Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, December 15, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/190/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1304110962
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Szabová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1304110962.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Edity Szabovej a členiek
senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a Mgr. Barbory Bartekovej, v právnej veci navrhovateľov v 1. rade:
P.. M. L., B. B., Q. Č.. X a v 2. rade: L. L., B. Ž., F. L. U. Č.. XX/XX, obaja zast. advokátom JUDr.
Ladislavom Sirankom, Bratislava, Vajnorská č. 89, proti odporcovi: NEHNUTEĽNOSTI s.r.o., Lopúchovej
1, Bratislava, IČO: 35 831 693, zast. advokátom JUDr. Eugenom Klimom, Bratislava, Vysoká č. 31,

za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Slovak Telekom, a.s., Bratislava, Karadžičova
10, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, na odvolanie odporcu a vedľajšieho účastníka na
strane odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III v Bratislave zo dňa 7.11.2011, č. k.
13C/43/2004-244, pomerom hlasov 3:0, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava III v Bratislave zo dňa 7.11.2011, č. k.
13C/43/2004-244 p o t v r d z u j e s tým, že výrok rozsudku znie nasledovne :
Súd u r č u j e , že navrhovatelia P.. M. L., J..Č.. XXXXXX/XXX T. P.. L. L., J.. U., J..Č.. XXXXXX/

XXXX sú podielovými spoluvlastníkmi parc. č. XXXX/XX ostatná plocha o výmere 297 m2, vytýčenej
geometrickým plánom úradne overeným pod č. XXXX/XX, situovanej v kat. úz. V. pre H. B. - F. Č. B. Z.
F., každý v podiele 1, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX Okresného úradu B., Katastrálny odbor.
Výrok o trovách konania prvostupňového rozsudku p o t v r d z u j e .
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľom náhradu trov odvolacieho konania, výška ktorých bude
vyčíslená v písomnom vyhotovení rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že navrhovatelia P.. M.
L., T. P.. L. L. sú podielovými spoluvlastníkmi parc. č. XXXX/XX,
ostatná plocha o výmere 297 m2 vytýčenej pripojeným geometrickým plánom (ďalej len GP) č. XXX/
XXX D.. X. O. z 5.1.2004, úradne overenom Katastrálnym úradom v B., Q. A. B. D., dňa 15.1.2004 pod
čís. X/XX, ako parc. č. XXXX/XX situovanej v kat. úz. V. pre H. B., F. Č. B. - Z. F., každý v podiele 1/2.
Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľom trovy konania titulom zaplateného súdneho poplatku
za návrh v sume 2.149 eur a titulom trov právneho zastúpenia sumu 6.838,13 eur.

V odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že návrhom doručeným súdu dňa 23.2.2004, doplneným
podaním doručeným súdu dňa 19.4.2004, sa navrhovatelia domáhali určenia, že sú v podiele 1/1
výlučnými vlastníkmi parcely č. XXXX/XX ostatná plocha o výmere 297 m2, vytýčenej GP D.. X. O. z
5.1.2004 ako parc. č. XXXX/XX, situovanej v kat. úz. V. H. B. - F. Č. Z. F.. Návrh odôvodnili tým, že
sú vlastníkmi nehnuteľností parc. č. XXXX/X, záhrada o výmere 2209 m2, parc. č. XXXX/X, zastavaná
plocha o výmere 110 m2 a rodinného domu súp. č. XXXX, zapísaných na LV č. XXXX, kat. úz. V.

a odporca je vlastníkom nehnuteľnosti parc. č. XXXX/X ostatná plocha o výmere 15 745 m2, kat.
úz. V.. Ďalej uviedli, že od nadobudnutia vlastníctva k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam na základe
kúpnej zmluvy zo dňa 19.7.1989, užívajú tieto nehnuteľnosti dobromyseľne a nerušene v stave a vrozsahu, v akom ich nadobudli, a že severozápadnú hranicu ich pozemku minimálne od nadobudnutia
vlastníctva vytyčoval chodník do školskej záhrady, vymedzený plotom patriacim navrhovateľom a
plotom ohraničujúcim areál bývalej rušičky (parc. č. XXXX/X, J.. XXXX). V takomto stave predmetné

nehnuteľnosti nadobudli a nepretržite doposiaľ užívajú. Listom zo dňa 12.2.2004 ich vyzval štatutárny
zástupca odporcu na odstránenie plotu na severozápadnej hranici ich pozemku z dôvodu, že podľa jeho
názoru leží plot na pozemku vlastnícky patriacom odporcovi. Na ich žiadosť D.. X. O. dňa 5.1.2004
vypracoval GP, z ktorého zistili, že hranica vyznačená v GP nekorešponduje so skutočnou hranicou
pozemku. Keďže užívajú predmetné pozemky nerušene a dobromyseľne viac ako 13 rokov, a to od

nadobudnutia vlastníctva k týmto nehnuteľnostiam kúpou z roku 1989, sú toho názoru, že pozemok
vyznačený ako parc. č. XXXX/XX o výmere 297 m2 nadobudli do svojho vlastníctva vydržaním podľa
ust. § 134 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ).
V priebehu konania vo veci samej navrhovatelia návrhom doručeným súdu dňa 4.10.2010 žiadali o
zmenu petitu ich návrhu tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku z dôvodu, že ich
manželstvo bolo rozsudkom Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 14C/114/2009, zo dňa 19.1.2010,

právoplatne rozvedené, v dôsledku čoho došlo k zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov,
čo odôvodňuje aj zmenu návrhu v rozsahu nadobudnutia vlastníctva, resp. spoluvlastníctva. Súd
uznesením zo dňa 9.6.2011 pripustil zmenu navrhovaného petitu. Predmetné uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 29.7.2011.

Odporca žiadal návrh navrhovateľov v celom rozsahu zamietnuť, nakoľko sa domnieva, že na parc. č.
XXXX/X bol postavený plot, ktorý zabral časť parcely v rozsahu 297 m2, a to bez vedomia alebo súhlasu
vlastníka tejto parcely, ktorým v tom čase boli Slovenské telekomunikácie. Postavením plota v roku
1989 navrhovateľmi prebehlo bez kontroly správnosti hranice ich pozemkov a ako kvalifikovaní právnici
nedodržali základné pravidlá, pokiaľ ide o záber pozemku. Ich nedobromyseľný postup potvrdzuje

aj skutočnosť, že postavenie plota, resp. jeho opravu nevykonali so súhlasom stavebného úradu.
Vzhľadom na to, že konanie navrhovateľov pri zábere pozemku nesplňuje podmienky oprávnenej držby,
nemohlo ani dôjsť k vydržaniu vlastníctva navrhovateľov k uvedenému pozemku (§ 130 OZ).
Aj vedľajší účastník na strane odporcu (predchádzajúci vlastník pozemku) žiadal návrh navrhovateľov
zamietnuť s tým, že neboli splnené podmienky pre vydržanie, nakoľko navrhovatelia nepreukázali

dobromyseľnú držbu k spornej časti pozemku, pričom nestačí subjektívne presvedčenie držiteľa o tom,
že mu vec patrí, ale je potrebné aby držiteľ zachoval aj primeranú opatrnosť, ktorú možno vzhľadom
na okolnosti prípadu vyžadovať. Právna hranica pozemku mala zjavne iný geometrický tvar ako bolo
sporné oplotenie a navrhovatelia ako právnicky vzdelané osoby, ktoré sa v minulosti zaoberali výkupom
nehnuteľností si tento rozpor museli všimnúť. Podľa ich názoru výmenou celého pletiva a dobudovaním

spodného soklu išlo o postavenie nového plota, ktoré podliehalo ohláseniu stavebnému úradu. Poukázal
aj na to, že v mieste najväčšieho odklonu plota od právnej hranice pozemku je pozemok zväčšený
dvojnásobne.
Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľov, svedkov A. B., K. L., V. A., D.. X.
O., M. P., M. B. T. F. J. a listinnými dôkazmi založenými do spisu účastníkmi konania, na základe čoho

zistil nasledovný skutkový stav veci:
Výpisom z LV č. XXXX mal súd preukázané, že navrhovatelia boli vlastníkmi nehnuteľností, a to parc. č.
XXXX/X - záhrady o výmere 2209 m2, parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 249 m2,
vrátanerodinnéhodomusúp.č.XXXX,postavenéhonaparc.č.XXXX/X,atovspoluvlastníckompodiele
1/1. Predmetné nehnuteľnosti nadobudli na základe kúpnej zmluvy zo dňa 19.7.1989, ktorej registráciu

povolilo bývalé Štátne notárstvo Bratislava III dňa 19.7.1989. Navrhovatelia predmetné nehnuteľnosti
začali užívať hneď po nadobudnutí do vlastníctva. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava III sp. zn.
14C/114/2009, zo dňa 19.1.2010 bolo manželstvo navrhovateľov rozvedené, čím došlo aj k zániku ich
bezpodielového spoluvlastníctva. Následne dohodou o vyporiadaní BSM zo dňa 24.2.2009, včítane
dodatku z 29.10.2010 došlo medzi účastníkmi k vyporiadaniu ich majetku patriaceho do bezpodielového

spoluvlastníctva, a výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností sa stal navrhovateľ v 1. rade.
Výpisom z LV č. XXXX mal súd preukázané, že odporca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti parc.
č. XXXX/X o výmere 15 745 m2, pričom predmetnú nehnuteľnosť nadobudol od vedľajšieho účastníka
a vklad vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností bol povolený dňa 26.3.2002 pod V. - XXXX/XXXX.
Mestská časť B. - Z. F., F. Ú. B. - Z. F., odd. územného konania a stavebného poriadku na návrh odporcu

vydal dňa 16.1.2004 pod č. Ú.-XXXX-XX/XXXX-J. oznámenie o začatí územného konania o návrhu
na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby: takto „X. X. V. - X., A. - Q.. Odporca prostredníctvom
svojho konateľa listom zo dňa 12.2.2004 oznámil navrhovateľom, že ich plot nie je umiestnený v súlade
s právnou hranicou pozemku medzi ich pozemkom parc. č. XXXX/X a pozemkom parc. č. XXXX/X, obav kat. úz. V. a leží na pozemku vo vlastníctve odporcu. Uvedeným listom ich vyzval k jeho odstráneniu a
súčasne k sprístupnenie ich pozemku pre geodetické vytýčenie právneho stavu hraníc oboch pozemkov.
Navrhovateľ v 1. rade pred súdom prvého stupňa uviedol, že predmetné nehnuteľnosti nadobudol

spolu s navrhovateľkou v 2. rade v roku 1989, od ktorého času nehnuteľnosť nepretržite užívajú. Už v
čase, keď predmetnú nehnuteľnosť nadobudli, bolo aj jej oplotenie susediace s inými parcelami, teda
aj pozemkom patriacim odporcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi, v dezolátnom stave. Oplotenie
nehnuteľnosti tvorilo hranicu pozemkov, a tak, ako je oplotená, v takom rozsahu ju nepretržite užívajú
až doposiaľ. Oplotenie bolo veľmi nekvalitné, plot bol zarastený burinou a rôznymi porastami. Zo strany

ich nehnuteľnosti, ktorá susedí s nehnuteľnosťou odporcu, bolo oplotenie nepretržité po celej hranici
pozemku, bolo avšak vo veľmi zlom stave, deravé, niekde chýbali stĺpiky aj časť pletiva. Zhodne so
samotným odporcom uviedol, že dĺžka oplotenia, ktorá oddeľuje ich pozemky činí 115,68 m. Ďalej vo
svojej výpovedi uviedol, že predmetné okolité parcely boli v tom čase nezastavané, v podstate nemali
susedov, iba na pozemku právneho predchodcu odporcu bola stavba, v ktorej bola rušička, ktorú užívali
vojaci. Keďže na nehnuteľnosti mal dvoch psov a medzi ich nehnuteľnosťou a nehnuteľnosťou odporcu

bol chodník, ktorým chodili deti aj pracovníci školy do školskej záhrady, bolo potrebné z bezpečnostných
dôvodov zreparovať pôvodné oplotenie, aby sa zvieratá nedostávali na uvedený chodník, resp. do
okolia. Oplotenie opravili v pôvodnej hranici tak, ako bolo predtým. Poukázal aj na to, že oplotenie
nemohol posúvať na pozemok odporcu, nakoľko vedľa tohto oplotenia prebiehal chodník v šírke okolo
jedného metra a za ním bol pozemok odporcu taktiež oplotený. Chodník medzi oploteniami pozemkov

bol vyšľapaný jeho používaním k prechodu ku školskej záhrade. Oplotenie opravovali do konca roka
1989 a bol to ich prvý zásah po nasťahovaní sa do domovej nehnuteľnosti. Toto oplotenie je v rovnakom
stave aj v súčasnosti. O tom, že by mali užívať časť pozemku patriaceho inému vlastníkovi sa dozvedel
zhruba v roku 2004, kedy sprístupňoval pozemok na jeho zameranie, s čím nemal problémy a následne
sa dozvedel, že hranice pozemkov medzi účastníkmi tohto sporu sú iné ako je plot. Následne na to vec

riešil právnou cestou, a to zameraním nehnuteľnosti geodetom a podaním predmetného návrhu, vrátane
predbežného opatrenia. Podľa jeho tvrdení nestavali nové oplotenie, iba reparovali pôvodné a opravu
plota, resp. jeho čiastkovú reparáciu ohlasovali aj stavebnému úradu. V podstate totožne vypovedala
vo veci aj navrhovateľka v 2. rade.
Zo svedeckej výpovede A. B., ktorá od roku 1985 pracovala na Š. I.A. Š. na A. Č.. X, B., pôvodne

ako učiteľka a od roku 1991 ako riaditeľka tejto školy, mal súd preukázané, že táto škola využívala
aj záhradu, do ktorej chodili žiaci ako aj učitelia školy po chodníku, ktorý bol z oboch strán oddelený
plotmi susediacich nehnuteľností, a až neskôr sa dozvedela, že z jednej strany nehnuteľnosť patrila do
vlastníctva navrhovateľov. Z druhej strany chodníka oddeleného plotom bola vybudovaná rušička, ktorá
rušila vysielanie Slobodnej Európy. Chodník na začiatku ako aj na konci bol zabezpečený bránkou, ktoré

bránky sa po vyučovaní uzamykali. Potvrdila, že oplotenie zo strany nehnuteľnosti navrhovateľov bolo
v zlom až dezolátnom stave, pletivo síce bolo, avšak v značnej miere bolo prevalené, oplotenie bolo
zarastené burinou a inými porastami. Predmetný chodník sama užívala od roku 1985 a bol v užívaní
školy až do roku 2000, kedy záhradu vypratali. Uviedla, že navrhovatelia mali na svojej nehnuteľnosti
psov, a aj z dôvodu, aby sa psy nedostávali cez oplotenie von, museli oplotenie opraviť. Potvrdila, že

plot osadili v pôvodnom rozsahu ako bol starý plot, vyčistili priestor v oblasti tohto plotu, aby mohli
urobiť jeho rekonštrukciu. Potvrdila, že po rekonštrukcii oplotenia tento bol osadený v pôvodnom stave
a nedošlo k jeho vysunutiu do spomínaného chodníka. Spomínaný chodník bol iba vyšľapaný, pričom
žiaci ho zvykli aj udržiavať, čistiť a kosiť trávu. Táto svedkyňa potvrdila, že zrekonštruované oplotenie
bolo urobené na mieste pôvodného oplotenia. Svoje tvrdenia zdokumentovala aj školskou kronikou, v

ktorej sú fotografie zobrazujúce chodník k ich záhrade, na ktorých bolo vidieť oplotenie aj zo strany
nehnuteľnosti navrhovateľov, avšak zarastené bujnou vegetáciou.
Obdobne vypovedali aj svedkovia M. B. T. T. F. J., ktorí uviedli, že predmetný plot bol v zlom stave, avšak
hobolojednoznačnevidieť,akotentoprebiehalanavrhovateliaopravilioploteniezostranyspomínaného
chodníka na úrovni pôvodného oplotenia. Svedkyňa M. B. uviedla, že stĺpiky, ktoré boli ešte funkčné,

navrhovatelia ponechali v oplotení. Potvrdila, že v porastoch bol zreteľne jasný aj starý plot a bolo vidieť
aj diery v plote. Svedok F. J. tiež potvrdil, že plot bol len rekonštruovaný, zo starého plotu zostalo všetko,
čosadalopoužiťanavrhovatelianahradili ibaniektoréčasti,kdebolstarýplotúplnepoškodený.Uviedol,
že rozhodne k posunu plotu nedošlo, nakoľko opravený plot kopíroval líniu pôvodného plota.
Súd mal k dispozícii aj Polohopisný a výškopisný plán č. XXXX, vyhotovený 16.10.2002 na objednávku

odporcu, ktorým navrhovatelia dokumentovali pravdivosť ich tvrdenia, že plot opravovali v línii starého
oplotenia, čo potvrdzuje ich dobromyseľnosť. Navrhovatelia poukázali aj na skutočnosť, že z tohto
plánu vyplýva, že v zadnej časti pozemku susediaceho s pozemkom odporcu, je plot posunutý na ichnehnuteľnosť, pričom dobromyseľne aj v tejto časti postavili plot tak, ako bol pôvodný a neboli si v čase
opravy plotu vedomí, že by určitú výmeru zaberal vlastník susediaceho pozemku.
Zo znaleckého posudku vyhotoveného súdnym znalcom D.. J. Z., ktorý je založený v pripojenom spise

J. XXX/ XX vyplýva, že predmetné pôvodné oplotenie nehnuteľnosti navrhovateľov bolo vybudované v
roku 1962. Okolie stĺpikov bolo betónové a na stĺpikoch bolo drôtené pletivo. Z bočnej strany pozemku
znalec ohodnotil plot v dĺžke 25m.
Súd prvého stupňa skutkové zistenia posúdil po právnej stránke podľa ust. 134 ods. 1 a 3 Občianskeho
zákonníka (ďalej len OZ).

Uviedol, že vykonaným dokazovaním mal za preukázané splnenie zákonných podmienok pre vydržanie,
keďže navrhovatelia fakticky držali a užívali predmetný sporný pozemok hneď od nadobudnutia
vlastníctva k nehnuteľnosti, a to nepretržite až do rozhodnutia vo veci. V rozsudku konštatuje, že v
prípade uvedeného pozemku ide o predmet spôsobilý vydržania. Držba a užívanie tohto pozemku zo
strany navrhovateľov bola oprávnená, vlastníctvo účastníci k nehnuteľnosti nadobudli na základe kúpnej
zmluvy, pričom nehnuteľnosť bola takto oplotená. Vo veci vypočutí svedkovia potvrdili, že na predmetnej

nehnuteľnosti bolo značne poškodené oplotenie, avšak bolo viditeľné, ako prebieha po nehnuteľnosti,
pričomnavrhovateliauvedenéoploteniehneďponadobudnutívlastníctvanehnuteľnostieštevroku1989
opravili (výpovede svedkov A. B., M. P., M. B. T. F. J.). Títo svedkovia potvrdili, že opravené oplotenie
je na mieste pôvodného oplotenia.
V konaní bolo tiež preukázané, že vedľajší účastník parcelu č. XXXX nadobudol do správy ako majetok

štátu s účinnosťou od 1.1.1987. Na pozemku sa nachádzala rušička. Jednalo sa o objekt strategického
významu a bola tam nepretržitá 24 hodinová denná strážna služba. Táto bola prítomná aj v čase opravy
oplotenia navrhovateľmi, takže v uvedenom čase mal právny predchodca odporcu možnosť napadnúť
dobromyseľnosť navrhovateľov v prípade, že by títo oplotenie pri oprave posunuli na jeho pozemok, čo
by muselo byť za daných okolností očividné (tvrdený posun o 2 m).

Navrhovatelia dobromyseľnosť pri držbe predmetného pozemku preukázali aj tým, že v niektorých iných
častiach plot nie je na hranici ich nehnuteľnosti, ale je posunutý dovnútra ich nehnuteľnosti. Aj v týchto
častiach oplotenie opravovali v línii pôvodného oplotenia.
Právny predchodca odporcu bol aj účastníkom stavebného konania v rokoch 1998 - 1999 v súvislosti
s prístavbou k rodinnému domu navrhovateľov, pričom ani v rámci tohto konania nevzniesli žiadne

námietkyvočirozsahuužívaniapozemkunavrhovateľmi.Ďalejsúdprvéhostupňavrozsudkukonštatuje,
že pozemok vo vlastníctve, ako aj v užívaní navrhovateľov, vykazuje značne nepravidelný tvar so
svahovitým terénom, čo bolo zistené pri ohliadke vykonanej súdom na mieste samom a vyplýva
to aj z pozemkovej mapy, vrátane GP. Právny predchodca odporcu po celú dobu nenarušil výkon
práva držby a užívania sporného pozemku navrhovateľmi, pričom ako vlastník a správca pozemku

bol povinný starať sa o majetok, ktorý mu bol zverený. Nikdy nenapadol oprávnenosť držby sporného
pozemku navrhovateľmi. V tomto smere tak urobil až jeho právny nástupca, terajší vlastník nehnuteľnosti
potom, ako ju nadobudol, čo však bolo už v čase krátko pred podaním predmetného návrhu, a po
tom, čo už dávno uplynula lehota zodpovedajúca vydržaniu predmetného sporného pozemku. Ak mal
právny predchodca odporcu alebo odporca pochybnosti o tom, či ide zo strany navrhovateľov o držbu

oprávnenú,platívyvrátiteľnáprávnadomnienka,žedržbajeoprávnená.Vtakomprípade,tenktopopiera
dobromyseľnosť držiteľa, má dôkazné bremeno na preukázanie neoprávnenej držby, ktoré dôkazné
bremeno odporca a vedľajší účastník na jeho strane neuniesli.
Na základe uvedených zistení súd prvého stupňa návrhu navrhovateľov vyhovel.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešným navrhovateľom priznal

náhradu trov konania, na ktoré zaviazal neúspešného odporcu, a to titulom zaplateného súdneho
poplatku za návrh sumu 2 149 eur a titulom trov právneho zastúpenia navrhovateľov advokátom sumu
v celkovej výške 6 838,13 eur.
Proti rozsudku v celom rozsahu podali včas spoločné odvolanie odporca a vedľajší účastník na
strane odporcu. Žiadajú v ňom, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že návrh

navrhovateľov zamietne a im prizná náhradu trov konania vo výške, ktorú dodatočne vyčíslia.
Svoje odvolanie odôvodnili tým, že súd prvého stupňa sa dopustil pochybenia, keď nesprávne vyhodnotil
vykonané dôkazy pri skúmaní otázky, či držba navrhovateľov bola oprávnená, t.j., či navrhovatelia ako
držitelia boli so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľní, že sú vlastníkmi sporného pozemku alebo
nie (§ 130 ods. 1 OZ). Zdôraznili, že pri skúmaní otázky oprávnenosti držby je rozhodujúca otázka

dobromyseľnosti držiteľov. Dobromyseľnosť je presvedčenie držiteľa, že nekoná protiprávne. Ide teda
o psychický stav, ktoré samo o sebe nemôže byť predmetom dokazovania, predmetom dokazovania
môžu byť len skutočnosti vonkajšieho sveta, cez ktoré sa vnútorné presvedčenie prejavuje navonok.
Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z objektívneho hľadiska, t.j., či držiteľ pri zachovanínáležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte
požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol.
Podľa ich názoru súd prvého stupňa vyvodil z vykonaných dôkazov nesprávne skutkové zistenia,

najmä vo vzťahu k posúdeniu dobromyseľnosti z objektívneho hľadiska. Súd nesprávne vyhodnotil
vykonanédôkazy,akuznaldržbunavrhovateľovzadobromyseľnú.Vtejtosúvislostipoukázalinaosobné
postavenie navrhovateľov, ktorí majú právnické vzdelanie a obaja sa profesne zaoberali pozemkovo-
právnou agendou, pričom pri svojej práci pracovali s príslušnými dokladmi (napr. geometrické plány).
Vzhľadom na tieto skutočnosti možno mať na navrhovateľov vyššie nároky vo vzťahu k otázke, či mohli

alebo nemohli mať pochybnosti o oprávnenosti svojej držby sporného pozemku.
Z GP č. XXX/XXXX, ktorý súdu predložili navrhovatelia, už voľným okom a laickým posúdením vyplýva,
že hranica sporného plota medzi novovytvoreným pozemkom parc. č. XXXX/XX a zvyškom pozemku
parc.č.XXXX/X(ďalejlen„nováhranica“)máznačneinýtvar,akoprávnahranicamedzipozemkomparc.
č. XXXX/X a pozemkom parc.č. XXXX/X (ďalej len „právna hranica“). Poukázali na rozdiel hlavne v tom,
že časť novej hranice, ktorá je v predmetnom GP ohraničená lomovými bodmi 3 a 15 je prakticky rovná,

avšak tomuto úseku zodpovedajúca právna hranica vykazuje viaceré výrazné lomy, teda nie je v jednej
priamej línii. Ďalej časť novej hranice, ktorá je v predmetnom GP ohraničená lomovými bodmi 15 a 23,
má tvar podobný tvaru písmena „L“. Uviedli, že v úseku, kde je novovytvorený pozemok parc. č. XXXX/
XX v podstate najširší, je línia novej hranice takmer v dvojnásobnej vzdialenosti od domu navrhovateľov,
ako je vzdialenosť línie právnej hranice. Okrem toho bolo z evidencie nehnuteľností po celý čas zrejmé,

kto je vlastníkom pozemku parc. č. XXXX/X a z katastrálnej mapy bolo zrejmé, kadiaľ vedie hranica
medzi pozemkami parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X, ktorý vlastnili navrhovatelia.
Z vyjadrenia navrhovateľov a výpovedí viacerých svedkov vyplynulo, že už v čase kúpy bola línia
existujúceho oplotenia zrejmá, aj keď oplotenie bolo v zlom technickom stave. Jej porovnaním s
katastrálnou mapou, s ktorou boli v čase kúpy oboznámení, im muselo byť zrejmé, aký tvar majú

hranicepozemku,ktoríkupovali.Zuvedenéhomohlipriprimeranejopatrnostinadobudnúť,asnajväčšou
pravdepodobnosťou aj nadobudli vedomosť o tvare ich pozemku, resp. tvare jeho hraníc, t.j. mohli
zistiť, že oplotenie pozemku nezodpovedá právnej hranici. Ak si navrhovatelia aspoň zbežne nepreverili
správnosť oplotenia ich pozemku, nemožno ich takéto počínanie označiť za dostatočne opatrené.
O tvare priebehu oplotenia museli získať vedomosť aj pri svojpomocnej realizácii opravy oplotenia.

Pochybnosti mohli navrhovatelia nadobudnúť aj v konaní o dodatočnom povolení prestavby ich domu,
ktoré prebiehalo v rokoch 1998 - 1999. V rámci uvedeného konania, pri zachovaní náležitej opatrnosti,
mohli navrhovatelia nadobudnúť pochybnosti o súlade priebehu oplotenia s právnym stavom. Pre
potreby uvedeného konania totiž museli mať vypracovať GP č. XX/XX, ktorý nanovo zameriaval ich
dom a z ktorého je zrejmý aj priebeh právnej hranice pozemku. Uviedli, že vzhľadom na rozsah prác na

oplotení sa jednalo o vybudovanie nového plota, ktoré vyžadovalo ohlásenie prác stavebnému úradu
ako drobnej stavby, k čomu bolo potrebné priložiť aj jednoduchý situačný náčrt podľa pozemkovej
mapy evidencie nehnuteľností, s vyznačením umiestnenia drobnej stavby na pozemku hraníc medzi
susednýmipozemkamispolohoustaviebnanich.Akbytakurobili,bolibyzistili,žeumiestnenieoplotenia
nie je v súlade s právnym stavom. Okrem toho vybudovaná podmurovka je na niektorých miestach

značne široká a podľa ich názoru prekročila umiestnenie pôvodného plota, ktorý bol len pletivový. Z
uvedeného vyplýva, že súd prvého stupňa z vykonaného dokazovania vyvodil nesprávne skutkové
závery, že navrhovatelia boli pri držbe dobromyseľní.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, podľa ich názoru rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže sa súd dopustil pochybenia v tom, že nesprávne aplikoval

ust. §§ 130 a 134 OZ, najmä však ust. § 130 ods. 1 OZ vo vzťahu k posúdeniu, či držba navrhovateľov
bola oprávnená alebo nie.
Namietol aj správnosť výroku o trovách konania, keďže podľa ich názoru súd prvého stupňa nezohľadnil
okolnosti prípadu a jeho špecifiká. Navrhovatelia podali návrh na začatie konania voči odporcovi bez
toho, že by sa predtým pokúsili vyriešiť vec mimosúdne. Hoci prvotným podnetom polemík okolo

správnosti umiestnenia oplotenia bola výzva odporcu adresovaná navrhovateľom, aby oplotenie bolo
dané do súladu s právnou hranicou pozemkov. Navrhovatelia však neboli nútení podávať návrh na
začatie konania, keďže ich držbu im odporca nerušil. Ak by si aj odporca voči nim súdnou cestou
uplatňoval vypratanie pozemku, stále mali priestor brániť sa. Podľa ich názoru odporca nedal príčinu
na podanie návrhu na začatie konania, a preto mal súd pri rozhodovaní o trovách konania postupovať

podľa § 143 O.s.p., a na základe neho mal priznať náhradu trov odporcovi a nie navrhovateľom.
Ak by aj teoreticky pripustili, že odporca dal svojim správaním príčinu na podanie návrhu, domnievajú
sa, že súd prvého stupňa mal postupovať v zmysle ust. § 150 ods. 1 O.s.p., a to vzhľadom na dôvody
hodné osobitného zreteľa a nemal náhradu trov konania priznať. Za takéto dôvody považujú najmä to,že navrhovatelia neboli nútení podávať návrh na začatie konania, a ak by aj platilo, že navrhovatelia
skutočne vydržali vlastnícke právo k spornému pozemku, tak tým získali značný majetkový prospech,
pretože ide o pozemok s relatívne veľkou výmerou v lukratívnej časti Bratislavy, ktorého trhová hodnota v

čase podania návrhu predstavovala 1 247 842,80 Sk, t.j. 42 317,03 eur. Navrhovatelia získali majetkový
prospech aj z toho, že dlhodobo užívali sporný pozemok bez právneho dôvodu a bez toho, aby za
jeho užívanie platili náhradu. Považujú za potrebné prihliadnuť aj na to, že povinnosť platiť daň z
nehnuteľnosti za sporný pozemok mali a stále majú vedľajší účastník, resp. odporca, hoci z neho nemali
a nemajú žiaden úžitok. Navrhli preto, aby odvolací súd rozsudok zmenil aj vo výroku o náhrade trov

konania.
K odvolaniu odporcu a vedľajšieho účastníka sa vyjadrili navrhovatelia prostredníctvom svojho právneho
zástupcupodanímzodňa5.4.2012.Uviedli,ženámietkaabsenciedobromyseľnostivznesenáodporcom
a vedľajším účastníkom by bola na mieste, ak by si navrhovatelia nárokovali vydanie nehnuteľností vo
vzťahu k vlastníkom parcely č. XXXX/X a parciel č. XXXX T. Č.. XXXXX, ktorí im zaberali časť pozemku
v ich vlastníctve (viď GP č. XXX/XXXX zo dňa 5.1.2004), ale vo vzťahu k odporcovi by to nepriznali.

Zdôraznili, že nie je spornou skutočnosť, že obidvaja majú právnické vzdelanie a že časť ich povolania
zaberala pozemko - právna agenda. Ako však vyplýva z vykonaného dokazovanie, ide o členitý terén,
zarastený húštinou, ktorá znemožňuje pohľad na otvorené priestranstvo, teda pohľad proklamovaný
odvolateľmi. V súvislosti s možnosťou posunu oplotenia na pozemok právneho predchodcu odporcu
argumentovali rovnako, ako v konaní pred súdom prvého stupňa. Argumentáciu lomovými bodmi 15 a

23 považujú za účelovú a vytrhnutú z kontextu celkovej situácie, nakoľko lomové body 24 a 25 naopak
preukazujú neoprávnený záber časti pozemku vo vlastníctve navrhovateľov majiteľom parcely č. XXXX.
Odvolatelia sa vo svojom odvolaní vôbec nezaoberajú, resp. opomínajú skutočnosť, že prípadnému
posunutiu oplotenia navrhovateľov na pozemok právneho predchodcu odporcu bránil každodenne
využívaný chodník k záhradám tretích osôb, ako aj skutočnosť, že oplotenie pozemku právneho

predchodcu odporcu z druhej strany chodníka bol sústavne strážený ozbrojenými zložkami. Tvrdenie
odvolateľov o rozsiahlej obnove oplotenie je zavádzajúce, keďže jedinou pohnútkou opravy oplotenia
v jeho hraniciach bol zámer zamedziť kontaktu psov s deťmi prechádzajúcimi po chodníku do školskej
záhradu. To bol dôvod aj na vymurovanie podmurovky v určitých častiach oplotenia.
Pokiaľ odporca a vedľajší účastník na jeho strane tvrdia, že mali povinnosť ohlásiť tzv. drobnú stavbu,

toto ich tvrdenie ignoruje v tom čase platné ust. § 86 Stavebného zákona a nenáležite argumentuje §
14 vyhl. č. 85/1976 Zb., vykonávajúcou Stavebný zákon. Podľa ich názoru v žiadnom prípade nešlo
o drobnú stavbu, keďže nebudovali nové oplotenie, ale ho len opravovali. Vzhľadom na rozsah opráv
oplotenia nebol dôvod ani na ohlásenie takýchto prác, nie to ešte vyhotovovanie dokumentácie, s ktorou
sa snažia navrhovatelia vyvodiť nevyhnutnosť záveru o rozpor skutočného stavu so stavom právnym,

pokiaľ ide o spornú parcelu.
Uviedli, že záver odvolateľov o nesprávnom právnom posúdení veci súdom nemá oporu vo vykonanom
dokazovaní, najmä keď zveličuje odbornosť navrhovateľov a zároveň bagatelizuje odbornú starostlivosť
právneho predchodcu odporcu. Hlavným argumentom v tomto smere je vzdelanie navrhovateľov, ktorí
sú súkromnými osobami. V odvolaní však odvolatelia zamlčujú okolnosti, ktorými v prípade, že by si

právny predchodca odporcu riadne plnil povinnosti prostredníctvom svojho odborného aparátu, mohlo
dôjsť k zásahu do plynutia lehoty na vydržanie, prípade k nalomeniu ich dobromyseľnosti užívania
spornej nehnuteľnosti. Domnievajú sa, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
správnemu právnemu záveru o vydržaní sporného pozemku navrhovateľmi.
K odvolaniu odporcu a vedľajšieho účastníka na jeho strane proti výroku o trovách konania uviedli, že ich

tvrdenie o tom, že odporca nedal svojim správaním príčinu na podanie návrhu, nemá oporu v skutočnom
stave veci. Navrhovatelia boli nútení podať aj návrh na predbežné opatrenie, ktorému súd vyhovel.
Nerešpektovanie tohto predbežného opatrenia zo strany odporcu len vyvracia jeho tvrdenie, a preto
podľa nich neprichádza do úvahy aplikácia ust. § 143 O.s.p.. Rovnako nie je namieste ani aplikácia ust. §
150 O.s.p.. V tejto súvislosti poukázali na absenciu odbornej starostlivosti a nedostatku určitej opatrnosti

právneho predchodcu odporcu v súvislosti s prevodom vlastníctva obchodného podielu v obchodnej
spoločnosti Nehnuteľnosti s.r.o. na odporcu a v súvislosti s nepeňažným vkladom do jej základného
imania. Navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.
Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), prejednal vec v rozsahu podľa § 212 ods.
1, 2 písm. c) O.s.p. na odvolacom pojednávaní v dňoch 18.8.2015 a 15.12.2015.

Odvolatelia na odvolacom pojednávaní okrem argumentácie uvedenej v písomne podanom odvolaní
poukázali na to, že kúpna zmluva, na základe ktorej navrhovatelia nadobudli svoje nehnuteľnosti,
nezahŕňala aj tú časť pozemku, ktorá je predmetom tohto sporu. Zdôraznili, že predmetom kúpnej
zmluvy nebolo oplotenie a aj v znaleckom posudku, ktorým boli navrhovateľmi kupované nehnuteľnostioceňované, bolo konštatované, že na nehnuteľnosti je iba časť oplotenia. Poukázali aj na konštatovanie
samotného okresného súdu v rozsudku, že oplotenie vedie len na časti pozemku navrhovateľov,
ale z väčšej časti je postavené na pozemku, ktorý patril v čase rekonštrukcie oplotenia právnemu

predchodcovi odporcu. Zo znaleckých posudkov, ktoré mal súd k dispozícií, a súčasťou ktorých sú
aj geometrické plány je zrejmé, kadiaľ viedla hranica kupovaných pozemkov a vyplýva z nich, že
navrhovatelia užívajú aj pozemky, ktoré neboli predmetom kúpnej zmluvy. Navrhovatelia mali k dispozícii
katastrálne mapy, s ktorých im muselo byť zrejmé, aký tvar má hranica ich pozemkov a pri oprave
oplotenia, ktoré bolo vedené v priamej línii im museli skrsnúť nejaké pochybnosti o správnosti oplotenia.

Práve v tejto súvislosti spochybňujú ich dobromyseľnosť. Pre posúdenie omylu navrhovateľov je
rozhodujúcatáskutočnosť,ževäčšiačasťoplotenianehnuteľnostijenapozemkuvovlastníctveodporcu,
a iba malá časť je na pozemku navrhovateľov. Ak by to bolo opačne, bolo by možné dospieť k záveru,
že z ich strany mohlo dôjsť k omylu.
V súčasnosti nehnuteľnosti, ktoré boli pôvodne v bezpodielovom spoluvlastníctve navrhovateľov, už nie
sú ani vo vlastníctve navrhovateľa v 1. rade, pričom nový vlastník nehnuteľnosti predávanej v dražbe

nebol informovaný o prebiehajúcom spore a dozvedel sa to až od odporcu.
Právny zástupca navrhovateľov okrem argumentácie uvedenej v písomnom vyjadrení k odvolaniu
odporcu a vedľajšieho účastníka na jeho strane zdôraznil hlavne to, že v období, kedy navrhovatelia
kupovalinehnuteľnostivsusedstvenehnuteľnostiprávnehopredchodcuodporcu,vôbecneprichádzaldo
úvahy posun hraníc pozemku vybudovaním nového oplotenia, a to z dôvodov, na ktoré poukazuje počas

celého konania vo veci. Podľa neho nemožno izolovane posudzovať len vytrhnutý dôkaz, ale dôkazy
musia byť posúdené komplexne. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdil a uplatnil právo na náhradu trov právneho zastúpenia.
Odvolací súd doplnil dokazovanie zopakovaním výsluchu navrhovateľky L. L., ktorá vo svojej výpovedi
uviedla, že v čase kúpy nehnuteľnosti bola táto celá oplotená plotom, ktorý tvorili kovové tyče vsadené

do betónu a na nich bolo natiahnuté pletivo. Plot bol veľmi poškodený a už zo známych dôvodov bolo
nevyhnuté ho opraviť. Medzi ich oplotením a oplotením pozemku, na ktorom bola postavená rušička,
viedol chodník, ktorý bol pomerne úzky. Susedný plot prebiehal rovnobežne z ich oplotením. Pri kúpe
nehnuteľností boli presvedčení, že celá nehnuteľnosť tak, ako bola oplotená im patrí. V súvislosti so
spôsobom oplotenia uviedla, že po celej dĺžke bola urobená betónová výmurovka v šírke cca 20cm, v

ktorej boli osadené kovové stĺpiky a na nich bolo natiahnuté pletivo. Podľa katastrálnej mapy, na ktorej je
zvýraznený skutočný stav oplotenia bolo oplotenie po celej dĺžke chodníka rovné a na koncoch chodníka
boli bráničky. Chodník bol lemovaný obidvomi oploteniami susediacich pozemkov. Len z prednej časti
bola urobená výraznejšia výmurovka a drevené oplotenie, pričom ide o časť oplotenia zo strany cesty
parc. č. XXXXX a pokiaľ ide o fotografiu č. 5 na č.l. 123 spisu, ide o časť oplotenia v úseku, kde

končil chodník a začínal pozemok používaný ako školská záhrada. Tu bola urobená širšia výmurovka,
avšak vybiehajúca betónová časť bola na ich dvore. Pohľad na oplotenie na fotografii č. 5 je z dvora
navrhovateľov.
Ďalej uviedla, že navrhovateľ v 1. rade nehnuteľnosť predal v roku 2012 alebo 2013. Nehnuteľnosť bola
predanápodľalistuvlastníctva,čiževovýmere,akájevlistevlastníctvauvedená.Bolapredanávdražbe,

nakoľko navrhovateľ v 1. rade nebol schopný splácať úver. Banka bola upozornená, že predmetom
dražby nemôže byť sporný pozemok, o ktorom sa vedie súdny spor. Podľa jej názoru, banka bola
upozornená na všetky nezrovnalosti v ďalších častiach pozemku, ktoré boli v rozpore s právny stavom.
Na tomto pojednávaní štatutárny zástupca odporcu uviedol, že sporná nehnuteľnosť je toho času
evidovaná pod parc. č. XXXX/XX, nakoľko pôvodný GP, ktorý dali robiť navrhovatelia v roku 2003

nebol zaregistrovaný. GP vyhotovený na objednávku navrhovateľov bol síce katastrom overený, ale
nikdy nebol vnesený do katastrálnej mapy, pretože k tomu bol potrebný konkrétny právny úkon alebo
rozhodnutie súdu. Ďalej vysvetlil, že pozemok, v súčasnosti evidovaný ako parc. č. XXXX/XX, z dôvodu
prebiehajúceho súdneho sporu musel dať v súvislosti s kolaudáciou budov na zvyšku pozemku vyčleniť,
a preto je teraz evidovaný ako samostatná parcela pod uvedeným číslom.

NazákladežiadostiOkresnýúradB.,A.H.,J.L.XX,B.,odvolaciemusúduoznámil,žeakbyvrozhodnutí
súdu bol pozemok špecifikovaný ako parc. č. XXXX/XX podľa GP úradne overeného pod č. X/XX, bolo
by takéto rozhodnutie nevykonateľné.
Na základe uvedenej skutočnosti právny zástupca navrhovateľov na ďalšom odvolacom pojednávaní
konanom dňa 15.12.2015 navrhol pripustenie zmeny (upresnenia) petitu návrhu v znení:

„Navrhovatelia P.. M. L., J..Č.. XXXXXX/XXX T. P.. L. L., J.. U., J..Č.. XXXXXX/XXXX sú podielovými
spoluvlastníkmi parc. č. XXXX/XX ostatná plocha o výmere 297 m2, vytýčenej GP, úradne overeným
pod č. XXXX/XX, situovanej v kat. úz. V. pre H. B. - F. Č. B. Z. F., každý v podiele 1 zapísanej na LV č.
XXXX Okresného Ú. B., Katastrálny odbor“.Vzhľadom k tomu, že boli splnené podmienky v ust. § 95 ods. 1 a 2 O.s.p., odvolací súd rozhodol o
úprave petitu návrhu priamo na pojednávaní.
Právny zástupca odporcu a splnomocnený zástupca vedľajšieho účastníka navrhli, aby odvolací súd

napadnutý rozsudok zmenil a návrh navrhovateľov zamietol. Pre prípad úspechu v konaní uplatnili právo
na náhradu trov konania.
Právny zástupca navrhovateľov navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť v
zmysle upraveného petitu a priznať navrhovateľom v prípade úspechu náhradu trov konania.
Odvolací súd po dôslednom posúdení napadnutého rozsudku, odvolacích námietok odporcu a

vedľajšieho účastníka na jeho strane, ako i zohľadnení argumentácie všetkých účastníkov konania na
odvolacom pojednávaní dospel k záveru, že súd prvého stupňa vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie,
na základe ktorého dostatočne zistil skutkový stav a tento aj správne právne posúdil.
Podľa § 130 ods. 1 OZ, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec
alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
Podľa § 134 ods. 1 OZ, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu

3 rokov, ak ide o hnuteľnosť a po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
Podľa § 134 ods. 3 OZ, do doby podľa ods. 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe
právny predchodca.
Ako už bolo vyššie uvedené, vydržanie je osobitný, originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva
zo zákona (ex lege), pri splnení zákonom požadovaných predpokladov, a to, že ide o spôsobilý predmet

vydržania, držba musí byť oprávnená a musí byť nepretržitá počas celej zákonom stanovenej doby.
Držba je reálny stav, pri ktorom má držiteľ vec vo svojej moci, užíva túto vec, požíva z nej úžitky a
disponuje s ňou. Ide teda o objektívny stav, ktorý môže byť doplnený aj subjektívnym presvedčením
držiteľa, že vec, s ktorou nakladá, alebo právo, ktoré vykonáva, mu patrí. V takomto prípade ide o
oprávnenú držbu, ktorá sa od neoprávnenej držby odlišuje práve subjektívnym stavom existujúcim v

psychike držiteľa, a to jeho dobromyseľnosťou v tom, že mu vec alebo právo skutočne patrí.
Pri oprávnenej, teda chránenej držbe ide o taký faktický stav, pri ktorom sú súčasne splnené obidva
pojmové znaky, a to dobromyseľnosť a ak držiteľ vykonáva držbu v rovnakom rozsahu ako vlastník.
Dobromyseľnosť držiteľa je psychický stav, ktorý vychádza z presvedčenia držiteľa o tom, že mu vec
patrí, a z toho, že toto presvedčenie má oporu v skutkových okolnostiach, ktoré nasvedčujú tomu,

že vec by mohla držiteľovi vlastnícky patriť. Dobromyseľnosť je vylúčená u toho, kto sa vedome
zmocní veci protiprávne (trestným činom), alebo komu bola hnuteľná vec zverená iba na dobré slovo.
Ak držiteľ vykonáva oprávnenia patriace do obsahu vlastníckeho práva, t.j. nakladá s vecou ako so
svojou, a ak existuje úkon, ktorým bola vec držiteľovi fakticky odovzdaná do užívania, je splnená aj
druhá podmienky oprávnenej držby. V každom prípade však nemožno úplne jednoznačne určiť, či je

držba oprávnená alebo neoprávnená. Tieto pochybnosti hmotnoprávne rieši ustanovenie o vyvrátiteľnej
právnej domnienke, že v pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. Je tomu tak preto, že
dôkaz o stave mysle držiteľa sa vytvára len úsudkom z iných dôkazov, teda nepriamo. Vo všeobecnosti
sa vychádza z dobromyseľnosti držiteľa a dôkazné bremeno zákon preniesol na toho, kto namieta voči
oprávnenosti držby.

V konaní bolo nesporne preukázané, že navrhovatelia nehnuteľnosti parc. č. XXXX/X, záhrada o výmere
2348m2,parc.č.XXXX/X,zastavanáplochaovýmere110m2arodinnýdomusúp.č.XXXX,zapísaných
na LV č. XXXX, A.. Ú.. V., nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva na základe kúpnej zmluvy
spísanej vo forme notárskej zápisnice Z. XXX/XX, Z. XXX/XX zo dňa 19.7.1989.
Napriek skutočnosti, že predmetom prevodu vlastníctva k nehnuteľnostiam (predmetom kúpy podľa

kúpnej zmluvy) nebola aj sporná parcela, v konaní bolo hodnoverne preukázané vyjadreniami
navrhovateľov, výpoveďami viacerých svedkov, ako aj fotodokumentáciou, že sporný pozemok už
užívala pôvodná vlastníčka (predávajúca), navrhovatelia reálne od nej prevzali na základe vyššie
uvedenej kúpnej zmluvy do držby nehnuteľnosti, t.j. rodinný dom s priľahlými pozemkami a spornú
nehnuteľnosť užívali ako súčasť ich dvora. Aj keď odporca a vedľajší účastník na jeho strane

namietajú, že podľa znaleckých posudkov nehnuteľnosti neboli po celom obvode oplotené, z čoho
vyvodzujú možnosť posunu trasy oplotenia na pozemok vo vlastníctve odporcu (v tom čase jeho
právneho predchodcu), resp. vyvodzujú, že navrhovatelia pri vybudovaní chýbajúceho oplotenia zo
strany susediacej s pozemkom odporcu, mali zistiť rozpor skutočného stavu v hranici kupovaných
pozemkov so stavom právnym, v konaní nebolo preukázané, že by v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy

nebol pozemok zo strany susediacej s pozemkom odporcu oplotený. Práve opak potvrdzujú všetky
rozhodujúcedôkazyvykonanésúdomprvéhostupňa.Zvýpovedívšetkýchvypočutýchsvedkov,t.j.A.B.,
M. P., M. B. T. F. J. jednoznačne vyplynulo, že nehnuteľnosti vo vlastníctve navrhovateľov boli zo strany
pozemku vo vlastníctve odporcu oplotené aj v čase ich kúpy, aj keď oplotenie bolo značne poškodenéa vyžadovalo si opravu. Stav oplotenia vyplýva aj z fotodokumentácie založenej v školskej kronike,
ktorú poskytla svedkyňa A. B.. Pôvodné oplotenie bolo vybudované ešte v roku 1962. Z vykonaných
dôkazov tiež nesporne vyplynulo, že medzi oplotením nehnuteľností v stave a v rozsahu, v akom ich

prevzali do držby a užívania navrhovatelia a oplotením pozemku odporcu, na ktorom bola vybudovaná
tzv. „rušička“, viedol chodník v šírke cca 1m, ktorý je vo vlastníctve odporcu a v tom čase ho už dlhodobo
využívali žiaci a učitelia Š. I. Š. na A. Č.. X v B. ako prístupový chodník do ich školskej záhrady.
Vzhľadom na výpovede vyššie uvedených svedkov a fotodokumentáciu, preukazujúce šírku chodníka,
je vylúčené, aby mohlo dôjsť zo strany navrhovateľov k posunu oplotenia pri jeho oprave ešte viac na

pozemok odporcu, resp. jeho právneho predchodcu. Z vykonaných dôkazov súdom prvého stupňa je
preukázané,ženavrhovateliarealizovaliopravuoploteniavlínii(namieste)pôvodnéhooplotenia,pričom
stav oplotenia, ako aj veľkosť a hustota porastu okolo neho mali nepochybne vplyv na reálne vnímanie
priebehu právnej hranice pozemku.
V súvislosti s argumentáciou odporcu a vedľajšieho účastníka na jeho strane, ktorou spochybňujú
dobromyseľnosť navrhovateľov (vzdelanie, pracovné skúsenosti s nehnuteľnosťami, mali k dispozícii

GP, v ktorom právna hranica ich pozemku nezodpovedá skutočnému stavu) odvolací súd poukazuje
na správne závery súdu prvého stupňa k tejto otázke. Aj odvolací súd je toho názoru, že vzhľadom
na veľkosť pozemku, nerovnosť terénu, hustý porast v niektorých častiach oplotenia, ako aj rozsah
opráv oplotenia, nie je možné ustáliť, že navrhovatelia ako fyzické osoby, ktoré prevzali nehnuteľnosti do
svojej držby v rozsahu, ako ich užívala pôvodná vlastníčka, museli získať pochybnosti o tom, že užívajú

pozemok v rozsahu väčšom, ako im na základe kúpnej zmluvy reálne patrí.
Z hľadiska posúdenia oprávnenosti držby je bez právneho významu argumentácia odporcu, resp.
vedľajšieho účastníka, že predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 19.7.1989 nebolo aj oplotenie. Pre úplnosť
je však treba uviesť, že v bode 3) kúpnej zmluvy je uvedená aj hodnota plotov.
Pre posúdenie otázky oprávnenej držby a vydržania spornej nehnuteľnosti navrhovateľmi je podstatná

aj tá otázka, že počas celej doby držby (užívania) sporného pozemku, nebolo ich právo tento pozemok
užívať zo strany vedľajšieho účastníka, t.č. vlastníka susedného pozemku, ktorého súčasťou bol podľa
právneho stavu aj sporný pozemok, nijako rušené a nebolo žiadnym spôsobom spochybňované. Až
odporca, ktorý susediace pozemky od vedľajšieho účastníka nadobudol, ich prvý krát listom z februára
2004 vyzval na odstránenie plota, nakoľko tento podľa jeho názoru leží na ich pozemku.

Za daného stavu platí právna domnienka, že pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
Vykonané dôkazy svedčia dobromyseľnosti navrhovateľov pri držbe a užívaní sporného pozemku.
Odporca a vedľajší účastník na jeho strane neuniesli dôkazné bremeno, t.j. nepreukázali, že by boli
navrhovatelia pri držbe sporného pozemku nedobromyseľný.
Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny

potvrdil.
Odvolací súd posúdil aj odvolaciu námietku odporcu a vedľajšieho účastníka, ktorá smeruje proti výroku
o trovách konania, o ktorých súd prvého stupňa rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p.. Podľa názoru
odvolateľov v danej veci malo byť aplikované ust. § 143 O.s.p., nakoľko odporca svojim správaním nedal
príčinu na podanie návrhu na začatie konania, resp. mal súd aplikovať ust. § 150 ods. 1 O.s.p..

Po zvážení všetkých okolností odvolací súd dospel k záveru, že neboli splnené podmienky pre aplikáciu
ust. § 143 O.s.p., nakoľko navrhovatelia, ktorí spornú nehnuteľnosť dobromyseľne užívali od samého
začiatku (od kúpy nehnuteľností) v presvedčení, že im patrí, po tom, ako ich odporca vyzval na
odstránenie ich oplotenia z jeho pozemku, nemali inú možnosť, ako podať návrh na určenie vlastníctva
k nehnuteľnosti vydržaním. V opačnom prípade by bolo ich právne postavenie vo vzťahu k spornej

nehnuteľnosti neisté.
Ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p. dáva súdu možnosť súdu, aby v prípade existencie dôvodov osobitného
zreteľa nepriznal v konaní úspešnému účastníkovi náhradu trov konania. Zákon však nedefinuje dôvody
hodné osobitného zreteľa, okrem dôvodu uvedeného v druhej vete tohto ustanovenia. Tým necháva na
úvahu súdu, či pri rešpektovaní zásady zodpovednosti za výsledok sporu, je možné docieliť spravodlivú

ochranu práv účastníkov. Pri takomto postupe súd prihliada na osobné a majetkové pomery účastníkov
konania a treba vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť
aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka. Významnými z
hľadiska aplikácie § 150 O.s.p. sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, postoj
účastníkov v priebehu konania a pod. (rozhodnutie NS SR 3M Cdo 5/2006).

Pri rozhodovaní o trovách konania v zmysle ust. § 150 ods. 1 O.s.p. je súd povinný aplikovať príslušné
ustanovenia všeobecne záväzného predpisu tak, aby neuplatňoval prvky ľubovôle. V danom prípade
odporcasvojnávrhnaaplikáciucitovanéhoustanoveniaodôvodňovaltým,ženavrhovateliarozhodnutím
súdu o tom, že sú vlastníkmi spornej nehnuteľnosti, získajú na úkor odporcu a vedľajšieho účastníkana jeho strane značný majetkový prospech. V tejto súvislosti však treba uviesť, že okolnosti, za ktorých
došlo k vydržaniu vlastníctva k nehnuteľnosti navrhovateľmi, boli do určitej miery spôsobené aj právnym
predchodcomodporcu,t.j.vedľajšímúčastníkom,ktorýdlhérokynevyvíjaldostatočnústarostlivosťosvoj

majetok a neurobil žiadne kroky k tomu, aby prerušil plynutie zákonnej doby na vydržanie nehnuteľnosti.
Je tiež potrebné prihliadnuť aj na to, že navrhovatelia sú fyzické osoby a odporca právnická osoba,
na základe čoho je možné predpokladať, že nepriznanie náhrady trov navrhovateľom, oprávneným
účastníkom, by mohlo mať nepriaznivé dopady na ich majetkové pomery. Keďže odporca v odvolaní
žiadne iné dôvody pre aplikáciu ust. § 150 ods. 1 O.s.p. neuviedol, podľa názoru odvolacieho súdu je

pri rozhodovaní o trovách prvostupňového a odvolacieho konania daný dôvod na postup podľa § 142
ods. 1 O.s.p..
Keďže odporca nenamietal rozsah priznaných trov konania súdom prvého stupňa, odvolací súd podľa
§ 219 ods. 1 O.s.p. napadnutý rozsudok potvrdil aj vo výroku o trovách konania.
O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa §§ 224 ods. 1 a 142 ods. 1 O.s.p.. Nakoľko
navrhovatelia boli úspešní aj v odvolacom konaní, priznal im náhradu trov odvolacieho konania,

spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia, a to v rozsahu ich vyčíslenia právnym zástupcom
navrhovateľov. Trovy právneho zastúpenia vyčíslil za tri úkony právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu z
5.4.2012 a účasť na pojednávaniach v dňoch 18.8.2015 a 15.12.2015) po á 519,48 eur, režijný paušál
1-krát á 7,63 eur a 2x 8,39 eur, čo je spolu 1.582,85 eur, ktoré je odporca povinný podľa § 149 ods. 1
O.s.p. zaplatiť právnemu zástupcovi navrhovateľov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné