Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, December 21, 2015

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 8C/84/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815203423
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Šviderská
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2015:8815203423.4

Rozhodnutie

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Silviou Šviderskou v právnej veci navrhovateľa:
Quantum Credit a.s., Ružová dolina 25, 821 09 Bratislava, IČO: 47 248 980, zastúpeného: PERSPECTA
Legal, s.r.o., Ružová dolina 25, 821 09 Bratislava, IČO: 36 668 745, proti odporcovi: Y. R., W.. XX. XX.
XXXX, XXX XX Č. XXX, o zaplatenie sumy 222,11 eur s príslušenstvom, t a k t o

r o z h o d o l :

Návrh navrhovateľa z a m i e t a .

Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporcu
na zaplatenie sumy 222,11 eur spolu s príslušenstvom a na náhradu trov konania. Podanie návrhu
odôvodnil tým, že právny predchodca navrhovateľa, spoločnosť Slovak Telekom, a.s. uzavrel s

odporcom podľa § 43 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších
predpisov (ďalej len ako „zákon o elektronických komunikáciách“) dňa 03.10.2008 Zmluvu o pripojení.
Na základe tejto zmluvy bol poskytovateľ služby spoločnosť Slovak Telekom povinný pripojiť účastníka
(Odporcu) k verejnej mobilnej telefónnej sieti a aktivovať mu SIM kartu na predplatenú mobilnú službu
FIX 16 (pôvodný program služieb Fix 300). Odporca bol povinný dobíjať si mesačne (okrem služby FIX
0), dohodnutý zmluvný kredit na SIM karte, pričom prvý krát bol povinný dobiť si ho najneskôr do konca

kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bolo zmluvný vzťah uzavretý. Na základe
dodatkukzmluve,ktorýbolpodpísanýdňa23.08.2010,jehopovinnosťtrvalapočascelejdobyviazanosti
25 mesiacov. V súvislosti s vyššie uvedenými záväzkami vznikla podniku povinnosť predať odporcovi
mobilný telefón Samsung S5230 v akciovej cene. Nezľavnená hodnota tohto telefónu je uvedená v
cenníku mobilných telefónov, ktorý je súčasťou dôkazov evidovaných v Spravovacom denníku. Keďže
si odporca na SIM karte buď nedobil vôbec alebo počas lehoty viazanosti prestal kredit dobíjať, porušil

Zmluvu o pripojení FIX 16, Všeobecné podmienky poskytovania predplatenej verejnej komunikačnej
služby EASY a osobitné podmienky pre poskytovanie služby FIX 16, za čo bol poskytovateľ služby
oprávnený vyúčtovať odporcovi dohodnutú zmluvnú pokutu. Táto pokuta bola vyúčtovaná faktúrou
č. 7203942801. Vzhľadom na to, že Slovak Telekom a navrhovateľ uzavreli medzi sebou Zmluvu
o postúpení pohľadávok dňa 20.11.2013 predmetné pohľadávky sa stali vlastníctvom navrhovateľa.
Na základe uvedeného došlo zo strany Slovak Telekomu k oznámeniu o postúpení pohľadávok voči

odporcovi. Keďže odporca zmluvu na program služieb FIX 16 porušil tým, že si nedobíjal zmluvne
dohodnutý kredit, vznikol podniku na základe toho nárok fakturovať zmluvnú pokutu.

V nadväznosti na vyššie uvedené uplatnenie zmluvnej pokuty zo strany Podniku má za to, že
nimi vymáhanú zmluvnú pokutu nemožno považovať za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti.
Dôvodom neuznania nároku navrhovateľa na vyplatenie zmluvnej pokuty zo strany zo strany odporcu

by mohlo byť jedine posúdenie, že platne dohodnutá zmluvná pokuta je s ohľadom na druh a
povahu zabezpečovaného záväzku neprijateľne vysoká. Nakoľko inštitút zmluvnej pokuty slúži akozabezpečovací prostriedok v zmluvných vzťahoch, považuje jej dojednanie za absolútne oprávnené.
Odporca bol pri podpise zmluvných dokumentov oboznámený s možnosťou jej uplatnenia. V slovnom
spojení „porušenie akejkoľvek povinnosti“ ide o taxatívny výpočet povinností a nie exemplifikatívny.

Z toho možno vyvodiť záver, že dojednanie o zmluvnej pokute je určité a zrozumiteľné. K otázke
nemožnosti ovplyvnenia zmluvných podmienok považuje za potrebné uviesť, že zo strany účastníka
prijatie rozhodnutia o uzatvorení resp. neuzatvorení zmluvy stále ostáva iba na jeho slobodnom
rozhodnutí. Čo sa týka preukázania dobíjania kreditu na SIM karte, poukazuje na prenos dôkazného
bremena z navrhovateľa na odporcu. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností spočíva na tom

účastníkovi konania, ktorý tieto skutočnosti tvrdí a z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba
priaznivé právne dôsledky.

Odporca sa vo veci nevyjadril, pojednávania sa nezúčastnil.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to žalobným návrhom, Zmluvou

o pripojení Fix, Dodatkom k tejto zmluve, Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 04.12.2013,
faktúrou č. 7203942801, a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledujúci stav veci:

Spoločnosť Slovak Telekom, a.s., Bratislava a odporca ako fyzická osoba nepodnikateľ dňa 03.10.2008
uzatvorili Zmluvu o pripojení FIX, predmetom ktorej bolo poskytnutie SIM karty odporcovi s telefónnym

číslom XXXXXXXXXX. Odporcovi bol aktivovaný program služieb Fix 16 a poskytnutý mobilný telefón
Samsung S5230.

Faktúrou č. 7203942801 zo dňa 08.04.2012 právny predchodca navrhovateľa vyfakturoval odporcovi za
zmluvnú pokutu sumu 248,95 eur. Splatnosť faktúry bola do 25.04.2012.

Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 04.12.2013 právny predchodca navrhovateľa oznámil
odporcovi, že došlo k postúpeniu pohľadávky voči nemu na navrhovateľa.

Zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2013 medzi právnym predchodcom navrhovateľa

a navrhovateľom vyplýva, že predmetom tejto zmluvy bola aj pohľadávka voči odporcovi. Keďže
navrhovateľ zaslal odporcovi aj oznámenie o postúpení pohľadávky, mal preto súd za to, že navrhovateľ
má v tomto konaní aktívnu vecnú legitimáciu.

Podľa§43ods.1zákonač.610/2003Z.z.oelektronickýchkomunikáciáchvzneníneskoršíchpredpisov

zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti
alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a
tarifa.

Podľa § 52 ods. 1 až ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v

čase uzavretia zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú

neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2, ods. 3, ods. 5 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanoveniadohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Z ust. § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka vyplýva, že za neprijateľné podmienky uvedené v

spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil
svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže

vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený
spôsob jej určenia. (§ 544 ods. 2 Občianskeho zákonník).

V zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych

vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Akovyplývaz§39Občianskehozákonníkaneplatnýjeprávnyúkon,ktorýsvojímobsahomaleboúčelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia zmlúv

každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému

Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.

V zmysle § 526 ods. Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez
zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi

alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením
postupcovi.

Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že medzi predchodcom navrhovateľa a
odporcom bola dňa 03.10.2008 uzavretá podľa ust. § 43 a nasl. zák. č. 610/2003 Z. z. zmluva o pripojení

s tým, že časť jej obsahu bola určená odkazom na všeobecné podmienky.

Zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu a je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia
Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o zmluvu, ktorú uzatváral právny predchodca navrhovateľa ako
dodávateľ a odporca ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy bol daný navrhovateľom bez možnosti

odporcu privodiť akúkoľvek zmenu.

Podľa tvrdení navrhovateľa odporca nesplnil svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy o pripojení a to svoju
povinnosť riadne a včas si dobíjať dohodnutý kredit.

Na základe vyššie uvedených skutočností predchodca navrhovateľa odporcovi faktúrou č. 7203942801
vyfakturoval zmluvnú pokutu spolu v sume 248,95 eur. Navrhovateľ si v konaní uplatnil len sumu 222,11
eur ako.Z uvedenej faktúry je zrejmé, že navrhovateľ odporcovi fakturoval Zmluvnú pokutu. Zmluvné strany si
môžupreprípadporušeniazmluvnejpovinnostidohodnúťzmluvnúpokutu.Strana,ktorázmluvnúpokutu
požaduje, však musí v právnom úkone, ktorým túto zmluvnú pokutu žiada, uviesť určite a zrozumiteľne,

za ktoré konkrétne porušenie zmluvných povinností si zmluvnú pokutu uplatňuje.

V zmysle dodatku uzatvoreného k zmluve o pripojení a Všeobecných podmienok, bola medzi účastníkmi
konania pre prípad porušenia zmluvných dojednaní dohodnutá zmluvná pokuta (zmluvná podmienka)
a súd mal za to, že takto dohodnutá zmluvná pokuta je v rozpore s ust. § 3 ods. 1., § 39 a § 53 a nasl.

Občianskeho zákonníka.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských

zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa
z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa
očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade
s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a

oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou
zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a
táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná. Ustanovenie § 53 ods. l, veta druhá predstavuje cestu
na širšiu súdnu ochranu spotrebiteľa aj vo vzťahu k esenciálnym zložkám zmluvy.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.
Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie
zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných

podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu
nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok , ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný
zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na

základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý
používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z
predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom

postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so
všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo
strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu.

Súd nijako nespochybňuje význam zmluvnej pokuty. Pokiaľ ide však o spotrebiteľský vzťah, musí ísť

o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so
zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a
povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie
nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy.

Súd pri svojom rozhodovaní prihliadal aj k ostatným zmluvným podmienkach, k povahe služby, k
okolnostiam zmluvy. Súd bral zreteľ na povahu tovaru, na ktorý zmluva bola uzavretá, keď predmetom
bolo poskytovanie služieb v rámci dohodnutého programu, pričom cena za poskytované služby bola
stanovená cenníkom a zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú s tým, že v zmysle dodatku sa odporca
zaviazal, že po dobu 24 mesiacov zotrvá v zmluvnom vzťahu s podnikom a že po celú túto dobu bude

bez prerušenia tieto služby využívať a to v súlade s jeho záväzkami. Zmluvná pokuta bola dojedná pre
porušenie povinností tak ako boli uvedené v jednotlivých ustanoveniach vyplývajúcich pre odporcu zo
zmlúv a predmetného dodatku. Súd bral na zreteľ aj okolnosti súvisiace s uzavretím predmetnej zmluvyv dobe uzatvorenia zmluvy, keď zmluva bola uzavretá na predtlači spoločnosti, jednotlivé údaje boli
vpísané zástupcom spoločnosti.

V danej právnej veci si navrhovateľ uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, na ktorú mu v zmysle
zmluvných podmienok vznikol nárok, nakoľko odporca riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých
služieb resp. si nedobíjal stanovený kredit. Zmluvná pokuta dojednaná v dodatku k zmluve o pripojení
ho zaväzovala k jej zaplateniu v prípade porušenia zmluvy počas celej doby viazanosti, teda 25
mesiacov a to aj v prípade, ak si účastník zmluvy plnil svoju povinnosť odoberať služby poskytované

navrhovateľom, riadne platil ich úhradu až do doby krátko pred uplynutím doby viazanosti, pričom aj
v prípade nezaplatenia poslednej úhrady mal povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu stále v plnej výške.
V tomto smere navrhovateľ nerozlišoval medzi prípadmi, kedy spotrebiteľ ukončí zmluvu jeden mesiac
pred uplynutím doby viazanosti, alebo keď sa tak stane na začiatku doby viazanosti. V oboch týchto
prípadoch je spotrebiteľ viazaný rovnakou výškou zmluvnej pokuty, čo je potrebné považovať za
neprijateľné.

Súd ďalej poukazuje na to, že dodávateľ z hľadiska času vôbec nerozlišuje, kedy ku skutočnosti
zakladajúcej nárok dodávateľa na zmluvnú pokutu dôjde s tým, že zmluvná pokuta by mu patrila aj
v prípade, žeby odporca len uskutočnil nejaký úkon smerujúci k ukončeniu platnosti zmluvy, teda bez
ohľadu na to, či by k ukončeniu platnosti aj došlo. Ďalším aspektom je aj samotná výška zmluvnej

pokuty, ktorá bola určená jednotnou sumou za porušenie viacerých pre odporcu zo zmluvy, všeobecných
podmienok a dodatku vyplývajúcich povinností.

Súd je toho názoru, že v spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzatváraní zmluvy nemal byť prísnejšie
alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy a to spotrebiteľ. Už toto na

prvý pohľad vyznieva výrazne v neprospech jedného z účastníkov zmluvy. Uvedené súd konštatuje
preto, že navrhovateľ ako dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením
povinnosti na jeho strane. Významné je pritom posúdenie zmluvnej pokuty s ohľadom na povahu, obsah
zmluvy v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute a posúdenie prijateľnosti alebo neprijateľnosti tohto
zmluvnéhodojednaniabynemaliovplyvňovať ďalšieskutočnosti,ktorénastanúpouzavretízmluvy, teda

ani následné správanie účastníkov zmluvy a v rámci neho i porušenie zmluvných dojednaní by nemali
mať vplyv na prvotné posúdenie toho, či dojednaná zmluvná pokuta nie je neprimeranou sankciou za
nesplnenie povinnosti.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade so zákonnými ustanoveniami súd dospel k

záveru, že dojednaná zmluvná pokuta, tak ako bolo vyššie uvedené, je neprimeraná, spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech odporcu ako spotrebiteľa, teda je neprijateľná,
v rozpore s dobrými mravmi a preto neplatná. S prihliadnutím na uvedené návrh navrhovateľa v celom
rozsahu zamietol. Súd poukazuje, že takéto stanovisko v obdobných prípadoch zaujal aj Krajský súd v
Prešove a to vo veciach vedených pod sp. zn. 2Co/137/2010, 18Co/136/2010, 17Co/184/2011, kde v

závere rozhodnutia vyslovil, že takto dojednaná zmluvná pokuta ako zmluvná podmienka je neprijateľná.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd žalobu spolu s úrokom z omeškania ako nedôvodnú
zamietol.

Podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len ,,O.s.p.“),
účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 137 zák. č. 99/1963 Zb. (Občiansky súdny poriadok v platnom znení, ďalej len „O.s.p.“), trovy

konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok
účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho
komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v
konanípodľaosobitnéhopredpisu,odmenasprávcudedičstvaajehohotovévýdavky,tlmočnéaodmena
za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 151 ods. 1, 2 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastníkv lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu
ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem
trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v

takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Súd žalobný návrh navrhovateľa celý zamietol, odporca bol úspešný v celom rozsahu. Na základe
uvedeného mu preto vznikol nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

Keďže odporca si nárok na náhradu trov konania neuplatnil, súd mu trovy konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkových zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.