Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Prievidza

Judgement was issued by Mgr. Štefan Fedor

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Zmenené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 14C/4/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814210038
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Fedor

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2016:3814210038.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza v právnej veci navrhovateľa: UNIPRASTAV, s.r.o., IČO: 31 620 469, so sídlom

Čereňany, Prievidzská 126/79, právne zastúpený JUDr. Jozefom Námešným, advokátom so sídlom
v Prievidzi, Nábrežie sv. Cyrila 47, proti odporcovi: Stanislav Boháč, IČO: 40 951 961, s miestom
podnikania Oslany, Hviezdoslavova 320/39, právne zastúpený JUDr. Vladimírom Štrbíkom, advokátom
so sídlom v Prievidzi, Námestie Slobody 22, o zaplatenie 79,99 EUR, takto

r o z h o d o l :

I. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 79,99 EUR s úrokom z omeškania vo výške 9,25 %
ročne zo sumy 79,99 EUR od 1.2.2014 do zaplatenia, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

II. Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia v sume 59,13 EUR a ostatné
trovy v sume 16,50 EUR, na účet právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Jozefa Námešného, advokáta
so sídlom v Prievidzi, Nábrežie sv. Cyrila 47, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na tunajšom súde sa navrhovateľ domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť
zaplatiť mu sumu 79,99 EUR. Návrh odôvodnil tým, že odporca vykonával pre navrhovateľa murárske
práce na rodinnom dome pána U.. Pán U. následne práce vykonávané odporcom reklamoval. Napriek
výzve navrhovateľa, odporca nebol ochotný ním vykonané reklamované práce opraviť. V záujme
zachovania svojho dobrého mena voči zákazníkovi navrhovateľ vykonal reklamáciu na vlastné náklady.

Náklady, ktoré mu v tejto súvislosti vznikli: oprava dlažby, dopravné náklady a použitý materiál vyúčtoval
faktúrou číslo 201312-14, vystavenou dňa 17.1.2014, splatnou dňa 31.1.2014 na sumu 79,99 EUR.
Odporcu vyzval k úhrade listom svojho právneho zástupcu zo dňa 14.3.2014. Odporca však faktúru
neuhradil.

Súd vo veci vydal platobný rozkaz č.k. 13Ro/109/2014-18 zo dňa 20.11.2014, ktorým zaviazal odporcu
na zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom.

Odporca podal proti platobnému rozkazu riadne a včas odpor, ktorý odôvodnil tým, že s navrhovateľom
uzatvorilzmluvuovykonaníprácprejehofirmuakopodzhotoviteľnazákladeobjednávkyčíslo67/2011/E
stermínomukončeniaprácdo20.10.2011.Vobjednávkebolidohodnutéjednotkovéceny,pričomúhrada
mala byť realizovaná na základe faktúry. Navrhovateľ nepredložil k návrhu objednávku na vykonanie
prác pre pána U., odporcom vystavenú faktúru za zhotovenie prác, úhradu za odporcom vykonané dielo.
Nepreukázal na základe akého právneho vzťahu boli práce vykonávané. Navrhovateľ nepreukázal ani

reklamáciu, predložil len ním vystavenú faktúru. Nepreukázal ani právny vzťah medzi pánom U. a ním
ako zhotoviteľom. Na zaslanú upomienku reagoval odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu,
ktorý sa telefonicky spojil s právnym zástupcom navrhovateľa a vec mu v prítomnosti odporcu vysvetlil.Vec tým považoval odporca za uzatvorenú. Odporca už spoluprácu s navrhovateľom ukončil a jeho
návrh považuje za osobnú pomstu.

Súd vo veci nariadil pojednávania, na ktorých vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania,
výsluchom svedkov a listinnými dôkazmi.

Konateľ navrhovateľa Ing. Z. Y. na pojednávaní uviedol, že bol oslovený pánom Ing. U. na realizáciu
rekonštrukcie jeho kúpeľne a nejakých ďalších drobností. X. ho, že niektoré veci budú robiť vo vlastnej

réžií a niektoré veci, teda obklady, vyhotovia prostredníctvom SZČO, teda odporcu. Dohodli sa na diele.
Dielo sa vykonalo v roku 2013, presný dátum si nepamätá. Dielo bolo odovzdané Ing. U.. Fungovali
ústne, bez papiera, všetko bolo v poriadku. Po samotnej rekonštrukcii Ing. U. vyplatil navrhovateľa
a navrhovateľ potom zaplatil odporcovi. Odporca mal po tejto zákazke u nich ešte jednu zákazku v
Bratislave, potom sa rozišli. Po nejakom čase prišla od Ing. U. telefonická reklamácia. Navrhovateľ sa
snažil telefonicky zastihnúť odporcu, keď sa to podarilo, odporca povedal, že reklamáciu neuznáva.

Posielali mu aj listy. Nakoniec odstránenie vád zrealizovali na vlastné náklady. Navrhovateľ požaduje
úhradulenminimálnychnákladov,ktorévynaložilinazamestnancaanamateriál.Odporcanatelefonické
výzvy nereagoval. Všetky dohody boli len ústne. Jednalo sa len o jednu kúpeľňu. Predmetom reklamácie
boli odtrhnuté resp. odlepené jedna alebo dve obkladačky. Odporcu vyzývali na odstránenie tejto
vady. Platby uhrádzal navrhovateľ v hotovosti. Nevie, koľko bolo vyplatené odporcovi, musel by sa

pozrieť v archíve. Na základe reklamácie žiadal navrhovateľ preplatiť len nevyhnutné náklady. Odporcovi
vyúčtovali len reálne náklady, ktoré navrhovateľovi vznikli s odstránením vady.

Odporca na pojednávaní uviedol, že rok realizácie prác bol 2011 a nie 2013. Keď mu niekto nevyplatí
peniaze za odvedenú prácu, prečo by potom on mal platiť opravy. Za práce prevedené u p. Leitmana

mu nebolo zaplatené. Prvýkrát sa o vadách dozvedel až po doručení faktúry. Keď sa s navrhovateľom
rozišli, už s ním nechcel mať nič spoločné. Rozišli sa preto, že mu navrhovateľ nevyplatil všetky peniaze.
Odporca u pána U. pracoval, prerábala sa tam kúpeľňa. Nepamätá si, koľko mu mal navrhovateľ zaplatiť
za práce u pána U., nezaplatil mu ani za prácu v Bratislave. Nemal od navrhovateľa objednávku, ani
nič, lebo v tejto firme sa to takto robí. Keď mu navrhovateľ zaplatil, vždy si nejaké peniaze stiahol. Aj z

posledných peňazí si stiahol 200,- EUR. To bola zákazka, ktorá sa robila po pánovi U.. Odporca pracoval
aj keď mu nebolo zaplatené, lebo v tejto firme sa vždy čakalo dlho na peniaze.

Svedok Ing. L. U. na pojednávaní uviedol, že asi pred tromi rokmi sa robila rekonštrukcia jeho kúpeľne.
Bolo to v januári asi v roku 2012 alebo 2013. Robila sa kúpeľňa aj chodba. Práce boli ukončené asi

koncom januára. V podstate bol spokojný. Na prípadné nedostatky upozorňoval ešte počas prác. Práce
vyplácal niekedy vo februári. Neskôr, asi na jar v roku 2013, sa objavila vada. Na dlažbe sa uvoľnilo štyri
až päť dlaždíc. Závadu vtedy reklamoval telefonicky u pána Y.. Prišli to opraviť dvaja jeho pracovníci,
zdržali sa asi dve hodiny. Už tam však nebol odporca. Bolo to asi rok po rekonštrukcii. Boli tam asi raz,
nevie, či boli dvakrát. Je však pravda, že vtedy bola doma manželka. Závadu odstránili, ale tri dlaždice

ešte stále klepú.

Svedok A. O., zamestnanec navrhovateľa na pojednávaní uviedol, že pokiaľ si pamätá, bola tam zle
položená dlažba. Začala praskať a bolo ju treba opraviť. Tak to opravili. Presne sa nepamätá, kedy
sa dozvedeli o tom, že dlažbu treba opraviť a kedy vykonali opravu. Svedok pracoval aj na samotnej

rekonštrukcii, je inštalatér. Robil tam aj pán N., nepamätá si však presne, kedy to bolo, asi rok alebo dva
dozadu. Ohľadom reklamácie si pamätá, že tam bola popraskaná dlažba asi 2 m2. Túto dlažbu museli
vytrhať. Dali tam nové dlaždice s tým, že to bolo potrebné aj vyspádovať. Boli to dlaždice rozmerov asi
33x33 cm, presne si nepamätá. Dlažbu kládol pán S., on je murár, svedok mu len asistoval. Nepamätá
sa, či pán U. podpísal prevzatie prác.

Svedok O. S., zamestnanec navrhovateľa na pojednávaní uviedol, že bol s pánom O. opraviť dlažbu u
pána U., dlažba bola popraskaná. Bolo ju treba vytrhať a dať novú. Boli to asi 2m2. Kedy to bolo, to si
presne nepamätá, myslí si, že pred rokom niekedy na jeseň. Pánovi U. nedali nič podpísať po ukončení
prác.

Svedok O. O., zamestnanec navrhovateľa na pojednávaní uviedol, že u pána U. sa robili práce na
rekonštrukcii. Robili sa priečky, obklady a dlažba. Pracoval tam pán O. ako vodár aj elektrikár pán N..
Svedok zabezpečoval najmä dovoz a odvoz materiálu na stavbu. Neskôr, asi rok po realizácií stavby sapán U. sťažoval ohľadom dlažby. Zamestnanec navrhovateľa, ktorý to opravoval, neskôr zistil, že dlažba
bola zle nalepená. Nebola urobená tak, ako sa to má robiť, teda: „na hrebeň“. Preto sa pri našľapovaní
ohýbala a praskala. Opravovalo sa to 6.12.2013, svedok si to takto nepamätá, ale má svoj notes, do

ktorého sa pozrel. Keď pán U. práce reklamoval, zamestnávateľ dal svedkovi na starosť kontaktovať
odporcu a požiadať ho, aby to prišiel opraviť. Svedok odporcovi telefonoval, no on to odmietol, povedal,
že nejde. Dôvod neuviedol, resp. pokiaľ ho uviedol, tak si ho už svedok nepamätá. Pokiaľ sa svedok
pamätá, tak najprv sa odporcu pokúšal kontaktovať sám pán U., jemu však nezdvíhal telefón. Potom
odporcu kontaktoval svedok. Svedok telefonoval odporcovi hneď, ako mu to uložil konateľ navrhovateľa.

Uložil mu to na pracovnej porade. Svedok odporcu na odstránenie vád písomne nevyzýval.

Svedok I. G., zamestnanec navrhovateľa na pojednávaní uviedol, že fyzicky na stavbe nebol, je
rozpočtár. Vyhotovuje cenové ponuky podľa požiadaviek investora. Pokiaľ vie, rekonštrukcia bola
zrealizovaná v zmysle dohody a cenovej ponuky. Ohľadom reklamácie si pamätá, že pán U. reklamoval
chyby keramickej dlažby. Vady odstránili zamestnanci navrhovateľa. Rozpočet sa robí na základe

skutočností fyzicky zistených na stavbe a následne ich odsúhlasuje investor. Svedok vypracoval
súpis vykonaných prác. Je tam zohľadnený rozsah prác, dopravné náklady a materiál. Zodpovedá za
správnosť tohto súpisu, podpísal ho. Prax pri vyplácaní odporcu, bola taká, že odporca oznámil svedkovi
cenu, za ktorú je on ochotný urobiť práce a vyslovil požiadavku, aby mu boli peniaze vyplatené na čierno.
Odporcabolsubdodávateľom,stavebnéprácenarekonštrukciirobilonachcelzaplatiťnačierno.Svedok

robil rozpočet na stavebné práce. Zmluvy nevypracováva. Rozpočet sa vypracúva, na základe toho, že
investor oznámi navrhovateľovi rozsah prác, ktoré požaduje, svedok vypracuje rozpočet a investor ho
potom odsúhlasuje. Všetky stavebné práce robil odporca, napr. vymurovávanie. Odporca bol oslovený
navrhovateľom či má záujem vykonať tieto stavebné práce. Odporca mal od navrhovateľa všeobecnú
objednávku na stavebné práce. Svedok vypracovával iba rozpočet, ostatné podrobnosti si nepamätá.

Súd na pojednávaní ďalej vykonal dokazovanie týmito listinami: faktúra č.l. 4, súpis vykonaných prác
č.l. 5, zisťovací protokol o vykonaných stavebných prácach č.l. 6, výzva č.l. 7, výpis zo ŽRSR odporcu,
výpis z ORSR týkajúci sa navrhovateľa, objednávka č.l. 23, VPD zo dňa 4.7.2012, listiny predložené
navrhovateľom na pojednávaní č.l. 53 a nasl., fotokópia reklamácie zo dňa 2.10.2013, fotokópia

podacieho lístku č.l. 78 - 79, fotokópia z poštovej knihy navrhovateľa.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázaný tento skutkový stav: Ing. L. U. si u
navrhovateľa objednal rekonštrukčné práce v jeho byte. Zmluvu o dielo uzatvoril navrhovateľ ako
zhotoviteľ s Ing. U. ako objednávateľom ústne. Odporca vykonal niektoré práce na rekonštrukcii na

základe dohody s navrhovateľom ako subdodávateľ, resp. podzhotoviteľ. Okrem iného vykonal aj
pokládku keramickej dlažby v kúpeľni bytu Ing. U.. Rekonštrukcia prebiehala v mesiacoch január a
február 2012. Na jar 2013 Ing. U. reklamoval vady diela u navrhovateľa. Išlo o uvoľnenie niekoľkých
dlaždíc na keramickej dlažbe v kúpeľni. Navrhovateľ sa snažil kontaktovať odporcu, aby reklamované
vady odstránil. V telefonickom rozhovore v lete 2013, ktorý uskutočnil zamestnanec navrhovateľa O. O.

odporca uviedol, že reklamované vady neodstráni. Odporca bol na odstránenie vád vyzvaný aj písomne,
doporučenýmlistomodoslanýmnavrhovateľomdňa7.10.2013.Odporcaneodstránilvadyajnapriektejto
písomnej výzve. Vady teda napokon odstránili navrhovateľ, konkrétne jeho zamestnanci A. O. a O. S.
dňa 6.12.2013. Navrhovateľ si následne u odporcu uplatnil náhradu nákladov na odstránenie uvedených
vád, ktoré vyčíslil v sume 79,99 EUR.

Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej len ObZ) Zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ
vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

Podľa § 536 ods. 2 ObZ dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu,

montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne
zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo
úprava stavby alebo jej časti.

Podľa§554ods.1prvávetaObZzhotoviteľsplnísvojupovinnosťvykonaťdielojehoriadnymukončením

a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste ustanovenom týmto
zákonom.

Podľa § 560 ods. 1 ObZ dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá výsledku určenému v zmluve.Podľa§562ods.2písm.ObZsúdnepriznáobjednávateľoviprávozváddiela,akobjednávateľneoznámi
vady diela

a) bez zbytočného odkladu po tom, čo ich zistí,
b) bez zbytočného odkladu po tom, čo ich mal zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti pri prehliadke
uskutočnenej podľa odseku 1.
c) bez zbytočného odkladu po tom, čo mohli byť zistené neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti,
najneskôrvšakdodvochrokovapristavbáchdopiatichrokovododovzdaniapredmetudiela.Privadách,

na ktoré sa vzťahuje záruka, platí namiesto tejto lehoty záručná doba.

Podľa § 562 ods. 3 ObZ ustanovenia § 428 ods. 2 a 3 sa použijú obdobne na účinky vedené v odseku 2.

Podľa § 428 ods. 2 ObZ na účinky ustanovené v odseku 1 (v prípade ustanovenia § 562 účinky v odseku
2) sa prihliadne, len ak predávajúci (zhotoviteľ) namietne v súdnom konaní, že kupujúci (objednávateľ)

nesplnil včas svoju povinnosť oznámiť vady tovaru (diela).

Podľa § 564 ObZ Pri vadách diela platia primerane § 436 až 441. Objednávateľ však nie je oprávnený
požadovať vykonanie náhradného diela, ak predmet diela vzhľadom na jeho povahu nemožno vrátiť
alebo odovzdať zhotoviteľovi.

Podľa § 369 ods. 1 ObZ ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti,
vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej
sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

Podľa § 369 ods. 2 ObZ ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky
z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

Podľa§3aNariadeniavládySRč.21/2013Z.z.ktorýmsavykonávajúniektoréustanoveniaObchodného
zákonníka ak došlo k omeškaniu pred 1. januárom 2015, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa

predpisov účinných do 31. decembra 2014.

Podľa § 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., v znení účinnom do 31.12.2014 Sadzba úrokov z
omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu
omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba

úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku.

Podľa § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej aj OZ) prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od
okamihu, keď jej dôjde.

Podľa § 451 ods.1 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa § 454 OZ bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.

Podľa § 458 ods. 1 OZ musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je

dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

Súdnazákladevykonanéhodokazovaniamalzato,žesamotnévykonanierekonštrukcienavrhovateľom
v byte Ing. U.a nebolo medzi účastníkmi sporné a sporné nebolo ani to, že sa na rekonštrukcii podieľal
aj odporca a vykonal pokládku dlažby v kúpeľni Ing. U. Je pravdou, ako to namietal aj právny zástupca

odporcu, že svedkovia, si už presne nepamätali termín rekonštrukcie, nevedel ho uviesť dokonca
ani konateľ navrhovateľa vo svoje výpovedi. Súd dospel k záveru, že rekonštrukcia sa uskutočnila
v mesiacoch január a február 2012. Vyplýva to z výpovede svedka Ing. U. v kontexte s evidenciou
dochádzky a záznamami z porád, ktoré boli predložené navrhovateľom.

Súd posúdil právny vzťah medzi navrhovateľom a odporcom ako zmluvu o dielo podľa 536 a nasl.
ObZ. Vychádzal pritom zo skutočnosti, že predmetom zmluvy bola oprava, resp. úprava stavby alebo
jej časti. Na uvedený vzťah je potrebné aplikovať obchodnoprávnu úpravu, keďže obaja účastníci sú
podnikatelia a ich právny vzťah sa týkal ich podnikateľskej činnosti. Súdu síce nebolo predložené žiadnepísomné vyhotovenie takejto zmluvy, no zákon nevyžaduje písomnú formu zmluvy o dielo. Súd zároveň
nepovažovalzaspornémedziúčastníkmi,žetakátozmluvavzniklaažejejobsahombolovykonanieprác
u Ing. U. zo strany odporcu. Z výpovede odporcu na pojednávaní totiž vyplýva, že dohoda o podstatných

náležitostiach zmluvy o dielo medzi účastníkmi existovala. Odporca zároveň uviedol, že mu navrhovateľ
za tieto práce nezaplatil a preto odporca odmieta odstrániť aj reklamované vady.

Dielo vykonané odporcom, t.j. montáž dlažby v kúpeľni, bolo súčasťou diela - rekonštrukcie kúpeľne
Ing. U. na základe zmluvy o dielo uzavretej medzi Ing. U. ako objednávateľom a navrhovateľom ako

zhotoviteľom.

Súd mal za preukázané aj to, že Ing. U. reklamoval vady, ktoré vznikli na dlažbe v kúpeľni. Reklamácia
bola uplatnená na jar v roku 2013, teda nepochybne včas, t.j. v lehote podľa § 562 ods. 2 písm. c/ ObZ.
Navrhovateľ ako zhotoviteľ mal teda voči objednávateľovi Ing. U. povinnosť reklamované vady diela
odstrániť. V konkrétnom prípade sa však tieto vady týkali tej časti diela, ktoré pre navrhovateľa vykonal

odporca v rámci tej zmluvy o dielo, ktorá bola uzatvorená medzi navrhovateľom a odporcom.

Súd považoval za preukázané, že odporcovi bola zaslaná doporučene písomná výzva navrhovateľa
na odstránenie vád, ktorá bola datovaná dňom 2.10.2013 a odoslaná dňa 7.10.2013 na jeho adresu.
Súd považoval za hodnoverný a pravdivý údaj v poštovej knihe predloženej navrhovateľom. Súd mal na

pojednávaní možnosť nahliadnuť do originálu poštovej knihy a konštatuje, že zápisy v nej zodpovedajú
fotokópii, ktorá je v spise na č.l. 80. Súd nemal pochybnosti o údajoch uvedených v poštovej knihe najmä
preto, že zápis o zásielke adresovanej odporcovi 167 je zapísaný chronologicky, podľa dátumov, medzi
ostatnými zápismi, ktorých poradové čísla mu predchádzajú, alebo po ňom nasledujú a tento zápis nie
je opravovaný ani dopĺňaný. Súd zároveň konštatuje, že poštová kniha je viazaná v tvrdej väzbe.

Navrhovateľ zasielal odporcovi písomnú výzvu na adresu jeho bydliska. Ide mimochodom o rovnakú
adresu, na akú súd doručoval odporcovi do vlastných rúk platobný rozkaz, ktorý si odporca riadne
prevzal, teda súd má za to, že sa na tejto adrese zdržiaval a aj v súčasnosti sa zdržiava. Právny zástupca
odporcu namietol, že odporca takýto list s výzvou neobdržal. Súd k tomu uvádza, že podľa § 45 ods.

1 OZ prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde. Účinnosť adresovaných
jednostranných hmotnoprávnych úkonov v režime Občianskeho zákonníka predpokladá, že prejav vôle
dôjde, resp. je doručený adresátovi, t. j. že sa dostane do sféry jeho dispozície. Slovné spojenie „dostane
do sféry jeho dispozície“ nemožno vykladať v zmysle procesných predpisov. Je ním treba rozumieť
konkrétnu možnosť neprítomnej osoby oboznámiť sa s jej adresovaným právnym úkonom. Právna teória

a súdna prax za takú možnosť považuje nielen samotné prevzatie písomného hmotnoprávneho úkonu
adresátom, ale aj tie prípady, keď doručením listu alebo telegramu obsahujúceho prejav vôle do bytu
adresáta či do jeho poštovej schránky, príp. i vhodením oznámenia o uložení takej zásielky do poštovej
schránky adresát úkonu nadobudol objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom zásielky. Pritom nie je
nevyhnutné, aby sa adresát skutočne oboznámil s obsahom právneho úkonu. Stačí, ak mal objektívne

príležitosť tak urobiť. Z uvedených dôvodov považoval súd za preukázané uskutočnenie oznámenia vád
odporcovi ako zhotoviteľovi podľa § 562 ods. 2 ObZ.

Súd mal teda za to, že vady diela boli odporcovi ako zhotoviteľovi navrhovateľom ako objednávateľom
riadne oznámené. Keďže odporca na oznámenie vád nereagoval a vady sám neodstránil, odstránil ich

navrhovateľ, keďže sám mal zodpovednosť za riadne vykonanie diela voči Ing. U. ako objednávateľovi.
Súd považoval za preukázané, že vady diela boli odstránené zamestnancami navrhovateľa dňa
6.12.2013.

Podľa názoru súdu teda navrhovateľ plnil za odporcu to, čo mal odporca podľa práva plniť sám a teda

odporca sa bezdôvodne obohatil. Výška tohto bezdôvodného obohatenia zodpovedala oprávneným
nákladom vynaloženým na odstránenie reklamovaných vád. Odporca sa teda obohatil tým, že tieto
náklady nemusel sám vynaložiť. Je preto povinný takto vzniknuté bezdôvodné obohatenie vydať
navrhovateľovi.

Navrhovateľ sa v konaní domáhal proti odporcovi zaplatenia sumy 79,99 EUR. Táto suma tvorí náklady,
ktoré súvislosti s odstránením vád vznikli navrhovateľovi podľa jeho tvrdenia a pozostáva z ceny práce
35,28 EUR (6 hodín á 5,88 EUR), nákladov na dopravu 22 EUR a ceny materiálu (flexibilné lepidlo)
9,38 EUR. K uvedenej sume je ešte pripočítaná 20% - tná daň z pridanej hodnoty vo výške 13,33 EUR.Odporca namietal sumu 79,99 EUR za prevedené práce, keďže sa mu nezdala primeraná, ale konkrétne
výhrady k jednotlivým položkám neuviedol. Uplatnenú sumu vyčíslil svedok Erik Kytka, zamestnanec
navrhovateľa, ktorý je rozpočtárom. Vo svedeckej výpovedi uviedol, že suma zahŕňa reálne náklady na

odstránenievád.Súdpovažovaluvedenúsumuzapreukázanúakonštatuje,ženapr.22,-EUR,t.j.tretinu
uplatnenej sumy bez DPH tvoria dopravné náklady, ktoré by navrhovateľovi vznikli za každých okolností
a teda neboli závislé na rozsahu reklamácie. Súd poznamenáva, že pokiaľ aj boli pri odstránení vád
použité nové dlaždice, navrhovateľ si ich neúčtuje.

Z uvedených dôvodov považoval súd návrh navrhovateľa za dôvodný a preto mu v celom rozsahu
vyhovel. Navrhovateľovi zároveň priznal aj uplatnený úrok z omeškania, vo výške 9% ročne zo žalovanej
sumy, podľa právnej úpravy účinnej k prvému dňu omeškania. Omeškanie nastalo od 1.2.2014, teda odo
dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry, ktorou si navrhovateľ vyúčtoval u odporcu úhradu nákladov za
odstránenie reklamovaných vád.

Súd ešte konštatuje, že predmetom konania nebola skutočnosť, či navrhovateľ zaplatil odporcovi za
prácevykonanéupánaU.,napriektomu,žeodporcasmerovalniektorésvojedôkaznénávrhyanámietky
vznesené konaní práve k preukázaniu tejto skutočnosti. Pokiaľ navrhovateľ odporcovi naozaj neuhradil
odmenu za práce vykonané na rekonštrukcii bytu Ing. U.eda v podstate cenu diela), odporcovi nič
nebránilo uplatniť si svoje nároky samostatnou žalobou, prípadne vzájomným návrhom.

Právny zástupca odporcu vznášal v konaní opakovane námietky týkajúce sa navrhovateľom
predložených listinných dôkazov, v ktorých poukazoval na to, že tieto listiny boli predkladané neskoro.
Dokonca ich považoval za účelovo vyfabrikované. K týmto námietkam súd uvádza, že navrhovateľ má
v sporovom konaní povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť. V zmysle § 79 Občianskeho súdneho

poriadku je už v návrhu na začatie konania povinný tvrdiť rozhodujúce skutočnosti (uvádzať skutkové
tvrdenia)apredložiť,resp.označiťonichdôkazy.Navrhovateľsitútopovinnosťpodľanázorusúduriadne
neplnil, a to predovšetkým na prvom riadnom pojednávaní, ktoré sa vo veci konalo. Podstatnú časť
listinných dôkazov totiž predložil až pred druhým pojednávaním, pred ktorým zároveň navrhol súdu aj
konkrétnych svedkov. Išlo pritom o dôkazy, ktoré mali preukázať samotnú podstatu žalovaného nároku.

Napríkladpriuplatňovaníprávazváddielapreukázanieodoslaniavýzvypodľa§562ods.2ObZ.Navyše
išlo o štádium konania, ktoré nasledovalo po podaní odporu proti platobnému rozkazu.

V súčasnej právnej úprave občianskeho súdneho konania sa v klasickom sporovom konaní neuplatňuje
zásada koncentrácie konania. O koncentrácii možno hovoriť až v okamihu vyhlásenia uznesenia podľa

§ 120 ods. 4 OSP, až vtedy zásadne nastáva stop-stav v dokazovaní. Navrhovateľ bol teda oprávnený
navrhovať dôkazy v priebehu celého konania a súd sa musel s týmito dôkaznými návrhmi vysporiadať.
Podľa názoru súdu však navrhovateľ svojim postupom pri navrhovaní dôkazov konal však v rozpore so
zásadou hospodárnosti konania, ktorá nezaväzuje len súd ale aj samotných účastníkov konania. Toto
konanie navrhovateľa má súd možnosť sankcionovať v rámci rozhodnutia o náhrade trov konania.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP) účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 150 ods.1 OSP ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Keďže navrhovateľ mal v konaní plný úspech, mal by proti odporcovi nárok na náhradu všetkých účelne
vynaložených trov konania. Vzhľadom na charakter navrhnutých a vykonaných dôkazov, a v prípade, že
by boli všetky tieto dôkazy navrhnuté včas, by podľa názoru súdu postačovalo vykonanie len jedného
pojednávania, na ktorom by bol vykonaný výsluch účastníkov, navrhovaných svedkov a oboznámenie
listinných dôkazov, namiesto troch pojednávaní, ktoré sa napokon uskutočnili.

Navrhovateľ by mal teda podľa názoru súdu nárok na náhradu trov právneho zastúpenia len za jedno
pojednávanie. Navrhovateľ si uplatnil trovy konania v návrhu na vydanie platobného rozkazu. Ďalšie
trovy si už po vyhlásení rozsudku v zákonnej trojdňovej lehote nevyčíslil. Súd mu teda mohol priznať lentaké trovy, ktoré vyplývali zo spisu. Išlo o súdny poplatok za návrh na začatie konania a trovy právneho
zastúpenia, spočívajúce v dvoch úkonoch právnej služby vrátane režijného paušálu, t.j. príprava a
prevzatie zastúpenia a návrh na vydanie platobného rozkazu. Súd teda navrhovateľovi priznal náhradu

trov konania, ktorá pozostáva zo sumy súdneho poplatku 16,50 EUR, a trov právneho zastúpenia v sume
59,13 EUR, tieto ďalej pozostávali z dvoch úkonov právnej služby po 16,60 EUR, režijného paušálu
dvakrát po 8,04 EUR a DPH 20% v sume 9,85.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia.

Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Prievidza v troch vyhotoveniach. O odvolaní rozhodne Krajský
súd v Trenčíne.

Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.