Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, January 20, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Tos/6/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7713010385
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Evžen Kelij
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7713010385.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu JUDr. Evžena Kelija a členov JUDr. Mareka
Dudíka a JUDr. Miroslava Osifa, v trestnej veci odsúdeného V. K. a spol. pre zločin týrania blízkej osoby
a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) , písm. b) Tr.zák., na neverejnom zasadnutí dňa 20. januára
2016 v Košiciach, o sťažnosti odsúdeného V. K. proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce zo dňa
8.12.2015, sp.zn. 4T/110/2013, o neosvedčení sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia takto

r o z h o d o l :

Podľa § 194 ods. 1 písm. b) Tr.por. z r u š u j e napadnuté uznesenie a u k l a d á súdu prvého stupňa,
aby vo veci znovu konal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Michalovce uznesením zo dňa 8.12.2015 sp.zn. 4T/110/2013, vyslovil podľa § 52 ods. 1
Tr.zák., že odsúdený V. K. sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia neosvedčil a trest odňatia
slobody v trvaní 3 rokov, uložený rozsudkom zo dňa 27.6.2013, sp.zn. 4T/110/2013, vykoná a podľa

§ 48 ods. 2 písm. a) Tr.zák. ho zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s
minimálnym stupňom stráženia.

Proti uzneseniu podal sťažnosť odsúdený V. K. (ďalej len „sťažovateľ“) s návrhom, aby krajský súd zrušil
napadnuté rozhodnutie, aby nemusel ísť do výkonu trestu s poukazom na spáchanie skutku, za ktorý
on nemohol.

Krajský súd, ako súd sťažnostný (§ 190 ods.2 písm. b) Tr.por) najprv skúmal, či sťažnosť je prípustná
alebo či nebola podaná oneskorene, neoprávnenou osobou, osobou, ktorá sa jej výslovne vzdala, alebo
ktorá znovu podala sťažnosť, ktorú už predtým vzala späť a zistil, že sťažnosť - opravný prostriedok je
prípustný (§ 185 ods.2 Tr.por.) , bol podaný oprávnenou osobou (§ 186 ods.1 Tr.por.), včas - v zákonom
stanovenej lehote a na mieste, kde možno tento opravný prostriedok podať ( § 187 ods.1 Tr.por. ).

Krajský súd (ďalej len „sťažnostný súd“) postupoval v zmysle ustanovenia § 192 ods.1 písm. a), písm. b)
Tr.por. a pri rozhodovaní o sťažnosti sťažovateľa preskúmal ako nadriadený orgán tak správnosť výrokov
napadnutého uznesenia, proti ktorému podal sťažovateľ sťažnosť, ako i konanie, ktoré predchádzalo
výroku napadnutého uznesenia.

Sťažnostný súd na základe preskúmania obsahu spisového materiálu, napadnutého rozhodnutia i
podaného opravného prostriedku dospel k nasledujúcemu záveru.

Prvostupňový súd svoj záver o tom, že sa sťažovateľ v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia
neosvedčil opiera o záver, že tento neviedol v skúšobnej dobe riadny život a opätovne sa dopustil
ďalšej trestnej činnosti, pre ktorú mu bolo ponechané v platnosti podmienečné odsúdenie a predĺžená

skúšobná doba do 27.2.2018, avšak opätovne sa dopustil trestnej činnosti, za ktorú bol odsúdený
trestným rozkazom Okresného súdu Michalovce zo dňa 30.9.2015, sp.zn. 3T/117/2015. Vzhľadom nauvedené preto nariadil prvostupňový súd výkon trestu a pre výkon tohto zaradil sťažovateľa do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Z predmetného trestného rozkazu vyplýva, že sťažovateľ bol odsúdený pre prečin ohrozovania mravnej
výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b) Tr.zák., ktorého sa mal dopustiť z nedbanlivosti - spolu
s M. H. - tým, že vydali osobu mladšiu ako 18 rokov nebezpečenstvu spustnutia tým, že jej umožnili
viesť záhaľčivý život.

Pri hodnotení, či odsúdený počas plynutia skúšobnej doby viedol riadny život je jedným zo základných
znakov dodržiavanie právneho poriadku. Ak podmienečne odsúdený v skúšobnej dobe závažným
spôsobom porušil právne normy, a to najmä tým, že spáchal úmyselný trestný čin, svedčí to spravidla o
tom, že sa neosvedčil, že podmienečné odsúdenie nesplnilo svoj cieľ a trest, ktorý mu bol podmienečne
odložený, treba vykonať.

Ako už bolo vyššie uvedené, je zrejmé, že sťažovateľ sa mal v skúšobnej dobe dopustiť prečinu a to
konaním z nedbanlivosti, a preto nie je - za zisteného skutkového stavu - možné vysloviť, že sa dopustil
úmyselného trestného činu a v dôsledku toho sa neosvedčil.

Podľa § 194 ods. 1 písm. b) Tr.por., ak nezamietne nadriadený orgán sťažnosť, zruší napadnuté

uznesenie a ak je podľa povahy veci potrebné nové rozhodnutie, uloží orgánu, proti ktorého rozhodnutiu
sťažnosť smeruje, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

Bude preto úlohou prvostupňového súdu, aby u sťažovateľa podrobne skúmal jeho správanie počas
plynutia skúšobnej doby a vysporiadal sa najmä so skutočnosťou - na ktorú sťažnostný súd poukázal

- teda či sa sťažovateľ v skúšobnej dobe sa dopustil takého konania, o ktorom je možné povedať, že
závažným spôsobom porušil právne normy, čo by svedčilo o tom, že podmienečné odsúdenie nesplnilo
svoj cieľ a podmienečne odložený trest je potrebné vykonať.

Na základe vyššie uvedených zistených skutočností preto krajský súd ako súd sťažnostný postupoval

v zmysle § 194 ods. 1 písm. b) Tr.por., zrušil napadnuté uznesenie a uložil okresnému súdu ako súdu
prvého stupňa, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

Poučenie:

Proti uzneseniu sťažnosť nie je prípustná (§ 185 ods. 2 Tr.por.).