Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, December 15, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/20/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113202575
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7113202575.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu Cassofin, a.s., so sídlom v Košiciach, Letná 27, IČO: 00
188 867, zastúpeného JUDr. Jánom Gelenekym, advokátom so sídlom v Košiciach, Boženy Němcovej
24, proti žalovaným : 1/ J. C., bývajúcemu v T., B. XX, 2/ B. C., bývajúcej v T., B. XX, zastúpených
Pavlom Horovčákom, advokátom so sídlom v Košiciach, Hroncova 3, v konaní o 920 € s príslušenstvom,
o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 15C 145/2013-48 zo dňa 2.10.2014

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok, okrem výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti o zaplatenie úrokov z
omeškania a v zrušenom rozsahu v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice I (ďalej len súd prvého stupňa alebo len súd) rozsudkom označeným v záhlaví
zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne 920 € s 8,75% úrokom
z omeškania ročne zo sumy 920 € od 2.2.2013 do zaplatenia, súdny poplatok vo výške 55 € a trovy

právneho zastúpenia vo výške 195,69 € na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Jána Gelenekyho.
V prevyšujúcej časti o zaplatenie úrokov z omeškania žalobu zamietol. Povolil žalovaným v 1. a 2. rade
zaplatiť spoločne a nerozdielne peňažné plnenie v splátkach vo výške 120 € mesačne vždy do 20. dňa
každého mesiaca až do zaplatenia celého dlhu s tým, že prvá splátka je splatná 1.11.2014. Určil, že
omeškanie s plnením čo i len jednej zo splátok má za následok splatnosť celého dlhu.

Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia 920 € s príslušenstvom titulom
bezdôvodného obohatenia na tom skutkovom základe, že žalovaní sú bezpodielovými spoluvlastníkmi
garážepostavenejnapozemkuvovlastníctvežalobcu,zaužívaniektoréhožalobcovineposkytujúžiadnu
náhradu a odmietajú uzavrieť nájomnú zmluvu.

Vykonaným dokazovaním vzal súd za preukázané, že žalovaní v 1. a 2. rade sú vlastníkmi garáže

súp. č. XXXX na parcele č. 2667/2, garáž zapísaná na LV XXXXX kat. úz. Severné mesto na základe
kúpnej zmluvy z roku 1997. Vlastníkom parcely č. 2667/2 s výmerou 18 m2, zastavané plochy a
nádvoria, ako aj prístupovej plochy do garáže - parcely registra C č. 2673/3 s výmerou 10 m2, zastavané
plochy a nádvoria, je žalobca. Vlastníkom parcely č. 2667/2 sa stal žalobca tak, že uvedená parcela
bola vložená do jeho majetku zakladateľskou listinou vydanou Fondom národného majetku Slovenskej
republikydňa13.4.1992.Toutozakladateľskoulistinouvsúladesoschválenýmprivatizačnýmprojektom,

vypracovaným pre privatizáciu štátneho podniku Stavoprojekt Košice, bola založená akciová spoločnosť
Stavoprojekting a do jej majetku bol vložený majetok štátneho podniku, medzi inými aj parcela č.
2667/2. Spoločnosť Stavoprojekting, a.s. dňa 24.6.2011 zmenila obchodné meno na Cassofin, a.s. Zo
správy Realitného centra Košice, s.r.o., Centrum 21, so sídlom v Košiciach, Garbiarska 5 vzal súd za
preukázanú všeobecnú hodnotu nájomného k februáru 2013 vo výške 20 € ročne za m2 zastavanej
plochy garáže a 10 € ročne za m2 prístupovej cesty a komunikačného priestoru. Pokiaľ ide o samotnú

garáž, z výpovede žalovaných súd zistil, že túto kupovali v roku 1997 od Ing. Ondreja Gecelovského,
ktorému obvodný úrad životného prostredia rozhodnutím zo dňa 3.5.1996 povolil užívanie stavbygarážového boxu, postaveného na parcele č. 2667/2 kat. úz. Košice-Sever, lokalita dvorná časť, B. A. -
Stavoprojekting, a.s. Košice. Túto skutočnosť vzal súd za preukázanú aj z rozhodnutia obvodného úradu
životného prostredia zo dňa 3.5.1996 a z rozhodnutia o prípustnosti stavby zo dňa 27.6.1967, ktorým

Mestský národný výbor, odbor výstavby v Košiciach na žiadosť W.. M. N. povolil výstavbu garáže pre
osobné motorové vozidlo z pevného stavebného materiálu v radovom prevedení na B. ulici.

Právne súd posudzoval vec podľa ust. §§ 451, 456 a 458 Obč. zák. Z vykonaného dokazovania uzavrel,
že žalobca je aktívne legitimovaný na podanie žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia, keďže

je vlastníkom pozemku, na ktorom stojí garáž v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných, ako aj
vlastníkom prístupovej cesty k tejto garáži, ktorá je žalovanými taktiež užívaná a za neopodstatnenú
považoval námietku žalovaných, že nemali vedomosť o tom, že garáž bola postavená na cudzom
pozemku, resp. že ich právny predchodca o tom nevedel. Uzavrel, že žalovaní bez právneho titulu
užívajú pozemky vo vlastníctve žalobcu a bez toho, aby za užívanie týchto pozemkov platili náhradu.
Túto nezaplatili ani za žalované obdobie od 1.2.2011 do 1.2.2013, preto ich súd zaviazal na vydanie

bezdôvodného obohatenia vo výške obvyklej odplaty za prenájom pozemkov v uvedenej lokalite,
preukázanej stanoviskom realitnej kancelárie. Takto určil úhradu za žalované obdobie vo výške 20 € za
m2 ročne, čo pri výmere 18 m2 plochy zastavanej garážou predstavuje 360 € ročne, teda za dva roky
720 € a pokiaľ ide o úhradu za prístupovú plochu, vychádzal z ceny nájmu 10 € za m2 ročne, čo pri
výmere 10 m2 predstavuje 100 € za rok, teda za dva roky 200 €, spolu úhrada za užívanie pozemkov

vo vlastníctve žalobcu žalovanými takto predstavuje 920 €.

V zmysle ust. § 517 ods. 1, 2 Obč. zák. v spojení s ust. § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.
zaviazal žalovaných aj na zaplatenie úrokov z omeškania odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby
žalovaným, t.j. od 2.3.2013 vo výške 8,75% ročne z dlžnej istiny a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol

ako nedôvodnú, lebo žalobca nepreukázal doručenie výzvy na zaplatenie bezdôvodného obohatenia
žalovaným zo dňa 8.11.2012. V zmysle ust. § 160 ods. 1 O.s.p. povolil žalovaným priznanú istinu s
príslušenstvom zaplatiť v splátkach, ktorých výšku určil so zohľadnením ich osobných a majetkových
pomerov, keďže obaja sú starobnými dôchodcami s výškou starobného dôchodku okolo 380 € mesačne.

O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 3 O.s.p. a keďže žalobca bol neúspešný iba v
nepatrnej časti, priznal mu náhradu trov celého konania proti neúspešným žalovaným.

Proti tomuto rozsudku, a to podľa obsahu odvolania iba proti jeho vyhovujúcej časti a výroku o povolení
splátok, v zákonnej lehote podali odvolanie žalovaní z dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2 písm. b/, c/, d/ a f/

O.s.p. a navrhli rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Rozsudok považujú
za nespravodlivý a nesprávny. Zároveň namietajú, že postupom súdu im bola odňatá možnosť konať
pred súdom. Odôvodnenie rozsudku nie je dostatočne špecifikované, dostatočne jednoznačné a určité
a z tohto pohľadu je obtiažne preskúmateľné. V dôvodoch odvolania uviedli, že na pojednávaní dňa
11.9.2014 výslovne uviedli, že nesúhlasia s výškou a špecifikáciou sumy bezdôvodného obohatenia a

túto skutočnosť namietali aj v odpore. Požiadali súd o poskytnutie lehoty na predloženie ďalších dôkazov
a návrhov na vypočutie svedkov - ďalších vlastníkov susediacich garáží, ktorej žiadosti súd nevyhovel
a tento návrh na doplnenie dokazovania zamietol. Namietali tiež, že na tomto pojednávaní žalobca
predložil dôkaz o tom, akým spôsobom sa stal vlastníkom predmetného pozemku a súd nevyhovel ich
návrhu, aby im poskytol lehotu na preštudovanie tohto predloženého dôkazu a na zaujatie stanoviska.

Tým bol porušený jeden zo základných princípov občianskeho súdneho konania, a to princíp rovnosti
zbraní. Súd už na tomto pojednávaní vyhlásil dokazovanie za skončené a odročil pojednávanie za
účelom vyhlásenia rozhodnutia, teda nemali možnosť predložiť svoje návrhy a vyjadriť sa k vykonaným
dôkazom. Pokiaľ ide o vec samú, uviedli, že sú starobní dôchodcovia, ich finančný príjem predstavuje len
starobný dôchodok vo výške 380 € mesačne pre každého. Vlastníkom pozemku pod ich garážou bol v

čase výstavby štát - Československá republika a ich právny predchodca W.. M. N. obdŕžal na predmetnú
garáž stavebné povolenie zo dňa 27.6.1967 a v súlade s týmto stavebným povolením bola predmetná
garáž aj postavená. Zdôraznili, že oni, ani ich právny predchodca nepostavili garáž na pozemku žalobcu,
ale žalobca nadobudol predmetný pozemok od štátu v čase, kedy na tomto už predmetná garáž stála
a bola legálne postavená. Túto okolnosť považujú za kľúčovú, ktorú mal súd zohľadniť. Po celý čas

užívania postupovali v súlade s platnými právnymi predpismi. Priznaná suma bezdôvodného obohatenia
vo výške 20 € mesačne za rok a 10 € mesačne za rok za prístupovú plochu sa javí pre žalovaných
neúnosná, neprimerane vysoká a značne nespravodlivá.Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na to, že
nesporne bolo preukázané jeho vlastníctvo k parcele registra C č.2667/2, na ktorej majú žalovaní
postavenú garáž, ako aj k parcele č. 2673/3, ktorú užívajú ako prístupovú plochu do garáže. Túto

skutočnosť žalovaní ani nepopierali. Zdôraznil, že zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva povinnosť
strpieť užívanie pozemku bezplatne, čo sa v spornom prípade dialo a deje naďalej. Žalobca trpí
užívanie pozemku žalovanými, čomu zodpovedá povinnosť žalovaných poskytnúť mu náhradu. Žalobca
sa snažil tento stav riešiť nájomnou zmluvou, čo žalovaní nepopreli a bola im daná ponuka na
odkúpenie garáže. Žalobca nepopiera legálnosť stavby - garáže. Pokiaľ ide o predloženie listín, ktorými

preukázali nadobudnutie sporných pozemkov v roku 1992, právny zástupca žalovaných a žalovaní mali
možnosť sa s týmito listinami oboznámiť na súdnom pojednávaní, a preto súd správne odmietol ich
požiadavku odročiť pojednávanie za účelom ich preštudovania. Správne podľa jeho názoru súd určil
aj výšku bezdôvodného obohatenia. V doplnení vyjadrenia k odvolaniu ďalej uviedol, že sami žalovaní
predložili kolaudačné rozhodnutie k stavbe garáže zo dňa 3.5.1996, postavenej na pozemku žalobcu a
z tohto kolaudačného rozhodnutia vyplýva, že vlastníkom parcely č. 2667/2 pod garážou je spoločnosť

Stavoprojekting, a.s., ktorá neskôr zmenila obchodné meno na Cassofin, a.s. Teda už pri kolaudácii v
roku 1996 bolo právnemu predchodcovi žalovaných zrejmé, že nie je vlastníkom pozemku, na ktorom
stojí garáž. Do katastra nehnuteľností právny predchodca dal garáž zapísať až v roku 1996 bez pozemku
a následne ju v roku 1997 bez pozemku previedol aj kúpnou zmluvou na žalovaných. Takto je garáž
zapísanánalistevlastníctvaajvsúčasnosti.Pokiaľžalovanípredložilidohoduozriadeníprávaosobného

užívania pozemkov zo dňa 14.3.1980 právneho predchodcu žalovaných, táto nemala nič spoločné s
predmetom sporu, pozemok sa nachádzal v inej lokalite a dohoda bola len zavádzajúca. Pokiaľ ide
o výšku bezdôvodného obohatenia, predložil súdu nájomnú zmluvu zo dňa 25.10.2011, ktorú má v
danej lokalite uzavretú s mestom Košice na prenájom pozemku s cenou 12,20 € za m2 za rok, ako
aj rozhodnutie mesta Košice zo dňa 14.2.2013, ktorým bola stanovená daň za užívanie verejného

priestranstva, ktorá je de facto cenou nájmu za parkovacie miesto vo výške 569,40 € za rok za výmeru
13 m2, čo v prepočte predstavuje 43,8 € za m2 za rok. Na základe toho žalobca má za to, že výška
bezdôvodného obohatenia bola stanovená primerane.

Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaných ako podané včas oprávnenými

osobami proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle
ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a z hľadísk uplatnených
odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. b/, c/, d/ a f/ O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných
je dôvodné.

Súd prvého stupňa rozhodol predčasne, na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, čím
došlo v konaní k takej vade, na ktorú odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti v zmysle ust. § 212
ods. 3 O.s.p., lebo mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

V prejednávanej veci súd rozhodol bez toho, aby vo veci vykonal dokazovanie potrebné pre zistenie

rozhodujúcich skutočností, nezabezpečil si tak dostatočný skutkový základ pre rozhodnutie vo veci a
rozhodol tak v rozpore s ust. § 153 ods. 1 O.s.p.

V zmysle ust. § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných
dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich

pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

V zmysle ust. § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Predmetom konania v prejednávanej veci je zaplatenie sumy 920 € s príslušenstvom titulom
bezdôvodnéhoobohatenia,ktorémaložalovanýmvzniknúťvžalovanomobdobíod1.2.2011do1.2.2013
tým, že bez právneho titulu užívali pozemok vo vlastníctve žalobcu, na ktorom je postavená garáž v
ich bezpodielovom spoluvlastníctve a pozemok, ktorý tvorí prístupovú cestu k tejto garáži. Žalobca na

preukázanie svojej aktívnej legitimácie predložil výpis z listu vlastníctva č. 195, kat. úz. Severné mesto,
na ktorom sú zapísané parcely registra C č. 2667/2 - zastavané plochy a nádvoria s výmerou 18 m2 a č.
2673/3 - zastavané plochy a nádvoria s výmerou 252 m2. Na preukázanie výšky nároku predložil súdupotvrdenie Realitného centra Košice, s.r.o. o stanovení všeobecnej hodnoty nájmu vyššie uvedených
nehnuteľností.

Žalovaní sa v konaní bránia tým, že ich právny predchodca za účelom výstavby garáže získal stavebné
povolenie ešte dňa 27.6.1967, teda išlo o garáž legálne postavenú a pozemok zastavaný garážou teda
užíval v súlade s platnými všeobecnými predpismi. Keďže aj oni sami od kúpy garáže v roku 1997
užívali garáž v súlade s platnými právnymi predpismi, nie je podľa ich názoru dôvodné tvrdenie, že im
vzniklobezdôvodnéobohatenie.Napreukázanietohtosvojhotvrdeniapredložilidohoduozriadenípráva

osobného užívania pozemku v prospech W.. M. N. zo dňa 14.3.1998, registrovanú Štátnym notárstvom
Košice-mesto dňa 26.3.1980 pod č. O. W. XX/XX, ktorým Obvodný národný výbor Košice-Sever zriaďuje
pre W.. M. N. právo osobného užívania pozemku parc. č. EN 676 kat. úz. T. vo výmere 15 m2 na
výstavbu garáže. Uvedený pozemok mu bol pridelený do osobného užívania právoplatným rozhodnutím
finančného odboru MsNV v Košiciach zo dňa 20.2.1980 č. O.-XXXX/XX/Št a ide o pozemok vlastnícky
patriaci Československému štátu. Zároveň v konaní sa bránili aj neprimeranosťou výšky žalobcom

požadovaného bezdôvodného obohatenia.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že v rámci obrany proti žalobe žalovaní jednak spochybňujú aktívnu
legitimáciu žalobcu, ale zároveň spochybňujú aj oprávnenosť výšky požadovaného bezdôvodného
obohatenia.

Žalobca na preukázanie svojej aktívnej legitimácie predložil notársku zápisnicu N 178/92 zo dňa
13.4.1992, napísanú toho istého dňa na Štátnom notárstve Bratislava-vidiek, ktorá osvedčuje
založenie akciovej spoločnosti Stavoprojekting, a.s., so sídlom v T. na B. XX. Ďalej predložil
zakladateľskú listinu, vydanú Fondom národného majetku Slovenskej republiky v súlade so schváleným

privatizačným projektom, vypracovaným pre privatizáciu štátneho podniku Stavoprojekt Košice, o
založení akciovej spoločnosti Stavoprojekting Košice, so sídlom B. XX. V zmysle tejto zakladateľskej
listiny predmetom nepeňažného vkladu zakladateľa (Fond národného majetku Slovenskej republiky
- poznámka odvolacieho súdu) je všetok majetok slúžiaci na prevádzkovanie štátneho podniku
Stavoprojekt Košice, ktorého špecifikácia je uvedená v privatizačnom projekte. V zmysle špecifikácie

nehnuteľností vkladaných do majetku akciovej spoločnosti medzi tieto patrí aj parcela č. 2667/2 v kat.
úz. T.-D., zapísaná na LV XXX, na adrese T., Š. XX. Ďalej tiež predložil kolaudačné rozhodnutie zo dňa
3.5.1996, ktorým bolo povolené W.. M. N. užívanie stavby garážového boxu, postaveného na parc. č.
2667/2 kat. úz. T.-D., lokalita dvorná časť B. ulice, v ktorom sa konštatuje, že pozemok, na ktorom je
stavba postavená, je vo vlastníctve Stavoprojektingu, a.s. Košice. Na preukázanie aktívnej legitimácie

tiež predložil informatívnu kópiu z mapy pre kat. úz. D. C., na ktorej je zakreslená parcela XXX, ktorá je
uvádzaná v dohode o zriadení práva osobného užívania k pozemku v prospech W.. M. N. na výstavbu
garáže a v konaní pred súdom tvrdil, že ide o inú parcelu, než na ktorej je postavená garáž žalovaných.

Súd prvého stupňa sa s týmto tvrdením uspokojil bez toho, aby si tieto skutočnosti náležitým spôsobom

overil, teda aby správou z katastra nehnuteľností zistil, či parcela EN č. XXX kat. úz. T., ktorá je uvádzaná
v dohode o zriadení práva osobného užívania pozemku zo dňa 14.3.1980 (č.l. 18 spisu), nie je totožná
s parcelou č. 2667/2, na ktorej stojí garáž vo vlastníctve žalobcov, hoci táto skutočnosť je významná pre
rozhodnutie vo veci, keďže od nej závisí aktívna legitimácia žalobcu v konaní.

Vzhľadom na skutočnosť, že dohoda o zriadení práva osobného užívania pozemku v prospech W.. M. N.
zo dňa 14.3.1980 bola registrovaná štátnym notárstvom, v zmysle ust. § 872 ods. 1 Obč. zák. sa dňom
1.1.1992 právo osobného užívania k tomuto pozemku, ak trvalo ku dňu 1.1.1992, zmenilo na vlastníctvo
W.. M. N. a v tomto prípade žalobca by musel preukázať, akým spôsobom nadobudol vlastníctvo od
tejto fyzickej osoby.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že súd musí mať nepochybne preukázané, že parcela, na ktorej je garáž
vovlastníctvežalovaných,niejetotožnásparcelouvzmysledohodyozriadeníprávaosobnéhoužívania
pozemku, pretože iba v takom prípade žalobca je aktívne legitimovaný na podanie tejto žaloby.

Okrem pochybností o aktívnej legitimácii žalobcu odvolací súd nepovažuje za dostatočne preukázanú
ani výšku nároku bezdôvodného obohatenia požadovaného žalobcom, keď žalobca na preukázanie
výšky obvyklého nájomného za nehnuteľnosti, o aké ide v prejednávanej veci, predložil ibajedno potvrdenie realitnej kancelárie, pričom žalovaní výšku žiadaného bezdôvodného obohatenia
spochybňujú.

O bezdôvodné obohatenie nepochybne ide aj v prípade užívania veci vlastnícky patriacej inému subjektu
bez právneho dôvodu a bez poskytnutia náhrady, teda aplikujúc uvedené na prejednávaný prípad,
bezdôvodné obohatenie vzniká žalovaným za predpokladu, že bez právneho titulu užívajú pozemok
vlastnícky patriaci žalobcovi, a to bez toho, aby mu za toto užívanie poskytli prislúchajúcu náhradu.
Prospech získaný plnením bez právneho dôvodu je totiž jednou zo skutkových podstát bezdôvodného

obohatenia v zmysle ust. § 451 ods. 2 Obč. zák. a ten, kto získal bezdôvodné obohatenie, musí toto
vydať tomu, na úkor koho ho získal (§ 451 ods. 1 Obč. zák. v spojení s ust. § 456 Obč. zák.).

Pozemok zastavaný garážou (parcela č. 2667/2) je žalovanými užívaný už tým, že sa na ňom nachádza
stavba vlastnícky patriaca žalovaným a nepochybne ide o stavbu spojenú so zemou pevným základom,
teda o nehnuteľnosť a parcela č. 2673/3 je v určitej výmere užívaná žalovanými ako prístupová cesta

k ich garáži. Samotná skutočnosť, že žalovaní od nadobudnutia vlastníctva ku garáži, teda od roku
1997 užívali pozemok zastavaný garážou a prístupovú cestu ku garáži bez toho, aby zaň poskytovali
prislúchajúcu náhradu vlastníkovi pozemku, neznamená, že majú právo bezplatného užívania tejto
nehnuteľnosti. Pokiaľ sa teda vlastník pozemkov domáha náhrady za užívanie svojho vlastníctva,
nemožno bez ďalšieho tento jeho nárok hodnotiť ako výkon práv v rozpore s dobrými mravmi a pokiaľ

žalovaní tvrdia, že výkon takéhoto práva je v rozpore s dobrými mravmi, sú povinní v zmysle ust. §
120 ods. 1 O.s.p. označiť na preukázanie tejto svojej obrany dôkazy, ktorými preukážu opodstatnenosť
týchto svojich tvrdení. Žalovaní v konaní žiadne takéto dôkazy neoznačili, a preto samotné odvolávanie
sa na existujúci doterajší stav užívania pozemku zastavaného garážou a prístupovej cesty ku garáži bez
náhrady nemôže viesť k záveru o nedôvodnosti žalobou uplatneného nároku.

Súdna prax je dlhodobo jednotná v tom, že výška bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemku vo
vlastníctve inej osoby je určená výškou zodpovedajúcou výške obvyklého nájomného, ktoré by nájomca
v danom mieste a čase platil, ak by vec užíval na základe platnej nájomnej zmluvy.

Obvyklé nájomné je nájomným trhovým a pri absencii zodpovedajúcich podkladov môže súd vychádzať
aj z výšky náhrady v iných prípadoch; v takom prípade ale skutkové zistenie je potrebné podriadiť
ďalšiemu posúdeniu z hľadiska toho, do akej miery je obmedzený vlastník v prípade nájmu pozemku,
pri ktorom mu so zreteľom na účel nájmu zostane po dobu nájmu „holé vlastníctvo“ bez možnosti užívať
pozemok.

Žalobca na preukázanie výšky obvyklého nájomného za sporné pozemku predložil iba jedno potvrdenie
realitnej kancelárie, a pokiaľ súd napriek spochybneniu tohto dôkazu žalovanými z tohto pri rozhodovaní
veci vychádzal bez toho, aby na preukázanie výšky nároku vykonal ďalšie dokazovanie, tento jeho
postup mal za následok neúplnosť skutkových zistení, vedúcich k vydaniu predčasného rozhodnutia.

Dôkazné bremeno na preukázanie výšky nároku je na žalobcovi, pričom žalobca nepredložil súdu ani
nájomné zmluvy uzavreté s ostatnými vlastníkmi garáží v tej istej lokalite, z ktorých by súd mohol
vychádzať ako z výšky náhrad v iných obdobných prípadoch.

Postup súdu prvého stupňa, ktorým vyžiadal dôkazy na preukázanie tejto skutočnosti od žalobcu po
vyhlásení rozsudku, je v rozpore s ust. § 120 ods. 4 O.s.p., v zmysle ktorého súd je povinný okrem vecí
podľa ods. 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr
do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie.

Objektívne je vylúčené, aby dôkazy predložené účastníkmi po vyhlásení rozsudku súdu boli relevantné
z hľadiska preukázania uplatneného nároku, resp. obrany.

Vyššie popísaný postup súdu prvého stupňa mal za následok neúplnosť skutkových zistení, vedúcich
k vydaniu predčasného rozhodnutia, z ktorého dôvodu odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok, okrem

zamietavého výroku (ktorým bolo rozhodnuté v prospech žalovaných ako odvolateľov) v zmysle ust. §
221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. a vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.Úlohou súdu prvého stupňa bude doplniť dokazovanie v zmysle vyššie vysloveného právneho názoru v
prvom rade na preukázanie aktívnej legitimácie žalobcu a ak táto bude preukázaná, doplniť dokazovanie
aj na výšku obvyklého nájomného za pozemky, ktoré sú predmetom konania v žalovanom období, t.j.

od 1.2.2011 do 1.2.2013. Bude povinnosťou žalobcu predložiť nájomné zmluvy uzavreté k pozemkom
daného druhu v danej lokalite, t.j. s ostatnými vlastníkmi garáží, predložiť potvrdenia viacerých realitných
kancelárií o výške obvyklého nájomného v danom mieste, čase a v danom období, prípadne súd môže
vyžiadať správu o výške tohto nájomného od príslušnej mestskej časti, v ktorej sa dané pozemky
nachádzajú a ak nájomné nebude možné zistiť ani z takto predložených dôkazov, zváži nariadenie

znaleckého dokazovania na preukázanie výšky obvyklého nájomného.

V novom rozhodnutí rozhodne súd opätovne o trovách celého konania, vrátane trov tohto odvolacieho
konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.