146 ods. 1 písm. c/ Občianskeho súdneho
poriadku, § 11 ods. 3, 4, 6, § 12 ods. 1 a § 14 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch
a poplatku za výpis z registra trestov. V odôvodnení uznesenia sú poukázal na to, že navrhovateľ sa

prostredníctvom svojho právneho zástupcu návrhom zo dňa 22.12.2011 domáhal vydania platobného
rozkazu na zaplatenie sumy 4 654,19 eura s príslušenstvom a trov konania. Dňa 18.04.2013 bolo súdu
doručené podanie navrhovateľa, ktorým vzal návrh na začatie konania v celom rozsahu späť a žiadal
konanie zastaviť. Súd preskúmaním spisu zistil, že navrhovateľ uhradil súdny poplatok z návrhu na
začatie konania v sume 256,- eur. V tejto právnej veci bolo konanie zastavené z dôvodu, že navrhovateľ
vzal návrh na začatie konania späť ešte pred prvým pojednávaním, preto súd vrátil navrhovateľovi

zaplatený súdny poplatok z návrhu na
začatie konania. Navrhovateľ zaplatil súdny poplatok z návrhu na začatie konania v sume 256,- eur. S
poukazom na ustanovenie § 11 ods. 4 ZoSP súd krátil súdny poplatok, ktorý sa má vrátiť navrhovateľovi,
v sume 256,- eur o sumu 6,63 eura, teda na sumu 249,37 eura. Predmetný súdny poplatok bude
navrhovateľovi vrátený prostredníctvom príslušného daňového úradu - Daňový úrad Bratislava, po
právoplatnosti uznesenia. Pretože navrhovateľ využil svoje dispozičné oprávnenie a vzal návrh na

začatie konania späť v celom rozsahu skôr, ako sa začalo pojednávanie, súhlas odporcu so späťvzatím
návrhu nebol potrebný a súd akceptoval späťvzatie návrhu a konanie zastavil. Na náhradu trov konania
žiaden z účastníkov nemal právo podľa § 146 ods. 1 písm. c) OSP, pretože konanie bolo zastavené.
Vychádzajúc z uvedených skutočností, súd rozhodol tak, ako uviedol vo výrokovej časti uznesenia.
Proti tomuto uzneseniu v časti výroku o náhrade trov konania podal v zákonnej lehote odvolanie
vedľajší účastník, žiadajúc odvolací súd, aby rozhodnutie v napadnutej časti zmenil tak, že vedľajšiemu

účastníkovi prizná náhradu trov celého konania v plnej výške. Konštatoval, že Okresný súd Nitra
predovšetkým nesprávne vec právne posúdil, keď rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) OSP, ajkeď navrhovateľ zavinil zastavenie konania svojim späťvzatím návrhu, o čom sa dozvedeli až z
napadnutého uznesenia. V situácii, keď navrhovateľ zavinil zastavenie konania, okresný súd mal
rozhodnúťpodľa§146ods.2vetaprváOSPanáhradutrovkonaniamalpriznaťvedľajšiemuúčastníkovi.

Do pozornosti odvolacieho súdu dali najnovší Občiansky súdny poriadok Komentár - I. diel, 2. Vydanie
2012, autorov Števček/Ficová a kolektív, Beckovej edície komentovaných zákonov, nakladateľstva
C. H. Beck, str. 521/525. Ďalej poukázali na Nález Ústavného súdu, spis. zn. I. ÚS 463/2012 z
12.12.2012. V predmetnej veci vyjadrením k žalobe zo dňa 15.05.2013 vzniesli námietku premlčania
celého navrhovateľom uplatneného nároku. Na podporu správnosti svojej argumentácie a účelnosti trov

ich právneho zastúpenia predložili uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 9Co/245/2012 z 31.08.2012 a
uznesenieKrajskéhosúduNitrasp.zn.9Co/332/2012z30.01.2012.Ďalšietrovykonaniavyčíslilcelkovo
vo výške 541,03 eura a pozostávajú z trov právneho zastúpenia. Odmenu za jeden úkon právnej služby
odvodzoval z hodnoty, resp. z predmetu konania vo výške 4.654,19 eura, čo predstavuje odmenu za 1
úkon právnej služby vo výške 170,95 eura a príslušný paušál, za polovičný úkon právnej služby odmenu
85,48 eura a 8,04 eura režijný paušál pri vykonaných úkonoch, a to prevzatie a príprava zastúpenia

vrátane prvej porady s klientom vo výške 170,95 eura + 7,63 eura režijný paušál, vyjadrenie z 15.05.2013
vo výške 170,95 eura + 7,81 eura režijný paušál a za podané odvolanie z 22.07.2014 vo výške 85,48
eura + 8,04 eura režijný paušál. Odmena advokáta spolu bez DPH predstavuje sumu 450,86 eura a
DPH vo výške 20 % predstavuje sumu 90,17 eura. na náhradu trov konania žiadal zaviazať navrhovateľ,
ktorý ich má uhradiť na účet právneho zástupcu Združenia.

V písomnom vyjadrení k odvolaniu vedľajšieho účastníka navrhovateľ uviedol, že sa stotožnil s
rozhodnutím súdu, ktorým nepriznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania, pretože mal za to, že
v danom prípade nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva.
S poukazom na uvedené navrhol rozhodnutie v napadnutej časti ako vecne správne potvrdiť. V zmysle §
142 OSP je na priznanie náhrady trov konania nevyhnutné splnenie stanovených podmienok, a to najmä

účelnosť vynaložených trov konania, ktorú by mal súd pri rozhodovaní o priznaní náhrady trov konania
vždy skúmať. Účelnosť je vlastnosť, ktorá sleduje naplnenie cieľa a opodstatnená je v prípade, že
vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje jej medze, pričom by mala byť posudzovaná pri
každom úkone právnej služby samostatne. Nárok na náhradu trov právneho zastúpenia však nemožno
priznať,aksaurčitéprocesnépodanienadbytočneopakujebezuvedenianových,procesnevýznamných

skutočností.Podaniavedľajšiehoúčastníkaboliabstraktné,všeobecnébezznalostiprejednávacejvecis
automatickyuplatňovanounedôvodnounámietkoupremlčania.Vtomtosmerepoukázalnaprávnynázor
Najvyššieho súdu SR v rozhodnutí zo dňa 24.03.2015 pod sp. zn. 7 MCdo 15/2014 a uznesenie zo dňa
19.03.2014 sp. zn. 6MCdo 5/2013. Združenie na ochranu spotrebiteľa musí byť samé z podstaty svojej
existencie schopné poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konania v spotrebiteľských veciach, keďže

jeho účelom je okrem iného kolektívna ochrana spotrebiteľov, zastupovanie spotrebiteľov v občianskom
súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka. Združenie na
ochranu spotrebiteľa ako vedľajší účastník vstupuje do množstva konaní bez ohľadu na stav konania
a vôľu odporcu, a to oznámením o vstupe združenia do konania, ktoré obsahuje žiadosť o zaslanie
žaloby a návrh na priznanie trov konania. Je zrejmé, že pred zaslaním oznámenia o vstupe do konania,

združenie nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade a len z označenia konania usudzuje,
že ide o spotrebiteľský vec. Paušálny vstup združenia zastúpeného advokátom do konaní, v ktorých
pre vstup nebol žiadny dôvod, iba zbytočne navyšuje trovy konania a navodzuje dojem, že účelom
vstupu nebola ochrana práv spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov
právneho zastúpenia. Zneužívanie priebehu civilného konania na získanie náhrady trov konania je v

rozpore s účelom civilného procesu, ktorým je poskytovanie ochrany porušeným alebo ohrozeným,
subjektívnym hmotným právam a právom chráneným záujmom. Navrhovateľ mal za to, že úmyslom
zákonodarcu pri umožnení vstupu právnickej osoby ako vedľajšieho účastníka do konania, bolo umožniť
kvalifikovanú ochranu spotrebiteľa priamo na ten účel zriadeným subjektom, ktoré budú spôsobilé
poskytnúť spotrebiteľovi kvalifikovanú pomoc, a ktoré budú v danej oblasti aj materiálne aj personálne

vybavené a odborne kompetentné. Zároveň navrhovateľ poukázal na to, že nepriznaním náhrady trov
konania súdom nedochádzal k porušeniu základného práva na právnu pomoc a rovnosť účastníkov
v konaní podľa čl. 47 ods. 2 a 3 Ústavy SR, najmä keď trovy konania nie sú účelne vynaložené a
nie sú ani v príčinnej súvislosti s procesným postojom vedľajšieho účastníka k predmetu konania.
Obdobný právny názor vyslovil Ústavný súd SR v náleze II. ÚS 78/03. V zmysle uvedeného navrhovateľ

nevidel význam v právnom zastúpení vedľajšieho účastníka a mal za to, že konaním vedľajšieho
účastníka v podobe jeho právneho zastúpenia dochádzalo k nadbytočnému navyšovaniu trov konania a
nehospodárnostikonania,anatútoskutočnosťsúdsprávneprihliadolavedľajšiemuúčastníkovináhradu
trov konania nepriznal. Záverom si uplatnil trovy konania v odvolacom konaní vo výške 112,88 eura sDPH pozostávajúce z jednej polovice úkonu právnej služby vo výške 102,58 eura s DPH a režijného
paušálu k právnemu úkonu vo výške 10,30 eura s DPH.

Odporca sa k odvolaniu vedľajšieho účastníka nevyjadril.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je
potrebné podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f) OSP zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na

ďalšie konanie.
Podľa § 221 ods. 1 písm. f/ OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom.
Podľa § 221 ods. 2 OSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do
právomoci ktorého vec patrí.

Podľa § 157 ods. 2 OSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z
akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne
a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec
právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa§167ods.2OSP,akniejeďalejustanovenéinak,použijúsanauznesenieprimeraneustanovenia
o rozsudku.
Podľa § 169 ods. 1 OSP v písomnom vyhotovení uznesenia sa uvedie, ktorý súd ho vydal, ďalej
označenie účastníkov a veci, výrok, odôvodnenie, poučenie o odvolaní a deň a miesto vydania
uznesenia. Ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§ 171 ods. 3), uvedie

dôvody, pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.
Ak výrok rozsudku vyjadruje v stručnej a presnej formulácii záverečný úsudok o predmete občianskeho
súdneho konania, potom odôvodnenie rozsudku sleduje účel vyložiť opodstatnenosť, pravdivosť,
zákonnosť a spravodlivosť tohto záverečného úsudku súdu. Účelom odôvodnenia je teda predovšetkým
dosiahnuť presvedčivosť rozsudku a prehĺbiť výchovný účinok rozsudku, čoho základom je však zákonu

zodpovedajúci výrok rozhodnutia.
Súčasťou pojmu právneho štátu je aj povinnosť súdu svoje rozsudky odôvodniť (§ 157 ods. 1 OSP),
a to spôsobom zakotveným v ustanovení § 157 ods. 2 OSP. Dodržiavanie tejto povinnosti má zaručiť
transparentnosť a kontrolovateľnosť rozhodovania súdu a vylúčiť tak ľubovôľu pri rozhodovaní. Z
odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri

hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej.

Do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí právo každého na to, aby sa v jeho veci
rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá má základ v právnom poriadku Slovenskej republiky
alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené

spôsobom ustanoveným zákonom. Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal výklad
dotknutej právnej normy, ktorý je v súlade s ústavou, čo je základným predpokladom pre ústavne
konformnú aplikáciu tejto právnej normy na zistený skutkový stav veci (uznesenie Najvyššieho súdu SR
zo dňa 28. mája 2010 sp. zn. Obo/23/2008).
Nedostatok riadneho odôvodnenia rozsudku je porušením práva účastníka na spravodlivé súdne

konanie, pretože sa mu tým odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti
rozhodnutiu v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov, a teda
možnosť riadne konať pred súdom (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 31. mája 2010 sp. zn. 6
Cdo/91/2010).
Nepreskúmateľnosť súdneho rozhodnutia je tak závažnou vadou, že sa ňou musel odvolací súd

zaoberať z úradnej povinnosti (ex offo), teda aj vtedy, ak by ju odvolateľ nenamietal. Nepreskúmateľnosť
rozsudku môže nastať z dôvodu jeho nezrozumiteľnosti alebo nedostatku dôvodov rozhodnutia.
Súd je povinný svoje rozhodnutie odôvodniť spôsobom zakotveným v ustanovení § 157
ods. 2 OSP, čo je jedným z princípov riadneho a spravodlivého procesu vyplývajúcich z Listiny
základných práv a slobôd ako aj z článku 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý predstavuje súčasť práva

na spravodlivý proces. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými
zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov a právnymi závermi. Stav, kedy rozsudok neobsahuje
náležitosti uvedené v ustanovení § 157 ods. 2 OSP vedie v konečnom dôsledku k tomu, že sa stáva
nepreskúmateľným. Ak je rozhodnutie súdu prvého stupňa nepreskúmateľné, musí ho odvolací súdzrušiť, pretože inak by zaťažil konanie vadou, ktorá môže mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci.
Odvolací súd preskúmavajúc obsah súdneho spisu dospel k tomu záveru, že rozhodnutie súdu prvého

stupňa je nepreskúmateľné, a to v dôsledku viacerých nedostatkov, ktoré odvolací súd v tomto
rozhodnutí vzhliadol.
Vychádzajúc z obsahu spisu odvolací súd poukazuje na to, že procesným úkonom, ktorým je podanie
Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS (ďalej len „Združenie“) zo dňa 07.02.2012, ktoré bolo
súdu prvého stupňa doručené dňa 15.02.2012, oznámilo toto združenie vstup do predmetného konania

na stranu odporcu s cieľom chrániť záujmy žalovaného spotrebiteľa. Súd prvého stupňa podaním zo dňa
26.11.2012 oznámil vstup Združenia navrhovateľovi s tým, že má možnosť sa vyjadriť, či so vstupom
vedľajšieho účastník na stranu odporcu súhlasí alebo nesúhlasí. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ
prevzal oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka dňa 09.04.2013 a nevyužil svoje právo namietať
vstup Združenia do konania na stranu odporcu nastali účinky vstupu vedľajšieho účastníctva, a teda
súd mal v ďalšom konať so Združením a uviesť ho aj v záhlaví napadnutého uznesenia. Skutočnosť, že

vedľajší účastník nie je v záhlaví uvedený by bola za iných okolností dôvod na
vrátenie rozhodnutia na vydanie opraveného uznesenia, avšak s poukazom na viaceré procesné
nedostatky odvolací súd zrušil uznesenia v napadnutej časti z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti.
V ďalšom odvolací súd poznamenáva, že vzhľadom k tomu, že v konaní vystupoval aj vedľajší účastník
na strane odporcu, ktorého vstup nebol namietaný a navrhovateľ vzal svoj návrh na začatie konania späť

v celom rozsahu až dňa 18.04.2013, teda vedľajší účastník bol až do tohto času riadnym účastníkom
konania, mal súd prvého stupňa rozhodovať aj o nároku na náhradu trov konania vedľajšieho účastníka,
ktorého okrem iného ani neuviedol v záhlaví rozhodnutia. Súd prvého stupňa automaticky rozhodol
o trovách konania v zmysle § 146 ods. 1 písm. c/ OSP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá
právo na náhradu trov konania, keďže konanie bolo zastavené. Súd sa však nijako v odôvodnení

rozhodnutia nevysporiadal s tým, že na stranu odporcu do konania vstúpilo aj Združenie na ochranu
občana spotrebiteľa HOOS, a teda bolo potrebné sa okrem nároku na náhradu trov konania hlavných
účastníkov zaoberať aj trovami vedľajšieho účastníka, ktorý v konaní vystupuje a vo výrokovej časti
bolo potrebné o jeho trovách rozhodnúť. Rozhodnutie o trovách tohto účastníka nielenže nie je uvedené
vo výrokovej časti, ale ani z odôvodnenie uznesenia nevyplýva, že by sa tým súd nejakým spôsobom

zaoberal.
S poukazom na uvedené skutočnosti sa súd prvého stupňa v ďalšom konaní vysporiada s tým, či
vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu vznikli trovy konania, v akom rozsahu a či má na ich náhradu
nárok. Zároveň primárne posúdi a vysporiada sa s tým, či má niektorý z účastníkov (navrhovateľ,
odporca, vedľajší účastník) nárok na náhradu trov konania aj s ohľadom na existenciu dôvodov v zmysle

§146ods.2OSP,posúdiacpritomnajmätúskutočnosť,čispäťvzatienávrhunavrhovateľomodôvodňuje
použitie tohto ustanovenia a až následne zváži aplikáciu § 146 ods. 1 písm. c/ OSP pri rozhodnutí o
trovách. Následne súd prvého stupňa svoje rozhodnutie premietne aj do výrokovej časti rozhodnutia tak,
aby bolo nové rozhodnutie zákonné a presvedčivé.
S poukazom na vyššie zistené nedostatky v procesnom postupe prvostupňového súdu odvolací súd

dospel k záveru o aplikácii § 221 ods. 1 písm. f/ a ods. 2 OSP tak, že rozhodnutie v napadnutej časti
zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom bude povinnosťou súdu odstrániť
odvolacím súdom vytknuté nedostatky s tým, že sa bude pridržiavať právneho názoru odvolacieho súdu
(§ 226 OSP) a svoje nové rozhodnutie odôvodní v súlade so zákonnými požiadavkami vyjadrenými v
§ 157 ods. 2 OSP.

Toto uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.