Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, January 28, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/18/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315210697
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1315210697.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: Š.J. N., V.. A., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. S. W..
Č.. XX, F. K. O., proti odporcovi: F.. X. N., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. S. W.. Č.. XX, F. K. O., zastúpený
advokátkou: JUDr. Marianna Kohútová Bérešová, so sídlom Štefánikova ul. č. 47, Bratislava, o rozvod
manželstva, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 06. novembra
2015 č. k. 12C/359/2015-28, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava III v Bratislave zo dňa 06.
novembra 2015 č. k. 12C/359/2015-28, z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa manželstvo účastníkov konania uzavreté dňa 11.11.1995
pred Obvodným úradom v Bratislave II, zapísané v knihe manželstiev vo zväzku 38, ročník 1995,
na strane 108, pod poradovým číslom 2151, rozviedol a účastníkom nepriznal právo na náhradu trov

konania.

V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že navrhovateľka sa návrhom
doručeným mu dňa 07.04.2015 domáhala rozvodu manželstva s odporcom z dôvodu, že ich manželstvo
je hlboko a trvalo rozvrátené, neplní svoj spoločenský účel, stalo sa len formálnym zväzkom, v ktorom
nemá záujem ďalej zotrvať a obnoviť manželské spolužitie. Po právnej stránke svoje rozhodnutie

odôvodnil ust. § 23 ods. 1, 2, 3 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov a v plnom
rozsahu vyhovel návrhu navrhovateľky. Táto zotrvala na skutočnosti, že manželia sa citovo odcudzili,
majú rozdielne názory na život, uznávajú absolútne iné životné hodnoty. Uviedla, že s odporcom nikdy
spoločne nehospodárili, intímne sa nestýkajú takmer rok a ich manželstvo nemá šancu, pretože v
odporcovinemáakovpartnerovioporu.Súdprvéhostupňarozhodolvovecinapojednávanína,ktorébol
riadne predvolaný odporca, ktorý síce svoju neprítomnosť ospravedlnil, avšak o odročenie pojednávania

nežiadal. Z tohto dôvodu súd konal a prejednal vec podľa § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti odporcu.
O náhrade trov konania rozhodol podľa § 144 prvá veta O.s.p.

Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie odporca a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na opätovné prejednanie a rozhodnutie. Namietal, že mu
postupom súdu prvého stupňa bola odňatá možnosť konať pred súdom, keď tento konal a rozhodol

v jeho neprítomnosti na pojednávaní ( v danej veci jedinom), hoci sa naň riadne ospravedlnil a ako
laik predpokladal, že toto bude odročené a bude sa môcť riadne vyjadriť k tejto veľmi osobnej veci na
ďalšom pojednávaní. Napriek tomu, súd prvého stupňa, bez vypočutia odporcu v konaní, a napriek jeho
nesúhlasu s rozvodom a jeho dôvodmi, manželstvo účastníkov na tomto jedinom pojednávaní rozviedol.
V ďalšom namietol, že sa súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí nezaoberal s jeho vyjadreniami a
nijako sa s nimi nevysporiadal. Uviedol, že odporca i navrhovateľka naďalej žijú v spoločnej domácnosti

rovnako ako pred podaním návrhu na rozvod manželstva, a riadne spolu komunikujú. Má zato, že aj vsúčasnej dobe ich manželstvo plní svoj spoločenský účel, manželské spolužitie nebolo nikdy rozvrátené
a nie je tomu ani v súčasnej dobe.

Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Uviedla, že súd prvého stupňa rozhodol správne, keď mal
za to, že manželstvo účastníkov je trvalo rozvrátené a zároveň zistil príčiny, ktoré viedli k rozvratu
vzťahov. Vo svojom odvolaní poukázala na to, že ich manželstvo je hlboko a trvalo rozvrátené a tento
stav pretrváva už od roku 2014. Uviedla, že odporca neberie do úvahy vôbec to, že manželia sú si

v manželstve rovní v právach i povinnostiach. Počas celého spolužitia sa snažila nad problémami
v manželstve zamýšľať a nie ich bezhlavo riešiť. Je pravdou, že odporcovi naznačila ukončenie
manželstva rozvodom pri krízových situáciách, napríklad koncom deväťdesiatych rokov v súvislosti s
umelým prerušením tehotenstva, s čím sa veľmi ťažko vyrovnávala, druhý krát v čase, keď odporca
nedal súhlas k vycestovaniu ich dcéry na študijný pobyt do USA, čo považovala za nespravodlivé
a posledný krát začiatkom roku 2015, kedy už nedokázala znášať arogantný spôsob správania sa

odporcu voči nej, opakované slovné ataky, ponižovanie a vzájomné odcudzenie, čo ju napokon viedlo
k podaniu návrhu na rozvod ich manželstva. Poukázala na to, že už v čase pred podaním návrhu na
rozvod viackrát odporcovi navrhla, aby sa zúčastnili stretnutia u psychológa, čo odporca jednoznačne a
arogantne odmietal. Uviedla, že odporca vôbec neberie do úvahy, že pokiaľ sa v manželstve nevyskytne
nevera ani násilie, neznamená to, že je manželstvo funkčné. Podľa nej si manželia voči sebe musia

prejavovať vzájomnú úctu, rešpektovať dôstojnosť toho druhého a musí medzi nimi panovať dôvera. V
ich vzťahu však nič také neexistuje. Ich manželstvo je hlboko a trvalo rozvrátené, spolu nekomunikujú,
a hoci bývajú v spoločnej nehnuteľnosti, v tejto sa iba obchádzajú. Už dlhšie obdobie nevedú spoločnú
domácnosť, každý z nich si pre seba zabezpečuje svoje potreby súvisiace so stravovaním, obliekaním
a pod. Odporca jej prispieva na náklady bývania sumou 100 eur a sumou 150 eur na náklady ich dcéry.

Okrem štedrej večere 2015 spoločne nestolujú a nevedú žiaden manželský život. Z uvedených dôvodov
má navrhovateľka za to, že súd prvého stupňa správne postupoval, keď pojednával v neprítomnosti
odporcu, ktorý sa síce ospravedlnil, avšak išlo o účelové ospravedlnenie, ktoré nebolo doložené žiadnym
listinným dôkazom o jeho zdravotnom stave.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania(§212ods.1O.s.p.),preskúmalnapadnutýrozsudoksúduprvéhostupňa,prejednalodvolanie
podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie odporcu je
dôvodné.

Podľa § 6 O. s. p., v konaní postupuje súd v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania tak, aby ochrana
práv bola rýchla a účinná a aby skutočnosti, ktoré sú medzi účastníkmi sporné, sa spoľahlivo zistili.
Podľa § 18 veta tretia O. s. p., súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv.

Podľa čl. 48 ods. 2 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom.

Podľačl.6ods.1Dohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôdkaždýmáprávonato,abyjeho
záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadenýmzákonom,ktorýrozhodneojehoobčianskychprávachalebozáväzkoch,aleboooprávnenosti
akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožnil účastníkovi konania
realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok dáva (napr. právo na doplnenie

alebo opravu nesprávneho, neúplného alebo nezrozumiteľného podania, právo zúčastniť sa na
pojednávaní, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, vykonávať svoje
právaapovinnostiprostredníctvomzvolenéhozástupcu,právonapresvedčivéodôvodnenierozhodnutia
a pod.).

Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak, aby
bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na
zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb (§ 1 O.s.p.).Z dikcie citovaných zákonných ustanovení vyplýva jednak zásada ústnosti súdneho konania, ktorá
je ťažiskom súdneho konania a zároveň povinnosť súdu riadne predvolať na pojednávanie všetkých
účastníkov konania. Ustanovenie, že účastníci majú v občianskom súdnom procese rovnaké postavenie

a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv, je realizáciou zásady
rovnosti občanov, proklamované v čl. 20 Ústavy SR, ktorá platí tak v hmotnoprávnych vzťahoch, ako
i v procesnom postavení účastníkov. Táto zásada, pokiaľ ide o vyjadrenie k veci znamená, že súd
nemôže spravidla (pokiaľ zákon neustanoví výnimky) vydať rozhodnutie, kým nevypočul účastníkov,
resp. pokiaľ im neposkytol možnosť vyjadriť sa a zároveň znamená, že účastníci majú rovnaké procesné

prostriedky a rovnaké možnosti ich použitia. Občiansky súdny poriadok upravujúci postup súdu a
účastníkov v občianskom súdnom konaní ústavou zaručené právo osobnej prítomnosti na súdnom
konanízabezpečujetak,žeukladásúdu,akzákonneustanovujeinak,nariadiťnaprejednanievecisamej
pojednávanie a predvolať naň účastníkov konania (§ 115 ods. 1 O. s. p.), pričom vec môže prejednať
v neprítomnosti riadne predvolaného účastníka iba vtedy, ak účastník nepožiadal z dôležitého dôvodu
o odročenie pojednávania (§ 101 ods. 2 O. s. p.). Možnosť prejednať vec v neprítomnosti účastníka

treba posudzovať vždy s ohľadom na všetky okolnosti daného prípadu, pričom treba mať na zreteli,
že zúčastniť sa prejednávania právnej veci pred súdom, je neodňateľným právom účastníka konania a
to v každom štádiu postupného procesu, pokiaľ zákon neustanovuje inak, ak na tomto svojom práve
účastník trvá. Zákon bližšie nešpecifikuje, čo treba považovať za dôležitý dôvod, danosť ktorého bráni
súdu prejednať vec v neprítomnosti účastníka.

Odvolacísúddospelkzáveru,žesúdprvéhostupňasavposudzovanejvecivyššieuvedenýmizásadami
neriadil.

Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvého stupňa na prejednanie veci nariadil pojednávanie na deň

06.11.2015, ktorého sa odporca nezúčastnil z dôvodu psychickej nevyrovnanosti s podaným návrhom na
rozvod, ktorý podľa neho súvisel s tým, že ho navrhovateľka pred podaním návrhu na rozvod majetkovo
„podviedla“ a momentálne nebol schopný sa z toho spamätať. V predmetnom ospravedlnení odporca
podrobne popísal, v čom malo spočívať konanie navrhovateľky súvisiace s ich majetkovými pomermi.
Odporcanebolvkonanízastúpenýprávnymzástupcom,apretoako„laik“očakával,žesúdpojednávanie

odročí na iný termín, ktorého by sa zúčastniť mohol, a na ktorom by prezentoval svoj názor na vec. V
spise na č. l. 23 sa súčasne nachádza úradný záznam vyššieho súdneho úradníka JUDr. Jána Balka,
v ktorom sa uvádza, že dňa 04.11.2015 prostredníctvom zákazníckej linky Telekom zisťoval telefónne
čísla účastníkov konania za účelom oznámenia o odročení pojednávania, pre neprítomnosť odporcu v
zmysle jeho ospravedlnenia doručeného súdu dňa 2. 11. 2015. Napriek tomu, zákonná sudkyňa vec

na predmetnom pojednávaní konanom dňa 6. 11. 2015 postupom podľa § 101 ods. 2 O.s.p. prejednala
a manželstvo účastníkov rozviedla. Na predmetnom pojednávaní vypočula navrhovateľku, vyhlásila
uznesenie, ktorým ukončila dokazovanie a následne vyhlásila rozsudok, ktorým manželstvo účastníkov
rozviedla.

Odvolací súd (vzhľadom na diametrálnu rozdielnosť tvrdení účastníkov konania ohľadne existencie/
neexistencie príčin rozvratu manželstva a teda okolnosti konkrétnej veci) je toho názoru, že súd prvého
stupňa nemal na pojednávaní nariadenom na deň 06.11.2015 vyhlásiť rozsudok vo veci samej, hoci
formálne boli splnené podmienky na prejednanie veci v neprítomnosti odporcu podľa § 101 ods. 2
O.s.p. Je síce pravdou, že odporca vo svojom ospravedlnení z neúčasti na pojednávaní súčasne

nežiadal o jeho odročenie, avšak na druhej strane z dôvodov v ňom uvedených bolo možné vyvodiť,
že odporca trvá na svojej osobnej účasti na pojednávaní, na ktorom chce prezentovať svoj pohľad na
situáciu v manželstve účastníkov konania, keď sa v žiadnom prípade nestotožnil s dôvodmi rozvodu
prezentovanými navrhovateľkou.

Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa svojim nesprávnym postupom odporcovi odňal
možnosť konať pred súdom, keď mu znemožnil realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky
súdnyporiadokpriznávazaúčelomochranyjehoprávaprávomchránenýchzáujmov,t.j.právozúčastniť
sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy a pod. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na
to, že je vo všeobecnosti neprípustné, aby v konaní o rozvod manželstva vzhľadom na charakter tohto

konania (a navyše za situácie, kedy obaja účastníci majú diametrálne odlišné názory na existenciu/
neexistenciu rozvratu ich manželstva) súd rozhodol bez toho, aby vôbec vypočul odporcu, a to aj v
prípade, že mal splnené podmienky pre pokračovanie v konaní podľa § 101 ods. 2 O.s.p.. Je potrebné
si uvedomiť, že súd prvého stupňa okrem výsluchu navrhovateľky nevykonal žiadne dokazovanie, zktorého by bolo možné vyvodiť, že sú splnené podmienky pre rozvod manželstva účastníkov konania v
zmysle § 23 zákona o rodine. Uvedené nepochybne vyplýva aj z odôvodnenia napadnutého rozsudku, v
ktoromsasúdprvéhostupňavnijakomsmerenevysporiadalsargumentáciouodporcuvjehopísomných

podaniach a bez ďalšieho si osvojil výlučne tvrdenia navrhovateľky, ktorá navyše v podanom odvolaní
prezentovala, že bola v minulosti ochotná riešiť manželské nezhody v psychologickej poradni. Nie
je potom zrejmé, či uvedené tvrdenie navrhovateľky je pravdivé a či skutočne odporca tento spôsob
riešenia razantne odmietal.

Odvolací súd dospel preto k záveru, že napadnuté rozhodnutie bolo vyhlásené predčasne, a
rozhodnutím veci v neprítomnosti odporcu (hoci súd mohol pojednávať aj v jeho neprítomnosti podľa §
101 ods. 2 O.s.p.) bolo odporcovi znemožnené riadne sa zúčastniť prípadného ďalšieho pojednávania,
označovať a predkladať súdu dôkazy, vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a k veci samej, čo malo za
následok odňatie možnosti odporcovi konať pred súdom a viedlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý

súdny proces.

Na druhej strane odvolací súd súčasne dáva odporcovi do pozornosti, že je v jeho záujme zúčastniť
sa nariadeného pojednávania, pričom súd nie je povinný akceptovať akýkoľvek dôvod pre odročenie
pojednávania, ale iba dôvod dôležitý, s tým, že dôvod ním uvedený v ospravedlnení zo dňa 30.10.2015

bolo možné vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci akceptovať iba jeden krát. Ak preto odporca tvrdí,
že dôvody rozvratu manželstva neexistujú je predovšetkým v jeho záujme poskytnúť súdu o tom dôkazy
a vyjadriť sa k týmto skutočnostiam na pojednávaní. V prípade, ak cieľom odporcu je len „bojkotovať“
nariadené pojednávania, nebude súd v ďalšom na takéto konanie prihliadať a toto akceptovať.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) O. s.
p. a zároveň z dôvodov, že konanie bolo postihnuté inými vadami, ktoré mali za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 O. s. p.) a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 O. s. p..
V ďalšom konaní bude povinnosťou súdu kvalifikovaným spôsobom vec opätovne prejednať, v konaní
vytvoriť účastníkom konania, vrátane odporcu, náležitý priestor na realizáciu všetkých ich procesných

práv, zaručených čl. 48 ods. 2 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd a Občianskym súdnym poriadkom, riadne zistiť skutkový stav veci
(§ 120 ods. 1 O. s. p.), nanovo vykonať dokazovanie a zo zisteného skutkového stavu vyvodiť záver,
ktorý je nutné správne a dostatočne odôvodniť v súlade s požiadavkami, vyplývajúcimi z ust. § 157 ods.
2 O. s. p.

V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne o trovách prvostupňového i odvolacieho konania (§
224 ods. 3 O. s. p.).

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9

zákona 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.