Rozhodnutie Judgement was issued on Thursday, January 13, 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 11C/438/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112242476
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Wildeová
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8112242476.14

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v právnej veci žalobkyne: Q. Š., G.. XX.X.XXXX,
K. C. XXX, zastúpená: Ak - tarabčák, s.r.o., so sídlom Hlavná 13, Prešov, p r o t i žalovanej: M. A., G..
XX.XX.XXXX, K. A. XXX, V. O. I., zastúpená: JUDr. Dáša Komková, advokátka, so sídlom v Prešove,
Hlavná 27, o zriadenie vecného bremena takto

r o z h o d o l :

Súd z r i a ď u j e vecné bremeno vo forme práva cesty cez parcelu KN XXX - zastavané plochy

a nádvoria o výmere 154m2 zapísanej na LV č. XXX kat. úz. C. pre každého vlastníka stavby súpisné
číslo XXX stojacej na parcele KN XXX/X - zastavané plochy na nádvoria o výmere 220m2 zapísaných
na LV č. XXX kat. úz. C. a to za jednorazovú náhradu vo výške 220 Eur, ktorú je žalobkyňa povinná
zaplatiť žalovanej v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a .

Žalovaná je p o v i n n á nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 1644,39 Eur na účet jej právneho
zástupcu, z toho trovy právneho zastúpenia vo výške 1,544,89 v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa žalobou zo dňa 14.12.2012 sa domáhala zriadenia vecného bremena podľa § 151o ods.
3 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) v práve prechodu peši a prejazdu vozidlami motorovými a

nemotorovými v ktorúkoľvek hodinu cez parcelu KN XXX zapísanú na LV č. XXX kat. úz. XXX kat. úz.
C. za účelom prístupu k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX kat. úz. C. - parcelám KN XXX/X
Q. XXX a rodinnému domu súp. č. XXX na parcele KN XXX/X ako aj za účelom ich užívania, obývania,
obhospodarovaniaazaúčelomrealizáciepríležitostnýchnávštevinýchosôbuvlastníkarodinnéhodomu
súpisné číslo XXX alebo členov jeho domácnosti ako aj za účelom užívania vodomernej šachty na
parceleKNXXXkat.úz.C..Žalobuodôvodnilatým,žejevýlučnouvlastníčkounehnuteľnostízapísaných

na LV č. XXX kat. úz. C. vrátane rodinného domu súp. č. XXX stojaceho na parcele KN XXX/X. Žalovaná
vlastní susednú nehnuteľnosť vrátane parcely KN č. XXX. Poukázala na to, že v minulosti stále parcela
KN XXX slúžila na prechod k nehnuteľnosti žalobkyne, predstavovala spoločný dvor a tak je zapísaná aj
na príslušnom LV. V súčasnosti žalovaná bráni v tomto prechode postavením oplotenia, aktuálne je preto
možný prístup len peši po úzkom chodníku okolo potoka a následne po schodoch vedúcich k parcele
žalobkyne. Tento prístup je však obtiažny a nebezpečný, pri rozvodnení potoka nemožný. Zdôraznila,

že v minulosti bola sporná parcela v podielovom spoluvlastníctve aj jej právnych predchodcov a preto
spochybnila nadobudnutie výlučného vlastníctva k nej právnym predchodcom žalovanej Š. I. C..

Žalovanásožalobounesúhlasilapopierajúc,žebyparcelaKNXXXsaužívalaakospoločnýdvor.Tvrdila,
že žalobkyňa mala a má prístup k svojmu domu cez parcelu KN XXX/X a na poslednom pojednávaní
jej právna zástupkyňa poukázala aj na možný prístup cez parcelu KN XXX/X Q. XXX/X. Uviedla tiež

na to, že v prípade vyhovenia žalobe žalobkyňa nemá doriešený prístup cez ďalšie parcely KN XXX/
X, XXX/X Q. XXX/X.Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, výpismi z LV č. XXX Q. XXX kat. úz. C.,
informatívnou kópiou z mapy, písomnými vyjadreniami účastníkov, výpisom z LV č. XX kat. úz. Klenov,

rozhodnutím Štátneho notárstva v O. D XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX, identifikáciou parciel, výpisom z
pozemnoknižnej zápisnice č. XXX kat. úz. C., kópiou z pozemkovej mapy, osvedčením o dedičstve XXD/
XXXX/XXXX zo dňa X.X.XXXX, darovacou zmluvou Z. XXXX/XXXX, osvedčením G. XX/XX, G. XX/XX
zo dňa 30.1.1997, potvrdením Obecného úradu C. zo dňa XX.X.XXXX, darovacou zmluvou Z. XXX/XX,
výpoveďami svedkov E.J. P., M. M., M. M., B. M., Q. L., I. I., W. M., B. C., znaleckým posudkom Ing.

Milana Gardoša č. 117/2015, spisom tohto súdu 12C/573/1982, ako aj ďalším spisovým materiálom a
zistil tento skutkový stav:

Žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou parciel KN XXX - trvalé trávne porasty o výmere 133m2, KN XXX/
X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 220m2, KN XXX - záhrady o výmere 623m2 a KN XXX -
trvalé trávne porasty o výmere 83m2 ako aj rodinného domu súpisné číslo XXX stojaceho na parcele

KN XXX/X, ako to vyplýva z výpisu z LV č. XXX kat. úz. C.. Vlastníctvo nadobudla darovacou zmluvou
Z. XXX/XXXX.

Žalovaná je výlučnou vlastníčkou parciel KN XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 168m2, KN
XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 113m2, KN XXX - záhrady o výmere 1636m2 a KN XXX -

zastavané plochy a nádvoria o výmere 154m2 ako aj rodinného domu súpisné číslo XXX stojaceho na
parcele KN XXX, čo vyplýva z LV č. XXX kat. úz. C.. Pôvodne parcela KN XXX bola na LV č. XXX zo
dňa 14.12.2012 vedená ako spoločný dvor, pokiaľ ide o spôsob jej využitia a v priebehu tohto súdneho
sporu, zrejme z podnetu žalovanej došlo k zmene spôsobu využitia tejto parcely tak, že v súčasnosti
je už vedená len ako dvor.

Ako vyplýva z identifikácie parciel Okresného úradu katastrálneho odboru O. všetky parcely, ktoré v
súčasnosti vlastnia účastníčky, spolu s ďalšími pozemkami, boli súčasťou pozemnoknižnej parcely mpč.
XX o výmere 4248m2 zapísanej v pozemnoknižnej zápisnici XXX. V tejto pozemnoknižnej zápisnici bola
zapísaná aj ďalšia parcela mpč. XX. Ako spoluvlastníci boli zapísaní Q. O., P.. I., B. O. (otec žalobkyne),

Q. C. I. titulom dedenia po B. I. B.. Q. C. I. dedil na základe rozhodnutia V. XXXX/XX zo dňa 15.1.1944 a
to podiel 1/6. Na tento podiel bolo dňa 24.11.1954 zapísané vlastníctvo v prospech Československého
štátu podľa dohody o práve opcie medzi ČSR a ZSSR. Neskôr na základe kúpnej zmluvy z 25.7.1956
na tento podiel Československého štátu bolo zapísané vlastníctvo v prospech Š. I. - C.Ľ..

Š. I. - C. nar. XX.XX.XXXX bol zapísaný na liste vlastníctva č. XX na základe osvedčenia vydaného
notárkou JUDr. Evou Loumovou dňa 30.1.1997 pod G. XX/XX G. XX/XX na základe zákona č. 293/92
Zb. Ním bolo osvedčené výlučné vlastnícke právo menovaného k parcelám KN XXX, XXX Q. XXX
vrátane rodinného domu č. XXX. Predložené boli vyhlásenia svedkov M. I. Q. O. O. (ktoré súdu neboli
z katastrálneho odboru predložené) a potvrdenie Obecného úradu C. spracované vtedajším starostom

obce W. M.. V čase vydania spomínaného osvedčenia bola parcela č. XXX zapísaná s mnohými ďalšími
parcelami na LV č. XX (č.l. 100) v podielovom spoluvlastníctve viacerých osôb - J. O. (M. Ž.), Š.E. I. C.,
B. I. C., Q. M., B. M., M. B., M. K., M. B., E. M. Q. M. L..

Š. I. - C. písomnou zmluvou z 5.2.2004 nehnuteľnosti - parcely KN XXX, XXX, XXX v celosti, ako aj

rodinný dom súpisné číslo XXX, daroval žalovanej. Vklad tejto zmluvy bol povolený 2.3.2004 pod V XXX/
XX (č.l. 110). V zmluve hneď v prvej vete je prehlásenie darcu o tom, že je oprávneným držiteľom na
základe už spomínaného osvedčenia.

Po Q. O., P.. I. zomrelej XX.X.XXXX dedil B. O., nar. X.X.XXXX - otec žalobkyne rozhodnutím Štátneho

notárstva v Prešove V. XXX/XX zo dňa 29.4.1980. Po B. O. zomrelom XX.X.XXXX dedila nehnuteľnosti
zapísané na LV č. XX v podiele 96/576 J. O. - matka žalobkyne rozhodnutím V. XXX/XX zo dňa
10.10.1985. Žalobkyňa nadobudla vlastníctvo k týmto nehnuteľnostiam darovacou zmluvou zo dňa
21.8.2000 od matky J. O.. Zmluva bola registrovaná pod Z. XXXX/XXXX (č.l. 96).

Súd mal za preukázané, že v minulosti parcela KN XXX, tvoriaca pozemok medzi domami účastníčok,
užívali ich právni predchodcovia Š. I. - C. Q. J. O. a k nezhodám a bráneniu rodine žalobkyne v jej užívaní
došlo až v rokoch 2004 - 2010, čo potvrdili obe účastníčky. Tie sa nezhodli len v titule pre ich užívanie.Žalobkyňa uviedla, že parcela KN XXX bola spoločná a tak sa aj užívala oboma rodinami. Rodina
žalobkyne preto prechádzala po celej tejto parcele peši, ale aj povozom, ktorým sa vozilo drevo,
uskladňované v stodole za domom. Za domom žalobkyne sa totiž nachádzajú aj hospodárske stavby

- šopa a chlieviky. Otec žalobkyne kosil navyše trávu na spornej parcele, nakoľko Š. I. užíval dom len
sporadicky, keďže býval v Košiciach. Manžel žalobkyne postavil na tejto parcele aj vodomernú šachtu.

Žalovaná vo svojej výpovedi potvrdila, že rodina žalobkyne prechádzala po celej parcele 452, ale nie
autom a to len z dôvodu, že im to povolil ešte jej starý otec Š. I.. Vie o tom z počutia, mohla mať vtedy

8 až 9 rokov. Žalovaná uviedla aj to, že spory ohľadom tejto parcely začali asi v rokoch 2009 -2010.

Ako vyplýva z informatívnej kópie z mapy prístup k nehnuteľnostiam žalobkyne z verejnej komunikácie
podľa požiadavky žalobkyne by musel viesť aj cez parcely KN XXX/X Q. XXX/X. Tieto parcely sú
zapísané na LV č. XX kat. úz. C. v podielovom spoluvlastníctve účastníčok a ďalších osôb (č.l. 118).

V súčasnosti žalobkyňa prechádza len pešo cez parcelu KN XXX/X, na ktorú nie je založený list
vlastníctva. Ako súd zistil pri ohliadke prechádza po chodníku, ktorý je okolo potoka a k svojmu domu
vychádza po úzkych schodíkoch, ktoré sú osadené v strmom svahu (foto č.l. 8).

Vypočutí svedkovia M. M. (nar. XXXX), B. M. (nar. XXXX), Q. L. (nar. XXXX), I. I. (nar. XXXX) zhodne

uviedli, že odkedy sa pamätajú, parcela KN XXX bola užívaná spoločne právnymi predchodcami
účastníčok - rodnou I. Q. O.. Parcela bola užívaná ako dvor, prechádzalo sa po nej peši aj vozmi.
Svedkyňa Hricová navyše uviedla, že prehlásenie jej už nebohého manžela k užívaniu tejto parcely len
Š. I., ktoré malo byť vydané pre účely osvedčenia jeho držby, nebolo pravdivé a navyše bolo falšované
a podpis na ňom nepatril jej teraz už nebohému manželovi.

Spomínané potvrdenie Obecného úradu Klenov pre účely osvedčenia držby Š. I. zo dňa 13.9.1996 (č.l.
101) je podpísané vtedajším starostom obce W. M.. V ňom sa uvádza, že Obecný úrad v C. potvrdzuje,
že rodinný dom, ktorý je postavený na parcele č. XXX kat. úz. C. má súpisné číslo 109 a vlastníkom
tohto rodinného domu a záhrady na parcele č. XXX, XXX v celosti je Š.E. I. - C., nar. XX.XX.XXXX.

W. M. bol taktiež v spore vypočutý ako svedok, ale aj on potvrdil, že určite od XXXX, kedy sa stal
starostom obce, parcelu KN XXX užívali právni predchodcovia oboch účastníčok. Nevedel však vysvetliť
prečo napriek tejto skutočnosti vydal spomínané potvrdenie. Prehlásil aj to, že autom iný prístup k domu
žalobkyne než cez parcelu KN XXX možný nie je.

Svedok B. C. (brat žalovanej) uviedol, že v rodinnom dome, ktorý teraz vlastní žalovaná, býval do roku
XXXX. Spornú parcelu KN XXX užívala rodina žalobkyne na peší prechod, ale len na základe dobrých
susedských vzťahov pokiaľ chceli cez ňu previesť drevo, žiadali o súhlas jeho matku. Uviedol tiež, že v
minulosti rodina žalobkyne prechádzala k svojmu domu cez susednú parcelu, ktorú vlastnia M. (parcelu

KNXXX/X).Pôvodnetambolaajcesta,ktorápostupneprirodzenýmspôsobomaždorokuXXXXzanikla.
Aj potom, síce len pešo, rodina žalobkyne využívala aj spomínaný prechod cez pozemok M..

Svedkyňa M. M. (matka žalovanej) tvrdila, že spornú parcelu odkúpil jej otec Š. I. od brata B. I. v roku
XXXX, ale zároveň potvrdila, že túto parcelu, ale len v časti okolo svojho domu využívali na peší prechod

aj príbuzní žalobkyne. Tá k svojmu domu prechádzala v minulosti cez parcelu KN XXX/X.

SvedkyňaE.P.bývaladosvojich22rokovtedazhrubadoroku1978,vsusedstveúčastníkovaprehlásila,
že odkedy sa pamätá parcela KN XXX bola užívaná pokojne právnymi predchodcami oboch účastníčok
tým spôsobom, že sa po nej prechádzalo, niekedy aj nákladným autom, ak sa doviezlo drevo a navyše

rodina žalobkyne zriadila na nej aj vodomernú šachtu. Spory o túto parcelu začali až v roku 2002, kedy
rodina žalovanej začala brániť v užívaní tejto parcely, ktorej vlastníkmi podľa svedkyne bola aj rodina
žalobkyne.

Znaleckým posudkom znalca Ing. M. W. z odboru odhadu hodnoty nehnuteľnosti č. 117/2015 bola

ustálená finančná náhrada za zriadenie vecného bremena práva prechodu peši a prejazdu cez parcelu
KN XXX na sumu 225 eur. Znalec vyslovil v posudku názor, že je potrebné geometrickým plánom rozdeliť
parcelu s právom prechodu a s právom prejazdu. Aj keď voči ustáleniu výšky hodnoty tejto nehnuteľnosti
znalcom mala žalobkyňa výhrady, ktorá nesúhlasila s výškou použitých koeficientov, znalec na svojomposudku zotrval a žalobkyňa o doplnenie dokazovania v tomto smere nežiadala. V tejto súvislosti súd
podotýka, že stanovenie konkrétneho koeficientu pri ustálení všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti je
výlučne v kompetencii znalca a súd nie je oprávnený nariadiť znalcovi použitie inej výšky koeficientu.

V minulosti sa viedlo aj súdne konanie na základe žaloby Š. I. o určenie vlastníckeho práva pod sp.
zn. 12C/573/12 na tomto súde. Súd má k dispozícii (kvôli skartácii) len právoplatný rozsudok zo dňa
28.4.1982, ktorým bolo určené, že žalobca Š. I. C. je výlučným vlastníkom parcely EN XX vzniknutej z
časti pozemnoknižnej parcely XX zapísanej v pozemnoknižnej zápisnici č. XXX kat. úz. C.. Účastníkmi

konania bol aj B. O., teda otec žalobkyne. V rozsudku sa konštatuje reálna deľba pozemnoknižnej
parcely XX medzi bývalými spoluvlastníkmi, v dôsledku ktorej jej časť, predstavujúca parcelu EN XX,
pripadla žalobcovi. V tejto súvislosti súd však zdôrazňuje, že sporná parcela KN XXX vznikla z inej
pozemnoknižnej parcely - mpč. XX.

Podľa § 151n ods. 1 OZ vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho

iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným
bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.

Podľa § 151o ods. 1 OZ vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení
s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu

alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva
(vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným
bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

Podľa § 151o ods. 3 OZ ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup

vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno
v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

Súd dospel k záveru, že sú splnené všetky zákonné predpoklady pre zriadenie vecného bremena
spočívajúceho v práve cesty k rodinnému domu žalobkyne cez parcelu KN XXX, ktorej výlučnou

vlastníčkou je žalovaná. V súčasnosti totiž iný vhodný prístup k tomuto rodinnému domu nie je. Možný
je síce, ale len prechod peši, po chodníku okolo potoka, čo však nemožno považovať za vhodné a
dostatočné riešenie.

Právo cesty totiž má realizovať nielen peší prístup, ale aj motorovými vozidlami, pokiaľ to je možné.

Navyše, pokiaľ dochádza k rozvodneniu potoka, prechod okolo neho možný nie je. V súčasnosti nie je
už možný prístup ani cez parcelu KN XXX/X, ktorú vlastnia susedia M., ktorá je vysadená ako záhrada
a oplotená. Navyše prístup k parcele KN XXX sa realizuje z verejnej komunikácie cez malú parcelu KN
XXX/X o výmere 16m2 a časť parcely KN XXX/X, ktorých spoluvlastníčkou je aj žalobkyňa (podiel 1/12
ako to vyplýva z LV č. XX kat. úz. C.- č.l. XX). Ako spoluvlastníčka má teda žalobkyňa nepochybne právo

na užívanie týchto parciel.

Pri rozhodovaní o uplatnenom nároku z pohľadu priznania rozsahu práva cesty súd vychádzal aj z
konkrétnych okolností prípadu tak, aby súdne rozhodnutie napĺňalo kritérium spravodlivosti. Súd totiž
mal za preukázané, že sporná parcela KN XXX pôvodne bola v spoluvlastníctve právnych predchodcov

účastníkov, ktorí boli zapísaní ako jej podieloví spoluvlastníci aj s inými osobami, čomu nasvedčuje výpis
z pozemnoknižnej zápisnice ako aj z evidencie nehnuteľnosti č. XX. Tieto výpisy navyše korešpondujú
aj s výpoveďami svedkov E. P., M. M., B. M., Q. L., I. I., W. M.. Väčšina týchto svedkov, vzhľadom na svoj
vyšší vek, sa vedeli vyjadriť k dávnemu užívaniu tejto parcely a potvrdili, že stále bola užívaná nielen peši
ale ja vozmi oboma rodinami účastníčok. Súd pritom nemal dôvod neveriť ich výpovediam. Napokon

aj svedok C. - brat žalovanej potvrdil, že rodina žalobkyne využívala spornú parcelu na peší prechod,
hoci tvrdil, že to bolo len na základe dobrých susedských vzťahov. Dokonca aj samotná žalovaná vo
svojejvýpovedipotvrdila,žerodinažalobkynestáleprechádzalapotejtoparcele,hociakodôvoduviedla,
že im to dovolil jej predchodca. Napriek týmto skutočnostiam, z ktorých vyplýva, že spoluvlastníkmi
parcely KN XXX boli aj právni predchodcovia žalobkyne bolo vydané notárske osvedčenie vlastníckeho

práva Š. I. - C. podľa zákona č. 293/92 nielen vo vzťahu k rodinnému domu č. XXX a parcele XXX,
na ktorej dom stojí (ku ktorým vlastníctvo nebolo spochybňované), ale aj k spornej parcele KN XXX
a to na základe potvrdenia Obecného úradu v Klenove, ktoré vo vzťahu k parcele KN XXX nebolo
správne, čo vo svojej výpovedi potvrdil aj vtedajší starosta obce, ktorý toto potvrdenie vydal. Aj keďtento svedok nevedel vysvetliť prečo došlo k vydaniu tohto potvrdenia, z jeho textu možno usúdiť, že
došlo k omylu vzhľadom na to, že parcela KN XXX bola v ňom uvedená ako záhrada spolu s rodinným
domom č. XXX hoci na liste vlastníctva táto parcela bola vedená ako zastavaná plocha. K vydaniu

sporného osvedčenia došlo aj na základe čestného prehlásenia svedka I., ktoré však podľa vyjadrenia
jeho manželky nebolo ním podpísané. Hoci formálne boli splnené podmienky na vydanie osvedčenia v
zmyslezákonač.293/1992Zb.skutkovéokolnostivšaktomunenasvedčovali,keďžepodľazisteniasúdu
Š. I. nebol jediným držiteľom parcely KN XXX, čo je základným predpokladom pre vydanie spomínaného
osvedčenia. Napriek tejto skutočnosti však nastala zákonná domnienka uvedená v § 2 ods. 2 citovaného

zákona, podľa ktorého ak do 10 rokov odo dňa zápisu do evidencie nehnuteľnosti podľa ods. 1 neuplatní
na súde alebo v konaní o pozemkových úpravách vykonávaných z dôvodu usporiadania vlastníckych a
užívacích pomerov vlastnícke právo k nehnuteľnosti takto zapísanej iný osoba, stáva sa zapísaná osoba
vlastníkom zapísanej nehnuteľnosti na základe vydržania; to platí aj pre prípad keď nehnuteľnosť v tejto
lehote bola prevedená na inú osobu než ktorá je uvedená v osvedčení.

Keďže na súde ani v konaní o pozemkových úpravách neuplatnila vlastnícke právo k spornej parcele
iná osoba v lehote 10 rokov od zápisu osvedčenia do LV č. XXX - išlo o položku výkazu zmien XX/
XX (č.l. 117) spomínaná desaťročná lehota začala plynúť v roku 1997 a uplynula v roku 2007, kedy sa
žalovaná na základe zmluvy o prevode oprávnenej držby a darovacej zmluvy z 5.2.2004 stala výlučnou
vlastníčkou parcely KN XXX.

Práve vzhľadom na všetky popísané skutočnosti súd nesúhlasil so znalcom Ing. Gardošom, ktorý
vyslovil názor o geometrickom rozčlenení práva pešieho prístupu a prejazdu, k čomu znalec ani nie
je oprávnený sa vyjadrovať, zvlášť znalec z odhadu oceňovania nehnuteľnosti. Ide totiž o právnu
otázku, ktorá je výlučne v kompetencii súdu v akom rozsahu sa zriadi vecné bremeno a v tomto

prípade súd považoval za spravodlivé, aby žalobkyňa, ktorá prišla o spoluvlastníctvo jej právnych
predchodcov k spornej parcele, aby nebola ukrátená v rozsahu jej práva cesty titulom vecného bremena.
Parcela má šírku 2,5m po chodníky, ktoré sú okolo domov účastníkov (zistené pri ohliadke), za domom
žalobkyne navyše sú aj hospodárske budovy a preto súd mal za to, že žalobkyňa má právo na
prechod nielen pešo po celej spornej parcele, ale aj na prejazd motorovými vozidlami samozrejme

tým spôsobom, aby nedošlo k poškodeniu nehnuteľnosti. Súd pri zriadení vecného bremena vychádzal
výslovne z dikcie zákona, ktorý v § 151o ods. 3 OZ uvádza zriadenie vecného bremena vo forme
práva cesty, čo znamená využívanie na peší prechod, ale aj prejazd motorovými vozidlami a podobne
aj účel tohto vecného bremena vyplýva priamo zo zákona - ide o zriadenie cesty ako prístupu k
stavbe ( v danom prípade k rodinnému domu a hospodárskym budovám žalobkyne). Žaloba preto

v prevyšujúcej časti bola zamietnutá, nakoľko súd považoval žalobný petit v prevyšujúcej časti za
nadbytočný a nedôvodný, týkajúci sa účelu zriadenia vecného bremena (za účelom užívania obývania,
obhospodarovania nehnuteľnosti realizácie príležitostných návštev, za účelom využívania vodomernej
šachty). Ako už súd uviedol účel tohto vecného bremena vyplýva zo zákona a ide o prístup k stavbám.

Žalobkyňa bola neúspešná len v nepodstatnej a nepatrnej časti, preto súd s poukazom na § 142 ods.
3 O.s.p. jej priznal plnú náhradu trov konania. Tieto predstavujú zaplatený súdny poplatok zo žaloby
vo výške 99,50 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 1544,89 Eur. Do týchto trov patrí odmena
za tieto úkony právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia 25.10.2012, podanie žaloby 14.12.2015,
stanovisko k vyjadreniu k žalobe zo dňa 5.8.2013, účasť na pojednávaniach 11.9.2013, 13.11.2013,

15.1.2014, účasť na ohliadke s geodetom na základe dohody na pojednávaní dňa 17.2.2014, účasť na
pojednávaní 30.4.2014, písomné stanovisko k veci zo dňa 14.5.2014, účasť na pojednávaní 25.6.2014,
účasť na ohliadke 16.10.2014, účasť na pojednávaní 25.3.2015, stanovisko k veci zo dňa 7.4.2015,
vyjadrenie k znaleckému posudku zo dňa 10.9.2015, účasť na pojednávaní 13.1.2016. Tarifná odmena
za podľa § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. predstavuje za úkony z roku 2012 sumu 58,69 Eur a k

tomu režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhlášky vo výške 7,63 eur. Za úkony z roku 2013 predstavuje
odmena 60,07 Eur a režijný paušál 7,81 Eur. Za úkony z roku 2014 je odmena 61,84 Eur a režijný paušál
8,04 Eur, za úkony z roku 2015 odmena predstavuje 64,53 Eur a režijný paušál 8,39 Eur a za úkon z roku
2016 je odmena 66 Eur a režijný paušál 8,58 Eur. Na rozdiel od vyúčtovania trov právnym zástupcom
žalobkyne súd nepriznal odmenu za stanovisko zo dňa 9.6.2014, keďže súd tento úkon nepovažuje

sa účelne vynaložený, vzhľadom na to, že akceptoval predchádzajúce stanovisko zo dňa 14.5.2014 a
vzhľadom na toto vyjadrenie nebolo účelne vypracovať ďalšie stanovisko a nepriznaná bola ani odmena
za návrh na vykonanie dôkazov zo dňa 9.7.2014 a za štúdium spisu zo dňa 1.4.2015, keďže tieto úkony
nemožno podradiť pod žiadny z platených úkonov právnej služby v zmysle § 13a citovanej vyhlášky.Priznaná odmena vrátane režijného paušálu tak predstavuje sumu 1048,9 Eur (2x 66,32 + 3x 67,88 +
6 x 69,88 + 3x 72,92 + 74,58).

Priznané boli aj cestovné výdavky za použitie osobného motorového vozidla právneho zástupcu
žalobkyne značky Huinday Elantra EČ O. XXX B. v súvislosti s účasťou právneho zástupcu na ohliadke
s geodetom dňa 17.2.2014 a na ohliadke za prítomnosti súdu dňa 16.10.2014 za cestu z Prešova do
Klenova a späť. Náhrada za použitie motorového vozidla predstavuje 0,183 Eur x 60 km = 10,98 Eur a
náhrada za spotrebované pohonné hmoty predstavuje 6 Eur (60km x 7 litrov x 1,43 Eur) za 17.2.2014

a za deň 16.10.2014 v dôsledku zmeny ceny pohonných hmôt predstavuje náhrada za spotrebované
pohonné hmoty 6,13 Eur (60km x 7 litrov x 1,46 Eur). Náhrada za použitie motorového vozidla je
nemenná a predstavuje takisto sumu 10,98 Eur (60 km x 0,183 eur). V súvislosti s týmito dvoma úkonmi
bola priznaná aj náhrada za stratu času podľa § 17 ods. 1 vyhlášky a to za 3 polhodiny po 13,40 Eur čo
činí 40,20 Eur. Priznané cestovné tak predstavuje 34,09 Eur (16,98 + 17,11) a náhrada za stratu času
80,40 Eur ( 2 x 40,2 eur).

S poukazom na § 15 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. do priznanej náhrady trov konania súd započítal
aj hotové výdavky a to na poplatky súvisiace s vyhotovením kópií listín zo spisu dňa 1.4.2015 vo výške
1,05 Eur a dňa 7.1.2016 vo výške 0,45 Eur ako aj uhradenú faktúru geodetovi spoločnosti AGILL s.r.o.
vo výške 120 Eur za zameranie pozemku a vyhotovenie návrhu geometrického plánu, k čomu došlo

na základe dohody účastníčok na pojednávaní, pričom túto sumu žalobkyňa uhradila dňa 20.8.2014.
Zvyšok priznanej náhrady trov konania predstavujú preddavky, ktoré žalobkyňa uhradila dňa 3.11.2014
na trovy dôkazu vo výške 10 eur a na znalecké dokazovanie dňa 18.5.2015 vo výške 250 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu

na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.