Decision was made at the court Okresný súd Prešov
Judgement was issued by JUDr. Eduard Valenčin
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 14C/307/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114213548
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8114213548.5
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobcu: A. J. - A. so sídlom
B.. B. XXX/XX, A., T.: XX XXX XXX, právne zastúpenému: JUDr. Jozef Karabaš, advokát so sídlom
Ružová 10, Sabinov, proti žalovanému: O. Z., G.. X.X.XXXX, bytom C. XXXX/X, O., právne zastúpený:
ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA VAĽO & PARTNERS s.r.o. so sídlom Konštantínova 3, Prešov, v konaní
o zaplatenie 3.151,36 EUR s prísl. takto
r o z h o d o l :
žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 3.151,36 EUR v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku,
o trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej,
vzájomný návrh žalovaného voči žalobcovi na zaplatenie sumy 16.930,40 EUR v y l u č u j ena
samostatné konanie.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobou súdu podanou dňa 14.5.2014 navrhol žalobca uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu
3.151,36EURanahradiťtrovykonaniapozostávajúcezozaplatenéhosúdnehopoplatkuatrovprávneho
zastúpenia.
V rámci žaloby poukázal na to, že dňa 13.5.2007 uzavrel so žalovaným zmluvu o uzavretí spoločníctva,
na základe ktorej bolo dohodnuté vykonávanie spoločnej podnikateľskej činnosti a za týmto účelom
sa združili žalobca, žalovaný a M. N.. V zmysle článku III. zmluvy sa účastníci dohodli, že každý
zo spoločníkov má 33,3 %-tný podiel na zisku. Žalobca poukázal na to, že existencia zmluvného
vzťahu bola preukázaná aj v rámci konania vedeného tunajším súdom pod sp. zn. 38C/150/2009.
Žalovaný zo združenia vystúpil jednostranným vystúpením dňa 11.6.2009. Na základe daňovej kontroly
vykonanej Daňovým úradom Prešov bol u žalobcu ako u daňového subjektu zistený rozdiel dane v
sume 9.454,09 EUR, ktorý žalobca v celom rozsahu uhradil, pričom na základe zmluvy a v zmysle
ustanovenia Občianskeho zákonníka, sa členovia združenia podieľajú spoločne ako na zisku, tak aj na
vzniknutej strate a záväzkoch voči tretím osobám, a to spoločne a nerozdielne, s tým, že účastník, ktorý
zo združenia vystúpil, sa nemôže zbaviť zodpovednosti za záväzky združenia, ktoré vznikli do dňa jeho
vystúpenia. Z týchto dôvodov teda navrhol žalobca uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť mu 33,3%-tný
podiel dodatočne vyrubenej dane, t.j. sumy 3.151,36 EUR, ktorú on uhradil.
Súd v predmetnej veci vydal pod č.k. 12Ro/147/2014-27 platobný rozkaz, ktorým žalobe vyhovel. Voči
tomuto platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, v rámci ktorého poukázal na to, že nemá pasívnu
hmotnoprávnulegitimáciu,keďžežalobcamuneumožnilvykonávaťsvojeprávaapovinnostivyplývajúce
zozmluvyouzavretíspoločenstvazodňa13.5.2007,pričomajkeďmalnároknapodielzozisku,žalobca
mu takýto podiel na zisku nikdy nevyplatil, a to ani za rok 2007, ani za rok 2008. Ďalej poukázal na to,že účastníkom združenia bol len A. J.Q. a naopak žalobca vystupuje v tomto konaní ako A. J. - A., preto
za živnosť a podnikanie žalobcu nemôže niesť žalovaný žiadnu zodpovednosť. Zároveň poukázal na to,
že žalobca si mal nárok uplatniť nielen od žalovaného, ale aj od ďalšieho spoločníka M. N.. Poukázal
na to, že žalobca mu nikdy neumožnil mať vedomosť o stave účtu a príjme združenia, nikdy mu nebolo
umožnené kontrolovať stav účtovníctva a dokonca mu žalobca nevyplatil žiaden podiel zo zisku. Taktiež
uviedol, že z obsahu odôvodnenia rozhodnutia daňového úradu vyplýva, že žalobca mal v roku 2008
príjmy nielen z podnikania zo združenia, ale aj iné príjmy, ktoré sa netýkali predmetu činnosti združenia,
preto mal žalobca príjmy združenia za roku 2008 jednoznačne vyselektovať a z toho určiť daň z príjmu
fyzických osôb a až z toho je možné pri zákonnom dodržaní postupu podľa § 829 a nasl. Občianskeho
zákonníka uplatňovať si dohodnutý podiel žalovaného na záväzkoch združenia. Vzhľadom na to, že
žalobca mal daň z príjmu fyzických osôb za rok 2008 zaplatiť najneskôr do 31.3.2009, tak potom podľa
§ 107 Občianskeho zákonníka žalovaný vznáša voči uplatnenému nároku námietku premlčania.
Žalobca v rámci vyjadrenia k odporu žalovaného poukázal na to, že čo sa týka označenia žalobcu,
tak tento je označený ako A. J.Q. - A., keďže na neho ako na živnostníka je vystavené daňové
rozhodnutie, pričom v tomto prípade ide zjavne o totožnú osobu, teda o fyzickú osobu, avšak len s
dodatkom označenia živnostníka pod ktorého menom združenie aj podnikalo. Žalobca v rámci tohto
vyjadrenia zároveň priložil kópiu potvrdenia o úhrade zo dňa 14.5.2014, z ktorého vyplýva, že žalobca
prijal od ďalšieho spoločníka M. N. sumu 3.151,36 EUR. Ďalej poukázal na to, že zo zmluvy o uzavretí
spoločníctva zo dňa 13.5.2007 jasne vyplýva, že každý zo spoločníkov sa podieľa 33,3 %-tným podielom
na výnosoch, ako aj na nákladoch spoločenstva, pričom tento podiel bol žalovanému riadne vyplácaný
a žalovaný mal až do konca fungovania v združení nielen možnosť, ale aj povinnosť spravovať účty a
financie v zmysle uvedenej zmluvy. Taktiež poukázal na to, že nie je pravdivé tvrdenie odporcu ohľadom
skutočnosti, že z odôvodnenia rozhodnutia daňového úradu vyplýva, že žalobca mal v roku 2008 aj iné
príjmy, nakoľko práve z odôvodnenia rozhodnutia daňového úradu vyplýva, že v peňažnom denníku
neboli zaúčtované príjmy - hotovostné úhrady vydaných faktúr za poskytnuté internetové služby za celý
rok 2008, rovnako neboli zúčtované aj zdaniteľné príjmy (inkaso vydaných faktúr) aj napriek tomu, že
na predmetnom účte od januára až do decembra roku 2008 boli vykonávané úhrady za poskytnuté
internetové služby. Preto je nepochybné, že vzniknutý rozdiel dane v celkovej sume 9.454,09 EUR
vznikol z príjmov z úhrad za poskytnuté internetové služby za rok 2008, teda v úzkej súvislosti s účelom,
na ktorý združenie vzniklo. Žalovaný sa vyjadril aj k vznesenej námietke premlčania, ktorú považuje za
neopodstatnenú, keďže o vzniknutom rozdiele dane sa dozvedel až doručením rozhodnutia o vyrubení
dani zo dňa 5.5.2014, kedy si mohol voči žalovanému svoje právo uplatniť prvý raz, pričom toto právo sa
premlčí až po uplynutí trojročnej všeobecnej premlčacej lehoty v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka.
Ako prílohu tohto podania žalobca predložil taktiež potvrdenie o úhrade sumy 9.454,09 EUR zo dňa
14.5.2014.
Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, ako aj oboznámením listinných
dôkazov, pričom boli oboznámené: žaloba, rozhodnutie daňového úradu zo dňa 5.5.2014, zmluva o
uzavretí spoločníctva zo dňa 13.5.2007, odpor žalovaného zo dňa 11.8.2014, vyjadrenie žalobcu zo dňa
13.10.2014, potvrdenie o realizovaní transakcie VÚB banky zo dňa 14.5.2014, potvrdenie žalobcu o
úhrade zo dňa 14.5.2014, ako aj ostatný obsah spisu a obsah pripojeného spisu sp. zn. 38C/150/2009
a zistil tento skutkový stav:
Rozhodnutím Daňového úradu Prešov zo dňa 5.5.2014 bol vyrubený daňovému subjektu A. J. - A.,
T.: XX XXX XXX rozdiel dane v sume 9.454,09 EUR na dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie
obdobie roka 2008. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že kontrolu predložených vydaných faktúr,
dokladov a evidencie bolo zistené, že v peňažnom denníku nie sú zaúčtované v príjmoch celkom
(zdaniteľných príjmov) hotovostné úhrady vydaných faktúr za poskytnuté internetové služby za celý
rok 2008 a zároveň, že v peňažnom denníku predloženom ku kontrole neboli od výpisu č. 7/2008 (júl
2008) do 12/2008 (december 2008) zúčtované žiadne zdaniteľné príjmy (inkaso vydaných faktúr) aj
napriek tomu, že na predmetnom účte od januára do decembra roku 2008 boli vykonávané úhrady za
poskytnuté internetové služby. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia teda vyplýva, že žalobca inkasoval
platby za internetové služby, ktoré ale nezahrnul do daňového priznania za rok 2008.
Zo zmluvy o uzavretí spoločníctva zo dňa 13.5.2007 vyplýva, že spoločníci vkladajú do spoločného
podnikania wifi siete a pripojených klientov. Z. O. vkladá finančnú hotovosť 400.000,- Sk po ktorej
vyplateníďalšímdvomspoločníkomsastávaplnohodnotnýmspoločníkom.Každýzspoločníkovzískava
podiel 33,3 % na vybudovanej wifi siete a je povinný podieľať sa na výnosoch aj nákladoch na prevádzkusiete rovnakým dielom (článok 3 - Vklady spoločníkov). Z článku 5 - Jednotlivé rozdelenie departmentov
vyplýva, že departmenty sa delia na tri - Hlavné, Vedľajšie a Doplnkové. Jedná sa o správu serverov,
montáže + servis, správa účtov a financií:
- N. M. H - Správa serverov, V - Montáže, D - Správa účtov a financií
- J. A. H - Montáže, V - Správa serverov, D - Správa účtov a financií
- Z. O. H - Správa účtov a financií, V - Montáže, D - Správa serverov
Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že žalobca uhradil dňa 14.5.2014 daňový nedoplatok v
celkovej sume 9.454,09 EUR, pričom v uvedený deň zároveň prijal od M. N. sumu 3.151,36 EUR.
Z výsluchu žalobcu vyplynulo, že príjmy sa po odpočítaní nákladov delili každý mesiac rovnakým dielom
medzi všetkých účastníkov združenia, pričom keďže žalovaný nevykonával plnohodnotne svoju činnosť
v združení, nepodieľal sa na montáži a servisoch, bolo mu navrhnuté zníženie jeho podielu na zisku,
pričom následne žalovaný v roku 2009 zo združenia vystúpil. Žalobca zároveň uviedol, že daňová
kontrola sa netýkala iba obdobia roku 2008, ale aj ďalších rokov, kedy už ale žalovaný nebol účastníkom
združenia, pričom aj v týchto obdobiach vznikli daňové nedoplatky, podiel na ktorých ale od žalovaného
samozrejme nežiada, keďže sa týkajú obdobia keď už nebol účastníkom združenia.
Z výsluchu žalovaného vyplynulo, že tomuto bol vyplácaný podiel na zisku iba v roku 2007 a 2009, avšak
v roku 2008 mu podiel na zisku vyplácaný nebol.
Podľa § 829 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), niekoľko osôb sa môže združiť, aby sa
spoločne pričinili o dosiahnutie dojednaného účelu.
Podľa § 835 ods. 2 OZ, zo záväzkov voči tretím osobám sú účastníci zaviazaní spoločne a nerozdielne.
Podľa § 837 OZ, každý účastník, aj keď nevykonáva správu, má právo sa presvedčiť o hospodárskom
stave združenia. Ustanovenia zmluvy, ktoré tomu odporujú, sú neplatné.
Podľa § 840 OZ, účastník, ktorý vystúpil alebo ktorý bol vylúčený, sa nezbavuje zodpovednosti za
záväzky z činnosti združenia, ktoré vznikli do dňa vystúpenia alebo vylúčenia.
Podľa § 511 ods. 3 OZ, ak dlžník v rozsahu uplatneného nároku dlh sám splnil, je oprávnený požadovať
náhradu od ostatných podľa ich podielov. Pokiaľ nemôže niektorý z dlžníkov svoj podiel splniť, rozvrhne
sa tento podiel rovnakým dielom na všetkých ostatných.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca, žalovaný a M. N. uzavreli
dňa 13.5.2007, podľa obsahu, zmluvu o združení v zmysle ustanovení § 829 ods. 1 a nasl. Občianskeho
zákonníka.
Z predloženého rozhodnutia daňového úradu o vyrubení rozdielu dane nevyplývajú skutočnosti,
uvádzané právnym zástupcom žalovaného v rámci odporu voči platobnému rozkazu, napr., že
odôvodnenia rozhodnutia má jednoznačne vyplývať, že žalobca mal v roku 2008 príjmy nielen z
podnikania združenia, ale aj iné príjmy, ktoré sa netýkali združenia. V rámci ústneho prednesu sa
právny zástupca žalovaného vyjadril, že sa jedná o príjmy z prenájmu. Súd v tejto súvislosti poukazuje
na skutočnosť, že takéto závery z odôvodnenia rozhodnutia daňového úradu nevyplývajú, keďže z
odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva skutočnosť, že v rámci podaného daňového priznania za r. 2008
neboli uvedené všetky príjmy za vykonané internetové služby vykonané v roku 2008, pričom pokiaľ
je v rozhodnutí uvedené „príjmy z podnikania, z inej samostatne zárobkovej činnosti a z prenájmu -
príjmy v hotovosti“, jedná sa iba o všeobecné pojmové vymedzenie možných príjmov, čo automaticky
neznamená, že sa jedná, napr. aj o príjmy z prenájmu.
Vykonaným dokazovaním sa taktiež neukázalo pravdivé tvrdenie, že by žalovaný nemal vôbec prístup
k účtom združenia („žalobca nikdy neumožnil žalovanému mať vedomosť o stave účtu a príjmoch
združenia a nikdy mu nebolo umožnené skontrolovať stav účtovníctva“), keďže samotný žalovaný
potvrdil, že mal prístup k účtom a k výpisom, teda mal vedomosť o tom, aké kreditné a debetné platby
boli realizované na týchto účtoch s tým, že nemohol realizovať výbery a platby. Z tohto teda jednoznačne
vyplýva, že žalovaný mal vedomosť o príjmoch realizovaných na dva účty vedené vo VÚB banke o
ktorých sa žalobca vyjadril tak, že na jeden účet išli oficiálne a na druhý účet neoficiálne peniaze.
Žalovaný taktiež nevyvrátil tvrdenie žalobcu o tom, že každomesačne sa sčítavali platby s tým, že sa
peniaze rozdeľovali, avšak podľa jeho tvrdenia tieto peniaze boli vyplatené iba v roku 2007 a v roku
2009 a v roku 2008 nie.
V súvislosti s postavením žalovaného v rámci združenia, súd poukazuje aj na uzavretú dohodu o
spoločníctve, z ktorej vyplýva, že žalovaný mal ako hlavnú činnosť správu účtov a financií a aj keď z
jeho vyjadrenia vyplynulo, že nemohol realizovať výbery a platby, je nepochybné, že mal prístup k týmto
účtom a mohol si jednoznačne kontrolovať stav a pohyby na účtoch.V súvislosti s námietkou žalovaného ohľadom preukázania skutočnosti, či tretí člen združenia M. N.
skutočne uhradil žalobcovi sumu 3.151,36 EUR, v tejto súvislosti právny zástupca žalovaného aj navrhol
doplnenie dokazovania výsluchom tohto svedka, súd poukazuje na skutočnosť, že táto okolnosť nie je
pre posúdenie tejto veci podstatná, keďže žalobca si uplatňuje svoj nárok voči žalovanému na základe
ustanovenia § 835 Občianskeho zákonníka, s poukazom na ustanovenia § 840 Občianskeho zákonníka
a § 511 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Teda v tomto ohľade nie je právne významné preukázanie
skutočnosti, či aj tretí člen združenia uhradil žalobcovi tretinový podiel daňového nedoplatku a vzhľadom
na uvedené preto súd aj zmietol návrh na doplnenie dokazovania.
Žalovaný taktiež vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku, ktorú súd vyhodnotil ako
nedôvodnú, keďže žalobca preukázateľne uhradil daňový nedoplatok, vyplývajúci z činnosti združenia
dňa 14.5.2014 a nasledujúcim dňom mohol svoje právo vykonať prvý raz v zmysle § 101 Občianskeho
zákonníka, teda začala mu plynúť všeobecná trojročná premlčacia lehota na uplatnenie nároku voči
ostatným členom združenia. V tomto ohľade, preto nemožno súhlasiť s názorom žalovaného, že nárok
je premlčaný, z dôvodu, že sa jednalo o daň z príjmov fyzických osôb za rok 2008.
Keďže súd mal z predložených listinných dôkazov za preukázané, že daňový nedoplatok súvisí s
nepriznanými príjmami, ktoré vznikli v súvislosti s poskytovaním internetových služieb za rok 2008, ktoré
poskytovali členovia združenia na základe zmluvy uzavretej dňa 13.5.2007 a s poukazom na skutočnosť,
že daňový nedoplatok uhradil výlučne žalobca, mal súd na základe citovaných zákonných ustanovení
za dôvodné žalobe v celom rozsahu vyhovieť, nakoľko zo záväzkov voči tretím osobám sú účastníci
združenia zaviazaní spoločne a nerozdielne, pričom účastník, ktorý zo združenia vystúpil, sa nezbavuje
zodpovednosti za záväzky z činnosti združenia, ktoré vznikli do dňa jeho vystúpenia zo združenia a
zároveň keďže žalobca sám splnil dlh, za ktorý zodpovedajú členovia združenia spoločne a nerozdielne,
preto je žalobca, na základe ustanovenie § 511 ods. 3 Občianskeho zákonníka, oprávnený požadovať
náhradu podielu rovným dielom od ostatných účastníkov združenia, teda aj od žalovaného.
Podľa§112ods.2O.s.p.,aksavnávrhunazačatiekonaniauvádzajúveci,ktorésanaspojenienehodia,
alebo ak odpadnú dôvody, pre ktoré súd veci spojil, môže súd niektorú vec vylúčiť na samostatné
konanie.
Podaním zo dňa 20.11.2014 si žalovaný uplatnil vzájomným návrhom zaplatenie sumy 16.930,40 EUR
s poukazom na skutočnosť, že sa jedná o jeho podiel na zisku za rok 2008, ktorý mu nebol vyplatený.
Na základe vyššie citovaného zákonného ustanovenia súd vzájomný návrh žalovaného vylúčil na
samostatné konanie.
Podľa § 151 ods.1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa § 151 ods.3 O.s.p., v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania
alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania
rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije.
Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Vzhľadom na skutočnosť, že súd po skončení dokazovania odročil pojednávanie za účelom vyhlásenia
rozhodnutia, pričom podľa § 151 ods. 1 O.s.p. je účastník konania povinný trovy konania vyčísliť
najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia, súd ohľadom trov rozhodol tak, že o
nich rozhodne samostatným rozhodnutím, keďže účastníci si do vyhlásenia rozhodnutia trovy nevyčíslili.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.