Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, January 29, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/313/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7714213894
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ludvika Bodnárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7714213894.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek

senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Marianny Hraboveckej v právnej veci navrhovateľky U. V. nar.
XX.XX.XXXX trvale bývajúcej v E. č. XXX toho času vo W. Z. na Záhradnej ul. č. XXX/X proti odporcovi
Q. V. nar. XX.X.XXXX bývajúcemu v E. č. XXX zastúpeného advokátom JUDr. Zsoltom Suverom so
sídlom Advokátskej kanceláriou v Košiciach na Murgašovej č. 3 v konaní o rozvod manželstva a úpravu
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom W. nar. XX.X.XXXX a L. nar. X.X.XXXX
zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Michalovciach o odvolaní
navrhovateľky a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Michalovce z 25.3.2015 č.k. 2P 253/2014-111

takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o určení výživného pre maloleté deti W. V. 100 Eur
a mal. L. 50 Eur mesačne.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom č.k. 2P 253/2014-111 z 25.3.2015 rozviedol manželstvo navrhovateľky
U. V. rod. Z. nar. XX. XX. XXXX a odporcu Q. V. nar. XX.X.XXXX uzavreté 30.6.2001 zapísané v knihe
manželstiev Matričného úradu Q. nad Y. vo zväzku 7 ročník 2001 na strane 82 pod poradovým číslom 11.
Maloleté deti W. V. nar. XX.X.XXXX a L. V. nar. X.X.XXXX zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľke,
ktorá bude maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Odporcu zaviazal prispievať na výživu

maloletej W. 100,- € mesačne a na výživu maloletej L. 50,- € mesačne, počnúc dňom právoplatnosti
výroku o rozvode manželstva, ktoré je otec povinný platiť navrhovateľke vždy do 15. dňa v mesiaci
vopred. Styk otca s maloletými deťmi neupravil, o trovách konania rozhodol tak, že účastníci nemajú
právo na ich náhradu.

Proti výroku rozsudku o určení výživného podali v zákonnej odvolacej lehote odvolanie navrhovateľka
aj odporca. Odporca vytkol konajúcemu súdu, že pri rozhodovaní o určení výživného prihliadal na jeho

zárobok 878,- Eur mesačne, ktorýdosahoval pred prepustením zo služobného pomeru v policajnom
zbore, ku ktorému došlo na základe porušenia služobnej disciplíny zvlášť hrubým spôsobom, v dôsledku
čoho konštatoval, že o zamestnanie prišiel pre svoje nezodpovedné konanie. Odporca uviedol, že
nesporným faktom je, že personálnym rozkazom Ministra vnútra Slovenskej republiky č. 157 z 2.7.2014
v zmysle ust. § 192 ods. 1 písm. e/ zák.č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov policajného zboru,
slovenskej informačnej služby, zboru väzenskej a justičnej stráže SR a železničnej polície v znení
neskorších predpisov bol prepustený zo služobného pomeru na skutkovom základe, že 8.5.2014 mal

viezť motorové vozidlo pod vplyvom alkoholických nápojov a spôsobiť tak dopravnú nehodu. Zdôraznil,
že k tejto dopravnej nehode došlo v dôsledku súhry mnohých príčin, ktoré on nezavinil a dopravná
nehoda nastala v dôsledku objektívnych udalostí. Napriek tomu Minister vnútra SR svojím rozhodnutím
z 8.10.2014 rozklad ním podaný zamietol a napadnutý personálny rozkaz potvrdil. Z uvedeného dôvodupodalžalobunaKrajskýsúdvBratislave.Považujezanesprávneakkonajúcisúdvychádzalzuvedených
skutočností a určil výživné na základe priemerného zárobku ktorý dosahoval u policajného zboru.
Zdôraznil, že po odchode z policajného zboru mu bol priznaný výsluhový dôchodok 488,91 Eur a

nedisponuje žiadnym iným príjmom. Navrhol preto, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého
stupňa a určil výživné na každé dieťa vo výške 30 % zo sumy životného minima.

Proti výroku rozsudku o určení výživného podala v zákonnej lehote odvolanie aj matka maloletých
detí a súčasne podala vyjadrenie k odvolaniu otca. Uviedla, že odporca bol prepustený zo služobného

pomeru dôvodne, pretože v čase spôsobenia dopravnej nehody bol pod vplyvom alkoholických nápojov.
Zdôraznila, že odporca už počas manželstva svoje alkoholické problémy zakrýval výhovorkou na
manželské nezhody resp. na zdravotný stav ich ťažko zdravotne postihnutej dcéry. Uviedla, že hlavnou
príčinourozvratumanželstvaboloprávevnadmernejmierepožívaniealkoholickýchnápojov.Vsúvislosti
so životnými nákladmi odporcu poukázala na jeho účelové vyjadrenie sa v odvolaní, kde uvádza
podstatne vyššie náklady ako v skutočnosti má. Jeho reálne náklady sú 96,40 Eur elektrická energia,

voda21EuraúhradaSIPO55,13Eur.Zdôraznilaajtúskutočnosť,žeodporcanaďalejžijevichrodinnom
dome, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve, kde ona má znemožnený vstup a ktorý výlučne užíva
sám odporca. V súvislosti s príjmom odporcu poukázala na svoj príjem, ktorý spočíva v opatrovateľskom
príspevku 270,32 Eur, invalidný dôchodok 139,80 Eur a rodinné prídavky na 2 deti 46,20 Eur. Stará sa o
ich ťažko postihnutú dcéru, ktorá potrebuje 24 hodinovú opateru a nemá žiadnu možnosť sa zamestnať,

pričom odporca má možnosť ako zdravý človek sa zamestnať kdekoľvek. Vyslovila presvedčenie, že
odporca úmyselne si nehľadal zamestnanie, aby nemusel prispievať na výživu maloletých detí tak, ako
to bolo určené súdom resp. vyšším výživným. Uviedla, že odporca v čase konania o rozvod manželstva
a určenia výživného pre deti po rozvode účelovo zavádzal súd, keď tvrdil, že v danom období spláca
úver vo výške 500,- Eur a pritom požiadal o možnosť polročného odkladu ako aj o zrušenie životných

kapitálových poistiek obidvoch detí VE. a L.. V prípade W. sa jednalo o životnú poistku a kapitálové
sporenie, ktorá bola uzatvorená v poisťovni Z., pričom odporca bol poistníkom, čo bolo v tom čase
pri uzatváraní zmluvy výhodné. Vzhľadom k tomu, že maloletá dcéra W. je zdravotne postihnutá, táto
poistná zmluva v rámci jej diagnózy bola dobre stavaná a zhodnotená. Zmluva bola podpísaná v čase,
kedy jej nebola určená zdravotná diagnóza a pri zrušení poistnej zmluvy bola znevýhodnená finančne

aj zdravotne. Vzhľadom, že má diagnostikované ochorenie v prípade uzatvorenia nového poistenia je
nepoistiteľná pre akúkoľvek poisťovňu. Aj v prípade mal. L. išlo o uzatvorenú životnú poistku spoločnosti
Z., ktorú tiež odporca zrušil. Na základe zistených skutočností odporca požiadal o zrušenie poistných
zmlúv a bolo mu vyplatené v prospech jeho účtu 1.965,- Eur za W. a 600,- Eur zo životnej poistky za
mal. L.. Bez vzájomnej dohody a svojvoľne požiadal o výber odkupnej hodnoty kapitálových poistiek

detí a zrušenie poistných zmlúv čo znamenalo zrušenie zmlúv a vyplatenia len 40 % z nasporenej sumy
odporcovi. Navrhla preto, aby odvolací súd nevyhovel návrhu odporcu o znížene výživného na 30 % zo
životného minima, ale určil výživné 150,- Eur na maloletú W. a 100,- Eur na maloletú L..

K odvolaniu navrhovateľky a odporcu sa vyjadril kolízny opatrovník, ktorý navrhol rozsudok súdu prvého

stupňa v napadnutom výroku o výživnom potvrdiť ako vecne správny a zákonný, alternatívne určiť
výživné vyššie ako určil súd prvého stupňa.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ods. 2 cit. zák. ust. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Výroky o rozvode manželstva zverením maloletých detí do osobnej starostlivosti navrhovateľke a

úpravu styku a trovách konania napadnuté neboli, preto nadobudli právoplatnosť a neboli predmetom
preskúmavania v odvolacom konaní (§ 206 ods. 2 O.s.p.).

Odvolací súd na základe odvolania navrhovateľky a odporcu preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa
v napadnutej časti o výživnom ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 O.s.p. bez

nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru,
že súd prvého stupňa pri rozhodovaní o výživnom pre maloletú W. a L. dostatočne zistil skutkový stav,
posúdil ho podľa správnych zák. ust. Zákona o rodine v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy a
to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, starostlivo prihliadal na to, čovyšlo v konaní najavo vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku v
napadnutej časti o výživnom presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje.
Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami odporcu uplatnenými v odvolaní, ktoré v prevažnej miere

tvorili jeho obranu už v priebehu konania pred súdom prvého stupňa a odporca ani v odvolaní neuviedol
také relevantné skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie o výživnom pre maloletú W.
a L. na čas po rozvode manželstva rodičov. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením súdu prvého
stupňa, že odporca si prepustenie zo služobného pomeru zavinil vlastným zavinením, preto konajúci súd
správne postupoval, keď vychádzal z ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, kedy pri určení výživného súd

prihliadne na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery
povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa
povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu.
Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Odvolací súd
rovnako ako súd prvého stupňa dôsledne posúdil pomery účastníkov a dospel k totožnému právnemu
záveru ako súd prvého stupňa, že výživné 100,- Eur na zdravotne postihnutú dcéru W. a 50,- Eur

na mal. L. je vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení napadnutého rozsudku a z
nich vyplývajúce zásady primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam odporcu a jeho
majetkovým pomerom a zohľadňuje odôvodnené potreby maloletej W. a L.. Zdôrazňuje, že takto určené
výživné zohľadňuje iba časť nevyhnutných potrieb obidvoch maloletých detí a je nepochybné, že práve
navrhovateľka dopĺňa zdroj výživy na hranicu prospešnú pre ich všestranný rozvoj, čo fakticky znamená,

že podiel navrhovateľky na výživnom je porovnateľný s podielom odporcu, navyše sa o maloleté deti
osobne stará a dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť zo svojho príjmu. Odvolací súd sa stotožnil
aj s názorom súdu prvého stupňa, že matka za daných okolností, keďže sa stará o zdravotne ťažko
postihnuté dieťa nemá možnosť sa zamestnať a získať ďalší finančný príjem, pričom otec, ktorý v
súčasnej dobe nezabezpečuje osobnú starostlivosť o maloleté deti, je zdravý, má možnosť popri

výsluhovom dôchodku získať zamestnanie a takto zabezpečiť vyšší finančný štandard maloletých detí.
Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o výživnom na
čas po rozvode potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. a podľa § 219 ods. 2 O.s.p. na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia iba doplnil ďalšie dôvody.

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.