Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, December 3, 2015

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 8C/17/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815200681
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Šviderská

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2015:8815200681.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Silviou Šviderskou v právnej veci navrhovateľa: V.

W. W., U..W.., O. XX, XXX XX O., H.: XX XXX XXX proti odporcom: 1. Q. S., K.. XX.XX.XXXX, W. J.
XXX/XX, XXX XX B. K. I., I.. Č.. Q. XXX, 2. Q. S., K.. XX.XX.XXXX, W. J. XXX/XX, XXX XX B. K. I., I..
Č.. T.. X. S. XXX/XX, W.P. H.., B. K. I., o zaplatenie 23.682,74 eur s prísl., t a k t o

r o z h o d o l :

Odporcovia v 1. a 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu 23.607,74
eur s 5,15 % p. a. úrokom z omeškania zo sumy 23.607,74 eur od 13. 06. 2014 do zaplatenia, trovy
konania vo výške 1.420,50 eur, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

V predmetnej právnej veci sa navrhovateľ domáhal zaplatenia sumy 23.682,74 eur spolu s 6,59 % p.a.
úrokom za úver zo sumy 23.100,42 eur od 13. 06. 2014 do zaplatenia a 5,00 % p. a. úrokom z omeškania
zo sumy 23.682,74 eur od 13. 06. 2014 do zaplatenia a náhrady trov konania. Súd uznesením č. k.
8C/17/2015 zo dňa 03.12.2015 pripustil zmenu návrhu a to tak, že odporcovia v 1. a 2. rade sú povinní
spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu 23.682,74 eur spolu s 6,59 % p.a. úrokom za
úver zo sumy 23.100,42 eur od 13. 06. 2014 do zaplatenia a 5,15 % p. a. úrokom z omeškania zo
sumy 23.682,74 eur od 13. 06. 2014 do zaplatenia, ako aj trovy konania a to do 3 dní od právoplatnosti

rozsudku. Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe zmluvy o stavebnom sporení č. 2199267405 bola s
odporcami 1,2 uzatvorená zmluva o úvere č. 2199267405 zo dňa 20.05.2013, v súlade s ktorou poskytol
navrhovateľ odporcom I. a II. medziúver č. 2199267106 vo výške 23.200 eur. Odporcovia sa zaviazali
do pridelenia cieľovej sumy splácať úroky medziúveru 3,59 % p.a. mesačnými splátkami vo výške 69,41
eur počas prvých 12 mesiacov, po uplynutí 12 mesiacov úroky medziúveru 6,59 % ročne a pravidelnými
mesačnými splátkami vo výške 127,41 eur a do pridelenia cieľovej sumy vkladať na účet stavebného
sporenia pravidelné mesačné vklady vo výške 30,68 eur. Po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom

sporení sa odporcovia zaviazali splácať stavebný úver vrátane úrokov 4,75 % p.a. mesačnými
splátkami vo výške 158,09 eur. Odporcovia porušili zmluvne dohodnuté podmienky a medziúver prestali
riadne a včas splácať. Listom zo dňa 15.05.2014 navrhovateľ odstúpil od úverovej zmluvy a vyzval
odporcov, aby v 7-dňovej lehote vrátili zostatok úveru. Odporcovia 1,2 peňažné prostriedky nevrátili.
Dlžná suma ku dňu odstúpenia od zmluvy vo výške 23.597,44 eur pozostáva z istiny 23.100,42 eur,
z nezaplatených úrokov za úver a nezaplatených poplatkov ku dňu odstúpenia od zmluvy v celkovej
výške 497,02 eur.

Podľa čl. X. bod 10.20. odstúpením od zmluvy táto zmluva zaniká, a to dňom doručenia oznámenia
o odstúpení druhej zmluvnej strane. Podľa Čl. X. bod 10.21. v prípade odstúpenia od tejto zmluvy sa
splatná istina, nezaplatené úroky a poplatky zúčtujú do jednej sumy, ktorá sa ďalej úročí úrokovousadzbou vo výške dohodnutej touto zmluvou. Podľa úverovej zmluvy a všeobecných podmienok
pre zmluvy o stavebnom sporení, účinnosťou odstúpenia sa rozumie deň, kedy bolo odstúpenie od
zmluvy doručené všetkým odporcom. Účinnosť odstúpenia nastala dňa 12.06.2014. Dlžná suma ku dňu

účinnosti odstúpenia od zmluvy predstavuje sumu 23.682,74 eur, pričom pozostáva z istiny 23.100,42
eur , z nezaplatených úrokov za úver a z nezaplatených poplatkov vo výške 582,32 eur.

Odporca v 1. rade uviedol, že dlžnú čiastku by rád uhradil, no nemá finančné prostriedky. Odporkyňa
v 2. rade sa vo veci nevyjadrila.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to návrhom na začatie konania,
Zmluvou o úvere, Dodatkom k zmluve o medziúvere a stavebnom úvere, Všeobecnými podmienkami
navrhovateľa pre stavebné sporenie pre fyzické osoby, odstúpením od zmluvy zo dňa 15.05.2014,
výpisom z účtu odstúpeného medziúveru písomným vyjadrením navrhovateľa, sadzobníkom poplatkov
pre fyzické osoby a zistil tento skutkový stav veci:

Medzi navrhovateľom ako veriteľom, odporcom v 1. rade ako dlžníkom a odporcom v 2. rade ako
spoludlžníkom, došlo dňa 20.05.2013 k uzatvoreniu Zmluvy o úvere (ďalej len ,,Zmluva“), na základe
ktorej sa navrhovateľ zaviazal poskytnúť medziúver pod č. 2199267106 vo výške 23.200 eur.

Podľa čl. II bodu 2.3. Zmluvy, po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení, na základe ktorej
bol medziúver poskytnutý a súčasne pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok ako aj všeobecných
podmienok pre stavebné sporenie pre fyzické osoby sa medziúver zúčtuje bez osobitnej dohody s
nasporenou sumou na účte stavebného sporenia, čím sa medziúver zmení na stavebný úver pod číslom
XXXXXXXXXX/XXXX vo výške cca 14.333,91 eur.

Z Článku V. zmluvy - výška úrokovej sadzby medziúveru je fixná po dobu päť rokov, pričom počas trvania
prijatia dlžníka ako poistnej osoby do poistenia typu A definovaného podľa tejto zmluvy je prvý rok výška
úrokovejsadzbymedziúveru3,59%ročnea2.až5rokvýškaúrokovejsadzbymedziúveru6,59%ročne.

Podľa článku V bodu 5.2. Zmluvy, dlžník sa zaväzuje splatiť úver pravidelnými mesačnými splátkami
jednou sumou prvý rok vo výške 109,37 eur a po uplynutí tejto doby sumou vo výške 167,37 eur.

V zmysle článku X bod 10.19.1. úverovej zmluvy, odstúpením od zmluvy nezaniká záväzok dlžníka a
ručiteľa splatiť pohľadávku veriteľa vrátane príslušenstva. Podľa čl. X bodu 10.19.3. úverovej zmluvy

odstúpenímodzmluvynezanikáaniprávoveriteľapožadovaťzmluvnedohodnutéúrokyaždozaplatenia
celej pohľadávky. Na základe uvedeného, navrhovateľ naďalej úročí istinu dohodnutým úrokom za úver
vo výške 6,59 % ročne.

VzmysleVšeobecnýchpodmienokprestavebnésporenieČlánokXIX.bod2.písm.a),d)ai)- Porušenie

zmluvných povinností a okamžitá splatnosť, stavebná sporiteľňa môže od úverovej zmluvy odstúpiť a
požadovať okamžité splatenie stavebného úveru v prípadoch ak je stavebný sporiteľ v omeškaní s viac
než dvoma splátkami alebo jednou splátkou dlhšie ako 3 mesiace v zmysle § 506 Obchodného
zákonníka, ak stavebný sporiteľ, spoludlžník
alebo ručiteľ prestane splácať stavebný úver a ak stavebný sporiteľ nespĺňa dohodnuté všeobecné

podmienky alebo nedodrží dohodnuté záväzky zmluvy o úvere.

Písomným odstúpením od zmluvy zo dňa 15.05.2014 navrhovateľ oznámil odporcom, že nakoľko zročné
splátky neuhradili a to ani v poskytnutej dodatočnej lehote, zostávajú v omeškaní na účte stavebného
sporenia s viac ako dvomi vkladmi po dobu dlhšiu ako dva mesiace a na účte medziúveru s viac ako

dvomi splátkami, čím sa naplnil dôvod na odstúpenie od úverovej zmluvy. Navrhovateľ týmto v súlade
s čl. IX. a X úverovej zmluvy odstúpil od zmluvy o úvere č. 2199267405 zo dňa 20.05.2013 a zároveň
požadoval okamžité vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov. Dlžná suma predstavovala ku dňu
15.05.2014 sumu 23.597,44 eur.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa

vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi

dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Zustanovení§517ods.1,ods.2Občianskehozákonníka,vyplýva,žedlžník,ktorýsvojdlhriadneavčas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Týmto vykonávacím
predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z..

Podľa § 10c uvedeného nariadenia ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov
z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári
2013.

V zmysle § 3 naradenia v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

Predmetný právny vzťah súd posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ust. § 52 a nasl.

Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o zmluvu, ktorú uzatváral navrhovateľ ako dodávateľ a odporcovia
ako spotrebitelia, pričom obsah zmluvy s dodatkom, ako aj Všeobecnými podmienkami bol daný
navrhovateľom bez možnosti odporcov privodiť akúkoľvek zmenu.

Aj napriek tomu, že ide o úverovú zmluvu, ktorá sa riadi režimom Obchodného zákonníka, ako už súd

uviedol vyššie, v danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka, pretože ju uzatváral navrhovateľ ako dodávateľ a odporcovia ako spotrebitelia, pričom obsah
zmluvy bol daný navrhovateľom bez možnosti odporcov privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné
predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, úprava ktorých
je v Občianskom zákonníku pre spotrebiteľa výhodnejšia.

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že navrhovateľ a odporcovia v 1. a 2. rade ako
dlžníci uzavreli dňa 20.05.2013 zmluvu o úvere č. 2199267405. V zmysle zmluvy navrhovateľ ako veriteľ
poskytol dlžníkom medziúver na základe uzatvorenej zmluvy o stavebnom sporení. Predmetom zmluvy
bolo poskytnutie medziúveru vo výške 23.200 eur. Navrhovateľ si svoj záväzok riadne splnil a poskytol

odporcom v 1. a 2. rade dohodnutý úver. Odporcovia však svoj záväzok riadne a včas neplnili a s jeho
plnením sa dostali do omeškania.
Keďže nastali podmienky predpokladané v zmluve tým, že dlžník podstatne porušil zmluvu, navrhovateľ
dňa15.05.2014odzmluvyodstúpilazároveňžiadalookamžitévrátenieceléhozostatkuúveru.Účinnosť
odstúpenia od zmluvy nastala dňa 16.05.2014.

Podľa Občianskeho zákonníka v prípade odstúpenia od zmluvy sa zmluva zrušuje s účinkami od
začiatku (ex tunc, § 48 ods. 2) a tým zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy. Momentom odstúpeniaod zmluvy vznikajú práva a povinnosti z porušenia práva (bezdôvodné obohatenie, náhrada škody).
Účastníci zrušenej zmluvy si majú navzájom vrátiť už vykonané plnenia (§ 457 OZ).

Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré na rozdiel od ustanovení Občianskeho zákonníka zaväzujú
spotrebiteľa nad rámec povinnosti vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka, evidentne zhoršujú jeho
postavenie. Akékoľvek rozšírenie záväzkov spotrebiteľa vrátane platenia úrokov napriek ich zrušeniu
popri vzájomnej reštitučnej povinnosti po zániku zmluvy s účinkami ex tunc postavenie spotrebiteľa
zhoršuje. Dôsledky odstúpenia od zmluvy podľa zmlúv dohodnutých medzi účastníkmi konania sú

nevýhodnejšie ako dôsledky odstúpenia podľa úpravy v Občianskom zákonníku.

Predmetná vec sa týka aj práva európskej únie (smernica Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách; ďalej ,,smernica“). Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ je pomerne náročné na
dodávateľov a významne chráni spotrebiteľov. Je však potrebné uviesť, že ak sa neberie do úvahy výber
sumy úveru a podpis, tak spotrebiteľ takmer žiadnym spôsobom neparticipuje na koncipovaní zmluvy.

Preto sa dá plne pochopiť pomerne silná ochrana spotrebiteľov, ktorú slovenský zákonodarca zakotvil
v ustanovení § 54 Občianskeho zákonníka.

Dualistický systém záväzkového práva na Slovensku je určitá anomália medzi právnymi poriadkami
(dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod). Aplikačná

prax síce ukazuje, že aj takýto stav môže dlhodobo fungovať (od 1.1.1992), avšak niet rozumného
dôvodu na skonštatovanie, že na vadnosť právneho úkonu vrátane odstúpenia v spotrebiteľsko-právnej,
a teda typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi
podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a je
pre nepodnikateľov výhodnejšia. (porov. tiež Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.

5MCdo 20/09).

Neboldôvodpovažovaťobchodnoprávnuúpravuzavýhodnejšiuanizpohľadumožnostisplácaniaúveru
pri zachovaní zmluvy, keďže úprava zmluvnej klauzuly o odstúpení predpokladala zároveň zosplatnenie
úveru.

Na predmetnú spotrebiteľskú vec v časti o vadnosti právneho úkonu (odstúpenie od zmluvy) dopadá
teda právna úprava občianskeho práva. V danej súvislosti súd poukazuje aj na názor vyslovený
v rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 19.11.2013 sp.zn. 6Co/2/2013, prípadne na ďalšie
rozhodnutia, v ktorých bola použitá na účely posúdenia dôsledkov odstúpenia od zmluvy v úverovom

právnom vzťahu právna úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku napr. sp. zn. 6Co 81/2012, 6Co
113/2010, 6Co 218/2012, 6Co 224/2012. Ústavný súd takýto postup neoznačil za ústavne nekonformný
(napr. vec I. ÚS 402/2013), pričom išlo o zásadnú právnu otázku s dopadom na výsledok súdneho sporu
(dualistická právna úprava odstúpenia a premlčania).
Dodávateľ, ktorý naformuloval štandardnú typovú zmluvu, dobrovoľne sa rozhodol využiť ustanovenie

zmluvy o odstúpení, aj keď existujú iné inštitúty súkromného práva, ktoré zmluvu komplexne nerušia s
účinkami od momentu jej uzavretia (napr. výpoveď, strata výhody splátok).

Ustanovenie zmluvných podmienok, podľa ktorého má spotrebiteľ plniť zmluvné povinnosti aj napriek
odstúpeniu od zmluvy je upravené pre odporcov nevýhodnejšie oproti úprave v § 48 v spojení s § 54

ods. 1, 5 a § 457 Občianskeho zákonníka.

Súd nijako nepopiera úver ako absolútny obchod a ani dôvodnosť aplikácie Obchodného zákonníka.
Prednosť však majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej
úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až § 54 OZ. O tom, že ide o

spotrebiteľskú zmluvu, neboli žiadne pochybnosti a v konečnom dôsledku tomu zodpovedá aj definícia
spotrebiteľskej zmluvy, za ktorú sa považuje každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ak ju uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom (predtým porov. § 23a zákona č. 634/1992 Z.z., ktorý za spotrebiteľskú
zmluvu označil explicitne aj zmluvu podľa Obchodného zákonníka.

Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ preto treba vykladať tak, že v prípade dualistickej právnej úpravy
inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné právo
(Obchodný zákonník), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa oproti
občianskoprávne úprave zhoršilo. Ustanovenie § 54 ods. 1 je dôsledkom transpozície čl. 8 smernice.Smernica síce neharmonizuje dualistické právne úpravy inštitútov súkromného práva, no na druhej
strane nebráni ani regulácii, akú predstavuje ustanovenie § 54 ods. 1 OZ a ktoré bráni akémukoľvek
zhoršeniu postavenia spotrebiteľa oproti tomuto zákonu (rozumej Občianskemu zákonníku, § 54 ods.

1 OZ).

Ako vyplýva zo znenia zmluvnej podmienky o odstúpení, táto zmluvná podmienka nie je vyvážená a
naopak spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Naviac
je nejasná a nezrozumiteľná v kontexte s ostatnými zmluvnými podmienkami a objektívne zhoršuje

postavenieodporcov-spotrebiteľov.Slovamizákona(§54ods.1OZ) ideo,,odchýleniesavneprospech
spotrebiteľa“, ktoré jednostranne zvýhodňuje iba veriteľa, zachováva všetky jeho práva. Veriteľ pritom
nielenže zmluvu vytvoril, ale aj právny úkon odstúpenia naplnil, aj keď mal na výber iné inštitúty
súkromného práva.

Dohoda o odstúpení zaväzuje odporcov platiť úroky aj za obdobie, ktoré má ešte len nastať v

budúcnosti. Teda odstúpením od zmluvy má veriteľ zachované všetky svoje práva, kým spotrebiteľ
žiadne.

Spotrebiteľovi v dôsledku odstúpenia zanikajú všetky práva a vzniká len povinnosť jednorazového
plnenia vrátane úrokov a poplatkov, ktoré celé príslušenstvo si veriteľ zúčtuje netransparentným

spôsobom do jednej istiny a ďalej úročí navýšenou sadzbou. Poplatky si navrhovateľ započítal z plnení
už na začiatku právneho vzťahu. Formulárové znenie zachovania úrokov a dokonca ich navyšovanie
po odstúpení od zmluvy odporuje aj kogentnému ustanoveniu § 517 ods. 2 OZ v spojení s nariadením
vlády č. 87/1995 Z.z., ktoré predpokladá presnú výšku úrokov z omeškania.

Odstúpenie od úverovej zmluvy má účinky ex tunc, teda spätne ku dňu uzavretia zmluvy, úverová zmluva
by sa tak od začiatku zrušila, pričom v súlade s ust. § 457 Občianskeho zákonníka ak by bola zmluva
zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Dôsledkom plnenia zo zrušenej zmluvy je tak povinnosť účastníkov zmluvy navzájom si vrátiť všetko, čo

plnením z takejto zmluvy nadobudli (teda vzájomná reštitučná povinnosť zmluvných strán), ako výslovne
stanovuje § 457 OZ, ktorý je špeciálnou úpravou bezdôvodného obohatenia vo vzťahu k zrušenej alebo
neplatnej zmluve.

Navrhovateľovi by teda aj v tomto prípade vznikol nárok iba na vydanie bezdôvodného obohatenia z

predmetného záväzkového vzťahu s odporcami.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ
právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok

týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením

peňažného dlhu. Úroky z meškania teda predstavujú 5 % ročne.

Keďže navrhovateľovi vznikol v tomto prípade iba nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, súd
na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení a uvedených skutočností rozhodol tak ako to je
uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a zaviazal odporcov v 1. a 2. rade zaplatiť navrhovateľovi

sumu 23.607,74 eur s 5,15 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 23.607,74 eur od 13.06.2014 do
zaplatenia. V prevyšujúcej časti, požadovaných úrokov za úver od 13.06.2014 do zaplatenia, žalobný
návrh zamietol.Súd zamietol návrh navrhovateľa aj v časti 75 eur, ktoré tvorili podľa výpisu z účtu odstúpeného
medziúveru poplatky za upomienky. Súd túto sumu nepriznal nakoľko navrhovateľ v tomto smere
neuniesol dôkazné bremeno. Nepreukázal súdu zaslanie nejakých upomienok a to podľa čo si túto

sumu účtoval a ani nepreukázal, že by mu za zaslanie tejto upomienky vznikli nejaké reálne náklady v
tejto výške. Súd preto návrh v tejto časti ako nedôvodný a nepreukázaný zamietol.

Podľa § 142 ods. 3 O.s.p., Aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú
náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia

záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej
odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

Podľa § 137 O.s.p., trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane
súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára
za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby,

ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho
hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 151 ods. 1,2 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný

trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník
v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu
ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem
trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v
takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

V danej právnej veci súd návrhu navrhovateľa vyhovel v časti zaplatenia sumy 23.607,74 eur s 5,15 %
úrokom z omeškania ročne zo sumy 23.607,74 eur od 13.06.2014 do zaplatenia a vo zvyšnej časti návrh
navrhovateľa zamietol. Keďže navrhovateľ bol neúspešný v nepatrnej časti, súd priznal navrhovateľ

trovy konania v plnej výške.

Trovy konania navrhovateľa pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 1.420,50 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkových zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205 a OSP),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.