Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 27, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3CoKR/14/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111221970
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Tóth

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1111221970.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v právnej veci žalobcu: Slovenská konsolidačná, a.s., Cintorínska 21, 814 99

Bratislava, IČO: 35 776 005, proti žalovanému: JUDr. PaedDr. Jozef Malich, Mlynské Nivy 61, 821 05
Bratislava, správcovi konkurznej podstaty úpadcu: Telemont, a.s., „v konkurze", Trnavská cesta 102,
P.O.BOX 88, 820 09 Bratislava 29, IČO: 35 824 620, zastúpenému: Mgr. Ľuboš Jurčo, advokát. Pribinova
25, Bratislava, o určenie pohľadávky v sume 1.645,50 Eur za pohľadávku proti podstate, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 3Cbi/38/2011-67 zo dňa 19.12.2013,
pomerom hlasov 3 : 0, takto

r o z h o d o l :

I.KrajskýsúdvBratislaverozsudokOkresnéhosúduBratislavaIč.k.3Cbi/38/2011-67zodňa19.12.2013

potvrdzuje.
II. Žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým rozsudkom prvostupňový súd I.) určil, opierajúc sa o ustanovenie § 87 ods. 1, 2
Zákona NR SR č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „ZKR“), že pohľadávka žalobcu v sume 1.645,50 Eur je v konkurznom konaní 4K/36/2010
vedenom na Okresnom súde Bratislava I. týkajúceho sa úpadcu Telemont, a,s., Trnavská cesta 102,
P. O. BOX 88, Bratislava 29, IČO: 35 824 620 (ďalej len „úpadcu“), pohľadávkou proti podstate a bude
uspokojená z konkurznej podstaty úpadcu. Svoje rozhodnutie odôvodnil v podstate tým, že v ustanovení

§ 87 ods. 2 ZKR, v kontexte § 206a ods. 1 tohto zákona, je uvedená po texte: „Pohľadávky proti
podstate sú tiež pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu“ spojka “ako“, ktorá príkladmo uvádza,
ktoré pohľadávky môžu vzniknúť po vyhlásení konkurzu. V tomto znení sa nejedná o konečný výpočet
pohľadávok, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ale o výpočet demonštratívny, a preto považoval
pohľadávku Sociálnej poisťovne (právneho predchodcu žalobcu) z titulu vyplatenej dávky garančného
poistenia v zmysle zákona NR SR č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „ZSP“), po vyhlásení
konkurzu za pohľadávku proti podstate. Pri tomto svojom rozhodnutí sa odvolal tiež na rozhodnutia

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Obdo 2/2010 a 4 Obdo 26/2011 v zmysle ktorých konštrukciou znenia
textu § 87 ods. 2 ZKR tento zákon nevylúčil možnosť považovať aj iné pohľadávky, ktoré vznikli po
vyhlásení konkurzu za pohľadávky proti podstate. II.) Rozhodujúc podľa § 142 ods. 1 zákona NZ ČSR č.
99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“) žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznal
pretože si ich neuplatnil a v konaní mu žiadne trovy nevznikli.

Voči tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalovaný, ktorý sa nestotožnil s rozhodnutím, ale ani s jeho

odôvodnením. Uviedol, že žalobca, podľa § 148 ods. 3 ZSP, sa vyplatením dávky garančného poistenia
zamestnancom žalovaného po vyhlásení konkurzu stal veriteľom žalovaného. Táto pohľadávka
žalobcovi, ako veriteľovi, vznikla až po vyhlásení konkurzu a netýka sa správy, ani speňažovania
majetku, ktorý podlieha konkurzu, rovnako nepatrí medzi pohľadávky proti podstate, ktoré sú uvedenév § 87 ods. 1 a 2 ZKR, ktorého výpočet považuje za taxatívny a nejde ani o ďalšie nároky
zamestnancov úpadcu z pracovných zmlúv alebo dohôd o prácach uzatvorených mimo pracovného
pomeru. Pohľadávku žalobcu z titulu vyplatenia dávky garančného poistenia ZKR neprehlasuje ani v

inom ustanovení za pohľadávku proti podstate a preto nie je možné uvedenú pohľadávku považovať
za pohľadávku proti podstate. Žalovaný konštatoval, že ide o podmienenú budúcu pohľadávku (§ 28
ods. 4 ZKR) o ktorej žalobca vedel, že vznikne po vyhlásení konkurzu, keďže bude plniť záväzok za
úpadcu a túto si mal uplatniť v lehote 45 dní od vyhlásenia konkurzu prihláškou na súde a u správcu.
Žalovaný argumentoval tiež porovnaním pôvodnej úpravy pohľadávok proti podstate v § 31 ods. 6 písm.

i/ Zákona FZ ČaSFR č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, kde výslovne „peňažné náhrady vyplatené
zamestnancom z garančného fondu“ zákon zaraďoval medzi pohľadávky proti podstate, čo zákonná
úprava ZKR prehliada, a preto pre zachovanie právnej istoty je nevyhnutné považovať pohľadávku
žalobcu, ktorý plnil záväzok za žalovaného, za podmienenú pohľadávku, ktorú si žalobca mal a mohol
riadne prihlásiť prihláškou, nakoľko disponuje robustným informačným systémom, z ktorého je možné
získať všetky rozhodujúce údaje k včasnému prihláseniu podmienenej pohľadávky. Preto žiadal aby

odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu zamietne a súčasne zaviaže žalobcu
k náhrade trov konania žalovaného.

Odvolanie žalobcu bolo doručené žalovanému ktorý uviedol, že uplatňovaná pohľadávka vznikla po
vyhlásení konkurzu a v súlade s ustanovením § 87 ods. 2 ZKR a je teda pohľadávkou proti podstate.

Obdobné stanovisko aké zaujal prvostupňový súd vyslovil Najvyšší súd SR aj v rozhodnutiach sp. zn.
4 Obdo 3/2010 zo dňa 31.08.2010, 5 MObdo 6/2008 zo dňa 30.11.2010 a 5 Obdo 2/2010 zo dňa
27.05.2010. Konštatoval že k plneniu dávok garančného poistenia je zo zákona oprávnená výlučne
Sociálna poisťovňa a k takémuto plneniu môže dôjsť len po splnení dôvodov a podmienok, ktoré
stanovuje zákon. Jedine Sociálna poisťovňa je zmocnená priamo zákonom k výplate dávok garančného

poistenia,ktorévšaknevyplácanamiestoúpadcualepreto,lebojejtoukladázákon.Pohľadávkažalobcu
vzniká na základe predpisov verejného práva a nemôže byť preto stotožňovaná alebo zamieňaná s
plnením záväzkov z pracovnoprávnych vzťahov. Pri tej príležitosti poukázal na § 2 písm. d) ZSP v znení
účinnom ku dňu vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu, v zmysle ktorého sociálne poistenie zahŕňa aj
garančné poistenie ako poistenie pre prípad platobnej neschopnosti zamestnávateľa na uspokojovanie

nárokov zamestnanca a na úhradu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie nezaplatených
zamestnávateľom do základného fondu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, čím je zrejmé,
že garančné poistenie ako sociálne poistenie aj priamo spadá do režimu pohľadávok proti podstate.

Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1), prejednal vec podľa § 212 ods. 1 OSP, bez

nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa
je vecne správne.

Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že Okresný súd Bratislava I uznesením sp.zn. 4K/36/2010
zodňa28.06.2010vyhlásilkonkurznamajetokúpadcuazasprávcukonkurznejpodstatyustanovilJUDr.

PaedDr. Jozefa Malicha. Toto uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. OV 2010/130 dňa
08.07.2010, čím účinky vyhlásenia konkurzu nastali dňom 09.07.2010.

Sociálna poisťovňa pobočka Bratislava si písomným podaním zo dňa 23.06.2011 „Uplatnenie
pohľadávky vzniknutej po vyhlásení konkurzu vedenom pod sp. zn. 4K/36/2010“, v zmysle § 87 ods.

2 ZKR uplatnila pohľadávku, ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu spolu vo výške 1.645,50 Eur titulom
vyplatenej dávky garančného poistenia, ktoré vyplatila zamestnancovi úpadcu Viere Niklovej bankovým
prevodom na osobný účet menovanej ku dňu 23.06.2011 v celkovej sume 1.645,50 Eur.

Listom zo dňa 30.06.2011, doručeným Sociálnej poisťovni pobočka Bratislava dňa 01.07.2011, oznámil

správca konkurznej podstaty Sociálnej poisťovni pobočka Bratislava, ako konkurznému veriteľovi, že
pohľadávku uplatnenú z titulu výplaty dávok garančného poistenia, ako pohľadávku proti podstate
neuznáva z dôvodu, že zákonodarca v aktuálnej právnej úprave nepovažuje tento druh pohľadávky za
pohľadávku proti podstate.

Sociálna poisťovňa pobočka Bratislava, ako žalobca, osobným podaním súdu doručil dňa 07.07.2011,
teda v zákonnej lehote, žalobu o určenie pohľadávky v sume 1.645,50 Eur za pohľadávku proti podstate.V konaní nebolo sporným, že by žalobca vyplatil zamestnancovi úpadcu titulom dávky garančného
poistenia sumu 1.645,50 Eur, ani to, že si u správcu uplatnil vyplatenú sumu ako pohľadávku proti
podstate a že po popretí správcom v lehote podal predmetnú incidenčnú žalobu. Spornou otázkou z

hľadiska odvolateľa bola otázka, či vyplatená dávka garančného poistenia predstavuje pohľadávku proti
podstate.

Podľa § 2 písm. d/ ZSP, sociálne poistenie podľa tohto zákona je garančné poistenie ako poistenie pre
prípad platobnej neschopnosti zamestnávateľa na uspokojovanie nárokov zamestnanca.

Podľa § 102 ods. 1. písm. a/ ZSP, zamestnanec uvedený v § 4 ods. 1 písm. a/ (zamestnanec podľa
tohto zákona je fyzická osoba v pracovnom pomere) má nárok na dávku garančného poistenia, ak jeho
zamestnávateľ sa stal platobne neschopný (zamestnávateľ je platobne neschopný, ak súd rozhodol
o vyhlásení konkurzu) a nemôže uspokojiť nároky tohto zamestnanca, ktorými sú nárok na mzdu a
náhradu za čas pracovnej pohotovosti.

Podľa § 109 ods. 1 veta prvá a ods. 2 ZSP, nárok na nemocenskú dávku, dôchodkovú dávku, úrazovú
dávku, dávku garančného poistenia a dávku v nezamestnanosti (ďalej len „dávka“) vzniká odo dňa
splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom.

Nárok na výplatu dávky vzniká splnením podmienok ustanovených týmto zákonom na vznik nároku na
dávku,splnenímpodmienoknárokunajejvýplatuapodanímžiadostiopriznaniealebovyplácaniedávky.

Podľa § 148 ods. 3 prvá veta ZSP, po vyplatení dávky garančného poistenia sa zamestnávateľ stáva
dlžníkom Sociálnej poisťovne a Sociálna poisťovňa sa stáva veriteľom dlžníka.

Podľa § 87 ods. 2 ZKR, pohľadávky proti podstate sú tiež pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení
konkurzu, ako dane, poplatky, clá, poistné na zdravotné poistenie, poistné na sociálne poistenie, mzdy
alebo platy zamestnancov úpadcu a ďalšie nároky zamestnancov úpadcu z pracovných zmlúv alebo
dohôd o prácach uzatvorených mimo pracovného pomeru. Ak správca prevádzkuje podnik úpadcu alebo

jeho časť, tieto pohľadávky sa považujú za pohľadávky z prevádzkovania podniku.

Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Vychádzajúc z nie ojedinelých rozhodnutí Najvyššieho súdu SR je otázka charakteru výpočtu
pohľadávok proti podstate obsiahnutého v § 87 ZKR (platná v čase vyhlásenia konkurzu na majetok

úpadcu)vyriešenátak,žetentovýpočetpohľadávok,ktorévzniklipovyhláseníkonkurzuniejekonečným
ale len demonštratívnym a z hľadísk výkladu gramatického, logického a historického bolo zaujaté
stanovisko, že pohľadávka žalobcu, ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu konkrétne dávka garančného
poistenia, je pohľadávkou proti podstate.

So zreteľom na uvedené, keďže prvostupňový súd správne vyhodnotil pohľadávku žalobcu vzniknutú
po vyhlásení konkurzu titulom vyplatenej dávky garančného poistenia, ako pohľadávkou proti podstate
a tento svoj výrok i riadne a presvedčivo odôvodnil odvolací súd sa obmedzuje len na skonštatovanie
správnosti záverov napadnutého rozhodnutia, keďže dôvody vedúce k rozhodnutiu prvostupňového
súdu považuje za argumentačne správne.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 OSP v nadväznosti na ustanovenie
§ 142 ods. 1 OSP kedy odvolací súd žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, lebo mu v
odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.