Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, November 20, 2015

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 9C/185/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7914212058
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Vargová

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2015:7914212058.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Evou Vargovou v právnej veci žalobkyne: Q. P., nar.XX.X.XXXX,

bytom Z. XX/X, Č., zast. JUDr. Igor Šafranko, advokát, ul. Sov.hrdinov 163/66, Svidník proti žalovanému:
POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, 81109 Bratislava, IČO: 35807598 o určenie neplatnosti
dohody o zrážkach zo mzdy takto

r o z h o d o l :

I.Určuje sa, že dohoda o zrážkach zo mzdy zo zmluvy o úvere č.901300566 zo dňa 26.4.2011, uzavretá
medzi žalobkyňou a žalovaným, je neplatná.
II.Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni na trovách konania sumu 167,78Eur na účet právneho
zástupcu žalobkyne v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa domáhala voči žalovanému určenia, že dohoda o zrážkach zo mzdy zo zmluvy o úvere

č.901300566 zo dňa 26.4.2011, uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným, je neplatná. Svoju žalobu
odôvodnila tým, že so žalovaným uzavrela úverový právny úkon, ktorý sa stal právnym rámcom na
poskytnutie finančných prostriedkov. Ide o formulárovú typovú spotrebiteľskú zmluvu o úvere. Považuje
zmluvu za problematickú a z eurokonformného hľadiska za najmenej z časti za neudržateľnú. Vzťah
účastníkov sa dostal do krízového stavu a javí sa, že platnosť právneho úkonu bude musieť posúdiť
súd. V zmluve sú okrem iného neprijateľné zmluvné podmienky a ustanovenia v rozpore s §54 ods.1
OZ a inými kogentnými ustanoveniami zákona /napr. rozhodcovská doložka, úžerné úroky, neprijateľný

administratívny poplatok, dohoda o zrážkach zo mzdy atď./. Žalovaný listom zo dňa 13.12.2012 požiadal
zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy z
predmetnej úverovej zmluvy. Žalobkyňa inštitút dohody o zrážkach zo mzdy považuje za rozporný s
právom Európskej únie a pre rozpor s medzinárodnou zmluvou, a preto je v predmetnej veci neplatný /
§39 OZ/. Pre rozhodnutie predmetnej veci je zásadný výklad buď Ústavného súdu SR alebo Súdneho
dvora EÚ. Poukázala na §551 OZ, ktorý upravuje dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov. Ďalej
poukázala na to, že v danom prípade ide o mimosúdne zrážky zo mzdy, ktoré umožňujú postihovať

majetok dlžníka. Dlžník tieto zrážky nedokáže priamo voči svojmu zamestnávateľovi zastaviť, a to
napriek neexistencii súdneho rozhodnutia, ktoré by judikovalo sporný právny vzťah. Moc nad majetkom
žalobkyne je koncentrovaná v rukách veriteľa, ktorý na stanovenie výšky pohľadávky a jej príslušenstva
naúčelymimosúdnehopostihnutiamajetkužalobkyne nepotrebujesúdnerozhodnutie.Uzavretázmluva
poskytuje veriteľovi priamo právny priestor na postihnutie majetku spotrebiteľa, a to vrátane plnení z
neprijateľných zmluvných podmienok prípadne plnení v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona.
Takýto inštitút sa tak dostáva do zásadnej kontroverzie s právom Európskej únie a čl. 7 Ústavy SR. Ďalej

poukázala na to, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený na objektívnom vyhodnotení
výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva. Výška
pohľadávky síce môže mať oporu v zmluve, ale ako už uvádza Súdny dvor pri zmluve so zmluvnými
podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia súdu alebo inej objektívnej inštitúcie je relevantné exoffo súdne preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže
vyhodnotiť. Situácia sa vyhrocuje a dostáva do kolízie s verejným poriadkom ak dôjde k zrážkam zo
mzdy na sumy vyplývajúce z neprijateľných podmienok alebo v rozpore s kogentnými ustanoveniami

zákona. Ochrana pred nekalými podmienkami sa má poskytnúť obdobne ako to vyžadujú vnútroštátne
pravidlá verejného poriadku /bod 50 uznesenia Súdneho dvora EÚ C-76/10 POHOTOVOSŤ proti S./.
Zároveň poukázala na rakúsku právnu úpravu, ktorá chráni spotrebiteľa pred mimosúdnymi zrážkami zo
mzdy. Podľa §12 zákona z 8.3.1979, ktorým sa vydávajú ustanovenia na ochranu spotrebiteľa /zákon na
ochranu spotrebiteľa Spol. zákon č.140/1979/ naposledy novelizovaný zákonom č.21/2008 Spol. zákon

I, pohľadávku spotrebiteľa na mzdu alebo plat nemožno podnikateľovi postúpiť ani na uspokojenie, ani
na zabezpečenie jeho ešte nesplatnej pohľadávky. Na rozdiel od rakúskeho práva slovenská právna
úprava neumožňuje ani spotrebiteľovi a ani jeho zamestnávateľovi namietať priamo mimosúdny akt
veriteľa, povahu a výšku dlhu a zároveň mimosúdne zastaviť zásah do majetku spotrebiteľa zrážkami
zo mzdy, a to napriek tomu, že veriteľ je súkromnou osobou a jeho moc siahať na majetok spotrebiteľa
nie je delegovaná žiadnou verejnoprávnou inštitúciou a nie je ani inak odvodená od verejnej moci.

Žalovaný nesúhlasil so žalobou a žiadal žalobu v plnom rozsahu zamietnuť ako neopodstatnenú.
Poukázal na tieto skutočnosti: inštitút zrážok zo mzdy upravuje §551 OZ a predstavuje legitímny
prostriedok slúžiaci veriteľovi na zabezpečenie jeho dlhu. Ide o dohodu zmluvných strán, ktorú
uzatvorianazákladeichdobrovoľnosti.Možnosťzabezpečeniazáväzkujeesenciálnouzložkoukaždého
zmluvného vzťahu, na základe ktorého veriteľ resp. záujem veriteľa je chránený pred zlou platobnou

disciplínou dlžníka. Zabezpečenie záväzkov v zmluvných vzťahoch slúži k zvýšeniu právnej istoty
veriteľa a zároveň prispieva k stabilite týchto vzťahov. Pochybovanie o opodstatnenosti tohto inštitútu je
preto podľa žalovaného neprípustné. Dohoda bola uzavretá písomne medzi žalobkyňou ako dlžníkom
a žalovaným ako veriteľom ako prostriedok na zabezpečenie peňažnej pohľadávky vyplývajúcej zo
zmluvy o úvere. Dohoda obsahuje tiež súhlas dlžníka s tým, aby sa mu zo mzdy vykonávali zrážky

a súčasne boli poukazované na účet veriteľa. Už len zo samotného názvu tohto zabezpečovacieho
prostriedku je viac než zrejmé, že ide o právny úkon, ktorého základ tvorí konsenzus dvoch strán. Ten je
v danej dohode vyjadrený podpisom zmluvných strán , čím došlo k vyjadreniu súhlasu s obsahom tejto
dohody. Podstatou dohody je zabezpečenie pohľadávky veriteľa tak, aby jeho právna istota a záujmy
boli v plnom rozsahu v zmysle platných právnych predpisov zachované. Táto dohoda je teda zmluvou,

v ktorej sa zmluvné strany dohodli na určitom druhu zabezpečenia, ktorá povinnú stranu motivuje k
dodržiavaniu platobnej disciplíny. Na to, aby si žalovaný mohol uplatniť svoje práva z nej vyplývajúce,
stačí, aby došlo k takej skutočnosti, ktorá ho oprávňuje obrátiť sa na zamestnávateľa, ktorý je povinný
dohodnuté zrážky vykonať. Povinnosť plniť žalovanému ukladá priamo zmluva o úvere resp. VPPÚ,
ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere. Bod 05 VPPÚ obsahuje dohodu zmluvných strán,

podľa ktorej súčasne so zmluvou o úvere uzatvárajú aj dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorej účinnosť je
podmienená neuhradením 4 po sebe idúcich splátok, keď dochádza k splatnosti celého dlhu. Žalobkyňa
ako dlžníčka súhlasila s tým, že zamestnávateľ bude vykonávať zrážky v dohodnutej výške až do výšky
aktuálnej pohľadávky. Žalovaný poukazuje na to , že výška dlhu nie je autoritatívne určená, ale vyplýva
priamo zo zmluvy o úvere, ktorá je platná a nikdy za neplatnú vyhlásená nebola. Dohoda predstavuje

samostatný dokument, ktorý predstavuje len jeden zo zabezpečovacích inštitútov, ktorým si veriteľ
zabezpečuje, že jeho pohľadávka bude splnená. Možnosť veriteľa zabezpečiť svoju pohľadávku, ktorá
má spotrebiteľský alebo iný charakter, nie je vylúčená. Predmetnú argumentáciu žalovaného podporuje
aj zákon č.205/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, v ktorom zákonodarca pripustil možnosť zabezpečenia
uspokojenia pohľadávky alebo splnenia záväzku vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o

zrážkach zo mzdy a iných príjmov, ak táto dohoda je uzatvorená vo forme osobitnej listiny. Žalovaný je
tak isto názoru, že ak bola predmetná dohoda uzatvorená platne, ide o platný právny úkon spôsobilý
vyvolať účinky, ktoré zmluvné strany uzavretím takého úkonu sledujú. V danom prípade je potrebné
poukázať na ústavnoprávnu zásadu obsiahnutú v čl.2 ods.3 zák.č.460/92 Zb Ústavy SR, podľa ktorej
každý môže konať čo nie je zákonom zakázané a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo čo zákon

neukladá. Právny poriadok SR nepozná žiadne obmedzenia vzťahujúce sa na aplikáciu inštitútu dohody
o zrážkach zo mzdy a iných príjmov. Žalovaný je názoru, že nerealizovaním dohody o zrážkach zo mzdy
by žalobkyni vznikla závažnejšia ujma ako realizovaním tejto dohody. Nerealizovaním zrážok zo mzdy
by bol záväzok žalobkyne voči žalovanému vyšší ako keby sa pravidelne vykonávali zrážky zo mzdy
žalobkyne. Každá platba v prospech zmluvy o úvere sa totiž pripočítava prednostne na istinu /zmenkovú

sumu/ a teda aj dohodnuté zmenkové úroky sa počítajú stále z nižšej sumy. Záverom žalovaný uviedol,
že je toho názoru, že žalobkyňa na určení nemá naliehavý právny záujem v zmysle §80 písm. c/ O.s.p.
V zmysle tohto ustanovenia žalobkyňu zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať,
že na určení právneho vzťahu alebo práva v čase rozhodovania súdu má naliehavý právny záujem.Zároveň namietal aj miestnu príslušnosť tunajšieho súdu poukazujúc na ust. §§84,85 ods.2 O.s.p. a
vzniesol aj námietku premlčania poukazujúc na to, že dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzavretá dňa
26.4.2011, preto k podaniu určovacej žaloby mohlo dôjsť najneskôr 27.4.2011, teda právo žalobkyne

sa premlčalo 27.4.2014 a žaloba bola podaná dňa 7.8.2014.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, písomnými podaniami účastníkov, listinnými dôkazmi
a zistil tento skutkový stav veci:
V konaní bolo zistené, že žalobkyňa uzavrela so žalovaným zmluvu o úvere č.901300566 dňa 26.4.2011,
nazákladektorejžalovanýposkytolžalobkyniúver.Tátoskutočnosťvyplývazosamotnejzmluvyoúvere,

ako aj z výpovede žalobkyne.
Z obsahu zmluvy vyplýva, že ide o formulárovú typovú spotrebiteľskú zmluvu. Súčasťou tejto zmluvy
boli všeobecné podmienky poskytnutia úveru.
Ďalej v konaní bolo zistené, že dňa 26.4.2011, čiže v ten istý deň, keď účastníci konania uzavreli zmluvu
o úvere, bola uzavretá aj dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov podľa ust. §551 zák.40/1964
Zb. Z obsahu tejto dohody o zrážkach zo mzdy /časť I./vyplýva, že dlžník /vystaviteľ zmenky/ vystavil

v Košiciach dňa 26.4.2011 zmenku, v ktorej sa dlžník zaviazal na rad veriteľa zaplatiť zmenkovú sumu
spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne zo zmenkovej sumy a súčasne mu podľa ust.
§48 zák.č.191/1950 Zb o zmenkách a šekoch vznikla v prípade omeškania povinnosť platiť zákonný /
sankčný/ úrok vo výške 6% ročne z dlžnej sumy odo dňa omeškania dlžníka ďalej len „pohľadávka“. V
časti II. dohody je uvedené, že dlžník súhlasí s tým, aby sa uspokojenie pohľadávky veriteľa zabezpečilo

vykonaním pravidelných mesačných zrážok a aby zamestnávateľ zrážal mesačne zo mzdy 156,-Eur
a uhrádzal danú sumu na účet veriteľa na číslo účtu, ktorý je uvedený v časti II., /číslo zmluvy na
zmenke/ až do riadneho uhradenia pohľadávky dlžníka uvedenej v čl. I. tejto dohody. V časti IV. Dohody
účastníci prehlásili, že dohoda bola spísaná podľa ich pravej a slobodnej vôle, na dôkaz čoho pripájajú
svoje podpisy.

Z obsahu tejto dohody vyplýva, že tiež ide o formulárovú typovú dohodu, v ktorej vlastne sa vyplňovali iba
údajedlžníka-žalobkynekrstnémeno,priezvisko,rodnéčíslo,bydlisko,ďalejmiestoadátumvystavenia
zmenky, označenie zamestnávateľa žalobkyne, výška mesačných splátok, číslo účtu, ako aj dátum
uzavretia dohody a podpisy.
Z výpovede žalobkyne bolo zistené, že v tomto prípade to bola druhá zmluva, ktorú uzatvárala so

žalovaným. Keď uzatvárala túto zmluvu, tak bola vo finančnej tiesni. Potrebovala zaplatiť nájomné.
Zmluvu o úvere podpísala v Košiciach. Peniaze jej boli vyplatené v hotovosti. Sprostredkovateľka, ktorá
uzatvárala s ňou zmluvu, jej povedala, koľko berie a koľko má vrátiť. Zmluvu neprečítala. Nepamätá
si, či jej hovorila o dohode o zrážkach zo mzdy, o možnosti jej odmietnutia. Toľko si pamätá, že pod
všetko čo bolo vyložené sa mala podpísať, aby mohla získať úver. Okrem zmluvy tam boli aj iné papiere.

Bola presvedčená o tom, že všetko má podpísať, aby mohla dostať úver. Má dve sporné zmluvy so
žalovaným, v obidvoch prípadoch boli vykonávané zrážky zo mzdy. Zrážky išli aj na žiadosť žalovaného,
ako aj na základe príkazu exekútora.
Zo žiadosti žalovaného zo dňa 13.12.2012 vyplýva, že žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobkyne o
vykonávanie zrážok zo mzdy žalobkyne z titulu predmetnej dohody.

V konaní bolo zistené, že na tunajšom súde sa vedie konanie pod sp.zn. 12C/191/2014, kde
navrhovateľom je žalobkyňa a žalovaným je POHOTOVOSŤ s.r.o. a predmetom sporu je určenie
neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy v zmluve o úvere č.901300596 zo dňa 25.5.2011. Rozsudkom
zo dňa 31.10.2014 bolo vyhovené žalobe, vec je v odvolacom konaní na KS v Košiciach.
Uznesením tunajšieho súdu č.k. 9C/185/2014-20 zo dňa 2.9.2014 bolo vydané predbežné opatrenie na

základe návrhu žalobkyne tak, že žalovaný je povinný zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy
zo dňa 26.4.2011, uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným do právoplatného skončenia veci samej o
neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy. Zamestnávateľ žalobkyne je povinný zdržať sa vykonávania
zrážok zo mzdy žalobkyne podľa dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 26.4.2011 , uzavretej medzi
žalobkyňou a žalovaným do právoplatného skončenia veci samej o neplatnosť dohody o zrážkach zo

mzdy. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 3.12.2014 v spojitosti s uznesením KS v Košiciach
4Co/431/2014-42 zo dňa 30.10.2014.
Podľa tvrdenia žalobkyne má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právneho úkonu v zmysle
§80 písm. c/ O.s.p.. Poukázala na tú skutočnosť, že deklarovaním neplatnosti dohody o zrážkach zo
mzdy žalovaný stratí akúkoľvek legitimitu na použitie tohto kontroverzného zabezpečovacieho úkonu

v spotrebiteľských právnych veciach. Vyrieši sa tým /ne/prípustnosť dohody o zrážkach zo mzdy
čo do základu právnej otázky, čím judikatúra odôvodňuje naliehavý právny záujem /6Cdo/192/2010,
1Cdo/91/2006/.
Po vykonaní dokazovania súd dospel k takémuto právnemu záveru:Podľa ust. §52 ods.1 Občianskeho zákonníka /ďalej len „OZ“/ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa §52 ods.2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce

právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody , ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa §53 ods.1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa /ďalej len

„neprijateľná podmienka“/. To neplatí, ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa ust. §53 ods.2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
V odseku 4 tohto ustanovenia sú uvedené neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách len
príkladmo, pričom pod písmenom a/ sa považuje za neprijateľnú podmienku aj tá, podľa ktorej má
spotrebiteľ plniť a s ktorou nemal možnosť oboznámiť sa pred uzavretím zmluvy.

Podľa odseku 5 tohto ustanovenia neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné.Podľaodseku9neprijateľnosťzmluvnýchpodmienoksahodnotísozreteľomnapovahutovaru
alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzavretá a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v
dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
Podľa §54 ods.1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od

tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vzdať vopred svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa ust. § 54 ods. 2 OZ v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa §130 ods.7 Zákonníka práce, zamestnávateľ nemá právo akýmkoľvek spôsobom obmedzovať

zamestnanca vo voľnom nakladaní s vyplatenou mzdou.
Podľa §131 ods.3 Zákonníka práce, ďalšie zrážky zo mzdy, ktoré presahujú rámec zákonných zrážok /
ods.1, 2/ môže zamestnávateľ vykonávať len na základe písomnej dohody so zamestnancom o
zrážkach zo mzdy.
Podľa §551 ods.1,2 OZ uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom

a dlžníkom o zrážkach zo mzdy, zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie než by boli zrážky pri výkone
rozhodnutia. Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa
platiteľovi dohoda predložila.
Vykonaným dokazovaním súd mal za preukázané, že medzi žalobkyňou ako dlžníkom a žalovaným ako
veriteľom bola uzavretá zmluva o úvere. Žalobkyňa ju uzatvárala vo finančnej tiesni ,v snahe vyplatiť

nájomné a pri uzatváraní zmluvy dôraz bol daný na výšku úveru a na výšku čiastky, ktorú má vrátiť.
Ide o spotrebiteľskú zmluvu, preto súd posudzuje zmluvu v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch
platného v čase uzavretia zmluvy. Ide o typicky formulárovú zmluvu vopred pripravenú, ktorej podmienky
a obsah žalobkyňa ako spotrebiteľ nemohol ovplyvniť. Osobitne bola uzavretá dohoda o zrážkach zo
mzdy pre prípad, že dlžník nesplní svoj záväzok splácať úver v zmysle úverovej zmluvy, pričom táto

dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzavretá v deň uzavretia zmluvy o úvere súčasne s touto zmluvou.
Vzhľadom k tomu, že bola uzavretá dohoda o zrážkach zo mzdy vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ
mal byť poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal byť oboznámený aj s možnosťou jej odmietnutia. V
danom prípade samotná dohoda neobsahuje vyhlásenie o dobrovoľnosti jej uzavretia, ani neobsahuje
skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že žalobkyňa bola poučená o možnosti odmietnutia

uzavretia takejto dohody.
Podľa názoru súdu, hoci dohoda o zrážkach zo mzdy sa nachádza na osobitnom dokumente, treba ju
považovať za súčasť samotnej úverovej zmluvy. Túto skutočnosť vlastne potvrdil aj sám žalovaný, ktorý
vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 16.9.2014 /čl.29/ v časti I, potvrdil, že bod 05 VPPÚ, ktoré sú
neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, obsahuje dohodu zmluvných strán , podľa ktorej súčasne so

zmluvou o úvere uzatvárajú aj dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorej účinnosť je podmienená neuhradením
4 po sebe idúcich splátok, keď dochádza k splatnosti celého dlhu. Žalobkyňa ako dlžníčka súhlasila s
tým, že zamestnávateľ bude vykonávať zrážky v dohodnutej výške až do výšky aktuálnej pohľadávky.
Ďalej sám žalovaný poukázal na to, že výška dlhu nie je autoritatívne určená, ale vyplýva priamo zo
zmluvy o úvere, ktorá je platná, teda samotná dohoda o zrážkach zo mzdy je neoddeliteľnou súčasťou

zmluvy o úvere. Zo VPPÚ jednoznačne vyplýva, že vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru
bola zakomponovaná aj dohoda o vyplnení zmeniek na zabezpečenie peňažného záväzku.Žalobkyňa bola v pozícii spotrebiteľa, ktorý chcel získať úver, ktorý však mohol získať hneď v prípade,
že sa podpíše pod všetky predložené dokumenty, s ktorými sa nemohol dôkladne oboznámiť a neboli
vysvetlené skutočnosti, ktoré sa uvádzajú v týchto dokumentoch.

Ďalej súd poukazuje na tú skutočnosť, že z úradnej moci v zmysle vyššie uvedených zákonných
ustanovení o ochrane spotrebiteľa, v zmysle Smernice Rady 93/13/EHS z 5.1.1993, ale aj v zmysle
judikatúry ESD, skúmal prijateľnosť zmluvných podmienok a v tomto prípade dospel k záveru, že
zmluvné dojednanie o zrážkach zo mzdy žalobkyne pre prípad neplnenia povinnosti riadne splácať úver ,
je neprijateľné a teda aj neplatné /§53 ods.5OZ/.

Súd poukazuje na ustanovenie Zákonníka práce o výplate mzdy zamestnancovi a o možnosti vykonávať
zrážky len vtedy, ak sa zamestnávateľ so zamestnancom písomne dohodne. Súd dáva za pravdu
žalobkyni, že zrážky z jej mzdy pre pohľadávku, ktorej výšku určiť je len v moci jednej strany, a to veriteľa,
sú neprijateľné bez akéhokoľvek posúdenia súdu.
V danom prípade je právne významnou skutočnosťou aj to, že dohoda o zrážkach zo mzdy okrem
označenia veriteľa, dlžníka a platiteľa mzdy musí obsahovať aj konkrétne označenie pohľadávky , o

uspokojenie ktorej ide a v predmetnej dohode nie je konkrétne označená pohľadávka, výška pohľadávky,
ktorá je predmetom dohody. V čl.I dohody , kde by mala byť špecifikovaná konkrétne pohľadávka, je iba
poukázané vo všeobecnosti na zmenku, na zmenkovú sumu so zmenkovým úrokom. Teda ide o právny
úkon nekonkrétny, neurčitý.
Podľa §37 ods.1 OZ právny úkon musí byť urobený určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Pre dohodu

o zrážkach zo mzdy platia všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch §34 a nasl.
Vychádzajúc z vyššie uvedených zistení a vyššie citovaných zákonných ustanovení s prihliadnutím na
všetky okolnosti prípadu súd žalobu žalobkyne považoval za dôvodnú, preto v plnom rozsahu žalobe
vyhovel a vyslovil, že dohoda o zrážkach zo mzdy zo zmluvy o úvere č.901300566 zo dňa 26.4.2011
uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným, je neplatná, tak ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Záverom je potrebné ešte konštatovať, že žalobkyňa má naliehavý právny záujem na takomto určení,
keďže už v minulosti došlo k zrážkam z jej mzdy bez rozhodnutia súdu a z titulu právnej istoty je tu
daný naliehavý právny záujem, lebo ide o tzv. mimosúdne zrážky, teda zrážky bez rozhodnutia súdu a
žalobkyňa nemá istotu, že veriteľ v budúcnosti opätovne nevyzve jej zamestnávateľa na vykonávanie
zrážok zo mzdy a že autoritatívne nestanoví výšku pohľadávky vrátane spornej časti pohľadávky.

Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa ust. § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa ust. § 151 ods. 2 O.s.p. ak účastník v lehote podľa ods. 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu
trovkonaniavyplývajúcichzospisukudňuvyhláseniarozhodnutiasvýnimkoutrovprávnehozastúpenia,
ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu
trovkonanianepriznáavtakomprípadesúdniejeviazanýrozhodnutímoprisúdenínáhradytrovkonania
tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Žalobkyňa v návrhu na začatie konania vyčíslila trovy právneho zastúpenia v zmysle vyhlášky MS
SR č.655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení
neskorších predpisov z neurčitej hodnoty za úkony takto:
- prevzatie a príprava zastúpenia, vrátane prvej porady
s klientkou ...................................................61,87 eura..........

(§ 13a ods. 1 písm. a/ AT)
paušál ..........................................................8,04 eura...........
- žaloba ........................................................61,87 eura...........
(§ 13a ods. 1 písm. c/ AT)
paušál ..........................................................8,04 eura...........

- návrh na predbežné opatrenie ..................................30,94 eura
(§ 13a ods. 2 písm. a/ AT)
paušál ..........................................................8,04 eura...........
Odmena .........................................................178,80 eura........
DPH 20% ........................................................35,76 eura.......

Odmena spolu (s DPH): .........................................214,56 eura
Ďalšie trovy právneho zastúpenia neboli vyčíslené v zákonnej lehote v zmysle ust. § 151 ods. 1 O.s.p. /
boli zaslané až 21.12.2015/.Súd priznal úspešnej žalobkyni na trovách konania z titulu trov právneho zastúpenia sumu 167,78Eur
za 2 úkony právnej pomoci: prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby. Odmena za 1 úkon
predstavuje61,87Eur,tedaodmenaza2úkonypredstavujespolu123,74Eur+ režijnýpaušál2x8,04Eur

t.j. 16,08Eur a 20% DPH t.j. 27,96Eur. Nebola priznaná odmena a rež. paušál za úkon: návrh na
predbežné opatrenie, pretože tento návrh na predbežné opatrenie bol súčasťou návrhu na začatie
konania, a podľa názoru súdu nie je možné priznať odmenu a režijný paušál osobitne za úkon, ktorý bol
navrhnutý v rámci návrhu na začatie konania. Ďalšie trovy právneho zastúpenia, ktoré boli vyčíslené po
zákonnej lehote stanovenej v ust. § 151 ods. 1 O.s.p. neboli priznané v súlade s ust. § 151 ods. 2 O.s.p.

Trovy konania je povinný zaplatiť žalovaný na účet právneho zástupcu žalobkyne tak ako je to uvedené
vo výrokovej časti rozsudku /§149 ods.1 O.s.p./.
V danom prípade neobstojí námietka žalovaného, že vo veci koná nepríslušný súd, pretože podľa §87
písm.f/ O.s.p. popri všeobecnom súde žalovaného je na konanie príslušný aj súd, v obvode ktorého má
bydlisko spotrebiteľ, ak ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy. Rovnako neobstojí ani vznesená námietka
premlčania v zmysle §100 ods.2 OZ, pretože podľa ustálenej súdnej praxe nárok na určenie neplatnosti

zmluvy /dohody/ pre jej absolútnu neplatnosť nepodlieha premlčaniu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15.dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Trebišov v 4 exemplároch.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha /§ 205 ods. 1/.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť v
zmysle ust. § 205 ods. 2 len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené /§205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie /§205 ods. 3 O.s.p./.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.