Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 15, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4To/116/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112010005
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tibor Kubík
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1112010005.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Tibora Kubíka a sudcov JUDr. Karola
Kováča a JUDr. Petra Šamka, v trestnej veci obžalovaného X. K., pre obzvlášť závažný zločin pokusu
vraždy podľa § 14 ods. 1 k § 145 ods. 1 Tr. zák. a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava I, sp. zn. 2T/1/2012 zo dňa 25. 09. 2015, na verejnom zasadnutí konanom dňa 15. 12.
2015, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného X. K., nar. XX. XX. XXXX s a z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 2T/1/2012 zo dňa 25. 09. 2015 bol obžalovaný X. K.
uznaný za vinného v bode 1/ pre pokus obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 14 ods. 1 k § 145
ods. 1 Tr. zák. a v bode 2/ pre zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania s nimi podľa § 294
ods. 1, ods. 2 Tr. zák.. , ktorého sa dopustil na skutkovom základe, že

1/ dňa 05. 07. 2011 asi o 02.24 hod. pri barovom pulte, v bare pod veľkým tobogánom pri B. jazerách
v B., počas rozhovoru s poškodeným C. Q. vytiahol spod oblečenia pištoľ zn. ČZ, vzor 70, cal.
7,65 mm výrobného čísla J 69553, do zásobníka ktorej vložil najmenej dva náboje, zbraň nabil a z
bezprostrednej vzdialenosti, bez predchádzajúcej výstrahy, jedenkrát vystrelil tesne nad pupkom do
brucha poškodeného C. Q., čím mu spôsobil strelné poranenie dutiny brušnej so zakrvácaním do dutiny

brušnej aj retroperitonea, zasahujúce tenké a hrubé črevo v oblasti sigmy a ľavej obličky, zranenie,
ktoré si vyžiadalo dva život zachraňujúce operačné výkony, bez neposkytnutia ktorých by došlo ku smrti
poškodeného a ktoré znalec z odvetvia súdneho lekárstva vo svojom posudku hodnotí ako ťažké, s
priamym ohrozením života, ktorého liečenie práceneschopnosťou pretrváva doposiaľ,

2/hociniejedržiteľomoprávnenianadržbuanoseniestrelnejzbranepresnenezistenéhodňavlete2011

si od nezistenej osoby kúpil pištoľ zn. ČZ, vzor 70, Kal. 7,65 mm výrobného čísla J 69553 so zásobníkom
a 5 ks nábojov, ktorú u seba v mieste trvalého bydliska v B. a inde prechovával do 05.07.2011, kedy ju
použil na spáchanie skutku uvedeného v bode 1 obžaloby,

Za to bol obžalovaný X. K. odsúdený prvostupňovým okresným súdom podľa § 145 ods. 1, § 41 ods.

2 , § 36 písm. l/, § 38 ods. 3 a § 39 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní
14 (štrnásť) rokov s tým, že podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák., s použitím ustanovenia § 48 ods. 5 Tr.
zák. na výkon uloženého trestu bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným
stupňom stráženia.

Okresný súd uložil súčasne podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. aj trest prepadnutia veci , a to 1 ks pištole

zn. ČZ, vzor 70, kal. 7,65 mm, výrobného čísla J69553 s príslušným zásobníkom uloženú na oddelení
správnej služby OR PZ Senec.Proti tomuto rozsudku podal riadne a včas odvolanie obžalovaný X. K. tak sám, ako aj prostredníctvom
svojej obhajkyni, v ktorom namietal výrok trestu odňatia slobodu, ktorý pokladá za neprimerane prísny.

Podľa odvolateľa výrok o treste napadnutého rozsudku treba považovať za nezákonný, keďže mu
v predmetnej veci bola povolená obnova konania v jeho prospech, z čoho vyplýva, že pôvodne
uložený trest (s použitím tzv. asperačnej zásady), napadnutým rozsudkom bol neprimerane prísny. V
tejto súvislostí taktiež uvádza, že pred spáchaním trestnej činnosti viedol riadny život, je netrestaný,
nedopustil sa žiadneho protispoločenského konania, do konca ani v priestupkovom konaní. Podľa

odvolateľa súd prvého stupňa bol voči jeho osobe zaujatý a nevyhodnotil objektívne podmienky uloženia
miernejšieho trestu, lebo oboznámil iba tie dôkazy, ktoré boli vo vzťahu k nemu negatívne. Pri ukladaní
trestu súd prvého stupňa nevzhliadol žiadnu z poľahčujúcich okolností, hoci ich podľa jeho názoru splnil
až 3, a to podľa § 36 písm. j/ Tr. zák. - viedol pred spáchaním trestnej činnosti riadny život, § 36 písm.
l/ Tr. zák.- priznal sa k trestnej činnosti a trestnú činnosť oľutoval a § 36 písm. n/ Tr. zák., - napomáhal
pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. Ďalej poukázal na svoje rodinné zázemie, to, že

svoje konanie úprimne oľutoval, hlboko ľutuje a v súčasnosti už uvedomuje nezákonnosť svojho konania
s tým, že išlo vtedy z jeho strany o skratové konanie, ovplyvnené alkoholom, pričom už prešiel hlbokou
sebareflexiou a chcel by vrátiť naspäť čas a napraviť následky, ktoré svojím konaním spôsobil. Uvádza,
že čas sa už nedá vrátiť, preto je pripravený niesť zodpovednosť, aj trest. Nemôže sa však prijať trest
uložený okresným súdom, ktorý považuje za neprimerane prísny až likvidačný. Jeho konaním fatálny

následok nenastal a poškodený v súčasnosti žije plnohodnotný život. Rodičia chceli plniť náhradu škody
voči poškodenému, k čomu bol zaviazaný, avšak poškodený to odmietol, lebo údajne dostal vyplatenú
životnú poistku. Náhradu škody voči poisťovni Dôvera sa riadne platí. Cituje aj zásady pri ukladaní
trestu podľa ustanovenie § 34 Tr. zák., ako aj skutočnosť v predmetnom konaní po viac ako 4 rokoch
od spáchania skutku je absolútne vylúčené naplnenie účelu trestu tak. Z uvedených dôvodov navrhol

krajskému súdu zmierniť výrok o treste v napadnutom rozsudku.

K podanému odvolaniu obžalovaného sa písomne vyjadril aj poškodený C. Q., ktorý na vyjadrenie
obžalovaného, že „Fatálny následok sa nenastal a poškodený v súčasnosti žije plnohodnotný
život. Rodičia chceli plniť náhradu škody voči poškodenému, k čomu som bol zaviazaný napadnutým

pôvodným rozsudkom, avšak poškodený plne odmietol. Dostal údajne vyplatenú životnú poistku“
uviedol, že s takýmto konštatovaním obžalovaného nemôže súhlasiť, ani ho potvrdiť z dôvodu, že jeho
život je po úraze značne obmedzený. Je 60% invalidný dôchodca s mnohými zdravotnými komplikáciami
ako fyzickými tak psychickými, takže písať o jeho živote ako o plnohodnotnom považuje za opovážlivé.
Pokiaľ ide o komunikáciu medzi jeho rodinou a rodinou obžalovaného nastala bezprostredne po

spáchaní zločinu, kedy sa otec obžalovaného jeho otcovi telefonicky ospravedlnil, avšak ani vtedy, ani
neskôr nebola snaha čo i len diskutovať o plnení náhrady škody. Záverom dodal, že nedošlo k plneniu
žiadnej životnej poistky, nakoľko takú uzatvorenú ani nemá. Jeho rekovalescencia najmä psychická je
veľmi náročná a snažil sa predmetnú udalosť skôr vytesniť z mysle.

Obžalovaný ako aj jeho obhajkyňa na dôvodoch podaného odvolania zotrvali aj pred odvolacím súdom.

Zástupkyňa krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí pred odvolacím súdom navrhla odvolanie
obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť, nakoľko sa stotožňovala s výrokom o treste napadnutého
rozsudku, kde okresný súd zohľadnil všetky poľahčujúce okolnosti, pričom vo veci použil aj ustanovenie

o mimoriadnom znížení trestu..

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 315 Tr. por.) primárne konštatoval prípustnosť odvolania (§
306 ods. 1 Tr. por.) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Tr. por. a preto
podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti

ktorým odvolateľ podal odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa
pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Zistil pritom, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné,
vzhľadom na správnosť a zákonnosť napadnutého prvostupňového rozsudku.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že povinnosťou odvolacieho súdu na základe revízneho princípu,
determinovaným uvedeným ustanovením, je preskúmanie len tých výrokov, proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie a preskúmanie správnosti postupu konania, ktoré predchádzalo týmto napadnutým výrokom.
Výnimkou z uvedenej zásady je to, že odvolací súd musí prihliadať aj na chyby, ktoré síce odvolanímneboli vytýkané, ale ktoré sú takej povahy, že by odôvodňovali (po právoplatnosti rozsudku) podanie
mimoriadneho opravného prostriedku, t. j. dovolania v zmysle ustanovenia § 371 ods.1 Tr. por. Takéto
chyby však v posudzovanom prípade zistené neboli.

Obžaloba na obžalovaného X. K., nar. XX. XX. XXXX v A. bola v pôvodnom konaní podaná dňa 03. 01.
2012,pričomvpredmetnejvecidňa27.03.2012pouzavretídohodyovinetrestenaKrajskejprokuratúre
Bratislava pod č. 1Kv 70/11 Okresný súd Bratislava I v posudzovanom prípade rozsudkom pod sp.zn.
2T/1/2012 zo dňa 27. 03. 2012 uznal obžalovaného X. K. za vinného na základe schválenej dohody o

vine a treste v bode 1/ z obzvlášť závažného zločinu pokusu vraždy podľa §§ 14 ods. 1, 145 ods. 1 Tr.
zák. a v bode 2/ zo zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods.
1, ods. 2 Tr. zák. a odsúdený podľa § 145 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 46 Tr. zák., § 41 ods. 2 Tr. zák., § 36
písm. l/ Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák., § 39 ods. 2 písm. d/ Tr. zák. k úhrnnému trestu odňatia slobody vo
výmere 14 rokov nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s použitím § 48 ods. 5 Tr. zák. na
výkon trestu bol zaradený do ústavu so stredným stupňom stráženia. Súčasne mu bol podľa § 60 ods.

1 písm. a/ Tr. zák. uložený aj trest prepadnutia veci jednej pištole s príslušným zásobníkom uloženej na
oddelení správnej služby OR PZ Senec a podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. aj ochranný dohľad na jeden rok.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bol GP.č zaviazaný k povinnosti uhradiť škodu poškodenému C. Q., T. XX,
XXX XX B. vo výške 6.253,80 Eur a poškodenej D. poisťovni F., a.s. N. vo výške 11.954,48 Eur.

Uvedený rozsudok sa teda stal právoplatným a vykonateľným, pričom odsúdený X. K. písomným
podaním požiadal o povolenie obnovy trestného konania v predmetnej trestnej s poukazom na Nález
Ústavného súdu SR, č. PL ÚS 106/2011 zo dňa 28. 11. 2012, ktorý vyslovil nesúlad ustanovenia
§ 41 ods. 2 Tr. zák. s Ústavou SR, v nadväznosti ktorého aj Ministerstvo spravodlivosti SR vydal
stanovisko, z ktorého vyplýva, že ak súd v trestnom konaní vydal na základe právneho predpisu ktorý

neskôrstratilúčinnosťpodľa§125Ústavyrozsudok,ktorýnadobudolprávoplatnosť,alenebolvykonaný,
strata účinnosti takého právneho predpisu, jeho časti, alebo niektorého ustanovenia je dôvodom obnovy
konania podľa ustanovení Trestného poriadku.

V nadväznosti na uvedené uznesením Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 6 Nt/4/2015 zo dňa

22.05.2015 v spojitosti aj s uznesením Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 1Tos/75/2015 zo dňa 20.
08. 2015 podľa § 394 ods. 1 Tr. por. bola povolená obnova konania v prospech odsúdeného X. K.,
nar. XX.XX.XXXX v A., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Leopoldov, vo veci vedenej
na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 2T/1/2012 s tým, že podľa § 400 ods. 1 Tr. por. bol
zrušený rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 27.03.2012, sp. zn. 2T/1/2012, ktorý nadobudol

právoplatnosť dňa 27.03.2012 vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu, zároveň boli zrušené aj ďalšie
rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej zrušením
došlo, stratili podklad.

Takto bolo aj v tomto prípade, keďže vec sa stala po povolení obnovy konania na okresnom súde

„obživnutá“. Voveciokresnýsúdnahlavnompojednávanídňa25.09.2015vykonalhlavnépojednávanie
- viazaný právnym názorom vysloveného rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1Tos/75/2015
zo dňa 20.08.2015 - len vo vzťahu k ukladaniu trestu a spôsobu jeho výkonu, nakoľko bolo
konštatované, že pôvodný rozsudok okresného súdu zostal právoplatný vo výroku o vine (vrátane
právnej kvalifikácie) s tým, že dokazovanie na hlavnom pojednávaní sa vykonalo teda iba v rozsahu

otázky trestu a v novom konaní nemohlo prísť k zhoršeniu situácie obžalovaného G. K. (tzv. zásada
„reformatio in peius“) oproti predchádzajúcemu rozsudku.

Krajský súd ako súd odvolací konštatuje, že pokiaľ okresný súd po vykonanom hlavnom pojednávaní po
vyslovení viny obžalovaného zo spáchania: v bode 1/ z obzvlášť závažného zločinu pokusu vraždy podľa

§§ 14 ods. 1, 145 ods. 1 Tr. zák. a v bode 2/ zo zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so
zbraňami podľa § 294 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. uložil obžalovanému podľa § 145 ods. 1 Tr. zák. s použitím
§ 36 písm. l/, § 38 ods. 3, § 41 ods. 2 a § 39 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody
v trvaní 14 (štrnásť) rokov s tým, že podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. na výkon trestu ho zaradil do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, uložený trest, ako aj zaradenie obžalovaného do

výkonu trestu treba považovať za správny a zákonný. Taktiež je zákonný aj trest prepadnutia veci, ktorý
bol uložený podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. vo vzťahu k 1 ks pištole zn. ČZ, vzor 70, kal. 7,65 mm,
výrobného čísla J69553 s príslušným zásobníkom uloženú na oddelení správnej služby OR PZ Senec.
Tu síce okresný súd opomenul použiť aj výrok, že podľa § 60 ods. 6 Tr. zák. vlastníkom prepadnutejveci sa stáva štát, čo však vzhľadom na stability súdnych rozhodnutí krajský súd nepovažoval za tak
rigorózny, aby vo vzťahu k tomuto výroku zrušil časť - inak správneho- rozsudku.

V prvom rade Krajský súd v Bratislave konštatuje, že súd prvého stupňa sa správne riadil Trestným
zákonom a Trestným poriadkom, pokiaľ v tomto konaní sa sústredil iba na osobu obžalovaného, ako aj
na základné zásady pri ukladanie trestu podľa ustanovenia § 34 Tr. zák..

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni

v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 2 Tr. zák páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to
ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu

odňatia slobody.

Podľa § 34 ods. 3 Tr. zák. trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv
na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Odôvodnenie napadnutého rozsudku súd druhého stupňa preto považuje za dostatočné a vecne

správne, preto krajský súd v tomto smere odkazuje len na vyčerpávajúce dôvody rozsudku okresného
súdu.

Okresný súd správne vychádzal zo skutočnosti, že pri danom právnom posúdení viny obžalovaného
zo skutkov (jeden za obzvlášť závažný zločin pokusu vraždy podľa § 14 ods. 1 k 145 ods. 1 Tr. zák.,

druhý pre zločin nedovoleného ozbrojovania podľa § 294 ods. 1, ods. 2 Tr. zák.), musel vychádzať
zo závažnosti obzvlášť závažného zločinu pokusu vraždy podľa § 145 ods.1 Tr. zák., z ktorého bol
obžalovaný X. K. uznaný vinným, zákon ustanovuje pri tejto základnej trestnej sadzbe ukladanie trestu
odňatia slobody v rozpätí pätnásť až dvadsať rokov. Pri ukladaní úhrnného trestu pritom táto hranica s
použitím ustanovenia § 41 ods. 2 Tr. zák. horná hranica trestnej sadzby sa zvyšuje o jednu tretinu, takže

horná hranica trestu odňatia slobody by bola až dvadsaťpäť rokov.

PokiaľideouloženiedruhuavýškytrestuukladanýobžalovanémuG.K.,okresnýsúdsprávnevychádzal
z toho, že v danom prípade uložený trest odňatia slobody vo výmere XX rokov treba považovať za
primeraný a zákonný, a to aj vzhľadom na skutočnosť, že v pôvodnom konaní, kedy došlo k uzavretiu

dohody o vine a treste medzi prokurátorom a obžalovaným bolo použité ustanovenie § 39 ods. 2 písm.
a/ Tr. zák. o zmiernení trestu, podľa ktorého súd môže znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby
ustanovenej týmto zákonom aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa za prípravu na zločin alebo za pokus
trestného činu a ak vzhľadom na povahu a závažnosť prípravy alebo pokusu má súd za to, že použitie
trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom by bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na ochranu

spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania.

So zreteľom na vyššie uvedené krajský súd v žiadnom prípade sa nestotožňuje s odvolacími argumentmi
obžalovaného,podľaktorýchuloženýtresttrebapovažovaťzaneprimeraneprísny,prípadnelikvidačným
pre obžalovaného. Tento trest bol obžalovanému G. K. uložený jednoznačne pod dolnou hranicou

trestnej sadzby určenej trestným zákonom za trestný čin, ktorý je predmetom aktuálneho konania.

V nadväznosti aj na následky trestného činu (trvalé následky na zdraví poškodeného C. Q., ktorý je
60 % - ný invalid), mieru zavinenia obžalovaného, jeho postoj k prejednávanej veci aj v tomto štádiu
konania, i keď od skutku uplynuli 4 roky, treba poukázať na skutočnosť, že v pôvodnom konaní dohodu s

prokurátorom okresný súd schválil výlučne s poukazom na vtedajší postoj obžalovaného G. K. k vlastnej
trestnej činnosti počas nariadeného hlavného pojednávania, uložený trest treba z každého hľadiska
považovať za správny a zákonný. Po povolení obnovy konania treba mať zreteľ aj v tom, že povolenie
obnovy konania v prospech obžalovaného nie vždy znamená, že by sa mu automaticky mal znížiť ajuložený trest odňatia slobody. Takto bolo aj v aktuálnom prípade. V danej veci, po povolení obnovy
konania bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody vo výmere 14 rokov, preto aj jeho zaradenie
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia je správny a vychádza správne z ustanovenia

§ 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák..

Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací uzatvára, že druh uloženého trestu odňatia slobody a jeho
výmera plne korešponduje s kritériami kladenými na základné zásady ukladania trestov a trest bol
tak určený a vymeraný zákonne a spravodlivo, čomu predchádzalo riadne a ničím nespochybniteľné

ustálenie viny obžalovaného X. K., ktorá už predtým bola právoplatne vyslovená a v tomto konaní s
týmto výrokom sa už ani nezaoberalo.

Krajský súd v podstate za správny považuje aj výrok o treste prepadnutia veci podľa § 60 ods. 1 Tr. zák.,
i keď ako to bolo už vytknuté vyššie, okresný súd opomenul použiť aj ustanovenie § 60 ods. 6 Tr. zák.

Obžalovaný X. K. si musí uvedomiť, že pre trest je charakteristické, že je s ním spojené negatívne hod-
notenie činu a osoby páchateľa a že sa ukladá v závislosti od závažnosti činu, ktorý je rozhodujúcim
pre stanovenie druhu trestu a jeho výmery, pričom jeho prioritný účel sa dosahuje predovšetkým ukla-
daním trestov a ich výkonom. Vychádzajúc však zo zásady humanity treba dodržať princíp úmernosti
represie, aby táto neprekročila mieru nevyhnutnú pre splnenie účelu trestu. Podľa názoru súdu uložený

trest naznačenú nevyhnutnú mieru spĺňajú. K naplneniu účelu trestu totiž prispieva aj jeho preventívne
pôsobenie, keď hrozba trestu formulovaného v trestnom kódexe odrádza verejnosť od páchania tres-
tnej činnosti, pričom intenzita tejto prevencie rastie so zvyšovaním vedomia verejnosti o neodvratnosti
a spravodlivosti trestu, ktorý i reálne postihol obžalovaného.

Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam odvolacie námietky obžalovaného považuje odvolací súd
za neopodstatnené.

Krajský súd v Bratislave zároveň konštatuje, že v predmetnej veci nebolo potrebné opätovne rozhodovať
otázku viny, keďže výrok pôvodného rozsudku bol zrušený len vo výroku o treste, preto ostatné výroky

pôvodného rozsudku zostali nezmenené, t.j. sú naďalej právoplatné a vykonateľné. Naďalej ostáva v
platnosti tak výrok pôvodného rozsudku, ktorým bol obžalovanému uložený podľa § 76 ods. 1 Tr. zák.
ochranný dohľad na dobu 1 roka, ako aj povinnosť obžalovaného X. K., aby uhradil spôsobenú škodu
poškodenému C. Q., T. XX, XXX XX B. vo výške 6.253,80 € ako aj poškodenej zdravotnej poisťovni D.
poisťovni F., a.s. N. vo výške 11.954,48 €.

S poukazom na všetky relevantné okolnosti prejednávaného prípadu krajský súd rozhodol tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a odvolanie obžalovaného X. Kováča podľa § 319 Tr. por.
ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.