Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, January 29, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/875/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214215180
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Pátrovičová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4214215180.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: BL Telecom collection, s. r. o., so sídlom Šoltésovej
14, Bratislava, IČO: 45 535 108, zastúpený Advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o.,
so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 36 862 711, v mene ktorej koná prokurista a advokát JUDr.
Alexander Kasatkin, LL.M., proti odporkyni: O. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom J., J. T. XX/XX, za účasti
vedľajšieho účastníka na strane odporkyne: Občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV

SPOTREBITEĽOV, so sídlom Bratislava, Šafárikovo námestie 7, IČO: 42 362 962, zastúpený JUDr.
Bohdanom Jakubisom, advokátom so sídlom Bratislava, Dobrovičova 13, o zaplatenie 705,50 eura s
príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 20. apríla
2015, č. k. 8C/384/2014-38, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Komárno (súd prvého stupňa) uznesením zo dňa 20. 04. 2015, č. k. 8C/384/2014-38
pripustil, aby na stranu odporkyne vstúpil vedľajší účastník VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV
SPOTREBITEĽOV. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust. § 93 ods. 3 Občianskeho
súdneho poriadku. V odôvodnení uznesenia poukázal na to, že na Okresnom súde Komárno sa
vedie konanie o zaplatenie 705,50 eura s príslušenstvom. Dňa 24. 10. 2014 občianske združenie
VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV doručilo súdu podanie označené ako „Oznámenie

o vstupe vedľajšieho účastníka do konania“, v ktorom uviedlo, že v zmysle § 93 ods. 2 OSP týmto
súdu oznamujú vstup do predmetného konania na podporu odporkyne. Dňa 15. 12. 2014 doručil
navrhovateľ námietku vstupu vedľajšieho účastníka do konania. Uviedol, že nie sú splnené podmienky
na vstup vedľajšieho účastníka na strane odporkyne do konania, pretože predmetom konania nie je
ochrana práv spotrebiteľov, ale žaloba na plnenie podaná voči jednej osobe. Za podstatnú podmienku
vstupu vedľajšieho účastníka do konania považuje navrhovateľ súhlas hlavného účastníka, na strane

ktorého vedľajší účastník chce vystupovať, pretože potreba súhlasu vyplýva zo samotnej podstaty a
účelu vedľajšieho účastníctva. Poukázal na to, že s účinnosťou od 01. 01. 2015 budú v Občianskom
súdnom poriadku vykonané zmeny a súčasťou podnetu združenia na vstup do konania musí byť aj
súhlas účastníka, popri ktorom sa zúčastňuje na konaní, inak súd na podnet neprihliadne. Pokiaľ
ide o účel vstupu vedľajšieho účastníka, poukázal na to, že sudca je povinný ex offo prihliadať na
nečestné podmienky v spotrebiteľských zmluvách, vyjadrenia právneho zástupcu vedľajšieho účastníka

preto nie sú žiadnou pridanou hodnotou pre spotrebiteľa. Zmyslom vedľajšieho účastníctva je pomôcť
zvíťaziť v spore niektorému z účastníkov. Tretia osoba sa stáva vedľajším účastníkom v okamihu,
keď dôjde súdu jej oznámenie, že vstupuje do konania na strane niektorého z účastníkov. Združenie
VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV doručilo súdu oznámenie dňa 24. 10. 2014. O
prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhoduje iba na návrh. Z ustanovenia § 93 ods. 1 a 2 OSP
účinného do 31. 12. 2014 nevyplýva, že súčasťou podnetu vedľajšieho účastníka musí byť zároveň

súhlas toho účastníka, popri ktorom sa zúčastňuje na konaní. Ďalej poukázal na skutočnosť, že zo
žiadneho ustanovenia § 93 OSP nevyplýva, že vedľajší účastník môže vstupovať do konaní len vtakých veciach, ktorých predmetom je ochrana práv účastníkov konania tak, že je navrhovateľov alebo
odporcov v jednej veci niekoľko. To, že v tomto konaní je na strane odporcu iba jeden účastník a
vedľajší účastník má záujem na ochrane práv tohto jedného účastníka (t. j. jedného spotrebiteľa) nie

je dôvodom na nepripustenie vedľajšieho účastníka do konania. Pokiaľ ide o súhlas účastníka konania
so vstupom vedľajšieho účastníka, je zrejmé, že ak by odporca vyjadril svoj nesúhlas, ktorý nemusí
byť žiadnym spôsobom odôvodňovaný, súd vstup vedľajšieho účastníka nepripustí. Dňa 15. 03. 2015
bolo odporkyni doručené oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania na jeho strane s tým,
že má možnosť sa vyjadriť v lehote 10 dní od doručenia. Zároveň bol poučený, že v prípade, ak sa v

uvedenej lehote nevyjadrí, súd bude mať za to, že ku vstupu vedľajšieho účastníka nemá výhrady a
s jeho vstupom do konania súhlasí. Odporkyňa nedoručila súdu žiadne vyjadrenie, avšak z takéhoto
konaniaodporkynenemožnovyvodzovaťtúskutočnosť,žesovstupomvedľajšiehoúčastníkanesúhlasí.
Cieľom prijatia ustanovenia § 93 ods. 2 je poskytnúť ochranu osobám, na ochranu ktorých sú zriaďované
rôzne právnické osoby najmä združenia a súvisí aj s transpozíciou rôznych smerníc určených na
ochranu spotrebiteľa, osôb, vo vzťahu ku ktorým bola porušená zásada rovnakého zaobchádzania a

podobne, preto nepripustenie vedľajšieho účastníka z dôvodu, že chýba výslovný súhlas odporkyne s
jeho vstupom by bolo v rozpore s účelom, pre ktorý bola právna úprava prijatá. Navrhovateľ ďalej uviedol,
že v zmysle uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. sp. zn. 1 Cdo 210/2012, 7 Cdo
135/2013, 6 Cdo 357/2012 a ďalšie) účinky vzniku vedľajšieho účastníctva môžu nastať len v takom
konaní, v ktorom sa môže naplniť jeho obsah a účel, teda pomáhať v konaní hlavnému účastníkovi

a podporovať ho s cieľom prispieť k ochrane jeho práv. Takýmto konaním môže byť zásadne len
sporové konanie. To však neplatí pre také štádium sporového konania, v ktorom súd rozhoduje o žalobe
platobným rozkazom (tzv. skrátené konanie), kedy sa táto pomoc v spore môže najskôr prejaviť, až
keď bude proti platobnému rozkazu podaný odpor. Rozkazné konanie je tzv. skrátené konanie, ktorého
výsledkom je vydanie rozhodnutia - platobného rozkazu. Z obsahu spisu vyplýva, že platobný rozkaz

vydaný nebol s poukazom na ust. § 172 ods. 9 OSP. V tomto štádiu konania preto už nie je možné
hovoriť o tzv. skrátenom konaní. Ak súd platobný rozkaz nevydá, nariadi pojednávanie. Z obsahu spisu
vyplýva, že termín pojednávania ešte nebol stanovený, avšak odporkyni bol do vlastných rúk doručovaný
návrh na začatie konania spolu s oznámením o vstupe vedľajšieho účastníka do konania a výzvou
na vyjadrenie. S ohľadom na predmet sporu, ktorým je plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, je vstup

združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV dôvodný a zákonom prípustný, pretože
v prejednávanej veci nejde o konanie, v ktorom zákon vylučuje účasť vedľajšieho účastníka. Vzhľadom
k uvedenému, ako aj s poukazom na skutočnosť, že odporkyňa nevyjadrila nesúhlas so vstupom
vedľajšieho účastníka do konania na jej strane, súd o námietke neprípustnosti vedľajšieho účastníctva
rozhodol tak, že jej nevyhovel a pripustil, aby vedľajší účastník do konania na strane odporkyne vstúpil.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, žiadajúc odvolací súd, aby
napadnuté uznesenie zmenil tak, že vstup vedľajšieho účastníka do konania sa nepripúšťa a zároveň
zaväzuje vedľajšieho účastníka nahradiť navrhovateľovi trovy konania. Poznamenal, že rozhodnutie
súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vstup vedľajšieho účastníka
do občianskoprávnych konaní upravuje vládny návrh novely OSP, ktorá má nadobudnúť účinnosť

01. 01. 2015. Tento návrh v dôvodovej správe reaguje na doterajšiu rozhodovaciu činnosť súdov
SR v občianskoprávnych veciach. Návrh vychádza zo záverov judikatúry a zjednocovacej činnosti
Najvyššieho súdu SR a taktiež zohľadňuje aj závery rozhodnutí Súdneho dvora EÚ so zámerom
odstrániť sporné otázky, ktoré aktuálne a vo veľkom rozsahu komplikujú priebeh občianskeho súdneho
konania. Úlohou novely je vytvoriť Najvyššiemu súdu SR širší priestor na plnenie jeho základnej úlohy

- zjednocovať rozhodovaciu činnosť všeobecných súdov SR. Návrh dopĺňa doterajšie ust. § 93 OSP a
odstraňuje interpretačné problémy praxe súdov v otázke, či a za akých podmienok môže do občianskeho
súdneho konania ako vedľajší účastník vstúpiť právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana
práv podľa zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o
priestupkoch v znení neskorších predpisov. Poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ z 27. 02. 2014,

sp. zn. C 470/12. Mal za to, že podľa vnútroštátnej právnej úpravy môže združenie priamo zastupovať
spotrebiteľa vo všetkých konaniach na základe plnomocenstva udeleného spotrebiteľom. V zmysle ust.
§ 93 ods. 2 OSP, nie je potrebné, aby vedľajší účastník musel mať záujem na výsledku konania, ale
ustanovuje podmienku, aby predmetom činnosti tohto vedľajšieho účastníka bola ochrana práv o ktoré
v konaní ide. Podstatnou podmienkou vstupu vedľajšieho účastníka je súhlas hlavného účastníka, na

strane ktorého vedľajší účastník chce vystupovať. Potreba súhlasu vyplýva zo samotnej podstaty a
účelu vedľajšieho účastníctva. V tomto smere poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3
Cdo 188/2012 zo dňa 05. 02. 2013. Dodal, že účel procesnej pomoci vedľajšieho účastníka hlavnému
účastníkovi v sporovom konaní môže byť naplnený, len ak hlavný účastník konania s takýmto vstupomsúhlasí. Účastník konania má právo svojim nesúhlasom zabrániť tomu, aby sa na jeho strane zúčastnil
konania vedľajší účastník. V zmysle uvedeného musí súd vždy účastníkov konania právne relevantným
spôsobom upovedomiť o procesnom úkone vedľajšieho účastníka, ktorým prejavil vôľu vstúpiť do

konania a zároveň musí mať súd vždy jasno, či účastník, ktorého chce vedľajší účastník podporovať s
jeho podporou súhlasí, resp. či nevyjadril súhlas. V tejto súvislosti dal do pozornosti odvolacieho súdu
uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5Co/375/2013 zo dňa 19. 06. 2013. S poukazom na
uvedené skutočnosti konštatoval, že ide len o hromadný vstup združení na ochranu spotrebiteľa ako
vedľajšieho účastníka do súdnych konaní, pričom vstupujú do sporov automaticky zastúpené právnym

zástupcom bez toho, aby vopred vedeli o konkrétnych okolnostiach sporu. Vzhľadom k tomu nie je
zrejmé,čijeúčelomvstupudokonaníochranaspotrebiteľaaleboziskzpriznanýchtrovkonania.Žalobca
si uplatnil trovy konania celkovo vo výške 81,46 eura a pozostávajú z odmeny za 2 úkony právnych
služieb á 51,45 eura + 20 % DPH, spolu 61,74 eura (2 x jedna polovica úkonu za podanie námietky voči
vstupu vedľajšieho účastníka do konania a odvolanie voči pripusteniu vedľajšieho účastníka do konania)
a 1x režijného paušálu vo výške 8,04 eura + 20 % DPH, t. j. spolu 9,65 eura a 1x režijného paušálu vo

výške 8,39 eura + 20 % DPH, t. j. spolu 10,07 eura.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal odvolanie oprávneného (§ 212 ods.
1 OSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že napadnuté
uznesenie súdu prvého stupňa je vecne správne, preto ho podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa § 92 ods. 1 OSP, na návrh účastníka môže súd pripustiť, aby do konania vstúpil ďalší účastník.

Súhlas toho, kto má takto do konania vstúpiť, je potrebný, ak má vystupovať na strane navrhovateľa.
Podľa § 93 ods. 1 OSP, ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Podľa § 93 ods. 2 OSP, ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť

konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.
Podľa § 93 ods. 3 OSP v znení účinnom do 31. 12. 2014, do konania vstúpi buď z vlastného podnetu
alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho
účastníctva súd rozhodne len na návrh.
Podľa § 93 ods. 4 OSP, v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná

však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi
ich súd po uvážení všetkých okolností.
V § 93 OSP je upravený inštitút vedľajšieho účastníka, ktorý môže vystupovať len v sporovom konaní.
Vedľajším účastníkom konania môže byť len ten, kto má spôsobilosť byť účastníkom konania (§ 19 OSP)
a má právny záujem na výsledku konania, t. j. jeho právne postavenie bude ovplyvnené výsledkom

sporu. Vedľajším účastníkom sa stáva v okamihu, v ktorom dôjde súdu podanie, že vstupuje na strane
niektorého z účastníkov do konania, alebo v ktorom toto podanie urobí ústne do protokolu. Vedľajší
účastník môže vstúpiť do konania tak na prvom stupni, ako aj v odvolacom konaní. O prípustnosti
vedľajšieho účastníka rozhoduje súd len vtedy, ak niektorý z účastníkov namietne neprípustnosť vstupu
vedľajšieho účastníka do konania. Súd z vlastnej iniciatívy túto otázku neskúma, ak nebola námietka

neprípustnosti vznesená, je tretia osoba vedľajším účastníkom bez ďalšieho. O námietke neprípustnosti
vstupuvedľajšiehoúčastníkadokonaniarozhodujesúduznesením,protiktorémujeprípustnéodvolanie.
Predpokladom prípustnosti vedľajšieho účastníka do konania je právny záujem vedľajšieho účastníka
na výsledku sporu. O právny záujem ide spravidla vtedy, ak rozhodnutím vo veci bude dotknuté
právne postavenie vedľajšieho účastníka. Právny záujem na výsledku sporu nie je potrebné tvrdiť ani

preukazovať dovtedy, kým nebola vznesená námietka neprípustnosti vedľajšieho účastníka.
Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická
osoba, predmetom činnosti ktorej je ochrana práv podľa osobitného predpisu (§ 93 ods. 2 OSP).
Pokiaľ označený subjekt urobí procesný úkon prejavujúci jeho vôľu vstúpiť do konania, stáva sa
vedľajším účastníkom vo chvíli, keď súdu dôjde jeho písomné oznámenie alebo keď svoj úkon urobí

ústne do súdnej zápisnice; k vzniku vedľajšieho účastníctva sa nevyžaduje rozhodnutie súdu. Aj vtedy,
keď vstup do konania iniciuje samotný vedľajší účastník, majú účastníci právo vyjadriť sa k jeho úkonu,
ktorým prejavil, že vstupuje do konania, a prípadne namietať neprípustnosť tohto vstupu.
Zákonným predpokladom prípustnosti vedľajšieho účastníctva v prípadoch, na ktoré savzťahujeustanovenie§93ods.1OSP,jeprávnyzáujemvedľajšiehoúčastníkanaúspechuúčastníka,na
strane ktorého vstúpil do konania. Vedľajší účastník pomáha v konaní hlavnému účastníkovi a podporuje
ho; poskytovaním pomoci navrhovateľovi alebo odporcovi sleduje ich záujmy, robí tak ale s cieľom

prispieť k ochrane aj svojich práv plynúcich mu z hmotnoprávnych ustanovení všeobecne záväzných
právnych predpisov. Vedľajší účastník sa usiluje dosiahnuť procesný úspech ním podporovaného
účastníka, lebo výsledok sporu nepriaznivý pre účastníka, na strane ktorého v konaní vystupuje, sa
nepriaznivo prejaví aj na jeho (vedľajšieho účastníka) právnych pomeroch.
V prípadoch, na ktoré dopadá ustanovenie § 93 ods. 2 OSP, zákon nestanovuje ako podmienku účasti

tretej osoby na konaní skutočnosť, že táto osoba má záujem na výsledku konania. Legitimácia na vstup
vedľajšieho účastníka do konania, ktorá je inak vyvodzovaná z jeho právneho záujmu na výsledku sporu
(§ 93 ods. 1 OSP), tu vyplýva priamo zo zákona. V prípade takejto právnickej osoby je pre jej procesné
postavenie vedľajšieho účastníka nevyhnutné, aby predmetom jej činnosti bola ochrana práv, o ktoré
v konaní ide. Občiansky súdny poriadok v poznámke k uvedenému ustanoveniu odkazuje na niektoré
osobitné predpisy, ktoré naznačujú, aké právnické osoby môžu byť v postavení vedľajšieho účastníka.

Jedným z takých osobitných predpisov je tiež zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.
V oboch prípadoch, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia § 93 ods. 1 a 2 OSP, je podstatnou podmienkou
vedľajšieho účastníctva v konaní súhlas (hlavného) účastníka, na strane ktorého vedľajší účastník
chce vystupovať (viď vyššie podaný výpočet predpokladov vedľajšieho účastníctva, konkrétne písm. f/).
Potreba súhlasu účastníka, ktorý má byť v konaní podporovaný vedľajším účastníkom, vyplýva zo samej

podstatyaúčeluvedľajšiehoúčastníctva.Zustanovenia§93OSPnemožnožiadnymspôsobomvyvodiť,
že by vedľajší účastník mohol v konaní vystupovať napriek nesúhlasu „ním podporovaného“ účastníka;
svoj nesúhlas s vedľajším účastníctvom tento účastník nemusí ani odôvodňovať. Je pojmovo vylúčené,
aby účastník konania bol pred súdom podporovaný niekým, účasť ktorého v konaní si neželá. To, že
niekto chce v konaní pred súdom podporovať (hlavného) účastníka konania v procesnom postavení

vedľajšieho účastníka, automaticky neznamená, že ním poskytovaná procesná pomoc je hlavnému
účastníkovi vítaná, že mu vyhovuje a že s ňou musí za každých okolností súhlasiť. To v plnej miere
platí aj vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, na ktorého sa vzťahuje § 93 ods. 2 OSP. Účel procesnej
pomoci v sporovom konaní, ktorú má vedľajší účastník poskytovať (hlavnému) účastníkovi konania,
môže byť naplnený len ak účastník, na strane ktorého chce vedľajší účastník vystupovať, s vedľajším

účastníctvom súhlasí. I keď sa určitý subjekt stáva vedľajším účastníkom už v momente, keď súdu
dôjde jeho procesný úkon obsahujúci prejav vôle vstúpiť do konania v procesnom postavení vedľajšieho
účastníka, má bezpochyby účastník konania, ktorého chce vedľajší účastník v konaní podporovať,
procesné právo vyjadriť svoj nesúhlas s jeho vstupom do konania. Treba mať totiž na pamäti,
že v dôsledku rovnakých procesných práv a povinností môže vedľajší účastník v procesnom zmysle (i

keď len do určitej miery) zasahovať do priebehu konania a ovplyvňovať ho. Účastník konania má preto
právo svojím nesúhlasom zabrániť tomu, aby pred súdom na jeho strane v pozícii vedľajšieho účastníka
konal ten, koho účasť v konaní si neželá. Povahe a účelu občianskeho súdneho sporového konania by
sa jednoznačne priečil vstup vedľajšieho účastníka do konania na strane účastníka konania, ktorý by
bol tomuto účastníkovi nanútený.

V zmysle vyššie uvedeného zodpovedá zákonu procesný postup súdu, v rámci ktorého oznámi
účastníkom konania, že určitý subjekt vstúpil do konania ako vedľajší účastník a vyzve ich, aby sa k
tomuto vstupu vyjadrili. Súdom vyzvaní účastníci môžu vyjadriť svoje nesúhlasné stanovisko so vstupom
vedľajšieho účastníka do konania.
Odvolací súd poznamenáva, že v danom prípade združenie oznámilo, že z vlastného podnetu ako

vedľajší účastník vstupuje do konania na strane spotrebiteľa. Ide o právnickú osobu, ktorej hlavnou
náplňou činnosti je ochrana práv spotrebiteľa (§ 93 ods. 2 OSP, § 25 ods. 1 písm. a/ zákona č. 250/2007
Z. z.). So zreteľom na to nebolo procesným predpokladom vstupu ZDRUŽENIA do predmetného konania
preukázanie právneho záujmu na jeho výsledku, účastníkom konania na strane odporkyne sa stal
automaticky doručením oznámenia o vstupe do konania, bez potreby súhlasu odporkyne.

V priebehu konania bolo súdu prvého stupňa dňa 24. 10. 2014 doručené podanie, v ktorom do konania
na strane odporkyne ako vedľajší účastník vstúpilo Občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA
PRÁV SPOTREBITEĽOV. Súd prvého stupňa s poukazom na vyššie uvedené výzvou zo dňa 03. 12.
2014 vyzval odporkyňu, aby sa vyjadrila, či súhlasí so vstupom Občianskeho združenia VŠEOBECNÁ
OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV do konania, ako vedľajšieho účastníka vystupujúceho na jej

strane, t. j. na strane odporkyne. Zároveň oznámil vstup spotrebiteľského združenia aj navrhovateľovi.
Odporkyňa sa k výzve súdu v súdom stanovenej lehote nevyjadrila. Navrhovateľ podaním doručeným
prvostupňovému súdu dňa 15. 12. 2014 vzniesol námietku neprípustnosti vedľajšieho účastníctva, o
ktorej súd obsadený vyšším súdnym úradníkom rozhodol napadnutým uznesením zo dňa 20. 04. 2015,č. k. 8C/384/2014-38 tak, že pripustil, aby do konania na stranu odporkyne vstúpilo Občianske združenie
VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, ako vedľajší účastník. Námietky navrhovateľa voči
vstupu vedľajšieho účastníka na strane odporkyne sú však nedôvodné, a to vzhľadom k tomu, že v

predmetnej veci je nesporné, že predmetom konania je nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy.
Vzhľadom k tomu, že vedľajší účastník oznámil vstup do konania na stranu odporkyne dňa 24. 10.
2014, odvolací súd posudzoval uvedené na základe právnej úpravy platnej a účinnej do 31. 12. 2014.
Odvolací súd taktiež zdôrazňuje, že nie je možné spätne vyžiadavať od vedľajšieho účastníka súhlas
odporkyne so vstupom do konania na jej stranu a v dôsledku absencie tohto súhlasu nepripustiť vstup

vedľajšieho účastníka. V tomto smere je potrebné konštatovať, že vedľajší účastník vstúpil do konania
v čase účinnosti právneho predpisu, ktorý súhlas účastníka, na strane ktorého chce vedľajší účastník
v konaní vystupovať, ako obligatórnu náležitosť oznámenia o vstupe do konania nevyžadoval, preto
odvolací súd považoval Oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania na stranu odporkyne za
v súlade so zákonom a spôsobujúce riadne účinky vstupu do konania.
Odvolací súd zastal k predmetnej veci rozhodné stanovisko, v rámci ktorého sa stotožnil s názorom súdu

prvého stupňa. Má za to, že samozrejmou súčasťou pôsobenia právnických osôb, ktorých predmetom
činnosti je ochrana práv spotrebiteľa podľa osobitných predpisov, je aj pomoc účastníkovi súdneho sporu
z pozície vedľajšieho účastníka. Tieto subjekty nie sú povinné preukazovať naliehavý právny záujem na
výsledku konania. Ich oprávnenie byť vedľajším účastníkom vyplýva priamo z rozoberaného zákonného
ustanovenia v spojení s konkrétnym osobitným zákonom. Odvolací súd má ďalej za to, že združenie

ako právnická osoba zameraná na ochranu spotrebiteľa vstúpila do tohto sporu legitímne. Legitimáciu
na vstup vedľajšieho účastníka do konania dáva samotný zákon. V prípadoch sporov o ochrane
spotrebiteľa, keď na strane spotrebiteľa môže vystupovať právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je
ochrana spotrebiteľských práv a záujmov je potrebné vychádzať z ustanovení zákona č. 205/2007 Z. z.
o ochrane spotrebiteľa (uznesenie NS SR zo dňa 14. 02. 2013, sp. zn. 6Cdo/320/2012), ktoré umožňujú,

aby do konania týkajúcich sa spotrebiteľských sporov vstupovali spotrebiteľské združenia. Vzhľadom k
uvedenému sú splnené zákonné podmienky pre vstup vedľajšieho účastníka, ktorým je právnická osoba,
ktorej hlavnou náplňou činnosti je ochrana práv spotrebiteľa. Toto právo vyplýva tak z ustanovenia § 93
OSP ako aj zo zákona o ochrane spotrebiteľa.
Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa,

ktorým pripustil, aby do konania na strane odporkyne vstúpilo spotrebiteľské združenie, ktorého úlohou
je ochrana spotrebiteľa ako slabšej strany v spotrebiteľskom spore, ako vecne správne potvrdil.
Toto uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.