Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, November 27, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6S/151/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201083
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Langová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1013201083.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Soni Langovej a členov senátu,

Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Andrei Kriškovej v právnej veci žalobcov : 1. Z. G., nar. XX.X.XXXX, bytom
C. Š. Č.. XXX, XXX XX C. Š., 2. W. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. Š. Č.. XXX, XXX XX C. Š., 3. maloletý
Z. G., bytom C. Š. Č.. XXX, XXX XX C. Š. 4. maloletá W. G., bytom PW. Š. Č.. XXX, XXX XX C. Š.
5. maloletý G. G., C. Š. Č.. XXX, XXX XX C. Š., žalobcovia v 3. až 5. rade zastúpení matkou W. F.,
nar. XX.XX.XXXX, všetci zastúpení advokátom, Mgr. Dávidom Štefankom, so sídlom: Kutlíkova 17, 851
02 Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, Odbor výstavby a bytovej politiky, Lamačská
cesta 8, 845 14 Bratislava, s pribratým účastníkom konania: Slovenský pozemkový fond, Búdkova 36,

Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. A-2013/00493-KAZ zo dňa 21.3.2013,
takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.

Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 4.6.2013 sa žalobcovia domáhali preskúmania rozhodnutia
žalovaného č. A-2013/00493-KAZ zo dňa 21.3.2013, ktorým žalovaný v celom rozsahu potvrdil
prvostupňové rozhodnutie obce Plavecký Štvrtok, ako príslušného stavebného úradu, č. A/2012/00159

- 3 zo dňa 5. 10. 2012, ktorým nariadil odstránenie stavby - rodinného domu, súpisné číslo
XXX, postaveného na pozemku, parc. č. XXXX/XX, reg. „E“, k.ú. C. Š., parcela definovaná podľa
geometrického plánu na zameranie stavieb a vyznačenie vecného bremena - bezpečnostného pásma
vysokotlakového plynovodu parcely č. XXXX/X - X: XXXX/X,:/ X,: /X - XX:, XXXX/XX,:/XXX: XXX/X,:/.
- XX, číslo XX/XXXX, úradne overeného Ing. Alexandrou Žigovou, Správa katastra Malacky dňa 1.
4. 2011, pod číslom XXX/XXXX vlastníkovi stavby, Z. G., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom C. Š., číslo
XXX a W. F., narodenej XX. XX. XXXX, trvale bytom C. Š., číslo XXX. Podľa názoru žalobcov, obe

rozhodnutia majú viacero nedostatkov, ktoré spôsobujú ich nezákonnosť. Pozemok ani stavba tak, ako
sú uvedené v rozhodnutí, nie sú zaznačené k dátumu rozhodnutia v katastri nehnuteľností, nebolo
preukázané bez najmenších pochýb, kto je vlastníkom stavby, územný plán obce, z ktorého rozhodnutie
vychádzajenesprávnyakoajtrasaplynovodu.Namietalinemožnosťvyjadriťsakugeometrickémuplánu
a nepreskúmateľnosť rozhodnutia o pridelení súpisného čísla stavby. Písomnosti neboli doručované
riadnym spôsobom a účastníkom konania nebola spoločnosť NAFTA a.s., ktorej plynovod sa má
nachádzať v blízkosti stavby. Konanie považovali za diskriminačné. V ďalšom texte žaloby žalobcovia

rozviedli vyššie uvedené nedostatky napadnutých rozhodnutí a uviedli, že v katastri nehnuteľností nie
je evidovaná žiadna stavba so súpisným číslom XXX, nie je tam vedený pozemok parc. č. XXXX/
XX. Geometrický plán nebol k dispozícii k nahliadnutiu účastníkom konania a neboli umožnené ich
pripomienky. Podľa názoru žalobcov, správny orgán mal vyčkať a prerušiť konanie až do vyznačeniazmien v katastri nehnuteľností, inak sa jeho rozhodnutie stalo nepreskúmateľným a nevykonateľným.
Poukázal na rozdielnosť v označení čísla pozemku na ktorom má byť stavba postavená, pričom vo
výrokovej časti sa jednalo o parcelu č. XXXX/XX a v odôvodnení rozhodnutia je uvedená parcela č.

XXXX/XX. Z tohto dôvodu nie je zrejmé aká stavba má byť odstránená, čím sa stáva rozhodnutie
nepreskúmateľným. Túto vadu nemôže odstrániť ani oprava rozhodnutia zo dňa 14. 11. 2012, vydaná
stavebným úradom, ktorou bolo opravené predmetné pochybenie vo výroku. Oprava rozhodnutia nebola
doručená právnemu zástupcovi účastníkov. Podľa názoru žalobcov, vykonaná zmena nemôže byť
kvalifikovaná ako zrejmá chyba v písaní.

Podľa žalobcov, nebolo v konaní preukázané, kto je vlastníkom stavby. Za dostatočné nemožno
považovať len tvrdenia účastníkov, pretože stav musí byť jednoznačne preukázaný. Stavba nie je
zachytená v katastri nehnuteľnosti a nie sú tam ani uvedení žiadni vlastníci stavby - Z. G. a W. F..
Žalobcovia poukázali na okolnosť, že v spise sa nenachádza záznam z ústneho pojednávania zo dňa
14. 3. 2012, ktorý mal predstavovať obsah vyjadrenia žalobkyne v druhom rade ku konaniu. Žalobcovia

v žalobe poukázali na okolnosť, že v územnom pláne obce C. Š. sú uvedené nepravdivé skutočností
nezodpovedajúce vedeniu plynovodov DN 500 - 4, 0 v zákresoch východnej časti obce Plavecký Štvrtok,
najmä v oblasti parciel č. XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X. Zákres nezodpovedá oficiálnemu zákresu SPP
distribúcia akciová spoločnosť. Poukázali aj na ďalšiu nezrovnalosť v dokumente územného plánu
obce Plavecký Štvrtok z roku 2010, týkajúcu sa plynovodu a plynovej prípojky. V územnom pláne

Bratislavského samosprávneho kraja vedú predmetným územím 2 plynovody, nie 3 a vedú bez toho, aby
boli napojené na regulačnú stanicu umiestnenú na okraji obce Plavecký Štvrtok z jej západnej strany.
Nesprávnosť vyobrazenia potvrdil aj odvolací orgán, čo je rozhodujúcou skutočnosťou ovplyvňujúcou
zákonnosť rozhodnutia o odstránení stavby, čo nebolo dostatočným spôsobom zohľadnené. Uviedli, že
geometrický plán týkajúci sa zamerania a zriadenia vecného bremena mal obsahovať aj údaje o právach

k nehnuteľnostiam, pričom účastník konania mal mať možnosť sa k nemu vyjadriť. Žalobcovia namietali
nepreskúmateľnosťrozhodnutiaopridelenísúpisnéhočísla,pretožetotoniejemožnébezkolaudačného
rozhodnutia v zmysle podmienok podľa § 43 a ods. 2 stavebného zákona. Citovali ustanovenie § 97 ods.
1,§61,§59stavebnéhozákonaauviedli,žepísomnostivkonanínebolidoručovanériadnymspôsobom.
V konaní mala byť pribratá do konania spoločnosť NAFTA a.s., ktorej plynovod sa má údajne nachádzať

v blízkosti stavby. Stavba bola realizovaná v dobrej viere, pričom zaznačenie bezpečnostného pásma
plynovodu bolo realizované až v súvislosti s aktivitami obce smerujúcimi k odstráneniu obydlí rómskych
občanov. Žalobcovia ďalej namietali, že správny orgán nepostupoval so všetkými obyvateľmi v danej
lokalite rovnakým spôsobom. Na predmetnom území sa nachádzajú aj ďalšie stavby, s týmito osobami
však nebolo začaté konanie. Uvedeným spôsobom došlo teda k nerovnakému prístupu a porušeniu

zákazu diskriminácie v rozpore s ustanovením § 3 správneho poriadku a čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky. Poukázali na okolnosť, že žalovaný sa nevysporiadal s námietkami žalobcov a obmedzil sa
len na konštatovanie, že námietkam nebolo vyhovené. Žalovaný preto porušil ústavné práva žalobcu
ako i § 33 ods. 2 správneho poriadku. Konaním správneho orgánu budú žalobcovia vystavení situácií,
že ostanú bez domova, vrátane maloletých detí. Základné ľudské práva preto musia mať prednosť. Na

základe uvedených dôvodov žiadali žalobcovia napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové
rozhodnutie v znení jeho opravy zo dňa 14. 11. 2012 v celom rozsahu zrušiť, vec vrátiť žalovanému na
ďalšie konanie a priznať žalobcom náhradu trov konania.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 8. 7. 2013 uviedol, že žalobou napadnuté

rozhodnutie vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu, predmet konania bol správne právne
posúdený a boli zabezpečené procesné práva a povinností účastníkov konania. Odvolací orgán sa
podrobne zaoberal námietkami odvolateľov v odôvodnení rozhodnutia a uviedol dôvody, ktoré viedli
k zamietnutiu odvolania. Citoval § 88 ods. 1 písm. b), § 88 a ods. 1, 2, 6 písm. a) v zákona číslo
50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len

stavebný zákon ). Konanie o dodatočnom povolení stavby je osobitným konaním, v rámci ktorého,
stavebník podaním žiadosti prejavuje vôľu k dodatočnej legalizácii stavby. Na stavebníkovi spočíva
dôkazné bremeno preukázať, že ďalšia existencia nepovolenej stavby nie je v rozpore s verejnými
záujmami. Stavebný úrad vyzval stavebníkov, aby predložili doklady potrebné k dodatočnému povoleniu
stavby a zároveň ich vyzval na predloženie žiadosti o dodatočné povolenie stavby. Stavebníci po

výzve na predloženie žiadosti ostali pasívni, o legalizáciu stavby neprejavili záujem, výzvu ignorovali
a doklady v lehote nepredložili. Uvedené konanie umožňuje nariadenie odstránenia stavby. Podľa
žalovaného, stavebný úrad dostatočne identifikoval stavbu aj jej vlastníka. Nelegálna stavba nemôže
byť zapísaná v katastri nehnuteľnosti, pričom stavebný úrad vychádzal z geometrického plánu nazameranie stavieb a vyznačenie vecného bremena bezpečnostného pásma vysokotlakového plynovodu
číslo 10/2011. Pri identifikácii vlastníka stavby vychádzal odvolací orgán z príslušných ustanovení
Občianskeho zákonníka. Poukázal na ustanovenie § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkladom

ktorého je záver, že vlastníkom neoprávnenej stavby je od začiatku stavebník. Zo spisového materiálu
(záznam z výkonu štátneho stavebného dohľadu zo dňa 1. 3. 2012) jednoznačne vyplýva, kto stavbu
zriadil, a to žalobcovia v 1. a 2. rade na cudzom pozemku bez súhlasu jeho vlastníka a bez stavebného
povolenia, čoho si boli vedomí. Správny orgán v tomto smere postupoval v súlade s ustanovením § 32
zákona číslo 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len správny poriadok ).

Odvolací orgán preveril územný plán obce Plavecký Štvrtok, bezpečnostné pásmo plynovodov, porovnal
trasu plynovodov v územnom pláne obce v geometrickom pláne a podkladov od spoločnosti NAFTA a.s..
Skonštatoval určité nezrovnalosti v trase plynovodu, avšak trasa bezpečnostného pásma plynovodov
je v predmetných podkladoch rovnaká z čoho vyplýva, že stavba rodinného domu sa nachádza v
bezpečnostnom pásme, pričom tento dôvod nebol jediný pre nariadenie odstránenia stavby. Poukázal
na znenie § 80 ods. 1 zákona číslo 251/2012 Z.Z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Žalovaný vo svojom rozhodnutí odôvodnil spôsob doručovania písomností stavebného úradu, možnosť
nahliadnuť do dokumentácie ako i vhodnosť aplikácie § 47 ods. 6 správneho poriadku pri oprave zrejmej
nesprávnosti v rozhodnutí. Na základe uvedených dôvodov žiadal súd, aby žalobu ako nedôvodnú
zamietol.

Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na prejednanie veci podľa ust. 246a a nasl.
O.s.p., preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249
ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní a dospel k záveru,
že žaloba nie je dôvodná.

Podľa ust. § 244 ods. 1 až 3 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo
opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy,
orgánovúzemnejsamosprávy,akoajorgánovzáujmovejsamosprávyaďalšíchprávnickýchosôb,akoaj

fyzickýchosôb,pokiaľimzákonzverujerozhodovanieoprávachapovinnostiachfyzickýchaprávnických
osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho orgánu").

Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako
aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo

právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických
osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho
nečinnosť.

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade

s právnym poriadkom Slovenskej republiky, t.j., najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi
predpismi.

V danom prípade bolo predmetom súdneho preskúmania rozhodnutie žalovaného č. A-2013/00493-KAZ
zo dňa 21.3.2013, ako i konanie ktoré mu predchádzalo v rozsahu námietok uvedených v žalobe, či je

v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi ako i s ustanoveniami správneho poriadku.

Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že dňa 19. 9. 2011 bolo vydané poverenie stavebného
úradu na vykonanie štátneho stavebného dohľadu kompetentnému zamestnancovi stavebného úradu.
Dňa 25. 2. 2012 prevzal Z. G. oznámenie o začatí štátneho stavebného dohľadu a nariadení ústneho

pojednávania ako aj uskutočnenie kontroly na mieste realizácie stavby. Dňa 1. 3. 2012 bol uvedeným
pracovníkom stavebného úradu vykonaný štátny stavebný dohľad na základe vlastného zistenia
stavebného úradu ktorým bolo zistené, že na parcele č. XXXX/XX, k.ú. C. Š. sa nachádza stavba
- rodinný dom, realizovaná v termíne od 1996 do 1997 stavebníkom Z. G.. Podľa zaznamenaného
vyjadrenia Z. G., stavbu realizoval s W. F. z obstaraného materiálu. Stavbu realizoval s ústnym súhlasom

vtedajšej starostky. Mali vedomosť, že nie sú vlastníkmi pozemku ani že nemajú stavebné povolenie.

Stavebníci boli vyzvaní, aby doložili na stavebný úrad doklady na legalizáciu stavby. Záznam bol
podpísaný Z. G., žalobcom v 1. rade, ktorý podpísal aj čestné prehlásenie, že skutočnosti uvedené vzázname sú pravdivé. V spise sa nachádza fotodokumentácia predmetnej stavby. Dňa 18. 7. 2012
prevzal stavebník oznámenie o začatí konania o dodatočnom povolení stavby, v rámci ktorého podľa §
88a stavebného zákona, bol vyzvaný na doloženie dokladov pre účely dodatočného povolenia stavby:

žiadosť o dodatočné povolenie stavby, list vlastníctva alebo iný doklad preukazujúci k zastavanému
pozemku právo zriadiť stavbu, snímku z katastrálnej mapy, záväzné stanovisko obce, záväzné
stanovisko Obvodného banského úradu, súhlas obce na malý zdroj znečisťovania ovzdušia, projektovú
dokumentáciu,celkovúsituáciustavbyvurčenejmierkesvyznačenímhranícpozemkovaichparcelných
čísel vrátane susedných pozemkov a existujúcich stavieb, stanoviská dotknutých orgánov štátnej správy,

vyjadrenia správcov inžinierskych sietí, správny poplatok a iné doklady, ktoré vyplynú zo stanovísk. V
oznámení sa nachádza upozornenie, v zmysle ktorého v prípade, ak v určenej lehote (60 dní) nebudú
predložené požadované doklady, alebo ak sa preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný
úrad nariadi odstránenie stavby podľa § 88a ods. 2 stavebného zákona.

Žalobcovia v určenej lehote nepredložili požadované doklady, nepodali žiadosť o dodatočné povolenie

stavby ani nepožiadali o predĺženie lehoty.

Následne stavebný úrad dňa 5. 10. 2012 vydal prvostupňové rozhodnutie, ktorým nariadil odstránenie
vyššie špecifikovanej stavby s určením podmienok. V odôvodnení predmetného rozhodnutia boli
uvedené okolnosti vedúce k vydaniu rozhodnutia, a to nedoloženie požadovaných dokladov a existencie

rozporu s verejným záujmom. Žalobcovia sa voči predmetnému rozhodnutiu odvolali podaním zo dňa
23. 10. 2012. Uviedli v ňom námietky obsahom zhodné so žalobou.

Dňa 14. 11. 2012 stavebný úrad vydal opravu prvostupňového rozhodnutia. Oprava sa týkala
nesprávneho označenia čísla stavby a čísla pozemku na ktorom je stavba postavená. Jednalo sa o

opravu zrejmej chyby v písaní.

O odvolaní rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím, v ktorom uviedol dôvody zhodné s obsahom
vyjadrenia k žalobe, popísanom vyššie.

Podľa ust. § 88a ods. 1, 2 a 6, písm. a) stavebného zákona v účinnom znení, ak stavebný úrad zistí,
že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu
konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie
nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného
plánovania a osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia,

ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných
stanovísk podľa § 140b a podkladov predložených v stavebnom konaní.

Ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej lehote alebo ak sa na ich podklade
preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby.

Stavebný úrad nariadi odstránenie stavby aj v prípade, ak stavebník v určenej lehote nepredloží žiadosť
o dodatočné povolenie stavby.

Podľa ust. § 97 ods. 1 stavebného zákona, účastníkmi konania podľa § 86 až 96 sú právnické osoby a

fyzické osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemku alebo stavbe a ktorých práva, právom
chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté.

Podľa § 140 stavebného zákona, sa vzťahujú na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o
správnom konaní.

Správne orgány postupujú v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy
štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich
povinností. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania,
zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli

svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje
návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia
správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov, neutrpeli v konaní
ujmu. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správneorgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali
neodôvodnené rozdiely (§ 3 ods. 1, 2, 4 správneho poriadku).

Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať
potrebné doklady pre rozhodnutie, pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom
pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia
ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a
spôsobzisťovaniapodkladovprerozhodnutieurčujesprávnyorgán(§32ods.1a2správnehoporiadku).

Na základe dôkazných prostriedkov založených v spise súd zistil, že dotknutými osobami v konaní o
dodatočné povolenie stavby mali byť vlastníci stavby, a to žalobcovia v 1. a 2. rade, ktorí boli vlastníkmi
nepovolenej stavby, čo vyplýva zo zistení správnych orgánov ako i z čestného prehlásenia Z. G.
zo dňa 1. 3. 2012. Pravdivosť tohto tvrdenia nebola sporná. Správne orgány preto postupovali voči
vlastníkom stavby v zmysle tvrdenia, ktoré v konaní nebolo spochybnené. Námietky žalobcov v odvolaní

voči prvostupňovému rozsudku ako i v žalobe o okolnosti, že nebolo bez najmenších pochybností
preukázané vlastníctvo stavby nie sú preto dôvodné a súd ich vyhodnotil ako účelové. Z obsahu
spisu súd zistil, že príslušné písomnosti a rozhodnutia vo veci boli zasielané aj vlastníkovi dotknutého
pozemku, Slovenskému pozemkovému fondu ako ďalšiemu účastníkovi konania podľa § 97 ods. 1
stavebného zákona.

Námietka žalobcov smerujúca k tomu, že správne orgány nekonali s ďalšími subjektami, vlastníkmi
susedných pozemkov, spoločnosťou NAFTA a.s., je vo vzťahu k prejednávanej veci irelevantná,
pretože žalobcovia žalobnými námietkami nemôžu hájiť práva iných osôb, môžu namietať len porušenie
vlastných práv.

Je pravdou, že prvostupňový správny orgán nepostupoval v súlade so zákonom ak po tom, ako
zistil okruh vlastníkov stavby, nedoručoval oznámenie o začatí konania, prvostupňové rozhodnutie a
opravu prvostupňového rozhodnutia všetkým stavebníkom, Z. G. a W. F. a po obdržaní odvolania
voči prvostupňovému rozhodnutiu, súčasťou ktorého bola aj plná moc udelená advokátovi, právnemu

zástupcovi žalobcov. Je však takisto zrejmé, že aj žalobkyňa v 2. rade bola oboznámená s obsahom
rozhodnutia, udelila plnú moc na zastupovanie advokátovi, ktorý aj v jej mene podal námietky voči
prvostupňovému rozhodnutiu ako aj voči jeho oprave. Svoje procesné práva vlastníci stavby využili
a postupom správnych orgánov teda nedošlo, k ich reálnemu obmedzeniu a pochybenie bolo týmto
spôsobom konvalidované.

Námietky žalobcov smerujúce voči nezaznačeniu nepovolenej stavby v katastri nehnuteľnosti,
nepreskúmateľnosti rozhodovania o pridelení súpisného čísla stavby nie sú v tomto konaní relevantné.
Súd súhlasí s právnym názorom žalovaného, že dotknutá stavba žalobcov nemôže byť zaznačená v
katastri nehnuteľností, pretože sa nejedná o stavbu, na ktorú bolo vydané stavebné povolenie a takáto

nemôže byť predmetom zápisu. Pridelenie súpisného čísla nie je predmetom tohto konania a preto
súd postup správneho orgánu v tomto smere nemôže preskúmavať. Predmet konania bol podľa názoru
súdu na základe údajov uvedených vo výroku rozhodnutia dostatočne identifikovateľný aj s použitím
identifikačných znakov, ktoré nie sú predmetom zápisu v katastri nehnuteľností z dôvodov popísaných
vyššie.

Takisto námietky žalobcov smerujúce voči nedostatkom v územnom pláne obce, v nesprávnom
zaznačení trasy plynovodu, nemožnosti vyjadriť sa ku geometrickému plánu, nie sú vo vzťahu k dôvodu,
ktorý viedol k vydaniu rozhodnutia o odstránení stavby relevantné.

Ako vyplýva z vyššie uvedených ustanovení, bolo v právomoci stavebného úradu vydať rozhodnutie o
odstránení stavby len z dôvodu, že neboli v určenej lehote predložené požadované doklady a najmä
samotná žiadosť o dodatočné povolenie stavby, čo bolo skutočným dôvodom vydania predmetného
rozhodnutia ako to vyplýva z jeho odôvodnenia.

Žalobcovia nielenže nedoložili doklady potrebné k dodatočnému povoleniu stavby ale ani na ich základe
nepreukázali, že táto nie je v rozpore s verejným záujmom.

Podľa čl. 13 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky, povinnosti možno ukladaťa) zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd,
b) medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 4, ktorá priamo zakladá práva a povinnosti fyzických osôb
alebo právnických osôb, alebo

c) nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2.

Medze základných práv a slobôd možno upraviť za podmienok ustanovených touto ústavou len
zákonom.

Podľa čl. 8, bod 1 a 2 Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd, každý má právo na
rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.

Štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať s výnimkou prípadov, keď je to v súlade
so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej
bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom alebo zločinnosti, ochrany

zdravia alebo morálky alebo na ochranu práv a slobôd iných.

Z uvedeného vyplýva, že aj využívanie práv a slobôd má svoje obmedzenia vyplývajúce z osobitných
zákonov. Základné ľudské slobody, ako právo na obydlie, súkromie a rodinný život nie sú absolútne a
nemožnoichrešpektovaťvprípaderozporuvužívanítýchtoprávsverejnýmzáujmomalebosozákonmi.

Stavebný zákon vo svojich ustanoveniach podrobne upravuje podmienky, na základe ktorých možno
realizovať stavbu. Jednou zo základných podmienok vydania stavebného povolenia je súhlas vlastníka
pozemku (ak ním nie je stavebník) so stavbou. Žalobcovia nerešpektovali práva vlastníka pozemku na
ktorom si vybudovali obydlie, do jeho vlastníckeho práva zasiahli, a preto sa nemôžu úspešne dovolávať

ochrany svojich práv súvisiacich a vyplývajúcich z ich činnosti, ktorá bola v rozpore so zákonom.

Správny orgán napriek tomu umožnil žalobcom zlegalizovať ich stavbu rodinného domu so zákonom.
Za týmto účelom žalobcov po vykonaní štátneho stavebného dohľadu vyzval na predloženie žiadosti o
dodatočné povolenie stavby a dokladov potrebných za týmto účelom. Žalobcovia zostali nečinní, žiadosť

o dodatočné povolenie stavby nepredložili. Zo spisu ani z tvrdení žalobcov taktiež nevyplynulo, že by
požiadali o súčinnosť stavebný úrad, ktorý by im v takom prípade pre neznalosť predpisov bol povinný
poskytnúť pomoc. Pre splnenie danej povinnosti správneho orgánu je potrebné, aby účastníci o takúto
pomoc prejavili záujem, dožadovali sa jej a uviedli o akú súčinnosť a pomoc majú záujem. Nemožno
dávať za vinu správnemu orgánu ak po tom, ako žalobcov riadne poučil, čo majú vo veci konať, títo

boli nečinní a nevyvinuli žiadnu iniciatívu a interakciu so správnym orgánom a nevyužili svoje procesné
práva.

Keďže jediným podkladom pre vydanie rozhodnutia o odstránenie stavby bola skutočnosť, že žalobcovia
v určenej lehote nepredložili žiadosť o dodatočné povolenie stavby, nebolo zo strany stavebného úradu

potrebné vykonávať žiadne iné šetrenie vo veci.

Podľa ust. § 47 ods. 6 správneho poriadku, chyby v písaní, v počtoch a iné zrejmé nesprávnosti v
písomnom vyhotovení rozhodnutia správny orgán kedykoľvek aj bez návrhu opraví a upovedomí o tom
účastníkov konania.

V danom prípade správny orgán v prvostupňovom rozhodnutí zrejmou chybou v písaní nesprávne
uvádzal nesprávne číslo stavby, namiesto XXX číslo XXX. Podľa názoru súdu sa jednalo o chybu v
písaní, resp. zrejmú nesprávnosť, ktorá bola odstránená vydaním opravy v súlade so zákonom.

Čo sa týka námietky diskriminácie žalobcov voči ostatným obyvateľom predmetnej lokality z dôvodu
rómskej národnosti, žalobcovia túto svoju námietku nekonkretizovali v tom smere, že ostatní obyvatelia
tejto lokality nemajú rómsky pôvod, a preto v čase začatia tohto konania nebolo a nie je začaté obdobné
konanie voči nim. Takisto nepreukázal svoje tvrdenie tým, že by títo ostatní obyvatelia taktiež nepožiadali
o dodatočné povolenie stavby a napriek tomu bol prístup správnych orgánov iný.

Podľa názoru súdu žalovaný postupoval pri vydaní napadnutého rozhodnutia v súlade s príslušnými
hmotnoprávnymi predpismi, ako i s ust. § 59 správneho poriadku, jeho rozhodnutie obsahuje náležitostiust. § 47 správneho poriadku, svoje rozhodnutie dostatočným spôsobom odôvodnil a v konaní súd
nezistil takú vadu, ktorá by spôsobila nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Na základe uvedených dôvodov súd žalobu podľa ust. § 250j ods. 1 O.s.p. ako nedôvodnú zamietol.

S prihliadnutím na ust. § 250k ods. 1 O.s.p. účastníkom nepriznal náhradu trov konania, pretože
žalobcovia nemali v konaní úspech a žalovanému zo zákona takýto nárok nevznikol.

Rozhodnutie bolo odhlasované členmi senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, na Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.