Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, December 2, 2015

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 5C/262/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5712214808
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Zátopková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2015:5712214808.6

Rozhodnutie

Okresný súd v Martine samosudkyňou JUDr. Norou Zátopkovou v právnej veci navrhovateľa:
POHOTOVOSŤ s.r.o. so sídlom Pribinova ul. č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne
zastúpená Fridrich Paľko s.r.o., IČO: 36 864 421 so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava proti
odporcovi: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné
námestie 13, Bratislava, v konaní o náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa zamieta.

Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom podaným súdu dňa 27. 9. 2012 sa domáhal vo vzťahu k odporcovi náhrady
majetkovej škody v sume 125,- € a nemajetkovej ujmy v sume 385,- €. V odôvodnení uviedol, že

navrhovateľ ako oprávnený subjekt navrhol zvolenému súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu na
pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX C.F. D.
E., F.. XX.X.XXXX, O.: XXXXXXX. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil
registráciou exekučnej veci č. Ex 2422/2010. Súdny exekútor predložil návrh žalobcu na vykonanie
exekúciespolusexekučnýmtitulommiestneavecnepríslušnémuokresnémusúduapožiadaloudelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Navrhovateľ v označenej exekučnej veci uviedol všetky informácie,

ktoré sú mu známe, pretože exekučný súd navrhovateľ neoznámil spisovú značku exekučného
konania. Navrhovateľ poukázal na ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého
bolo povinnosťou exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti, ak je exekučným titulom vykonateľné
rozhodnutie rozhodcovského súdu. Exekučný súd napriek tomu, že ním prejednávaná vec nevykazovala
prvky nadmernej právnej zložitosti, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až

dňa 3.9.2010 a to rozhodnutím o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie tak došlo po uplynutí zákonom
stanovenej doby (v omeškaní viac ako 7 mesiacov ). Ako dôkaz navrhol pripojiť súdny spis exekučného
súdu, teda Okresného súdu v Martine, založený pre exekučné konanie vedené medzi oprávneným,
teda navrhovateľom a uvedeným povinným pre vymoženie pohľadávky zo zmluvy o úvere. Zároveň
uviedol, že nedisponuje rovnopisom príslušného exekučného titulu a exekučný súd mu neoznámil
spisovú značku, pod ktorou došlo k registrácii exekučného konania na všeobecnom súde.

Opísaný postup exekučného súdu navrhovateľ hodnotí ako nesprávny a v rozpore so zákonom,
konkrétne ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. V predmetnom prípade neexistuje okolnosť,
ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že
k vydaniu rozhodnutia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Nečinnosť okresného
súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci také

úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, ktorej sa poškodený v predmetnej veci počas
súdneho konania nachádza, čo je základným účelom práva zaručeného v článku 48 ods. 2 Ústavy SR.Navrhovateľ si z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatňuje náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorú vyčíslil vo vzťahu k majetkovej ujme 125,- €

a z titulu nemajetkovej ujmy 385,- €.

Navrhovateľ uviedol, že v zmysle ustanovenia § 15 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. písomnou žiadosťou
požiadal odporcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, do podania návrhu však odporca
na žiadosť pozitívne nezareagoval. Poukázal na to, že potvrdenie a prijatie žiadosti na predbežné

prerokovanie nároku na náhradu škody je založené v inom súdnom spise. Ako dôkazné preukázanie
týchto tvrdení navrhol aj pripojenie spisu Ministerstva spravodlivosti SR k predbežnému prerokovaniu
nároku navrhovateľa na náhradu škody v tomto konaní.

V predmetnom návrhu navrhovateľ ďalej uviedol, že pridelenie veci niektorému zo sudcov Okresného
súdu Martin by porušovalo právo navrhovateľa na prerokovanie veci nezávislým a nestranným súdom,

pretože podľa rozvrhu práce na súde neexistuje sudca, ktorý by nebol vo veci zaujatý. Preto navrhovateľ
v zmysle § 12 O.s.p. žiadal, aby nadriadený súd rozhodol pred prvotným prejednávaním veci o prikázaní
veci inému súdu, pretože sudcovia miestne a vecne príslušného Okresného súdu Martin sú vylúčení z
prejednávania a rozhodovania veci vzhľadom na ich pomer k veci a účastníkom konania.

Vzhľadom na zmätočnosť vyjadrenia navrhovateľa v súvislosti so vznesením námietky zaujatosti bol
navrhovateľ vyzvaný, aby súdu oznámil, či vzniesol v predmetnom návrhu námietku zaujatosti voči
všetkým sudcom Okresného súdu Martin a v prípade, že áno, aby konkretizoval vznesenú námietku
zaujatosti v zmysle § 14 a § 15a O.s.p. Navrhovateľ osobitným podaním uviedol, že na výzvu odpovedá
nasledovne: „Navrhovateľ nepodal súdu námietku zaujatosti podľa § 15a ods. 1 O.s.p.“ Z úradného

záznamu nachádzajúceho sa v spise je zrejmé, že zákonný sudca v predmetnej veci konštatoval, že vo
veci sa necíti byť zaujatý ani pre pomer veci, ani pre pomer k účastníkom konania, alebo ich zástupcom.

Krajskému súdu v Žiline ako odvolaciemu súdu boli predložené vznesené námietky zaujatosti právnym
zástupcom navrhovateľa. Odvolací súd svojím rozhodnutím č.k. 6Co 222/2013 zo dňa 31.05.2013

rozhodol tak, že zrušil uznesenie o vyrubení súdneho poplatku za vznesenie námietky a vysporiadal
sa so vznesenou námietkou zaujatosti zo strany právneho zástupcu navrhovateľa, považoval ju za
nedôvodnú, resp. nevznesenú.

Súd v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 O.s.p. konal a rozhodol vo veci na pojednávaní dňa

2.12.2015 v neprítomnosti navrhovateľa, jeho právneho zástupcu a odporcu. Odporca ospravedlnil
svoju neúčasť a žiadal, aby súd prejednal a rozhodol vec v jeho neprítomnosti. Právny zástupca
navrhovateľa požiadal o zrušenie pojednávania z dôvodu objektívneho porušenia zásady nestrannosti
súdu a sudcu až do právoplatného rozhodnutia o otázke nestrannosti a otázke zákonného sudcu, žiadal,
aby súd v prejednávanej veci nepokračoval, nakoľko podľa neho môže zatiaľ urobiť len také úkony, ktoré

nepripúšťajú odklad. Poukázal na skutočnosť, že mu dosiaľ neboli oznámené výsledky procesných
postupov sudcu a súdu, ktoré by boli základom pre spoľahlivé riešenie otázky zachovania nestrannosti
súdu a ustanovenie nestranného zákonného sudcu. Súd predloženú žiadosť nepovažoval za
dostatočné ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní, nakoľko Občiansky súdny poriadok zrozumiteľne
a určite stanovuje, akým spôsobom a z akých dôvodov je možné ospravedlniť sa na pojednávanie, preto

vo veci pojednával a rozhodol.
Ďalšie dôvody na odročenie pojednávania boli doručené bez zaručeného elektronického podpisu, bez
následného doplnenia podania, preto súd na ne neprihliadol.

K otázke nestrannosti súdu a sudcu súd opakovane konštatuje, že navrhovateľ vo svojich podaniach

uviedol, že nepodáva námietku zaujatosti voči zákonnému sudcovi a zároveň sudca uviedol, že sa
necíti byť zaujatý pre pomer k veci, ani pre pomer k účastníkom konania, alebo ich zástupcov. Otázkou
nestrannosti súdu a sudcu sa vysporiadával tak okresný súd, ako aj Krajský súd v Žiline vo svojom
rozhodnutí č. k. 6Co 222/2013 zo dňa 31.5.2013.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinami, ktoré boli doložené do súdneho spisu,
ako aj obsahom pripojeného exekučného spisu Okresného súdu v Martine sp. zn. 23Er 683/2010 a zistil
nasledovný skutkový a právny stav:Zo spisu Okresného súdu Martin sp. zn. 23Er 683/2010 súd zistil, že súdny exekútor podal žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 30.4.2010 vo veci oprávneného POHOTOVOSŤ

s.r.o., IČO: 35 807 598 proti povinnému D. E., F.. XX.X.XXXX na vymoženie pohľadávky na základe
exekučnéhotitulu rozsudkuStálehorozhodcovskéhosúdu,vktorombolposudzovanýnárokspoločnosti
POHOTOVOSŤ s.r.o. voči povinnému na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXX. V predmetnej exekučnej
veci okresný súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie dňa 3.9.2010.
Podľa § 3 ods. 1 písm. d) Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom v čase podania žiadosti o udelenie
poverenia štát zodpovedá za podmienok stanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená
orgánmi verejnej moci okrem tretej časti tohto zákona pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným
postupom.

Podľa § 3 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 9 ods. 1 a 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon, alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní, alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených

záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo
výsledok postupu Národnej rady SR pri výkone jej pôsobnosti podľa článku 86 písm. a) a d) Ústavy
SR, ak postup alebo výsledok postupu Vlády SR pri výkone jej pôsobnosti podľa článku 116 písm. b)
Ústavy SR. Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti
urobiť úkon, alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote v nečinnosti pri výkone verejnej

moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na
prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného
vdisciplinárnomkonaní,ktorýmsarozhodlootom,žesudcasadopustildisciplinárnehoprevinenia,ktoré
má za následok prieťahy v súdnom konaní. Právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské
práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie vecí bez zbytočných prieťahov,

alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd SR
konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 9 ods. 4 Zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola týmto postupom spôsobená škoda.

Podľa § 16 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a zmene niektorých zákonov zo žiadosti musí byť zrejmé, kto náhradu škody žiada, ktorej veci sa
týka, titul, z ktorého sa nároku na náhradu škody domáha, akým spôsobom škoda vznikla a čoho sa

poškodený domáha. Žiadosti pri uplatnení nároku na náhradu škody na súde je poškodený povinný
uviesť požadovanú výšku náhrady škody a označiť orgán verejnej moci, ktorý mu škodu spôsobil.
Príslušný orgán neprihliada na žiadosť, ak žiadosť nemá náležitosti podľa odseku 1 a poškodený na
výzvu príslušného orgánu v určitej lehote neodstránil nedostatky žiadosti. Tým nie je dotknuté právo
poškodeného domáhať sa za splnenia podmienok podľa tohto zákona uspokojenie nároku, alebo jeho

časti na súde. Ak žiadosť už bola prerokovaná, príslušný orgán túto skutočnosť oznámi žiadateľovi s
odôvodnením,žežiadosťužbolaprerokovanáanaopakovanúžiadosťpríslušnýorgánďalejneprihliada.
Ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uspokojí iba jeho časť do 6 mesiacov odo
dňa prijatia žiadosti, alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok
na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na

súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol
predbežne prerokovaný a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný.

Podľa § 17 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenie
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím,alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. považuje sa ním za nesprávny úradný postup aj porušenie
povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon, alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote,
nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní, alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

O nárokoch na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom rozhoduje súd. Poškodený
sa však môže domáhať súdnej ochrany až po tom, čo písomne požiadal príslušný orgán, teda v danom
prípade Ministerstvo spravodlivosti o predbežné prerokovanie žiadosti a odškodnenie a tento orgán
neuspokojil nárok na náhradu škody alebo jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti. Doručenie
žiadosti o predbežné prerokovanie nároku bolo doručené Ministerstvu spravodlivosti SR, ktoré túto
skutočnosť aj potvrdilo, avšak ďalej uviedlo, že navrhovateľ mu neposkytol súčinnosť, nakoľko žiadosť

nemala požadované náležitosti. Súd nemal preukázané, žeby nárok navrhovateľa na náhradu škody,
alebo jeho časti bol do rozhodnutia súdu uspokojený.

Pri posúdení nároku navrhovateľa v súlade s jeho návrhom na začatie konania a oboznámením sa
s pripojeným exekučným spisom súd konštatuje, že navrhovateľ v návrhu uvádza nepravdivé údaje

týkajúce sa obdobia nečinnosti súdu pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. Jednoznačne z exekučného spisu bolo možné zistiť, že žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanieexekúciebolapodanádňa30.4.2010apoverenievydanédňa3.9.2010,doručenáexekútorovi
dňa 7.9.2010. Navrhovateľ v návrhu uviedol, že súdom neboli dodržané zákonné lehoty, súd však
konštatuje, že v konaní nedošlo k prieťahom, nakoľko v zmysle ust. § 44 ods.2 Exekučného poriadku,

ak súd nezistí rozpor v žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, alebo návrhu na vykonanie
exekúcie, alebo exekučného titulu so zákonom do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí
exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí,ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods.2 písm.c/, d/
Exekučného poriadku. Ak súd zistí rozpor žiadosti, alebo návrhu, alebo exekučného titulu so zákonom
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. V danom prípade išlo o

preskúmanie exekučného titulu, ktorý spadá pod ust. § 41 ods. 2 písm.c/, d/ Exekučného poriadku a
nedošlo k vydaniu poverenia, ale k zamietnutiu žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie,
to znamená, že nedošlo k nedodržaniu lehôt, ktoré tu neboli, ale zároveň ani nedošlo k prieťahom v
konaní nakoľko súd konal priebežne. Ako vyplynulo z exekučného spisu sp.zn. 23Er 683/2010 po podaní
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 30.4.2010 súd výzvou zo dňa 4.5.2010

vyzval súdneho exekútora, aby do spisu pripojil rozhodnutie Stáleho rozhodcovského súdu. Listom zo
dňa 17.5.2010 exekútor oznámil, že uvedenú výzvu zaslal priamo Stálemu rozhodcovskému súdu na
doloženie spisu. Následne do spisu bola pripojená zmluva o úvere č.5331902. Listinné doklady, ktoré
boli žiadané boli do spisu doplnené dňa 8.6.2010 a následne zo strany súdu bolo vydané poverenie.
Pokiaľ aj došlo k tomu, že nebola dodržaná 15-dňová lehota na vydanie poverenia, súd skúmal všetky

zákonné podklady pre svoje rozhodnutie, urobil vyššie uvedené úkony. Takýmto postupom súdu nedošlo
k založeniu zodpovednosti za nesprávny úradný postup s tým, že nebola preukázaná ani výška škody,
ktorá by takýmto spôsobom vznikla.

Naviac okresný súd poukazuje na ustálenú rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR (II.ÚS

471/2012,I.ÚS 86/02, I.ÚS 70/02, I.ÚS 16/02, I. ÚS 63/00) kedy samotné nedodržanie zákonom
stanovenej lehoty nemožno automaticky vyhodnotiť ako porušenie základného práva účastníka na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Samotné nedodržania zákonnej lehoty nemožno vnímať
izolovane, oddelene od ostatných okolností, ktoré objektívne majú vplyv na jej plynutie a výraznou
mierou sa podieľajú na jej predĺžení. Prihliadajúc na všetky podstatné okolností prípadu zistené súdom

a predstavujúce skúmanie vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku s ohľadom na osobitnú právnu
úpravu právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv ako aj potrebu postupu v súlade
s právom Európskej únie, ktorej je Slovenská republika členom nebol splnený základný predpoklad
zodpovednostného vzťahu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, a preto ani dôvod zaoberať
sa ďalšími anatribútmi zodpovednosti, t. j. príčinou súvislosťou a vznikom škody.

Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ argumentoval aj tým, že exekučný súd sa pri rozhodovaní o jeho
návrhu dopustil zbytočných prieťahov, čím porušil jeho právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov a požadoval, aby súd konštatoval porušenie uvedeného práva, súd k tejto požiadavkenavrhovateľa uvádza, že existenciu zbytočných prieťahov v súdnom konaní môže určiť len Ústavný súd
SR, ktorý má právomoc rozhodovať o porušení ústavných práv fyzických a právnických osôb, súd môže
pri posudzovaní nároku na náhradu škody vychádzať z existencie prieťahov v súdnom konaní v zmysle

§ 9 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. len v prípade tak ako na to poukázal odporca vo svojom vyjadrení.
Ich konštatovania či už vo výsledkoch vybavenie žiadosti, na prieťahy žiadosti na prešetrenie vybavenia
sťažnosti, na prieťahy právoplatným rozhodnutím vydanom v disciplinárnom konaní, právoplatnom
rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, o porušení práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov, alebo v právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti konštatujúcom

porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Navrhovateľ nesplnil svoju dôkaznú
povinnosť v zmysle § 120 ods. 1 O.s.p. v tomto sporovom konaní a netvrdil a ani nepreukázal, kedy
a ktorý štátny alebo súdny orgán a ktorých rozhodnutím zistil existencie prieťahov v súdnom konaní,
keďže rozhodovanie o tejto otázke nepatrí do právomoci súdu I. stupňa.

Súd mal zato, že exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti o udelení poverenia na vykonanie exekúcie

v predmetnej veci konal riadne. Všetky úkony smerovali k rozhodnutiu o návrhu oprávneného a
boli vykonané v súlade s Exekučným poriadkom. Súd nemal v konaní preukázané žiadne prieťahy
v exekučnom konaní, teda opomenutie vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, t.j. nemal
preukázaný nesprávny úradný postup ako jeden z predpokladov vzniku zodpovednosti štátu za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci. Súd preto návrh navrhovateľa ako nedôvodný v celom rozsahu

zamietol.

Navrhovateľ dňa 26.3.2015 podal návrh na prerušenie konania až do právoplatného skončenia konania
o prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhla predložiť SR - Ministerstvo spravodlivosti SR Súdnemu
dvoru Európskej únie v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 7C/6/2010. Tento

návrh bol uznesením zo dňa 4.5.2015 zamietnutý, rozhodnutie súdu prvého stupňa bolo potvrdené
uznesením Krajského súdu Žilina č.k. 10Co 544/2015-140 zo dňa 30.9.2015. Zo strany právneho
zástupcu navrhovateľa bol opakovane podaný návrh na prerušenie konania z rovnakých dôvodov dňa
23.11.2015 (bez zaručeného elektronického podpisu). Pretože vo veci v tejto časti, t.j. o prerušení
konania bolo právoplatne rozhodnuté, súd konanie zastavil v súlade s ustanovením § 159 ods.3 O.s.p..

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. a odporcovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, však právo na náhradu nepriznal. Odporca vo vyjadrení, ktoré bolo súdu podané vo veci
samej,siuplatnilprávonanáhradutrovkonania,avšakkonkrétnesitrovykonanianevyčíslilanivpodaní,
ani nevyčíslil v zákonom stanovenej lehote a z obsahu spisu mu žiadne trovy nevyplynuli. Na základe

uvedeného súd rozhodol, že odporca nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd
Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).

Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo

veci samej, možno odôvodniť len tým, že :

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veciPodľaust.§205ods.3O.s.p.rozsah,vakomsarozhodnutienapádaadôvodyodvolaniamôžeodvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na výkon
rozhodnutia.