Rozsudok Judgement was issued on Thursday, January 27, 2016

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 5C/87/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8213201984
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zdenka Saraková
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2016:8213201984.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov samosudkyňou Mgr. Zdenkou Sarakovou v právnej veci žalobcov 1/ H. R., F..
XX.XX.XXXX, T. D.. G. Č.. XX, XXX XX T. 2/ I. R., F.. XX.X.XXXX, T. D.. G. Č.. XX, XXX XX T.,
zastúpených JUDr. Vierou Mulíkovou, advokátkou, so sídlom Stöcklova č. 21, 085 01 Bardejov proti
žalovanému Okresné stavebné bytové družstvo Bardejov, so sídlom Ťačevská č. 1660, 085 01 Bardejov,
IČO: 00 170 330, o zaplatenie 2 376,11 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcom v prvom a v druhom rade oprávneným spoločne a
nerozdielne 2.193,- eur a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 103,11 eur, všetko s
úrokom z omeškania 8,75 % ročne od 1.2.2013 do zaplatenia do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.
O trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 25.3.2013 domáhali, aby súd uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne oprávneným žalobcom sumu 2376,11 eur s 8,75 % -ným
úrokom z omeškania ročne od 1.2.2013 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Žalobu odôvodňovali

tým, že žalovaný je vlastníkom a zároveň prenajímateľom bytu č. XX na prízemí v bytovom dome
T.-XX č.p. XXXX na ul. D. G. Č.. XX R. T. a spoločnými nájomcami tohto družstevného bytu sú
žalobcovia v 1. a 2. rade ako členovia družstva. Žalovaný je zároveň vlastníkom a prenajímateľom aj
bytu nachádzajúceho sa na X. poschodí bytového domu T.-XX č.p. XXXX na ulici D.. G. Č.. XX R. T. a
nájomcom tohto bytu je I. Z.. Tento byt sa nachádza nad bytom, nájomcami ktorého sú žalobcovia. Dňa
30.10.2011 bola žalobcom spôsobená škoda tak na nehnuteľnosti - byte, ktorého sú nájomcami / byt

č.XX/ ako aj na ich hnuteľných veciach nachádzajúcich sa v tomto byte. Ku škode došlo v dôsledku
prasknutia radiátora- šrúbenia radiátora nachádzajúceho sa v byte nad ich bytom a následným
vytopením oboch bytov.
Poisťovňa KOOPERATÍVA, a.s. Viena Insurance Group z poistenia, ktoré mala uzavreté I. Z. odmietla
uhradiť z jej poistenia škodu, ktorá vznikla žalobcom s odôvodnením, že príčinou vzniku škody
bol poškodený radiátor v byte poistenej, ktorý je stavebnou súčasťou bytu a preto za vzniknutú
škodu zodpovedá vlastník bytu / nehnuteľnosti/ nie nájomca. Žalobcovia sa niekoľkokrát obrátili so

žiadosťou o náhradu škody na žalovaného ako vlastníka bytu, v ktorom vznikla príčina škodovej udalosti
avšak žalovaný odmieta zodpovednosť za škodu vzniknutú žalobcom odvolávajúc sa na čl. 68 ods.
4 Stanov OSBD, ktorý podľa názoru žalovaného nevyčleňuje vykurovacie telesá z drobných opráv v
byte. Žalobcovia sú toho názoru, že uvedený článok Stanov rieši len účel použitia prostriedkov Fondu
prevádzky, údržby a opráv, pričom žiadnym spôsobom neupravuje drobné opravy v byte tak, ako
to uvádza žalovaný. Stanovy neupravujú pojem „drobných opráv“ a tento bližšie nešpecifikuje ani

Smernica o nájme bytov, nebytových priestorov a spoločných priestorov, na ktorú odkazuje čl. 31
ods. 1 Stanov OSBD. Žalobcovia vyvodzujú zodpovednosť žalovaného za škodu, ktorá im vznikla z
ustanovenia § 415 Občianskeho zákonníka, § 420 Občianskeho zákonníka, § 11 ods. 1 a 2 zákona č.182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Žalobcovia sú toho názoru, že sú splnené
všetky predpoklady pre vznik zodpovednosti žalovaného za škodu, ktorá im vznikla. Za porušenie jeho
právnejpovinnostipovažujúto,že akovlastníkaprenajímateľbytu,ktoréhonájomcomjep.Z.,sinesplnil

povinnosť vykonať opravu radiátora, napriek tomu že mu táto povinnosť vyplýva z ustanovenia § 11
zákona č. 182/1993 Z.z. žalobcovia sú toho názoru, že preukázali vznik škody na byte a hnuteľných
veciach, ktorá im bola spôsobená zatopením bytu vodou z vykurovacieho systému - z bytu ktorého
vlastníkom je žalovaný. Voda im poškodila hnuteľné veci - váľandu, paplóny, vankúše, gitaru, PC
zostavu, dvere, kuchynskú linku, písací stôl, boxerské rukavice a spôsobila škody na samotnom byte,

zatečením stien podláh , ktorý museli uviesť do pôvodného stavu . Výšku škody uvedením bytu do
pôvodného stavu preukazovali odborným posudkom znalca Ing. A.U., ktorý ju vyčíslil na sumu
1488,-- eur. Škodu na hnuteľných veciach vyčíslili odhadom ako rozdiel medzi nadobúdacou cenou
predmetných vecí a cenou po zohľadnení amortizácie za dobu ich užívania, celkom na sumu 705,--
eur. Príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinností žalovaného ako vlastníka bytu
spočíva podľa žalobcov v tom, že škoda vznikla ako dôsledok zatopenia bytu vodou z prasknutého

radiátora v byte, ktorého vlastníkom je žalovaný. K zavineniu žalovaného na vzniku škody žalobcovia
uviedli, že ide o škodu spôsobenú z nedbanlivosti a existencia zavinenia v takomto prípade sa prezumuje
zo zákona. Žalobcovia sa domáhali okrem náhrady škody aj zaplatenia úroku z omeškania v rozsahu
ako to vymedzili v petite žaloby.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe navrhoval žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
Poukazoval na to, že závada, ktorá vznikla a spôsobila škodu nastala na základe prasknutia šrubenia,
ktoré je súčasťou radiátora. Radiátor je podľa žalovaného súčasťou zariadenia bytu tak, ako plynový
sporák, vod. batéria, vaňa a ostatné príslušenstvo , ktoré nájomca bytu prevzal pri preberaní bytu do
užívania. Poukazoval aj na to, že prasknutie šrubenia radiátora nebolo spôsobené vlastníkom bytu ktorý

žalobca prenajíma p. Z., ale že mohlo sa tak stať aj z iných dôvodov t.j. tlakovým pomerom média ÚK,
na čo vlastník bytu ani nájomca nemá žiadny vplyv, ale mohol nastať aj z dôvodu, že p. Z. v byte nebýva
a tento riadne neužíva a takto včas nenahlásila potrebu odstránenie závady v byte. Je toho názoru, že
ak by byt, ktorého nájomcom je pani Z. bol riadne obývaný a riadne
užívaný, nemuselo dôjsť k udalosti ani škodám, ktoré nastali v byte p. Z.D. a žalobcov. Ak by p. Z. v byte

bývala a byt by riadne užívala mohla okamžite zareagovať na
vzniknutú situáciu a zamedziť spôsobným škodám. Poruchu havarijnej službe žalovaného nahlásila
domová dôverníčka p. G.. Havarijná služba zabezpečila odstránenie poruchy na vykurovacom telese.
Žalovaný nahlásil poistnú udalosť ČSOB poisťovni, kde má žalovaný poistený majetok. Technik ČSOB
poisťovne konštatoval, že tento druh poistnej udalosti/ radiátor/ nepatrí do postenia majetku v zmysle

poistnej zmluvy, ktorú má uzavretú žalovaný s poisťovňou a že radiátor patrí k zariadeniu bytu a preto
škodu si má riešiť pani Z.S. v zmysle svojej poistnej zmluvy.

Žalovaný trval na to, že p. Z., v byte ktorej radiátor praskol, porušila povinnosť byt a jeho zariadenie
riadne užívať a mať pod kontrolou zariadenie bytu , ktoré je napojené na celkovú užívateľskú sieť.

Žalovaný poukazoval aj na to, že ani žalobcovia v deň keď došlo ku škode neboli doma . V opačnom
prípade by už pri prvých náznakoch presakovania vody boli zalarmovali havarijnú službu a zamedzili
by tak značným škodám na ich vlastnom majetku.

Žalovaný je toho názoru, že za škodu zodpovedá p. Z. a nie žalovaný, ktorý ako vlastník a správca bytu

nijak nepochybil a nemá žiadny podiel na tom že škoda vznikla a aby znášal následky uvedenej škody
za nájomkyňu bytu, medzi povinnosti ktorej, tak ako je to uvedené v zápise o odovzdaní a prevzatí bytu
p. I. Z. zo dňa 16.1.1996 patrí, že užívateľ bytu/ teraz nájomca/ je povinný chrániť družstevný majetok,
riadne užívať pridelený byt, včasne vykonávať drobné opravy a obvyklú údržbu bytu a bez meškania
oznámiť potrebu opráv, ktoré má znášať družstvo., odstrániť závady a poškodenia, ktoré spôsobil na

byte sám, alebo tí, ktorí s ním bývajú a prípadne nahradiť družstvu takto spôsobenú škodu.

Na pojednávaní žalobcovia navrhovali žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Zotrvali na svojich tvrdeniach
uvedených v žalobe. Pokiaľ ide o obranu žalovaného o nedostatku jeho vecnej pasívnej legitimácie v
tomto konaní a o jeho tvrdenie o zodpovednosti p. Z. za vzniknutú škodu uviedli, že radiátor nie je

zariadením bytu, ale jeho súčasťou, a preto za škodu, ktorá vznikla žalobcom v dôsledku poškodenia
radiátora v byte p. Z. zodpovedá žalobcom vlastník bytu , ktorým je žalovaný a nie nájomca bytu,
ktorou je p. Z.. Žalovaný porušil povinnosť ako vlastník bytu udržiavať byt v stave spôsobilom na riadne
užívanie, ako vlastník bytu je povinný starať sa o to aby byt bol spôsobilý na riadne užívanie, je povinnývykonávaťkontrolyaúdržbu.Poukazovalinato,že niesúvprávnomvzťahusp.Z.apretoaksižalovaný
myslí, že došlo k porušeniu nejakých povinností p. Z., môže sa domáhať regresnej náhrady škody od nej.

Žalovaný na pojednávaní navrhoval žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Zotrval na svojich tvrdeniach
o nedostatku vecnej pasívnej legitimácie žalovaného v tomto konaní. Trval na tom, že nie žalovaný
ako vlastník bytu je zodpovedný za škodu, ktorá žalobcom vznikla, ale za škodu ktorá im vznikla je
zodpovedná p. Z. ako nájomkyňa bytu, ktorá porušila svoje povinnosti nájomcu bytu, tak ako to bolo
uvedené v písomnom vyjadrení k žalobe.

Súd rozhodol medzitýmnym rozsudkom, č. k. 5C/87/2013-183 zo dňa 5.2.2015 o základe žalobného
nároku tak, že základ žalobného nároku je opodstatnený s tým, že rozhodnutie o jeho výške a o
trovách konania sa ponecháva konečnému rozsudku. Medzitýmny rozsudok nadobudol právoplatnosť
dňa 8.4.2015.

Pretože o základe nároku bolo právoplatne rozhodnuté, konečným rozsudkom bolo potrebné rozhodnúť
o výške škody a o trovách konania.

Žalobcovia naďalej trvali na tom, aby žalovaný bol zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 2376,11 eur
tak, ako si tento nárok uplatnili v žalobe, teda náhradu škody vo výške 2.193,- eur / ako škodu na

poškodených hnuteľných veciach vo výške 705,- eur + škodu na byte vo výške 1.488,- eur, náklady
spojené s uvedením vecí do pôvodného stavu/ a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške
103,11 eur za vypracovanie znaleckého posudku a ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky si
uplatňovali žalobcovia aj zaplatenie sumy 80,-- eur, trovy právneho zastúpenia pred podaním žaloby ,
za právny rozbor veci, z dôvodu snahy vyriešiť vec mimosúdne. Znalecký posudok si dali žalobcovia

vypracovať z odboru stavebníctva na vyčíslenie výšky škody na byte ako nehnuteľnosti a to výšku
nákladov spojených s uvedením veci do pôvodného stavu.

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

Podľa § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený
požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
Podľa § 443 Občianskeho zákonníka pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase
poškodenia.

Žalobca si uplatňoval titulom náhrady škody, ktorá mu vznikla na nehnuteľnosti , byte a hnuteľných
veciachvbyte,vdôsledkuzatečeniavodouzprasknutéhoradiátoravbytenachádzajúcehosavbytenad
bytom žalobcov. Žalobcovia na preukázanie výšky škody na nehnuteľnosti predložili ako dôkaz znalecký
posudok, vypracovaný znalcom Ing. E. A., č. XXX/XXXX, ktorým znalec vyčíslil škodu vo výške nákladov

potrebných na uvedenie vecí do pôvodného stavu, výmena poškodených podláh sumou 528,43 eur
(228,43 eur montáž, 300,- eur dodávka), maľby, oprava omietky, oprava maľby v zatečených priestoroch
bytu, sumou 711,84 eur, spolu práce a dodávky na výmene podláh + maľby, vrátane opravy poškodenej
omietky a napustenie protiplesňovým roztokom, spolu sumou vo výške 1.240,27 eur, bez DPH a spolu
s DPH vo výške 1.488,32 eur. Pokiaľ ide o rozsah poškodenia bytu, bol vypočutý ako svedok pracovník

poisťovne, ktorý bol na ohliadku bytu, ktorý vyhotovoval aj zápis ohliadky po škodovej udalosti, kde je
uvedený rozsah poškodenia na hnuteľných veciach a na byte.

Pokiaľ ide o škodu na hnuteľných veciach, vychádzajúc z tvrdení žalobcu a zápisu pracovníka poisťovne,
bolo preukázané, že došlo pri zatečení bytu k poškodeniu hnuteľných vecí, a to 2 kusov váľandy, ďalej

paplóny, vankúše, obliečky, po 2 kusoch, gitara
BEHRINGER, PC zostava, dvere, kuchynská linka, písací stôl a boxerské rukavice. Pri vyčíslení výšky
škody vychádzal žalobca, ktorý nedisponoval už dokladmi o zakúpení predmetných vecí z cien, ktoré
zisťoval prostredníctvom internetových portálov a po zohľadnení amortizácie za dobu užívania týchto
vecí, a to 5 % za rok, a vyčíslil škodu celkom po amortizácii na hnuteľných veciach sumou vo výške

705,- eur / váľanda 150 eur, paplóny, vankúše, obliečky 112,50 eur, gitara 112,50 eur, PC zostava 70
eur, dvere 20,-- eur, kuchynská linka 150,-- eur, písací stôl 60 eur, boxerské rukavice 30 eur./Žalovaný najprv mal výhrady voči výške škody. Na poslednom pojednávaní uvádzal, že je toho názoru,
že v prípade, ak by bol byt riadne užívaný žalobcami, ak by sa zdržiavali v byte v čase vzniku škody, tak
bolo by sa predišlo škode v takom rozsahu, v akom rozsahu ku škode došlo. Navrhoval najprv kontrolné

znalecké dokazovanie v tejto veci, pretože mal výhrady voči znaleckému posudku znalca Ing. A.. Potom
upustilodnavrhovanéhodokazovania.Navrhoval,abyovýškeškodyrozhodolsúd.Žiadneďalšienávrhy
na dokazovanie, pokiaľ ide o výšku škody, žalovaný nenavrhol.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd

rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,
ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti
nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Žalobcovia výšku škody preukázali, pokiaľ ide o nehnuteľnosť, teda byt, predloženým znaleckým
posudkom a pokiaľ ide o hnuteľné veci, vychádzajúc z uvádzaných nadobúdacích hodnôt týchto vecí, z
fotografií, ktoré žalobcovia predložili o rozsahu poškodenia týchto vecí a s prihliadnutím na už žalobcom
zohľadňovanú amortizáciu pri vyčíslení výšky škody, počas doby užívania týchto vecí, súd dospel k

záveru, že žalobcovia preukázali výšku škody, v rozsahu tak, ako sa domáhali jej náhrady a preto súd
žalobe v tejto časti vyhovel. Zaviazal žalovaných, zaplatiť žalobcovi sumu 2.193,- eur, titulom náhrady
škody.

Podľa § 121 ods. 3 O.s.p. príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z

omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

Suma 103,11 eur ako náhrada nákladov, spojených s uplatnením pohľadávky je príslušenstvom
pohľadávky. Ide o sumu, ktorá bola zaplatená žalobcami znalcovi za vypracovaný znalecký posudok
na výšku škody. Ide teda o príslušenstvo pohľadávky v zmysle ustanovenia § 121 ods. 3 Občianskeho

zákonníka, ktoré súd žalobcom priznal spolu s priznaním nároku na zaplatenie istiny - náhrady škody.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je
v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa
tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania
ustanovuje vykonávací predpis.
Týmto vykonávacím predpisom je Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.2009 výška úrokov z omeškania je o osem
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba ECB, platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.
Pretože nárok žalobcu na úrok z omeškania bol uplatnený v súlade s citovanými zákonnými

ustanoveniami vrátane uplatňovanej sadzby úroku z omeškania, súd vyhovel žalobe aj v tejto časti a
priznal žalobcovi úrok z omeškania tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
O trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku / § 151 ods. 3 O.s.p./.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia účastníkom na

Okresnom súde Bardejov.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.