Rozsudok ,
Zastavujúce odvolacie konanie Judgement was issued on Tuesday, January 19, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 25Sp/18/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3015200879
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Radičová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3015200879.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v konaní pred samosudkyňou JUDr. Alenou Radičovou v právnej veci
navrhovateľa: Pohotovosť s.r.o. so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598 proti odporcovi:
Okresný úrad Trenčín, katastrálny odbor so sídlom Trenčín, Piaristická 25 za účasti K. G., bytom Y. N.,
V. XXX o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. V 4414/15 zo dňa 10. septembra 2015 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd p o t v r d z u j rozhodnutie odporcu č. V 4414/15 zo dňa 10. septembra 2015.

Navrhovateľovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť štátu prostredníctvom tunajšieho súdu súdny poplatok za
odvolanie proti rozhodnutiu odporcu vo výške 35,00 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť štátu prostredníctvom tunajšieho súdu súdny poplatok za

vyhotovenie rovnopisu jeho podania vo výške 3 eurá do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ odvolaním doručeným odporcovi dňa 16.10.2015, ktoré bolo tunajšiemu súdu predložené
odporcom na rozhodnutie dňa 17.12.2015, žiadal, aby odporca napadnuté rozhodnutie č. V 4414/15 zo
dňa 10. septembra 2015 zrušil a vklad záložného práva povolil, alebo aby napadnuté rozhodnutie zrušil
súd a vec vrátil na ďalšie konanie, a to z dôvodu jeho nezákonnosti. Súčasne žiadal priznať náhradu
trov konania.

Napadnutým rozhodnutím č. V 4414/15 zo dňa 10. septembra 2015 odporca zamietol podľa § 31
ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k
nehnuteľnostiam (ďalej len ,,zákon č. 162/1995 Z.z.“) návrh navrhovateľa na vklad záložného práva
na podklade Zmluvy o zriadení záložného práva č. 203/2015-PTR uzatvorenej dňa 02.06.2015 medzi
navrhovateľom ako záložným veriteľom a K. G. ako záložcom (v zastúpení na základe Dohody o
splnomocnení zo dňa 20.05.2013 splnomocnencom DSS Nestor, o. z., so sídlom Zázrivá, Stred 449 /

predtým ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci so sídlom Bratislava, Provaznícka 18, IČO: 42
180 139/), predmetom ktorej boli nehnuteľnosti vo vlastníctve záložcu zapísané na LV č. XXX a XXX,
pre katastrálne územie V., a to:

- byt č. 2 na 1. poschodí v rodinnom dome s dvoma bytmi so súp. č. 417 postavenom na CKN parc. č.
XXX/XX, CKN parc. č. XXX a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach stavby so

súp. č. 417 o veľkosti 11223/31266,
- pozemky registra CKN, parc. č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 299 m2, parc. č. XXX/
XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 20 m2.Odporca v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že Zmluva o zriadení záložného práva č. 203/2015-
PTR zo dňa 02.06.2015 je uzatvorená na zabezpečenie celej pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy o

úvere č. 302301116 zo dňa 20.05.2013 bez ohľadu na výšku možného splateného dlhu, respektíve
zostatku nesplateného dlhu v čase uzatvorenia Zmluvy o zriadení záložného práva. Preto sa touto
zmluvou môže podľa odporcu dosiahnuť nielen zabezpečenie návratnosti poskytnutej sumy v navýšenej
hodnote veriteľovi, ale aj možný prevod dlžníkovho vlastníctva k jeho celému nehnuteľnému majetku
v nepochybne väčšej hodnote, než je výška plnenia povinného z úverovej zmluvy. Výšku pohľadávky,

na ktorú sa zriaďuje záložné právo, považoval tiež za nezrozumiteľnú, nejasnú. Odporca vo svojom
rozhodnutí ďalej ustálil, že Dohoda o splnomocnení zo dňa 20.05.2013, uzavretá splnomocnencom
ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci a dlžníkom K. G., je absolútne neplatná pre rozpor
záujmov dlžníka a zástupcu podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že zástupca dlžníka
malhájiťzáujemdlžníkavsúvislostisnávratnosťouúverudobudúcna,anieuzatváraťzadlžníkazáložnú
zmluvu. Na základe uvedených skutočností odporca návrh na vklad zamietol.

Navrhovateľ podal proti rozhodnutiu odporcu včas odvolanie, v ktorom s poukazom na ustanovenia
§ 22 ods. 1 a 2, § 23, § 31 ods. 1, § 32 ods. 2, § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 32 ods.
1 a 2, § 46 Správneho poriadku, § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. vyjadril názor, že dohoda o
splnomocnení je uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o

zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu. Záložca sa v zmysle riadne uzavretej dohody
o splnomocnení sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre neho zo zmluvy o úvere,
a preto udelil DSS Nestor o. z. plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam.
Napadnuté rozhodnutie správneho orgánu podľa názoru navrhovateľa vychádza z ničím nepodložených
predpokladov a správny orgán pri vydaní napadnutého rozhodnutia nevychádzal zo spoľahlivo zisteného

stavu veci. Správny orgán sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia obmedzil len na konštatovanie, že
záložca - dlžník nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca, pričom takáto správna úvaha nespĺňa podľa
navrhovateľazákladnékritériáodôvodneniarozhodnutiasprávnehoorgánupodľa§47ods.3Správneho
poriadku. Správny orgán vidí neprípustnosť predmetného plnomocenstva v dôvode uvedenom v § 22
ods. 2 Občianskeho zákonníka, avšak podľa odbornej literatúry z hľadiska tohto ustanovenia nie je

dôležitá samotná možnosť rozporu alebo pochybnosti o nestrannosti zástupcu, rozpor musí reálne
existovať. K otázke rozporu záujmov splnomocnenca so záujmami záložcu uviedol, že splnomocnenec
v žiadnom prípade nemal a ani nemá záujem na poškodení záložcu, čo vyplýva aj zo samotnej dohody
o splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa (záložcu)
a na jeho žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch a o právach a povinnostiach,

ktoré sa nimi zakladajú. Navrhovateľ ďalej konštatoval, že predložené plnomocenstvo je samostatným
právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa
a jeho zmluvnej dokumentácie. Správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu
zasahoval alebo ovplyvňoval jeho obsah. Uvedenie predtlače záložného veriteľa a zástupcu v dohode o
splnomocnení, použité v rozhodnutí, podľa názoru navrhovateľa neobstojí, nakoľko uvedenie zástupcu

je nevyhnutné z hľadiska identifikácie strany dohody o splnomocnení a uvedenie záložného veriteľa je
nevyhnutné z hľadiska určitosti predmetu udeleného plnomocenstva. Zároveň vyslovil, že odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Nevedno, či správny orgán
vidí rozpor s dobrými mravmi v poskytnutí úveru, alebo v poplatku, alebo v úroku z omeškania. Ak
sa námietka správneho orgánu mala týkať poplatku, navrhovateľ uviedol, že odplata za poskytnutie

peňažných prostriedkov nie je podstatnou náležitosťou zmluvy o úvere a ak by aj táto odplata bola
postihnutá neplatnosťou, môže ísť v prvom rade o neplatnosť čiastočnú a ak by aj napriek tomu išlo o
neplatnosť celkovú, nemá to vplyv na celkovú platnosť zmluvy o úvere. Vytýkal správnemu orgánu, že
neuviedol, prečo uprednostnil aplikáciu § 39 Občianskeho zákonníka o absolútnej neplatnosti právneho
úkonu pre rozpor s dobrými mravmi pred § 265 Obchodného zákonníka. Zmluva o úvere je podľa

§ 261 ods. 6 Obchodného zákonníka tzv. absolútnym obchodom, a teda špeciálna právna norma
obsiahnutávObchodnomzákonníkumáprednosťpredaplikáciouObčianskehozákonníka.Vsúvislostis
odplatou za poskytnutie úveru poukázal na rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe sp. zn. 12Cmo 95/2005.
Pokiaľ ide o úroky z omeškania, uviedol, že nie je možné vychádzať len z jej číselnej výšky, ale je
potrebné aj zohľadniť konkrétne okolnosti prípadu, pričom odkázal na viaceré rozhodnutia Najvyššieho

súdu Českej a Slovenskej republiky. Vyjadril názor, že dohoda o splnomocnení ako právny úkon bola
uzavretá slobodne, vážne, určito a zrozumiteľne tak, ako to ustanovuje pre platnosť právneho úkonu
zákon. Záverom vytkol správnemu orgánu, že nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil
s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, nesprávne zistil skutkový stav aplnomocenstvo udelené splnomocnencovi nesprávne právne posúdil. Správny orgán tak vydal podľa
názoru navrhovateľa nezákonné rozhodnutie.

K. G. sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadrila.

Krajský súd v Trenčíne ako súd vecne a mieste príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 a nasl. O.s.p.)
preskúmal postupom podľa § 250l ods. 1, 2 O.s.p. v nadväznosti na § 31 ods. 7 zákona č. 162/1995 Z.z.
zákonnosť napadnutého rozhodnutia a konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu dôvodov odvolania,

vecprejednalnaústnompojednávaní(§250qods.1O.s.p.)adospelkzáveru,ženapadnutérozhodnutie
je v súlade so zákonom, a preto ho podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy.

Podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom
rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.

Podľa § 250l ods. 2 O.s.p. pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie
druhej hlavy s výnimkou § 250a.

Podľa § 250q ods. 3 veta prvá O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým
preskúmané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.

Krajský súd z podkladov pripojených v administratívnom spise odporcu zistil, že navrhovateľ ako

veriteľ a p. K. G. ako spotrebiteľ uzavreli dňa 20.05.2013 Zmluvu o úvere č. 302301116, na základe
ktorej poskytol navrhovateľ p. K. G. sumu 800,00 eur s príslušenstvom. Následne na to p. K. G.
dňa 20.05.2013 v Dohode o splnomocnení (bod 3. dohody) udelila plnomocenstvo Združeniu ProHelp
na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka v mene splnomocniteľa k
nehnuteľnostiam špecifikovaným v bode 4. dohody, ktoré mal záložca v čase uzatvorenia záložnej

zmluvy v bezpodielovom spoluvlastníctve. Zmluvu o zriadení záložného práva č. 203/2015-PTR uzavreli
navrhovateľ (spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. Bratislava) ako záložný veriteľ a p. K. G. ako záložca v
zastúpeníDSSNestor,o.z.,sosídlomZázrivá,Stred449(predtýmProHelp,združenieobčianskoprávnej
pomoci so sídlom Bratislava) dňa 02.06.2015. Predmetom záložného práva sú nehnuteľnosti zapísané
na LV č. XXX - kat. územie V., obec Trenčianske Stankovce, okres Trenčín a na LV č. XXX - kat. územie

V., obec Trenčianske Stankovce, okres Trenčín, ktoré má záložca v bezpodielovom spoluvlastníctve.
Návrh na vklad záložného práva bol podaný u odporcu a odporca o ňom rozhodol napadnutým
rozhodnutím tak, že návrh na vklad zamietol.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv

k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len "vklad"), záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej
len "záznam") a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri (ďalej len "poznámka").

V zmysle § 5 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. vklad je úkon okresného úradu; vkladom vzniká, mení sa
alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1
ods. 1 sa zapisujú do
katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 28 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú,
menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 28 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z. právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného
rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení.

V zmysle § 29 zákona č. 162/1995 Z.z. vklad podľa § 28 možno vykonať iba na základe právoplatného rozhodnutia
okresného úradu.Konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania (§ 30 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z.).
Podľa § 30 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. účastníkom konania o povolení vkladu je účastník právneho

úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti (ďalej len
"účastník konania").

Podľa § 30 ods. 5 zákona č. 162/1995 Z.z. prílohou k návrhu na vklad je zmluva, na ktorej základe
má byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra, v dvoch vyhotoveniach. Ďalšími prílohami sú:
a) verejná listina alebo iná listina, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, ak toto právo k nehnuteľnosti
nie je vpísané na liste vlastníctva,
b) identifikácia parciel, ak vlastnícke právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva,
c) geometrický plán, ak sa pozemok rozdeľuje alebo zlučuje alebo pri zriadení vecného bremena k
pozemku,

d) dohoda o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom; podpis splnomocniteľa
musí byť osvedčený, ak sa osvedčenie podpisu vyžaduje podľa § 42 ods. 3 ,
e) oznámenie podľa odseku 3 v papierovej podobe.

Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či

sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne
skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z. ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí;
inak návrh zamietne.

Podľa § 31 ods. 5 zákona č. 162/1995 Z.z. rozhodnutie o povolení vkladu nadobúda právoplatnosť dňom
vydania rozhodnutia. Proti rozhodnutiu, ktorým sa vklad povoľuje, nemožno podať odvolanie, návrh na
obnovu konania a ani ho nemožno preskúmať mimo odvolacieho konania.

Podľa § 31 ods. 7 zákona č. 162/1995 Z.z. okresný úrad doručí rozhodnutie o zamietnutí vkladu
všetkým účastníkom konania. Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie. Odvolanie sa podáva
na okresnom úrade, ktorý rozhodnutie vydal, v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia. Ak okresný úrad
podanému odvolaniu nevyhovie v celom rozsahu, o odvolaní rozhodne súd.

Zákon č. 162/1995 Z.z. zakotvuje tri druhy zápisov vecných a iných práv k nehnuteľnostiam do katastra
(vklad, záznam a poznámku), pričom každý z týchto právnych inštitútov má iné právne účinky. V súlade
s platnou právnou úpravou v Slovenskej republike sa k nadobudnutiu vlastníckych a iných vecných práv
k nehnuteľnostiam vyžadujú dva úkony. Prvým úkonom je uzavretie právneho úkonu medzi účastníkmi
konania, ktorý predstavuje tzv. titul nadobudnutia práva podľa hmotného práva. Ďalším úkonom je

rozhodnutie okresného úradu ako správneho orgánu podľa zákona č. 162/1995 Z.z., ktorým sa povoľuje
vklad vlastníckeho alebo iného vecného práva do katastra.

Inštitút vkladu je založený na základe konštitutívnosti, čo znamená, že zmluvné vecné práva k
nehnuteľnostiam vznikajú, menia sa a zanikajú vkladom do katastra.

Okresný úrad je ako orgán štátnej správy súčasťou výkonnej moci štátu a je v jeho kompetencii
rozhodovať, či sú splnené podmienky na povolenie zápisu práv k nehnuteľnostiam do katastra na
základe vkladu práv k nehnuteľnostiam. Na konanie o povolenie vkladu je miestne príslušný okresný
úrad, v ktorého obvode sa nachádza nehnuteľnosť.

Vkladové konanie ako návrhové správne konanie sa začína na základe návrhu účastníka konania,
pričom zákon č. 162/1995 Z.z. zakotvuje jednak obligatórne náležitosti návrhu, na základe ktorého sa
vkladovékonaniezačína,akoajpríkladmoprílohynávrhu,ktorémáúčastníkvkladovéhokonaniaspolusnávrhom na povolenie vkladu predložiť. V priebehu vkladového konania okresný úrad ako správny orgán
posudzuje podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu, a to z hľadiska kritérií, ktoré sú uvedené v
ustanovení § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. Vkladové konanie tak predstavuje rozhodovací procesný

postup, pri ktorom okresný úrad ako správny orgán na základe predložených písomných podkladov
podľa § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. posudzuje skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie
vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho procesného postupu je rozhodnutie o povolení vkladu alebo
rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

V prejednávanej veci je zrejmé, že dohoda o splnomocnení je závislá od existencie (uzatvorenia)
zmluvy o úvere. Skutočnosť, že dohoda o splnomocnení je uzatvorená na samostatnej listine, na túto

závislosť nemá žiaden vplyv. Rozhodujúcou skutočnosťou je fakt, že ak by nedošlo k uzatvoreniu
úverovej zmluvy (ktorá má jednoznačne charakter zmluvy spotrebiteľskej), nedošlo by ani k uzatvoreniu
dohody o splnomocnení. Samotná dohoda o splnomocnení tak predstavuje zmluvnú podmienku, ktorú
dlžník (K. G.) musel splniť, ak chcel od navrhovateľa získať úver. Uvedená podmienka (podpísanie
dohody o splnomocnení) je súčasťou zmluvy o úvere, i keď je obsiahnutá na samostatnej listine. Na

základe uvedeného krajský súd zastáva právny názor, že i na dohodu o splnomocnení je potrebné
aplikovať vyššie cit. ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka. Samotná dohoda o splnomocnení má
formu predtlačeného formulára (ide o typickú formulárovú zmluvu), ktorého obsah p. K. G. nemohla
žiadnym spôsobom ovplyvniť a pozmeniť, tento mohla buď v celosti bez zmeny prijať a podpísať, alebo
odmietnuť s tým, že by jej nebol poskytnutý úver. Pani K. G. nemala teda žiadnu možnosť ovplyvniť

osobu splnomocnenca. V rovine ochrany spotrebiteľa sa tak jednoznačne jedná o neprijateľnú zmluvnú
podmienku obsiahnutú v typickej formulárovej zmluve, ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach
a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, a ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 v nadväznosti na § 53 ods.
1 Občianskeho zákonníka absolútne neplatnou.

Krajský súd v tejto súvislosti poukazuje na zákonné ustanovenia vzťahujúce sa na vzťahy medzi
zástupcom a zastúpeným.
Podľa § 23 Občianskeho zákonníka zastúpenie vzniká na základe zákona, alebo rozhodnutia štátneho
orgánu, alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Podľa § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho
mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou, alebo
právnickou osobu. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa
musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom, alebo účelom
odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený
jednej, alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“), ak je
dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.Právny vzťah zastúpenia, pokiaľ ide o dôvody jeho vzniku, vzniká buď priamo zo zákona, na základe
rozhodnutia súdu alebo iného orgánu, alebo na základe zmluvy. Podľa toho rozlišujeme 1. zákonné

zastúpenie, ktoré vzniklo priamo zo zákona alebo na základe rozhodnutia súdu či iného štátneho orgánu
a 2. zmluvné zastúpenie (splnomocnenie). Pre oba druhy zastúpenia (zákonné aj zmluvné) platí, že
zástupcom nemôže byť ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, a ani ten, záujmy,
ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. V prípade zmluvného zastúpenia ďalej platí, že dohoda
o plnomocenstve ako každý iný právny úkon, musí byť vykonaná slobodne, vážne, zrozumiteľne, určite

a v predpísanej forme, inak je neplatná.

V danej veci ide o posúdenie zmluvného zastúpenia, t. j. zastúpenia založeného na základe dohody
o splnomocnení, a to konkrétne, či uvedená dohoda o splnomocnení bola zo strany p. K. G. ako
splnomocniteľa uzatvorená slobodne, a či záujmy DSS Nestor, o. z. (resp. predtým ProHelp - združenie
občianskoprávnej pomoci) ako splnomocnenca neboli v rozpore so záujmami p. K. G..

Zo samotnej dohody o splnomocnení, ktorá sa nachádza v administratívnom spise, je zrejmé (ako už
bolo vyššie uvedené), že ide o predtlačený formulár (typickú formulárovú zmluvu), ktorého obsah p. K.
G. nemohla žiadnym spôsobom ovplyvniť a pozmeniť, tento mohla buď v celosti bez zmeny prijať a
podpísať, alebo odmietnuť s tým, že by jej nebol poskytnutý úver. Pani K. G. nemala ani žiadnu možnosť

ovplyvniť osobu splnomocnenca. Z rozhodovacej činnosti je súdu známe, že dlžníkov v obdobných
sporoch zastupuje v katastrálnom konaní vždy ten istý subjekt - DSS Nestor o.z. (resp. ProHelp -
združenie občianskoprávnej pomoci), čo nasvedčuje tomu, že dlžníci pri uzavieraní zmluvy o úvere
nemajú žiadnu možnosť ovplyvniť to, či budú v katastrálnom konaní (v konaní o vklad zmluvy o zriadení
záložného práva) zastúpení a akým subjektom. Vychádzajúc z uvedeného je zrejmé, že dlžníci pri

uzavieraní dohody o splnomocnení nekonajú slobodne, ale sú k uzavretiu dohody o splnomocnení
pod hrozbou neposkytnutia úveru donútení. Nakoľko aj p. K. G. uzatvorila dohodu o splnomocnení nie
slobodne, táto nie je v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka platným právnym úkonom.

Dohoda o splnomocnení je neplatná i z toho dôvodu, že záujmy DSS Nestor, o.z. (resp. predtým

ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci) ako splnomocnenca sú v rozpore so záujmami p. K. G.
ako splnomocniteľa. Pokiaľ DSS Nestor o.z. (predtým ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci)
ako splnomocnenec namiesto toho, aby hájil záujem p. K. G., uzatvoril v jej mene záložnú zmluvu a
dokonca poveril navrhovateľa ako záložného veriteľa na podanie návrhu na vklad záložného práva v
jeho prospech do katastra nehnuteľností, nemožno takéto konanie splnomocnenca posúdiť inak, ako

konanie v príkrom rozpore so záujmami splnomocniteľa.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd dospel k záveru, že odporca vykonal dostatočné
dokazovanie, na základe dokazovania správne zistil skutkový stav a vyvodil z neho správny právny
názor, že v danej veci neboli splnené podmienky podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z. na povolenie

vkladu do katastra nehnuteľností.

Z uvedených dôvodov krajský súd napadnuté rozhodnutie potvrdil podľa § 250q ods. 2 O.s.p.

O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p.

tak, že neúspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal.

O povinnosti navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok za odvolanie proti rozhodnutiu odporcu súd rozhodol
za použitia ust. § 2 ods. 4 veta posledná zákona č. 71/1992 Zb., podľa ktorého poplatníkom je tiež
ten, kto podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný.

Navrhovateľ ako osoba podávajúca opravný prostriedok voči Okresnému úradu Trenčín, ktorý nebol v
konaní úspešný, sa stal poplatníkom okamihom potvrdenia rozhodnutia správneho orgánu, voči ktorému
navrhovateľ neúspešne podal opravný prostriedok. Preto mu súd týmto rozhodnutím uložil povinnosť
zaplatiť súdny poplatok vo výške 35,00 euro podľa položky 10 písm. e) prílohy k zákonu č. 71/1992 Zb.

O povinnosti navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok za vyhotovenie rovnopisu jeho podania súd rozhodol
na základe skutočnosti, že navrhovateľ elektronickým podaním zo dňa 14.01.2016 so zaručeným
elektronickým podpisom ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a oznámil tunajšiemu súdu, že
súhlasí, aby súd vec prejednal a vo veci rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa, pričom oznámenienavrhovateľa pozostávalo z 1 strany. Tunajší súd vyhotovil 1 rovnopis oznámenia (t.j. 1 stranu), ktorý
bol založený do súdneho spisu (vytvoril súdny spis). Poplatok za vyhotovenie rovnopisu je v zmysle
položky 20a sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu k zákonu č. 71/1992 Zb. vo výške

0,10 euro za každú stranu, minimálne však 3 eurá (oznámenie navrhovateľa je iným podaním). Preto
je navrhovateľ v súdenej veci povinný zaplatiť za vyhotovenie rovnopisu jeho oznámenia 3 eurá (čo
predstavuje súdny poplatok v najmenšej výške, keďže 1 strana po 0,10 euro nedosahuje ani zákonom
predpísanú minimálnu výšku 3 eurá). Pre úplnosť súd dodáva, že aplikácia položky 20a sadzobníka
súdnych poplatkov vylučuje aplikáciu ust. § 42 ods. 3 O.s.p., čo explicitne vyplýva z poznámky 1 k tejto

položke 20a.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne, v troch
vyhotoveniach.

Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods.1 O.s.p. odvolanie musí mať tieto náležitosti: ktorému súdu je určené, kto
ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané s uvedením dátumu vyhotovenia odvolania,
proti ktorému rozhodnutiu súdu smeruje, v akom rozsahu rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.