Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, November 23, 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 44Sp/23/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015200657
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:1015200657.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v konaní pred samosudcom JUDr. Pavlom Laczom v právnej veci navrhovateľky:

F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XX, V., XXX XX H. X., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie,
ul. 29. augusta č.8-10, 813 63 Bratislava, o návrhu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne
číslo: 11987-28/2015-BA zo dňa 13.3.2015 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd napadnuté rozhodnutie odporkyne Sociálnej poisťovne - ústredie Bratislava č.
11987-28/2015-BA zo dňa 13.3.2015 p o t v r d z u je.

Navrhovateľke súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím odporkyňa podľa § 179 ods. 1 písm. a) prvého bodu zákona č. 461/2003

Z.z. o sociálnom poistení vo veci nároku na úrazovú rentu rozhodla tak, že navrhovateľka, ktorá utrpela
poškodenie zdravia v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 13.1.2012, podľa § 88 zákona č. 461/2003
Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov nemá nárok na úrazovú rentu.

Svoje rozhodnutie odôvodnila odporkyňa tým, že na základe znaleckého dokazovania súdny znalec
vylúčil príčinnú súvislosť úrazových zmien pravej ruky a ťažkosti s pravým ramenom s pracovným
úrazom, ktorý navrhovateľka utrpela dňa 13.januára 2012. Okrem toho správny orgán uviedol, že

berúc do úvahy zistenia znalca, posudkový lekár potvrdil, že navrhovateľka v dôsledku pracovného
úrazu nespĺňa podmienku priznania úrazovej renty, nakoľko nestratila spôsobilosť vykonávať doterajšiu
pracovnú činnosť a posudkový lekár určil u navrhovateľky pokles pracovnej schopnosti v rozsahu 5 %.

Proti tomuto rozhodnutiu podala navrhovateľka opravný prostriedok dňa 21.4.2015 na Krajský súd
v Bratislave, pričom predmetná vec bola postúpená tunajšiemu súdu uznesením Krajského súdu v
Bratislave č.k.4Sp/33/2015 zo dňa 23.4.2015 na prejednanie a rozhodnutie. V opravnom prostriedku

navrhovateľka uviedla, že po pracovnom úraze bola preradená na iný výkon práce, musela sa podrobiť
operačnému zákroku ramena. Skutočnosť, že lekár u nej skonštatoval zlomeninu ruky až s časovým
odstupom, podľa jej názoru nespochybňuje príčinnú súvislosť medzi úrazom a následkom ktorý utrpela.
Nesúhlasí s tým, že jej pokles pracovnej schopnosti je 0 resp. 5 % a rozhodnutie považuje za zmätočné,
nejednoznačné.

Z vyjadrenia odporkyne zo dňa 27.8.2015 vyplýva, že nárok navrhovateľky bol riadne posúdený zo

strany sociálnej poisťovne, pričom šetrenia vykonané sociálnou poisťovňou potvrdili, že chorobné
zmeny sú degeneratívneho charakteru bez priamej príčinnej súvislosti s pracovným úrazom. Záväzným
predpokladom pre rozhodnutie bola lekárska správa zo dňa 26.2.2015, ako aj znalecký posudok podaný
súdnym znalcom z odboru zdravotníctvo, odvetvie chirurgia a traumatológia. Z lekárskej správy zo dňa26.2.2015 vyplýva, že navrhovateľka nestratila pracovné zručnosti a schopnosti k výkonu doterajšej
pracovnej činnosti zamestnanca a jej miera poklesu pracovnej schopnosti bola u nej určená len na 5%.
Znalec zároveň vylúčil vo svojom znaleckom posudku zo dňa 2.2.2015 príčinnú súvislosť úrazových

zmien pravej hornej končatiny a ťažkosti s pravým ramenom so vzniknutým pracovným úrazom.

Krajský súd vec prejednal na pojednávaní konanom dňa 23.11.2015 v zmysle § 250l a nasl. O.s.p..,
pričom zistil, že opravný prostriedok navrhovateľky nie je dôvodný.

Navrhovateľka na pojednávaní konanom dňa 23.11.2015 namietala skutočnosť, že pokiaľ znalec vo
svojom znaleckom posudku uviedol, že nemala zlomeninu ruky, tak to z toho dôvodu, že sociálna
poisťovňa nedoložila znalcovi všetky podklady, najmä röntgenové snímky, z ktorých bolo zrejmé, že
utrpela zlomeninu priamo pri pracovnom úraze. Ďalej navrhovateľka uviedla, že po pracovnom úraze
bola na pohotovosti, kde jej zlomeninu nezistili, ale neskôr asi o 5 dní po úraze MUDr. G. - chirurg z NsP
Dunajská Streda opätovne vykonal röntgen, kde bola zistená zlomenina tretej metakarpálnej kosti na

pravej ruke. MUDr. G. sa vyjadril aj v tom smere, že pri takomto druhu zlomeniny nemusí byť zlomenina
zistená bezprostredne po úraze, ale že môže sa objaviť aj neskôr. Uviedla, že bola na kontrole na
ortopédii u MUDr. V., ktorý podľa jej názoru nedostatočne zisťoval funkčnosť ramena.

Poverený zástupca odporkyne uviedol, že sa pridržiava písomného vyjadrenia zo dňa 27.8.2015

a poukázal, že pre ich rozhodnutie je záväzná lekárska správa ktorá bola podaná posudkovým
lekárom dňa 18.8.2015 a v ktorej sa konštatuje, že poškodenie ramena nebolo spôsobené následkom
pracovného úrazu a v ktorej sa konštatuje aj miera poklesu pracovnej schopnosti 5 %. Okrem
toho odporkyňa vychádzala zo záverov znaleckého posudku, ktorý vylúčil príčinnú súvislosť medzi
zdravotným postihnutím a pracovným úrazom. Z tohto dôvodu považoval ich rozhodnutie za vecne

správne a žiadal ho potvrdiť.

Podľa § 250l O.s.p.
(1) Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie
o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.

(2) Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou
§ 250a.

Podľa § 88 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov
Podmienky nároku na úrazovú rentu

(1) Poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania
má viac ako 40-percentný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca alebo činnosť
osoby uvedenej v § 17 ods. 2 (ďalej len "pokles pracovnej schopnosti") a nedovŕšil dôchodkový vek
alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

(2) Poškodený nemá nárok na úrazovú rentu v období, počas ktorého má nárok na úrazový príplatok,
a v období, počas ktorého má nárok na rehabilitačné alebo rekvalifikačné. Poškodený nemá nárok na
úrazovúrentuanivobdobí,počasktoréhosamuneposkytujerehabilitačnéaleborekvalifikačnézdôvodu
jeho neúčasti na pracovnej rehabilitácii alebo rekvalifikácii bez vážneho dôvodu uznaného Sociálnou

poisťovňou alebo v ktorom maril priebeh pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

(3) Pokles pracovnej schopnosti sa posudzuje na účely odseku 1 v súvislosti s plnením pracovných
úloh uvedených v § 8 ods. 4 alebo s činnosťami uvedenými v § 17 ods. 2, alebo v priamej súvislosti s
plnením pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti s týmito činnosťami. Pokles pracovnej schopnosti

sa opätovne posúdi, ak sa predpokladá zmena vo vývoji pracovnej schopnosti. Pri posudzovaní poklesu
pracovnej schopnosti sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na
invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 2)

Preskúmaním spisového materiálu súd zistil, že navrhovateľka utrpela dňa 13.1.2012 pracovný úraz,

keď pri dojení ju kopla krava a prišliapla jej pravú ruku. Ďalej bolo zistené, že po pracovnej dobe bola
navrhovateľka ošetrená v chirurgickej ambulancii so záverom pomliaždenie pravej ruky, röntgen je bez
zjavných traumatických zmien a odporučené boli analgetiká a elastická bandáž. Dňa 18.1.2012 pri
kontrolnom chirurgickom vyšetrení bol zdravotný stav navrhovateľky opäť preverovaný pre pretrvávanieopuchu s výraznou bolestivosťou a následne na základe rtg snímku bola u navrhovateľky zistená
sagitálna zlomenina bázy tretej záprstnej kosti bez dizlokácie. S časovým odstupom 2-3 týždňov od
pracovného úrazu sa pridružili u navrhovateľky aj bolesti pravého ramena, pričom ďalším vyšetrením

bolo zistené, že ide o ľahké veku primerané degeneratívne zmeny bez traumatických zmien. Pri
posudzovaní zdravotného stavu poškodenej z hľadiska miery poklesu schopnosti posudkový lekár
vychádzal z popisu úrazového deja a odborných lekárskych nálezov, pričom zistil zníženie svalovej sily
pravej hornej končatiny o 5 %.

V zmysle ust. § 88 ods. 1 zák.č.461/2003 Z.z. má poškodený nárok na úrazovú rentu ak v dôsledku
pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40% pokles schopnosti vykonávať doterajšiu
činnosť zamestnanca. Z uvedeného ustanovenia teda jednoznačne vyplýva, že musí existovať príčinná
súvislosť medzi poškodením zdravia a pracovným úrazom.

V tejto súvislosti bol do konania pribratý znalec Milan Zbořil, z odboru zdravotníctva, odvetvie chirurgia
a traumatológia, na posúdenie otázky príčinnej súvislosti vo vzťahu k udalosti v práci a následkom
ktorý utrpela navrhovateľka pri pracovnom úraze. Súdny znalec jednoznačne vylúčil akúkoľvek zjavnú
príčinnú súvislosť úrazových zmien pravej ruky a ťažkosti s pravým ramenom so vzniknutým pracovným
úrazom. V danom prípade teda navrhovateľka nesplnila zákonom stanovenú podmienku, ktorou je že

k poškodeniu jej zdravia došlo vplyvom pracovného úrazu. Čo sa týka námietky navrhovateľky, že aj
keď bol operačný zákrok vykonaný neskôr resp. zlomenina ruky bola konštatovaná neskôr, nemôže
to spochybňovať príčinnú súvislosť medzi pracovným úrazom a týmto následkom, súd sa stotožňuje s
právnym názorom vysloveným v písomnom vyjadrení odporkyne, ktorý sa opiera o judikát NS SR sp. zn.
R 21/1992, podľa ktorého časová súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a skutkovou udalosťou,

z ktorej škoda vznikla sama o sebe nie je rozhodujúca, rozhoduje vecná súvislosť príčiny a následku.
Časová súvislosť napomáha len pri posudzovaní vecnej súvislosti. V danom prípade teda zdravotné
ťažkosti spojené s pravým ramenom, ktoré sa u nej časovo objavili až po 2-3 týždňoch boli zhodnotené
aj po medicínskej stránke posudkovým lekárom, ktorý vo svojej lekárskej správe zo dňa 26.2.2015
vylúčil príčinnú súvislosť úrazových zmien pravej hornej končatiny a ťažkosti s pravým ramenom s

pracovným úrazom a konštatoval zjavnú účelovú zmenu v anamnéze, pričom pri úrazovom deji nedošlo
k prenosu energií na rameno a teda nedošlo k pôsobeniu vonkajších síl. Navrhovateľka nestratila
pracovné zručnosti a schopnosti k výkonu doterajšej pracovnej činnosti zamestnanca, pričom ťažkosti
ktoré uvádza navrhovateľka v súvislosti s pravým ramenom sú výsledkom degeneratívnych zmien,
pričom svoju úlohu môže mať aj atypický tvar nadpašku-akromia ako aj nadmerná fyzická záťaž pri

práci navrhovateľky so vzpaženými rukami. Ťažkosti s ramenom posudkový lekár považuje za chronické
zmeny, ktoré sú výsledkom degeneratívnych zmien.

Krajský súd sa stotožňuje aj s právnym názorom odporkyne, ktorá poukazuje, že záväzným
podkladom pre posúdenie poklesu pracovnej schopnosti sú lekárske správy od posudkových lekárov s

percentuálnym určením príp. neurčením miery poklesu schopnosti poškodeného, ktoré sú pre sociálnu
poisťovňu v rámci konania o nároku na úrazovú rentu záväzným podkladom, od ktorého sa nemožno
odchýliť a ktorý nie je možné svojvoľne meniť. Vzhľadom na výsledky šetrení posudkových lekárov a
popísaný postup posudkových lekárov pri stanovovaní poklesu pracovnej schopnosti s prihliadnutím
aj na závery súdneho znalca, krajský súd rovnako ako odporkyňa zastáva názor, že nebolo možné

navrhovateľke priznať nárok na úrazovú rentu, keď u navrhovateľky bol zistený len pokles pracovnej
činnosti vo výške 5 %.

Úrazová renta je pravidelnou peňažnou dávkou úrazového poistenia, ktorá má poškodenému zmierniť
pokles zárobku v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania po jeho opätovnom zaradení

do pracovného procesu a kompenzovať pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť, t.j. činnosť
vykonávanú pred vznikom pracovného úrazu alebo choroby z povolania. Na úrazovú rentu ako
dávku poskytovanú z úrazového poistenia má nárok po splnení podmienok ustanovených zákonom
zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 zákona a fyzická osoba spadajúca do osobného rozsahu
úrazového poistenia podľa § 17 ods. 2 zákona, ktorý zákon definuje v § 83 pre účely poskytovania

úrazových dávok ako poškodených, ak utrpeli pracovný úraz alebo sa u nich zistila choroba z povolania.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k O.s.p. tak, že procesne neúspešnej navrhovateľke
náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujeprípustnéodvolanievlehote15dníododňajehodoručeniacestoupodpísaného
súdu na Najvyšší súd SR.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.