Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, January 20, 2016

Súd: Okresný súd Dolný Kubín
Spisová značka: 5C/244/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5415204312
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Bebej

ECLI: ECLI:SK:OSDK:2016:5415204312.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dolný Kubín samosudcom JUDr. Petrom Bebejom v právnej veci žalobcu: Rapid life

životná poisťovňa, a.s., so sídlom v Košiciach, Garbiarska 2, IČO: 31690904, proti žalovanému: P. F., Z..
XX.XX.XXXX, B. C. XXX, v konaní o zaplatenie sumy 208,52 eura (6.282,- Sk) s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 396,93 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd konanie ohľadne zaplatenia sumy 208,52 eura zastavuje.

III. Vo zvyšnej časti žalobu zamieta.

IV. O trovách tohto konania bude rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou na tunajší súd 26.04.1999 sa žalobca (s vtedajším obchodným menom - do
02.11.2006 Prvá česko-slovenská poisťovňa, a.s.) voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 6.282,-
Sk (208,52 eura) so 17,6 %-ným (ročným) úrokom z omeškania za obdobie od 03.10.1998 až do jej
zaplatenia, ako aj náhrady trov konania.
Odôvodnil ju tým, že dňa 02.03.1998 uzavrel žalovaný so žalobcom poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX,
na základe ktorej sa zaviazal uhrádzať mesačné poistné vo výške 1.047,- Sk (34,75 eura) - ďalej len

„PZ“. Poistné za prvé poistné obdobie uhradil žalovaný pri podpise poistnej zmluvy vo výške 1.047,- Sk
(34,75 eura). Žalovaný prestal uhrádzať dohodnuté poistné v termínoch ich splatnosti a preto ho vyzvali
upomienkou k úhrade dlžného poistného. Žalovaný na túto upomienku nereagoval. Keďže poistné za
ďalšiepoistnéobdobienebolozaplatenédošiestichmesiacovodjehosplatnosti,došlodňom03.10.1998
v zmysle § 801 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) k zániku poistnej zmluvy, o čom žalovaného
oboznámililistomz09.10.1998.Týmtolistomhozároveňpožiadalioúhradudlžnéhopoistnéhodozániku
poistenia, na ktoré má poistiteľ právo v zmysle § 803 ods. 1 OZ. Dlžné poistné do dňa podania žaloby

nebolo uhradené.

Tunajší súd v uvedenej veci podľa žaloby vydal 26.08.1999 pod č. k. 1Ro/231/1999-5 platobný rozkaz,
ktorý bol doručený žalobcovi 30.08.1999, keď žalovanému podľa vrátenej doručenky mal byť doručený
taktiež dňa 30.08.1999.

Podaním z 20.11.2014, doručeným súdu 26.11.2014, žalovaný požiadal o vykonanie súdnoznaleckého

posudku s odôvodnením, že predmetný platobný rozkaz, ktorý mu mal byť doručený do vlastných rúk
30.08.1999, si on osobne neprevzal. V tom čase bol služobne v Španielsku ako šofér autobusu na
zájazde. Na doručenke nie je jeho podpis. Bola mu zmarená zákonom daná možnosť podania odvolania
voči platobnému rozkazu, čo bolo správoplatnené a jemu po niekoľkých rokoch (11-tich) bolo zaslanéupovedomenie o ďalších trovách exekúcie, kde až vtedy sa zo súdneho spisu dozvedel, že bol vydaný
tunajším súdom exekučný titul - platobný rozkaz.

Uznesením z 27.02.2015 č. k. 1Ro/231/1999-14 tunajší súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom z
odboru písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo (identifikácia pisateľa) PhDr. PaedDr. Eriku Strakovú s
otázkou, či podpis žalovaného na doručenke z č. l. 5, ktorým mal dňa 30.08.1999 potvrdiť prevzatie
platobnéhorozkazu1Ro/231/1999z26.08.1999arovnopisunávrhu,jejehopravýmpodpisom.Znalkyňa
v znaleckom posudku z 31.08.2015 č. 48/2015 jeho závere uviedla, že na základe zistených rozdielnych

znakov nie je možné uznať SM (sporný podpis na doručenke, podľa ktorej si mal žalovaný prevziať
doručovanú listinu dňa 30.08.1999) ako jednoznačne a nesporne pravý podpis žalovaného.

Následne bol žalovanému opätovne doručený daný platobný rozkaz z 26.08.1999 č. k. 1Ro/231/1999-5,
ktorý žalovaný prevzal dňa 23.10.2015.

Podaním zo 04.11.2015, doručeným súdu 06.11.2015, podal žalovaný v zákonnej lehote včas odpor s
odôvodnením vo veci samej, následkom čoho došlo podľa § 174 ods. 2 veta prvá Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „O.s.p.“) k zrušeniu platobného rozkazu. Odôvodnil ho tým, že o skutočnosti, že
vo veci žalobcu proti jeho osobe bol vydaný dňa 26.08.1999 platobný rozkaz č. k. 1Ro 231/99-5 sa
dozvedel až v októbri 2010 (po viac ako 10-tich rokoch), kedy mu bolo doručené upovedomenie o ďalších

trovách exekúcie od súdneho exekútora JUDr. Petra Matejovie č. EX 387/2000-4 z 13.09.2010. Ihneď
na to podal na tunajší súd návrh na zastavenie exekúcie (dňa 15.10.2010) z dôvodu, že o platobnom
rozkaze nemá žiadnu vedomosť, pretože mu nebol doručený. Súd jeho návrhu na zastavenie exekúcie
a ďalšiemu návrhu na odklad exekúcie nevyhovel. Iba pod vplyvom výsledku exekučného konania sa
rozhodol nakoniec sumu uplatnenú žalobcom voči jeho osobe vo výške 6.282,- Sk (208,52 eura) uhradiť

dňa 26.07.2013, a to na účet súdneho exekútora JUDr. Petra Matejovie. Z týchto dôvodov nárok žalobcu
nazaplateniesumy6.282,-Sk(208,52eura)považujezanedôvodný.Jehotvrdeniavexekučnomkonaní
6Er/891/2000 o neprávoplatnosti a nevykonateľnosti daného platobného rozkazu sa preukázali ako
pravdivé, pretože znaleckým posudkom č. 48/2015 sa preukázalo, že vyššie uvedený platobný rozkaz
mu nebol doručený a nebol mu doručený ani návrh žalobcu na začatie konania. Opis tohto platobného

rozkazu mu bol doručený do vlastných rúk až 23.10.2015, t. j. po viac ako 16-tich rokoch od jeho vydania.
Za vyššie uvedeného stavu by bolo nespravodlivé, ale i v rozpore s dobrými mravmi, aby bol zaviazaný
zaplatiť žalobcovi 17,6 %-ný úrok z omeškania zo sumy 6.282,- Sk od 03.10.1998 do zaplatenia a tiež
trovy konania. Pre horeuvedené dôvody žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať mu trovy
konania, ktoré mu vznikli, resp. vzniknú.

Žalobca vo vyjadrení k odporu žalovaného podaním z 19.11.2015, doručenom súdu 25.11.2015,
k tvrdeniu žalovaného v odpore, že o existencii platobného rozkazu sa dozvedel až po doručení
upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa 15.10.2010, uviedol, že podľa informácií exekútorského
úradu JUDr. Petra Matejovie, vykonávajúceho predmetnú exekúciu, bolo menovanému doručené

upovedomenie o začatí exekúcie dňa 28.06.2000, takže je presvedčený, že žalovaný o existencii dlhu
vedel a jeho tvrdenie považuje len za účelové. Žalovaný podľa PZ uhradil len prvé poistné a následné
poistné už neuhradil napriek výzvam z 26.06.1998 a 22.09.1998. Listom z 09.10.1998 žalovanému
oznámil, že došlo v zmysle § 801 OZ k zániku poistnej zmluvy a zároveň žalovaného upozornili, že je
povinnýuhradiťdlžnépoistnévzmysle§803ods.1OZ.Dokonca25.01.1999žalovanémuzaslalajnávrh

žaloby, ako poslednú výzvu pred podaním žaloby. Zároveň žalovanému zaslal dňa 29.03.2000 výzvu
k úhrade pohľadávky priznanej mu Okresným súdom Dolný Kubín sp. zn. 1Ro 231/99 s upozornením,
že v prípade neuhradenia tejto pohľadávky pristúpi k jej exekučnému vymáhaniu. Všetky výzvy (5x) boli
zaslané na adresu č. XXX F., teda na adresu žalovaného uvádzanú ako adresu žalovaného ešte aj v r.
2013 (viď uznesenie OS Dolný Kubín 6Er/891/2000 z 02.05.2012), takže určite mu boli doručené. Okrem

toho nárok na úhradu dlžného poistného v prípade neplatenia poistného vyplýva priamo zo zákonnej
úpravy (nie zmluvného dojednania). Zotrval na priznaní úrokov z omeškania v plnej výške 17,6 % zo
sumy 208,52 (6.282,- Sk) od 03.10.1998 do zaplatenia a trov konania vo výške 8,23 eura (248,- Sk).
Zároveň nesúhlasil s návrhom žalovaného na priznanie náhrady trov konania žalovanému, a to náhrady
za súdny poplatok za podanie odporu a trov znaleckého posudku. Žiadosť o vykonanie znaleckého

posudku podal žalovaný a týmto znaleckým posudkom sa riešil podpis na doručenke pri doručovaní
súdneho rozhodnutia, čo vôbec nesúvisí s predmetom súdneho sporu, meritom žalovanej veci a ani s
konaním žalobcu.Spolu s ďalším podaním z 19.11.2015 žalobca predložil kópiu doručenky zo spisu EX 387/2000
Exekútorského úradu JUDr. Matejovie s tým, že z doručenky určenej adresátovi F. P., F. XXX je zrejmé,
že adresát si ju prevzal 28.06.2000. Z obsahu (zásielky) bolo žalovanému zrejmé, o akú pohľadávku

sa jedná a kto je oprávnený a čo je exekučný titul. Zásielka bola určená do vlastných rúk a je riadne
podpísaná povinným. Alebo aj v tomto prípade to nie je jeho podpis a niekto pravidelne za neho preberal
bežnú poštu aj poštu určenú do vlastných rúk a pred žalovaným zatajil ich existenciu? Z uvedeného
jednoznačne vyplýva, že žalovaný o pohľadávke vedel, a to ak mu „nebolo“ doručených päť zásielok od
žalobcu, tak určite mu bola doručená zásielka od Exekútorského úradu dňa 28.06.2000.

Na výzvu súdu zaslanú žalobcovi v súvislosti s jeho vyjadrením z 19.11.2015, v ktorom uviedol, že
naďalej trvá na priznaní úrokov z omeškania v plnej výške s otázkou, či trvá na podanej žalobe aj v časti
zaplatenia žalovanej istiny a či medzičasom došlo k uspokojeniu žalobou uplatneného nároku čo aj len
sčasti a ak áno, kedy konkrétne, akým spôsobom a v akom rozsahu, žalobca v podaní z 12.01.2016
uviedol, že v r. 2013 obdržal od exekútorského úradu JUDr. Matejovie v tom čase vykonávajúceho

exekúciu celkovo sumu 357,75 eura, a to 30.07.2013 sumu 166,52 eura a dňa 22.10.2013 sumu 191,23
eura. Keďže žalovaný uhradil žalovanú istinu po podaní žaloby a teda nárok týmto konaním uznal, nie
je tu dôvod pre nepriznanie nárokovaných úrokov z omeškania a náhrady trov konania pre žalobcu.
Na základe uvedeného zobral žalobu v sume istiny 208,52 eura späť. Žiadal od žalovaného zaviazať
k úhrade úrokov z omeškania, a to zo sumy 208,52 eura vo výške 17,6 % ročne od 03.10.1998 do

30.07.2013 a trov konania vo výške 8,23 eura poníženej o uhradenú sumu 149,23 eura.

Z uvedeného podania teda vyplýva, že ním zobral žalobca žalobu späť „len“ ohľadne žalovanej istiny
208,52 eura. Z jeho obsahu nemožno vyvodiť, že by sa späťvzatie žaloby malo týkať aj zvyšnej
žalovaným v rámci exekučného konania uhradenej sumy 149,23 eura nad rámec žalovanej istiny, keď

akurát v danom podaní po vymedzení toho, ohľadne čoho zobral žalobu späť, uviedol, že žiada zaviazať
žalovaného na zaplatenie uplatnených úrokov z omeškania zo sumy 208,52 eura od 03.10.1998 do
30.07.2013 (nevedno prečo len k uvedenému dňu, keď k danému dňu ešte nebola uhradená celá
žalovaná istina, ale len jej časť vo výške 166,52 eura) a trov konania 8,23 eura po ponížení o uhradenú
sumu 149,23 eura.

Súd s ohľadom na uvedené potom vychádzal z toho, že predmetom tohto konania, ktorý nebol dotknutý
čiastočným späťvzatím žaloby, zostal žalobou uplatnený 17,6 %-ný ročný úrok z omeškania zo sumy
208,52 eura za obdobie od 03.10.1998 do jej zaplatenia, pričom s ohľadom na nesporné dátumy úhrady
žalovanej istiny k 30.07.2013 v sume 166,52 eura a k 22.10.2013 v jej zvyšnej časti - 42,- eur, ide o

daný úrok za obdobie od 03.10.1998 do 30.07.2013 (vrátane) zo sumy 208,52 eura a od 31.07.2013 do
22.10.2013 (vrátane) zo sumy 42,- eur. Daný úrok po vyčíslení za uvedené obdobia predstavuje celkovo
sumu 546,16 eura.

Žalovaný na pojednávaní 20.01.2016 vypovedal, že posledných 4 - 5 rokov býva v C. XXX, dovtedy

býval v F. XXX. Nevie, kto mohol za neho podpísať doručenku od platobného rozkazu v tom roku 1999.
On po tom aj pátral, bol aj za poštárkou, ktorá vtedy poštu roznášala - bola to taká staršia pani, volala sa
X. a ona mu povedala, že sa nepamätá. Jemu však určite nebol tento platobný rozkaz doručený. Dom
v F., v ktorom býval, je trochu ďalej od centra dediny a v kopci. Nechce nikoho obviniť, že to mohol za
neho podpísať, aby nebolo z toho zle. Rovnako nevedel uviesť, kto mohol za neho podpísať doručenie

upovedomenia o začatí exekúcie z r. 2000. V období rokov 1998 - 2000 si riadne preberal písomnosti,
ktoré mu boli doručované. Chodil vtedy na autobuse ako vodič, takže poštárka, keď ho stretla, tak mu
vždy dala listy do ruky, dokonca aj poštárku vozieval z Vyšného Kubína do F.. Na tom autobuse sa
striedal s ďalšími dvoma vodičmi. Nespochybnil tvrdenie žalobcu, že exekútor žalobcovi poukázal z ním
zaplatenej sumy sumu 357,75 eura v tých termínoch, ako to žalobca uviedol, hoci on exekútorovi zaplatil

viac, z čoho si exekútor strhol svoje trovy. Teda nespochybnil, že žalobca z jeho peňazí obdržal 357,75
eura. Opakovane kontaktoval žalobcu e-mailom a dvakrát bol osobne v Košiciach niekedy zjari minulého
roku a ešte v roku predtým niekedy v októbri - novembri s požiadavkou, či by mu neodpustili tie úroky.
Na e-maily mu neprišla žiadna odozva. Keď tam bol osobne druhýkrát, bolo v sídle žalobcu len také
dievča, ktoré zobralo dopisy a išlo preč, nechcelo sa s ním baviť. Pri prvom raze sa mu nikoho nepodarilo

u žalobcu zastihnúť. Telefóny ani neberú. Potvrdil, že so žalobcom uzatváral tú poistnú zmluvu, ktorú
pripojil žalobca k žalobe a svoj vlastnoručný podpis na nej v kolónke „podpis osoby, ktorá poistenie
uzatvorila“. Tiež potvrdil, že nezaplatil splátky špecifikované v oznámení žalobcu o zániku poistenia zodňa 09.10.1998. Už sa ani nepamätá, koľko splátok zaplatil. Keby vedel, že to má zaplatiť, tak to zaplatí
hneď, ako by mu bol doručený platobný rozkaz. Stále chce, aby mu žalobca tie úroky zrušil.

Súd konal a na pojednávaní dňa 20.01.2016 rozhodol s poukazom na ust. § 101 ods. 2 O.s.p. v
neprítomnosti žalobcu, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil žiadajúc konať a rozhodnúť v
jeho neprítomnosti na základe predložených písomných dokladov.

Nebolo medzi účastníkmi sporné, čo napokon vyplýva aj z predložených listinných dokladov, že medzi

žalobcom ako poisťovňou, konajúcou pod jej vtedajším obchodným menom Prvá česko-slovenská
poisťovňa, a.s., a žalovaným ako poistníkom a súčasne poisteným došlo dňa 02.03.1998 k uzavretiu
poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX - typ zmluvy „UDP-K-Pôžička“. Hlavným poistením v zmysle nej bolo
poistenie pre prípad smrti a dožitia poisteného s výplatou poistnej sumy pre prípad smrti na poistnú sumu
150.000,- Sk (4.979,09 eura) a pre prípad dožitia na poistnú sumu 226.700,- Sk (7.525,06 eura). Doba
trvania poistenia bola dojednaná na 15 rokov, so začiatkom poistenia od 03.03.1998 a koncom poistenia

03.03.2013, s dobou platenia poistného 10 rokov s výškou poistného 1.047,- Sk (34,75 eura) mesačne.
Z predloženej potvrdenky č. R 001975 vyplýva, že prvé poistné (poistné za prvé poistné obdobie) vo
výške 1.047,- Sk bolo uhradené pri podpise zmluvy 02.03.1998. Žalovaný potvrdil, že poistné za ďalšie
poistné obdobia vymedzené v oznámení žalobcu z 09.10.1998 o zániku poistenia neuhradil, pričom k
ich úhrade došlo až v r. 2013 tak ako je uvedené vyššie.

Podľa § 801 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2002 vrátane (ďalej len „OZ“) poistenie
zanikne takisto tým, že poistné za prvé poistné obdobie alebo jednorazové poistné nebolo zaplatené do
troch mesiacov alebo poistné za ďalšie poistné obdobie nebolo zaplatené do šiestich mesiacov od jeho
splatnosti; tieto lehoty možno dohodou predĺžiť. Poistenie zanikne uplynutím príslušnej lehoty. To isté

platí, ak bola zaplatená len časť poistného.

Podľa § 803 ods. 1 OZ poistiteľ má právo na poistné za dobu do zániku poistenia.

Nakoľko žalovaný neuhrádzal poistné za ďalšie poistné obdobia, jeho poistné s poukazom na cit.

ustanovenie § 801 OZ zaniklo uplynutím šiestich mesiacov jeho splatnosti, v tomto prípade uplynutím
šiestich mesiacov od splatnosti žalovaným nezaplateného najskôr splatného poistného, splatného
03.04.1998 (za obdobie od 03.04.1998 do 02.05.1998). Poistenie podľa PZ teda zaniklo ku dňu
03.10.1998. Žalobcovi s poukazom na § 803 ods. 1 OZ zostalo zachované právo na zaplatenie poistného
do zániku poistenia, t.j. za obdobie od 03.04.1998 do 03.10.1998, ktoré predstavuje práve žalovanú

istinu 208,52 eura (1.047,- Sk x 6 = 6.282,- Sk po prepočte konverzným kurzom).

S jej zaplatením sa žalovaný dostal do omeškania s poukazom na § 517 ods. 1, 2 OZ v spojení s §
3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v pôvodne účinnom znení (účinnom ku dňu vzniku omeškania
žalovaného) a tak žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške dvojnásobku

diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu. Diskontná sadzba v rozhodnom období predstavovala 8,80 % (takáto jej výška bola
platná v období od 13.01.1996 do 31.12.2001), ktorej dvojnásobok predstavuje žalobcom uplatnených
17,6 % ročne.

Už bolo uvedené, že žalovaný v priebehu tohto konania prostredníctvom exekútora nesporne uhradil
žalobcovi na úhradu záväzku predstavujúceho predmet tohto konania celkovo sumu 357,75 eura dvoma
splátkami (dňa 30.07.2013 vo výške 166,52 eura a dňa 22.10.2013 vo výške 191,23 eura).

Nakoľko týmto spôsobom došlo k úhrade nielen celej žalovanej istiny, ohľadne ktorej zobral žalobca

žalobu späť, ale súčasne došlo v čiastke 149,23 eura (357,75 eura mínus 208,52 eura) aj k čiastočnej
úhrade dôvodne uplatnených úrokov z omeškania, ktorých výška po ich vyčíslení s ohľadom na dátumy
postupnej úhrady žalovanej istiny predstavovala čiastku 546,16 eura, súd žalobe čiastočne vyhovel a
priznal žalobcovi voči žalovanému titulom doposiaľ neuhradených úrokov z omeškania sumu 396,93
eura (546,16 eura mínus 149,23 eura).

V danom prípade súd nezistil existenciu žiadneho dôvodu, pre ktorý by opodstatňoval „nepriznať“
žalobcovi nárok na zaplatenie úrokov z omeškania, a to ani s poukazom na § 3 ods. 1 OZ. Nebolo
totiž preukázané, že by „neštandardnú situáciu“ vzniknutú v tomto konaní v dôsledku protiprávnehokonania pre súd neznámych osôb pri doručovaní a prevzatí zásielky obsahujúcej platobný rozkaz,
adresovanej žalovanému do vlastných rúk (ktorú zásielku prevzala a jej prevzatie namiesto žalovaného
„podpísala za žalovaného“ ako jej adresáta pre súd neznáma osoba, keď žalovaný poprel, že by mu táto

zásielka bola vôbec doručená, tobôž do vlastných rúk a že by podpis na doručenke od danej zásielky
s dátumom prevzatia 30.08.1999 bol jeho vlastnoručným podpisom, ktoré tvrdenie žalovaného potvrdili
závery grafologického znaleckého posudku) spôsobilo konanie niektorej zo sporových strán, pričom v
danom prípade nedošlo k pochybeniu ani zo strany konajúceho súdu.

Vo zvyšnej časti - ohľadne sumy 149,23 eura predstavujúcej časť uplatnených úrokov z omeškania
žalobu ako nedôvodnú zamietol, keďže v danej časti žalovaný v priebehu tohto konania úroky z
omeškania už uhradil a napriek uvedenej skutočnosti žalobca v danej časti nevyvodil z toho pre seba
príslušné procesné dôsledky.

Súd konanie ohľadne celej žalovanej istiny v dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby v tejto časti

podaním žalobcu z 12.01.2016, postupujúc podľa § 96 ods. 1, 3 O.s.p., zastavil.

Zároveň súd s poukazom na § 151 ods. 3 O.s.p. rozhodol tak, že o trovách tohto konania (včítane trov
štátu) rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Dolný Kubín (§ 204 ods. 1 O.s.p.), písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 42 ods. 3 O.s.p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa

osobitného zákona - zákon č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien (§ 251 ods. 1 O.s.p.).