Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 28, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11CoE/423/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212206386
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4212206386.3

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: Rapid life životná poisťovňa, a.s., Garbiarska 2,
Košice, IČO: 31 690 904, proti povinnej: O. F., nar. XX. XX. XXXX, A. XXX, W. O., o vymoženie
sumy 43,38 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, vedenej na Okresnom súde Komárno pod sp. zn.
8Er/480/2012 a u súdneho exekútora JUDr. Jána Hesouna, Komárňanská cesta 2, Nové Zámky pod sp.
zn. Ex 148/2012, o odvolaní oprávneného zo dňa 07. 04. 2015 doplnenom v podaní zo dňa 23. 04. 2015

proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 12. 03. 2015 č. k. 8Er/480/2012-26, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Jána Hesouna
zo dňa 03. 04. 2012 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil citáciou
ustanovení § 41 ods. 2 písm. d/, § 44 ods. 2, § 243d ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení
neskorších predpisov, ustanovenia § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v
znení neskorších predpisov (zákon o rozhodcovskom konaní) účinnom do 31. 12. 2014 a ustanovení §
52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 4, 5, § 54 ods. 1, § 879j zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
v znení zákona č. 477/2008 Z. z. Uviedol, že v predmetnej veci je exekučným titulom rozhodcovský
rozsudok vydaný dňa 21. 09. 2010 rozhodcom JUDr. Bohumírom Zaujecom pod č. k. 2C/607/2010,

ktorý bolo vydaný na podklade poistnej zmluvy zo dňa 16. 04. 2009 č. 4507200010, kde v Osobitných
zmluvných dojednaniach č. 02/2008 bola obsiahnutá rozhodcovská doložka. Súd prvého stupňa posúdil
právny vzťah ako spotrebiteľský.

Bol toho názoru, že v danom prípade nie je možné formuláciu rozhodcovskej doložky považovať za
platnú rozhodcovskú doložku. Takto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a

povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si
spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Rozhodcovskú doložku
si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými
podmienkami.Mohollenzmluvuakocelokodmietnuťalebosapodrobiťvšetkýmúverovýmpodmienkam,
a teda aj rozhodcovskému konaniu. Doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa,
ale na začiatku zmluvného vzťahu. Takto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v

právach a povinnostiach zmluvných strán, a preto je v zmysle Občianskeho zákonníka neplatná.
Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak
zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad. Povinný
sa tak bez vlastnej vôle a možnosti pričinenia vzdal vopred svojich práv, čo je v rozpore s ustanovením
§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka.Ak v určitej veci nedošlo k uzatvoreniu platnej rozhodcovskej doložky, nemohol spor prerokovať
rozhodcovský súd a vydať rozhodcovský rozsudok. Takto vydaný rozsudok nie je vykonateľný a nemôže
byť ani exekučným titulom, pretože nie je spôsobilý byť podkladom na nútený výkon rozhodnutia.

Z vyššie uvedených dôvodov súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie v predmetnej veci.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie, ktoré doplnil

písomným podaním zo dňa 23. 04. 2015. Namietal, že súd prvého stupňa nesprávne zistil skutkový
stav, a to v dôsledku toho, že vyvodil z vykonaných dôkazov nesprávne skutkové zistenia, resp. nahradil
skutkové zistenia svojimi úvahami, čím sa rozhodnutie súdu stalo nepreskúmateľné a svojvoľné. Ďalej
namietal, že okresný súd v rozpore s platnou judikatúrou účelovo doplnil platné právne normy o ním
postulované predpoklady aplikácie právnej normy, čím sa dopustil neprípustnej faktickej novelizácie
právneho poriadku SR. Navyše mal oprávnený za to, že správna aplikácia právnej normy normovanej v §

53 ods. 1 Občianskeho zákonníka na zistený skutkový stav predpokladá, že sa súdu na báze skutkových
zistení z vykonaného dokazovania podarí presvedčivo preukázať skutkové naplnenie predpokladov
obsiahnutých v uvedenej právnej norme. Zdôraznil, že spotrebiteľ mohol do 30 dní od podpisu
Osobitných zmluvných dojednaní odstúpiť od čl. XV. Všeobecných poistných podmienok, ktoré formulujú
rozhodcovskú doložku, a to bez akejkoľvek ujmy na uzavretom poistenom vzťahu. Je nepreskúmateľné,

čo mal súd na mysli tzv. stavom vyššej bdelosti spotrebiteľa, pretože náš právny poriadok, ale ani
spotrebiteľská judikatúra ESD takýto pojem nepozná. Rovnako bez opory v platnom právnom poriadku
je aj skúmanie zo strany súdu, či si podmienku vyjednal sám spotrebiteľ. S poukazom na nález ÚS II. ÚS
499/2012 uviedol, že súd zaťažil konanie procesnými vadami a viedol konanie v rozpore s Exekučným
poriadkom, čím porušil základné zásady súdneho konania, i čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, keď si exekučný

súd vlastnou cestou a v rozpore s oprávnením daným v § 44 ods. 1, 2 Exekučného poriadku zadovážil
aj iné dôkazy na svoje konanie, mimo tzv. viazaných dôkazov uvedených v Exekučnom poriadku.
Súd prvého stupňa obmedzil oprávnenému právo konať pred súdom a v rozpore s jeho legitímnymi
očakávaniamizamietolnávrhnavýkonsúdnejexekúcie.Napodporusvojichtvrdeníoprávnenýpoukázal
na rozsiahlu judikatúru ESD a judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, Ústavného súdu

Slovenskej republiky, Krajského súdu v Banskej Bystrici i Krajského súdu v Prešove. Konštatoval, že
okresný súd navyše neoznačil, ktoré práva spotrebiteľa, či už základné, ústavné alebo normované
jednoduchým právom, boli rozhodcovskou doložkou dotknuté. Tým je jeho následné konštatovanie o
značnej nerovnováhe v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa zjavne
nepreskúmateľné a právny záver o neplatnosti je zjavne arbitrárny, reprezentujúci svojvôľu v konaní

okresného súdu. Bol toho názoru, že aj prípadné konkrétne ustanovenia označené za neprijateľné
podmienky (čo však súd prvého stupňa v rozhodnutí nedokázal upresniť), nezakladajú automaticky
neplatnosť nielen zmluvy, ale ani jej časti, t. j. konkrétne inkriminovanej rozhodcovskej doložky v
čl. XV ods. 1, resp. v Osobitných zmluvných dojednaniach. Rozhodcovská doložka uvedená v časti
XV. bode 1 VPP bola vyjednaná individuálne, a to práve prostredníctvom graficky a právne od VPP

oddelených osobitných zmluvných dojednaní k poistnej zmluve. Vzhľadom na uvedené skutočnosti
navrhol napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací prejednal vec v medziach podaného odvolania podľa § 212 ods. 1, §
214 ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného,

ktoré bolo doplnené dňa 23. 04. 2015, nie je dôvodné, preto rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne
správne podľa § 219 ods. 2 OSP potvrdil, pričom takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č.
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Z obsahu predloženého súdneho spisu vyplýva, že oprávnený sa návrhom zo dňa 19. 03.

2012 domáhal vykonania exekúcie proti povinnej. Ako exekučný titul predložil rozhodcovský rozsudok
vydaný Arbitrážnym súdom Košice prostredníctvom rozhodcu JUDr. Bohumíra Zaujeca dňa 21. 09. 2010
pod sp. zn. 2C/607/2010, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 18. 01. 2011. Následne
súdny exekútor JUDr. Ján Hesoun podaním zo dňa 03. 04. 2012 požiadal príslušný súd o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie na základe vyššie označeného exekučného titulu. Dňa 12. 03. 2015

súd prvého stupňa, obsadený vyšším súdnym úradníkom, vydal napadnuté uznesenie, ktorým zamietol
žiadosť súdneho exekútora JUDr. Jána Hesouna zo dňa 03. 04. 2012 o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie z dôvodov uvedených v odôvodnení tohto uznesenia.Podľa § 219 ods. 1, 2 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne

doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a z takto zisteného
skutkového stavu vyvodil i správny právny záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky ako zmluvnej
podmienky a svoje rozhodnutie aj dostatočne a v súlade so zákonom odôvodnil. Odvolací súd sa v

celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto s poukazom na ust. § 219
ods. 2 OSP sa v odôvodnení svojho rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia bez toho, aby tieto dôvody opakoval.

V predmetnej veci odvolací súd nemal pochybnosti o tom, že oprávnený s povinnou uzavreli poistnú
zmluvu, pričom v tomto právnom vzťahu povinná vystupovala ako fyzická osoba, ktorá zabezpečovala

svoje potreby, teda ako spotrebiteľ. Oprávnený pri poskytovaní poistenia vystupoval v rámci svojej
podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ. Poistná zmluva, uzavretá medzi jej účastníkmi je preto
spotrebiteľskou zmluvou a ide o štandardnú formulárovú zmluvu. Tvrdenie oprávneného, že povinná si
rozhodcovskú doložku osobitne dojednala a zo znenia Všeobecných poistných podmienok vyplýva, že
medzi účastníkmi zmluvného vzťahu išlo o jednoznačné individuálne dojednanie rozhodcovskej doložky,

keďže povinná podľa vlastnej vôle mohla a nemusela osobitne podpísať rozhodcovskú doložku a pokiaľ
by povinná rozhodcovskú doložku nepodpísala, nemalo by to žiadny vplyv na zvyšok Všeobecných
poistných podmienok, teda na poistný vzťah ako taký, je tvrdením nepodloženým, nemajúcim oporu v
zistenom skutkovom stave. Táto odvolacia námietka oprávneného je nedôvodná.

Spotrebiteľská zmluva je v našom právnom poriadku definovaná v ust. § 52 Občianskeho zákonníka ako
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podmienkou
pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je najmä tá skutočnosť, že zmluvnými stranami sú
dodávateľ a spotrebiteľ a jej charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného
vzťahu s dodávateľom za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto

podmienky individuálne ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na formulároch a nie je
vytvorený priestor na dojednávanie obsahu tejto zmluvy alebo jej zmeny. Na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia s ohľadom na dôvody uvádzané oprávneným v podanom odvolaní, odvolací
súd uvádza, že akákoľvek rozhodcovská doložka bez ohľadu na jej formu a znenie obsiahnutá v
zmluve uzatvorenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom je podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho

zákonníka neprijateľnou podmienkou, ak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Takáto rozhodcovská doložka je preto
podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná, pričom v predmetnom exekučnom konaní ide o
tento prípad. Rozhodcovskú doložku si povinná ako spotrebiteľ osobitne nevyjednala a nemala na výber
vzhľadom na jej splynutie s ostatnými obchodnými podmienkami oprávneného. Povinná mala možnosť

zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým obchodným zmluvným dojednaniam, a teda aj
rozhodcovskému konaniu.

Osobitné dojednanie sa musí sledovať z pohľadu ochrany spotrebiteľa, to znamená, že spotrebiteľ si z
určitých dôvodov osobitne vymieňuje nejakú klauzulu, lebo má preňho nejaký osobitný význam. V čase

rozhodovania odvolacieho súdu oprávnený nepreukázal osobitné dojednanie rozhodcovskej doložky (za
osobitné vyjednanie nemožno považovať skutočnosť, že v závere Všeobecných poistných podmienok
je i časť označená ako „osobitné zmluvné dojednania č. 02/2008“), resp. nepreukázal, že by si povinná
vymieňovala rozhodcovské konanie (ust. § 53 ods. 3 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka).
Odvolací súd poznamenáva, že inštitút individuálne dohodnutej podmienky je treba vykladať v súlade s

cieľom Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, podľa ktorej
sapodmienkanepovažujezaindividuálnedohodnutú,akbolanavrhnutávopredaspotrebiteľpretonebol
schopný ovplyvniť podstatu podmienky v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.
Skutočnosť,žedoložkajeformulovanávrámcištandardnejformulárovejzmluvy,neodôvodňujezáver,že
oprávnenýpreukázalosobitnévyjednanie.Ipodľanázoruodvolaciehosúdurozhodcovskádoložka,ktorá

mala založiť legitimitu exekučného titulu nebola v predmetnej veci spotrebiteľom osobitne vyjednaná,
ale vyplýva zo všeobecných poistných podmienok (XV. časť - rozhodcovské konanie a z osobitných
zmluvných dojednaní č. 02/2008) poistnej zmluvy zo dňa 16. 04. 2009 a tento právny vzťah teória i prax
považujú za nerovnovážny. Z tohto dôvodu potom treba považovať rozhodcovskú doložku uvedenú vovšeobecných poistných podmienkach (osobitných zmluvných dojednaniach č. 02/2008) poistnej zmluvy
zo dňa 16. 04. 2009 bez ohľadu na jej formu a znenie za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože
nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti ho v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť

rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka ako neprijateľná zmluvná podmienka sa
prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky potom odporuje dobrým mravom.
Plnenie z neprijateľnej podmienky je plnením právom nedovoleným a štát musí bezvýhradne odmietnuť
ochranu takýmto plneniam.

Naviac súdu nič nebráni judikovať neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve podľa tzv.
generálnej klauzuly zakotvenej v ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a teda nad rámec zoznamu
podmienok uvedených v prílohe Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách alebo v Občianskom zákonníku. Za neprijateľnú podmienku sa považuje každá podmienka,
ktorá: 1. je obsiahnutá v štandardnej formulárovej zmluve, 2. spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach strán, 3. táto nerovnováha musí byť v neprospech spotrebiteľa.

Odvolací súd výkon práv oprávneného - dodávateľa podľa predmetnej rozhodcovskej doložky uvedenej
vo všeobecných poistných podmienkach (osobitných zmluvných dojednaniach č. 02/2008) poistnej
zmluvy zo dňa 16. 04. 2009 považuje za nezlučiteľný s dobrými mravmi a s právnou úpravou ochrany
spotrebiteľa, nakoľko súdny exekútor žiadal vykonať exekúciu na podklade exekučného titulu, ktorý

vzhľadomnavyššieuvedenéskutočnosti(neplatnúrozhodcovskúdoložku)aninemalbyťvydaný,pričom
rozhodcovský súd nemal potom ani právomoc rozhodovať spor účastníkov konania. Rozhodcovské
konanie sa teda uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán a rozhodcovský
rozsudok vydaný v takomto konaní nemôže byť riadnym exekučným titulom na vykonanie exekúcie (je
materiálne nevykonateľný).

Exekučný súd je oprávnený a povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či
sú splnené podmienky na vedenie exekučného konania. Jednou z týchto podmienok je relevantný
exekučný titul, bez existencie ktorého nemožno exekúciu vykonať. V predmetnej veci je exekučným
titulom rozhodcovský rozsudok sp. zn. 2C/607/2010 vydaný Arbitrážnym súdom Košice rozhodcom

JUDr. Bohumírom Zaujecom dňa 21. 09. 2010, o vydanie ktorého požiadala spoločnosť Rapid life životná
poisťovňa, a.s. (v exekučnom konaní oprávnený) na základe poistnej zmluvy zo dňa 16. 04. 2009.
Neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy sú i Všeobecné poistné podmienky, v ktorých sa v osobitných
zmluvných dojednaniach č. 02/2008 k poistnej zmluve nachádza neprijateľná zmluvná podmienka, a to
rozhodcovskádoložka,vznení:„Poistník(poistený)apoisťovňavyjadriliobajaspoločneakaždýzároveň

svojímpodpisomsamostatnesvojuvôľuvprípadevznikuakéhokoľveksporumedzizmluvnýmistranami,
že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému
konaniu v zmysle XV. časti týchto VPP. Toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú
doložku.“

V predmetnej veci odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že nie každá zmluvná podmienka vyvoláva
nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa a je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná
podmienka v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa, nemali by byť pochybnosti o tom, že takáto
zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou
bola samotná rozhodcovská doložka, v takom prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi.

Takýto výkon práv podľa predmetnej rozhodcovskej doložky je v rozpore s právnou úpravou ochrany
spotrebiteľa.

S poukazom na odvolanie oprávneného zo dňa 07. 04. 2015, doplnené písomným podaním zo dňa 23.
04. 20155, v ktorom upriamil pozornosť súdu i na nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 499/2012 z

10. 07. 2013, odvolací súd dodáva, že predmetnou problematikou sa zaoberal Ústavný súd SR tiež vo
veci sťažovateľky Rapid life životná poisťovňa a.s. vedenej pod sp. zn. I. ÚS 38/2013, kde v náleze z
24. októbra 2013 vyslovil právny názor, ktorý sa v plnom rozsahu vzťahuje aj na aktuálne posudzovanú
vec: „K podobnému názoru... (t. j. nevysloveniu porušenia označených práv, resp. odmietnutiu sťažnosti,
pozn.) ústavný súd dospel aj v konaní o iných obdobných sťažnostiach (I. ÚS 359/2012, I. ÚS 332/2012,

m. m IV. ÚS 461/2012, II. ÚS 160/2013, III. ÚS 264/2012, III. ÚS 595/2012, III. ÚS 433/2013 resp. III. ÚS
455/2013) a na uvedenom názore konajúceho senátu I. ÚS nemení nič ani skutočnosť, že senát II. ÚS
rozhodol 10. júla 2013 vo veci sp. zn. II. ÚS 499/2012 inak/opačne, resp. že v niektorých iných prípadoch
návrhy sťažovateľky boli prijaté na ďalšie konanie. Totiž senát II. ÚS v tomto opačnom rozhodnutí, ktorýmvyhovel sťažovateľke - okrem toho, že ešte krátko predtým 28. februára 2013 vo veci sp. zn. II. ÚS
160/2013 (išlo dokonca o spojené štyri sťažnosti) sťažnosť sťažovateľky v obdobnej veci odmietol pre
jej zjavnú neopodstatnenosť - rozhodol bez toho, aby zdôvodnil potrebu zmeny doterajšej konštantnej

judikatúry (napr. I. ÚS 359/2012, I. ÚS 332/2012, m. m IV. ÚS 461/2012, II. ÚS 160/2013, III. ÚS
264/2012, III. ÚS 595/2012, III. ÚS 433/2013, III. ÚS 455/2013) a predmetnú vec ani nepredložil podľa
§ 6 zákona o ústavnom súde plénu ústavného súdu pre účely zjednotenia právnych názorov senátov
(k odchylnému právnemu názoru dochádza aj v súvislosti s procesnými rozhodnutiami o odmietnutí
sťažností z dôvodu ich zjavnej neopodstatnenosti, keďže ide o kvázimeritórne rozhodnutia, pozn.)“.

Plénum Ústavného súdu SR návrh na zjednotenie odchýlnych právnych názorov prerokovalo na
neverejnom zasadnutí dňa 7. mája 2014, pričom prijalo stanovisko pod sp. zn. PLz. ÚS 1/2014 zo
dňa 7. mája 2014, v zmysle ktorého: „Pri preskúmavaní žiadosti exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie (§ 44 Exekučného poriadku) sa môžu primerane uplatniť ustanovenia Občianskeho
súdneho poriadku vzťahujúce sa na dokazovanie. Ak exekučný súd pri preskúmavaní žiadosti exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vychádza aj z iných listín (či iných dôkazov) než tých,
ktoré sú výslovne uvedené v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (exekučný titul, návrh na vykonanie
exekúcie a žiadosť o vydanie poverenia), a na tomto základe posúdi exekučný titul v neprospech
oprávneného, je povinný dať mu možnosť vyjadriť sa k podkladom svojho preskúmania; ak tak exekučný
súd neurobí, zakladá jeho rozhodnutie dôvod na vyslovenie porušenia základného práva oprávneného

vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Pre
ústavnú konformnosť konania ako celku postačuje, ak je oprávnenému táto možnosť reálne poskytnutá
v odvolacom konaní“ (ďalej len „zjednocujúce stanovisko pléna ústavného súdu“)“.

V súlade s týmto zjednocujúcim stanoviskom pléna Ústavného súdu SR boli vydané i ďalšie rozhodnutia

Ústavného súdu SR (napr. uznesenie zo dňa 22.1.2014 č.k. I. ÚS 14/2014-35, II. ÚS 812/2014, IV. ÚS
367/2014), ale i Najvyššieho súdu SR napr. vo veci sp. zn. 6Cdo/7/2013 zo dňa 22.01.2014 a na tieto
rozhodnutia odvolací súd v predmetnej veci poukazuje.

Súd prvého stupňa preto správne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie ako celok. Keďže odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa dospel k záveru,
že dojednanie rozhodcovskej doložky v danej veci treba považovať za neplatné dojednanie, pretože ide
o neprijateľnú zmluvnú podmienku, nepovažoval odvolací súd za potrebné vyporiadavať sa s každým
ďalším argumentom oprávneného v podanom odvolaní.

S poukazom na uvedené zistenia je potom potrebné konštatovať, že predložený exekučný titul
je materiálne nevykonateľný, nakoľko rozhodcovská doložka uvedená vo všeobecných poistných
podmienkach (osobitných zmluvných dojednaniach č. 02/2008) poistnej zmluvy je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou a ako taká bola už od počiatku neplatná v zmysle ust. § 53 ods. 4 Občianskeho
zákonníka, pričom absencia tejto vlastnosti spôsobuje v predmetnej veci neodstrániteľnú prekážku

brániacu vo vykonávaní exekúcie. Exekučný súd vyššie uvedené nedostatky zistil už v štádiu
rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, preto správne
postupoval podľa ust. § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov a
žiadosť súdneho exekútora zamietol. Týmto postupom exekučný súd správne a v súlade so zákonom

odmietol poskytnúť exekučnú právnu ochranu nároku priznanému rozhodcovským rozsudkom, nakoľko
boli splnené podmienky na zamietnutie žiadosti, ktorou súdny exekútor žiadal o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa

ust. § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil.

Krajský súd v Nitre dáva súdu prvého stupňa v predmetnej veci do pozornosti, že v súdnom spise
sa nenachádza doklad o doručení napadnutého rozhodnutia povinnej (s poukazom na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29. apríla 2010, sp. zn. 1 M Cdo 12/2009). V súdnom

spise sa nachádza iba doklad o doručení rozhodnutia oprávnenému a súdnemu exekútorovi JUDr.
Jánovi Hesounovi. Naviac súd prvého stupňa predložil odvolaciemu súdu na rozhodnutie odvolanie
oprávneného zo dňa 12. 03. 2015, doplnené v podaní zo dňa 23. 04. 2015 na č. l. 31, 34 - 40 v súdnom
spise bez toho, aby podané odvolanie doručoval povinnej, a to s poukazom na ust. § 209a ods. 1 OSP,ktorý platí i pre exekučné konanie. Vzhľadom na vyššie uvedené bude potrebné postupovať tak, že
uznesenie zo dňa 12. 03. 2015 spolu s odvolaním oprávneného zo dňa 07. 04. 2015, doplnenom v
podaní zo dňa 23. 04. 2015, doručí súd prvého stupňa povinnej spolu s rozhodnutím odvolacieho súdu

o odvolaní oprávneného.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.