Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 10, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/802/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612217449
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7612217449.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr.
Slávky Zborovjanovej a JUDr. Jána Slebodníka vo veci žalobkyne POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava,
Pribinova 25, IČO: XX XXX XXX, zastúpenej Fridrich Paľko, s.r.o., Bratislava, Grösslingova 4, IČO: XX
XXX XXX, proti žalovanej Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, Bratislava, Župné nám. 13, IČO: XX XXX XXX, o náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy

s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku 11C/122/2012-142 z 18.6.2014 Okresného súdu Spišská
Nová Ves

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalobkyňa nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanej sa ich náhrada nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa (ďalej len súd) rozsudkom žalobu a návrh na prerušenie konania zamietol a žalovanej
náhradu trov konania nepriznal.
V odôvodnení rozsudku uviedol, o. i., čoho sa žalobkyňa žalobami, podanými uňho 27.9.2012,

domáhala (poznamenal, že uznesením 11C/122/2012-8 z 9.10.2012, právoplatným 11.10.2012,
spojil, poukazujúc na § 112 ods.1 O. s. p., na spoločné konanie konania vedené na návrh
žalobkyne 11C/122/2012, 11C/124/2012, 11C/126/2012, 11C/131/2012, 11C/133/2012, 11C/142/2012,
11C/152/2012, 11C/171/2012, 11C/197/2012, 11C/203/2012, 11C/207/2012, 11C/226/2012,
11C/231/2012, 11C/263/2012, 11C/286/2012, 11C/292/2012, 11C/296/2012, 11C/301/2012,
11C/314/2012, a 11C/331/2012 s tým, že konanie je ďalej vedené pod 11C/122/2012), čo v žalobných

návrhoch uviedla, konkrétne, čo uviedla v žalobách, v ktorých namietala zamietnutie žiadosti súdneho
exekútora (ďalej len exekútor) o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (ISTINA RS), v žalobách,
ktorými sa domáhala náhrady škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu rozhodnutia o zamietnutí žiadosti
o udelenie poverenia po 15 dňovej lehote (NZP), v žalobách, v ktorých namietala vydanie poverenia
exekučnýmsúdompreexekútoranavykonanieexekúciepozákonnej15dňovejlehote(žalobyoznačené
NP) a v žalobách, v ktorých namietala nesprávny úradný postup z dôvodu oneskoreného rozhodnutia
súdu o zmene exekútora (ZE), na čo poukázala, resp. čo uviedla žalovaná v písomnom vyjadrení k

podaným žalobám, čo uviedla k jednotlivým žalobám pokiaľ sa týka žalôb, v ktorých sa žalobkyňa
domáha náhrady škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu zamietnutia žiadosti exekútora o udelenie
poverenianavykonanieexekúcie(žalobyoznačenéISTINARS),načopoukázala(čouviedla)kžalobám
týkajúcim sa zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia po 15 dňovej zákonnej lehote (žaloby označené
NZP), k žalobám, týkajúcim sa nerozhodnutia o návrhu na zmenu exekútora v zák. ustanovenej lehote
(žaloby označené ŽE) k žalobkyňou uvádzanému nesprávnemu úradnému postupu rozhodnutím o

poverení exekútora po 15 dňovej zákonnej lehote (žaloby označené NP), k namietaným prieťahom v
konaní a k požadovanej materiálnej škode. Konštatoval, že vo veci vytýčil pojednávanie na termín
5.6.2013, pričom účastníčky konania sa na pojednávanie nedostavili, že u oboch mal doručeniepredvolania riadne preukázané, lehota na prípravu na pojednávanie bola u nich zachovaná, že obe svoju
neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnili, že žalovaná nežiadala o odročenie termínu pojednávania,
že žalobkyňa žiadala o zrušenie nariadeného pojednávania do rozhodnutia o otázke nestrannosti a

otázke zákonného sudcu v prejednávanej veci a zároveň podala návrh na prerušenie konania do
právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len ÚS SR) o jej ústavnej
sťažnosti proti rozhodnutiu Krajského súdu (ďalej len KS) v Košiciach 5NcC/51/2012-14 z 22.10.2012,
že o nevylúčení zákonnej sudkyne z prejednávania a rozhodovania veci bolo rozhodnuté predmetným
rozhodnutím KS v Košiciach, že uvedené rozhodnutie je právoplatné a je záväzné nielen preňho, ale

aj pre účastníčky tohto konania, že vzhľadom na uvedené, pojednávanie odročil a o návrhu žalobkyne
na prerušenie konania rozhodol uznesením 11C/122/2012-57 z 25.7.2013, a to tak že ho zamietol, že
proti tomuto rozhodnutiu podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, že KS v Košiciach uznesením
5Co/413/2013-91 z 29.11.2013 rozhodnutie súdu 1. stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania
potvrdil, že následne vytýčil termín pojednávania na 16.4.2014, kde žalobkyňa žiadala opätovne o
zrušenie nariadeného pojednávania do rozhodnutia o otázke nestrannosti a otázke zákonného sudcu

v prejednávanej veci, pričom tento termín bol zrušený pre dovolanie žalobkyne proti uzneseniu KS v
Košiciach 5Co/143/2013-89 z 29.11.2013, že Najvyšší súd (ďalej len NS) SR uznesením 3Cdo/143/2014
z 10.4.2014 dovolanie odmietol, že ďalší termín pojednávania bol vytýčený na 18.6.2014, kde podaním
z 13.6.2014 žalobkyňa opätovne žiadala o zrušenie nariadeného pojednávania do rozhodnutia o otázke
nestrannostiaotázkezákonnéhosudcuvprejednávanejveci,pričompožiadalaioprerušeniekonaniado

právoplatného rozhodnutia ÚS SR o jej ústavnej sťažnosti proti uvedenému rozhodnutiu KS v Košiciach,
že nepovažoval ňou uvedený dôvod za dôležitý dôvod odročenia pojednávania, poukazujúc na § 119
O. s. p. a podľa § 101 ods.2 O. s. p. pojednával v neprítomnosti účastníčok konania, pričom pri
rozhodovaní prihliadol na obsah spisu a vykonané listinné dôkazy. Vykonal dokazovanie oboznámením
sa s listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav: Žalobkyňa v konaní namietala nesprávny úradný

postup exekučného súdu. Preto sa oboznámil s jednotlivými exekučnými spismi, v ktorých bol nesprávny
úradný postup namietaný. Žalobkyňa vo všetkých uvedených exekučných konaniach mala procesné
postavenie oprávnenej a exekučnými titulmi (ďalej len titul) v prevažnej väčšine boli rozhodcovské
rozsudky Stáleho rozhodcovského súdu, v jednom prípade titulom bola notárska zápisnica. Spolu so
žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bol predložený návrh na vykonanie exekúcie,

titul a prevažne aj Zmluva o úvere (ďalej len zmluva) uzavretá medzi oprávnenou a povinným, z ktorej
bolo vo všetkých prípadoch zistené, že „sa jednalo“ o spotrebiteľské zmluvy. Uviedol, čo bolo zistené
(čo zistil) z uznesení, resp. exekučných spisov (ďalej len spis) Okresného súdu (ďalej len OS) Spišská
Nová Ves, konkrétne z uznesenia 6Er/279/2010-9 (pripojeného k 11C/122/2012) zo 20.7.2010, zo spisu
6Er/458/09 (pripojeného k 11C/124/2012), z uznesenia 6Er/600/2009-22 (pripojeného k 11C/126/2012)

zo 4.5.2010, zo spisu 6Er/977/09 (pripojeného k 11C/131/2012), z uznesenia 6Er/522/2011-9
(pripojeného k 11C/133/2012) z 19.8.2011, zo spisu 6Er/159/2003 (pripojeného k 11C/142/2012),
6Er/83/11 (pripojeného k 11C/152/2012), 6Er/563/10 (pripojeného k 11C/171/2012), 6Er/585/11
(pripojeného k 11C/197/2012), 6Er/281/10 (pripojeného k 11C/203/2012), 6Er/57/11 (pripojeného k
11C/207/2012), 6Er/221/11 (pripojeného k 11C/226/2012), z uznesenia 6Er/562/10-9 (pripojeného

k 11C/231/2012), zo spisu 6Er/978/09 (pripojeného k 11C/263/2012), z uznesenia 6Er/942/2009-9
(pripojeného k 11C/286/2012) z 10.3.2010, 6Er/523/2009-13 (pripojeného k 11C/292/2012) zo
16.2.2010, 6Er/613/2009-13 (pripojeného k 11C/296/2012) zo 16.2.2010, 6Er/521/2011-13 (pripojeného
k 11C/301/2012) zo 7.10.2011, zo spisu 6Er/5/2010 (pripojeného k 11C/314/2012) a z uznesenia
6Er/118/2010-9(pripojenéhok11C/331/2012)z11.6.2010.Citovalznenie§109ods.1,2O.s.p.Podaním

z 13.6.2014 žalobkyňa opätovne podala návrh na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia
ÚS SR o jej ústavnej sťažnosti. V návrhu uviedla tie isté dôvody, ako v podaní z 21.6.2013. Opätovne
uviedla, že s rozhodnutím KS v Košiciach o tom, že jeho sudcovia nie sú z prejednávania veci vylúčení
nesúhlasí, hodnotí ho ako nesprávne zakladajúce zásah do jej práv. K návrhu pripojila kópiu Sťažnosti
na porušovanie základného práva zaručeného čl.46 ods.1 Ústavy SR (práva na súdnu ochranu a

osobitne práva na zákonného sudcu podľa čl.48 ods.1 prvej vety Ústavy SR), ako aj základného
práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl.6 ods.1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd (osobitne práva na nestranný súd zriadený zák.), ktorá sa týka rozhodnutia
uvedeného KS v Košiciach. Ako dôvod prerušenia konania uviedla § 109 ods.1 písm. b) a ods.2 písm.
c) O. s. p. Žalobkyňa ako účastníčka konania využila svoje zákonné právo namietať jeho nestrannosť.

O námietke zaujatosti uplatnenej ňou už v žalobnom návrhu nadriadený súd právoplatne rozhodol. KS
v Košiciach sa pritom zaoberal všetkými jej dôvodmi, pre ktoré žiadala vylúčenie jeho sudcov v danej
veci. Rozhodnutím KS v Košiciach 5NcC/51/2012-14 z 22.10.2012 je tak viazaný, ale aj účastníčky
tohto konania. Okrem toho ani opätovným preskúmaním jej návrhu nebolo zistené, aby všeobecnezáväzný právny predpis, ktorý sa týka tejto veci bol v rozpore s ústavou, zák. alebo medzinárodnou
zmluvou.Ústavnásťažnosťpodanážalobkyňounezakladákonanie,vktorombysariešilaotázkamajúca
význam pre jeho rozhodnutie vo veci samej. Z uvedených dôvodov jej návrh na prerušenie konania

opätovne zamietol. Citoval znenie § 3,§ 5 ods.1,§ 6 ods.1,2,§ 9 ods.1,2,§ 15 ods.1,§ 17 ods.1,2,§ 19
ods.1 zák.č.514/03 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene
niektorých zákonov,§ 41 ods.2 písm. c),d),§ 44 ods.1,2,8 zák.č.233/95 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len EP) a §
45 ods.1,2 zák.č.244/02 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Konštatoval, že predmetom tohto konania je

náhrada škody a nemajetkovej ujmy, ktorej sa žalobkyňa domáha, poukazujúc na nesprávny úradný
postup OS Spišská Nová Ves v uvedených exekučných konaniach. Podľa § 15 ods.1 zák.č.514/03
Z. z. predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je
predbežne prerokovanie tohto nároku na základe písomnej žiadosti poškodeného príslušným orgánom.
Žalovaná v písomnom vyjadrení potvrdila, že zo strany žalobkyne jej boli doručené žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody a to 23.4.2012. V čase jeho rozhodovania teda už uplynula 6

mesačná lehota od prijatia týchto žiadosti. Vzhľadom „k tomu“ má za to, že žalobkyňa si splnila svoju
povinnosť, keďže podala žalovanej pred podaním žaloby žiadosť o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody, pričom nemal preukázané, aby jej nárok na náhradu škody alebo jeho časť bol
do rozhodnutia súdu uspokojený. Žalovaná v písomnom vyjadrení poukázala na nedostatky žalobných
návrhov a navrhla aplikáciu § 43 ods.1 O. s. p. Podľa jeho názoru žalobné návrhy podané žalobkyňou

majú všetky náležitosti žaloby podľa § 42 ods.3 a § 79 ods.1 O. s. p., žalobkyňa správne označila
účastníkov konania, opísala skutočnosti, na základe ktorých uplatnila svoj nárok, označila dôkazy a
uviedla čoho sa domáha. Preto postup podľa § 43 ods.1 O. s. p. považoval za nedôvodný. Žalovaná
vo svojom písomnom vyjadrení tiež uplatnila námietku premlčania nároku žalobkyne na náhradu škody
a nemajetkovej ujmy. Po preskúmaní veci dospel k záveru, že k premlčaniu žalobkyňou uplatneného

nároku nedošlo a teda žalobný návrh bol podaný v rámci plynutia 3 ročnej premlčacej doby. V konaniach
vedených pôvodne pod 11C/122/2012, 11C/124/2012, 11C/126/2012, 11C/133/2012 11C/152/2012,
11C/171/2012, 11C/197/2012, 11C/226/2012 a 11C/231/2012 žalobkyňa namietala nesprávny úradný
postup, spočívajúci v rozhodnutí o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
a v konaniach vedených pôvodne pod 11C/207/2012, 11C/286/2012, 11C/292/2012, 11C/296/2012,

11C/301/2012 a 11C/331/2012 v nerozhodnutí o jej žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
v zákonnej 15 dňovej lehote. V daných veciach 3 ročná premlčacia doba mohla začať plynúť až
momentom doručenia rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
žalobkyni, resp. jej zástupcovi v exekučných konaniach, keďže až vtedy sa mohla dozvedieť o škode, ku
ktorej malo dôjsť práve rozhodnutiami o zamietnutí žiadostí exekútora. Z exekučných spisov pripojených

k uvedeným konaniam pritom bolo zistené, že o žiadostiach o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bolo rozhodnuté OS Spišská Nová Ves ako súdom exekučným v priebehu r.2010 a 2011, kedy aj
boli rozhodnutia doručované zástupcovi oprávnenej. Žalobné návrhy boli žalobkyňou uňho podané
27.9.2012, t.j. vo všetkých uvedených veciach v rámci plynutia 3 ročnej premlčacej doby. V konaní
11C/142/2012, v ktorých žalobkyňa namietala neskoré rozhodnutie o jej návrhu na zmenu exekútora,

premlčacia doba začala plynúť od doručenia rozhodnutia exekučného súdu o zmene exekútora
žalobkyni, ktoré jej bolo doručované v r.2001 a teda aj v tomto prípade žalobný návrh bol podaný
včas. V konaní pôvodne vedenom pod 11C/131/2012, 11C/203/2012, 11C/263/2012 a 11C/314/2012
žalobkyňa namietala nesprávny úradný postup, spočívajúci vo vydaní poverenia na vykonanie exekúcie
po zákonnej 15 dňovej lehote. I v týchto konaniach boli poverenia i uznesenia doručované v r.2010, a

tak premlčacia doba mohla začať plynúť až momentom doručenia uznesení, resp. poverení zástupcovi
oprávnenej, resp. poverenému exekútorovi, pretože z uvedených písomností sa mohla oprávnená tieto
skutočnosti dozvedieť. Nárok žalobkyne v tomto prípade rovnako premlčaný nie je. K samotnému nároku
žalobkyne na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy uviedol, že predpokladom zodpovednosti
štátu za škodu podľa zák.č.514/03 Z. z. je súčasné splnenie 3 podmienok a to preukázanie existencie

nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávneho úradného postupu, existencia škody, t.j. majetkovej ujmy
vyjadriteľnej v peniazoch, resp. nemajetkovej ujmy a preukázanie príčinnej súvislosti medzi nezákonným
rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a škodou. Nesprávny úradný postup spočíva v
akejkoľvek činnosti určitého štátneho orgánu spojenej s výkonom jeho právomoci, ak v súvislosti s
ňou dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi. Nesprávnym úradným postupom

môže byť aj nevydanie, resp. oneskorené vydanie rozhodnutia dôsledkom porušenia stanovených
alebo primeraných lehôt na jeho vydanie, teda nečinnosť štátneho orgánu. Škodou je majetková ujma
predstavujúca zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou a ktorá
predstavuje hodnoty, ktoré je potrebné vynaložiť pre uvedenie veci do predošlého stavu. Charaktermajetkovej ujmy má aj zníženie hodnoty pohľadávky veriteľa, ktoré nastalo v súvislosti so zmarením
možnosti uspokojenia jeho pohľadávky v exekučnom konaní. O príčinnú súvislosť medzi nezákonným
rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a škodou ide vtedy, ak medzi nesprávnym úradným

postupom, resp. nezákonným rozhodnutím a škodou je vzťah príčiny a následku, ktorý musí byť
priamy, bezprostredný a neprerušený. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci podľa § 3 zák.č.514/03 Z. z. je objektívnou zodpovednosťou, ktorej sa štát nemôže zbaviť a
za splnenia uvedených podmienok za túto škodu zodpovedá. Pre vznik zodpovednosti štátu musia
byť pritom splnené všetky zák. požadované podmienky súčasne. Podľa žalobkyne k nesprávnemu

úradnému postupu vo veciach, ktoré boli ním spojené a sú vedené pod 11C/122/2012 malo dôjsť
tým, že v exekučných konaniach, v ktorých mala procesné postavenie oprávnenej: 1. zamietol žiadosť
exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (ISTINA RS), 2. rozhodol o zamietnutí žiadosti
exekútora o vydanie poverenia po zákonnej 15 dňovej lehote určenej v § 44 ods.2 EP (NZP), 3. vydal
poverenie na vykonanie exekúcie po 15 dňovej zákonnej lehote podľa § 44 ods. 2 EP (NP) a 4.
rozhodol o návrhu oprávnenej na zmenu exekútora po 30 dňovej zákonnej lehote podľa § 44 ods.8 EP

(ZE). V konaniach vedených pôvodne pod 11C/122/2012, 11C/124/2012, 11C/126/2012, 11C/133/2012
11C/152/2012, 11C/171/2012, 11C/197/2012, 11C/226/2012 a 11C/231/2012 žalobkyňa namietala, že
exekučný súd zamietol žiadosť exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (ISTINA RS).
Poukázala na to, že exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie preskúmaval titul nad rámec právomoci zverenej mu tým, že preskúmaval skutkový

stav veci a konal tak, akoby sám rozhodoval vo veci samej, čím vykonal úradný postup bez splnenia
zákonných podmienok. Z oboznámených exekučných spisov pripojených k uvedeným konaniam bolo
zistené, že vo všetkých prípadoch boli žiadosti exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietnuté. V uvedených veciach boli titulom rozsudky rozhodcovského súdu. Vo všetkých prípadoch
právny vzťah medzi oprávnenou a povinným bol hodnotený exekučným súdom ako spotrebiteľský

právny vzťah a to, či už na základe predložených zmlúv, resp. aj na základe skutočností uvedených
v odôvodneniach titulov. Poukazujúc na § 45 ods.2 zák.č.244/02 Z. z., v daných prípadoch exekučný
súd je nielen oprávnený, ale aj povinný a to v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania, t.j. aj pri
rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, skúmať zákonnosť titulu, t.j.
rozhodcovskéhorozsudku.Vtejtosúvislostipoukázal(súd),napr.narozhodnutiaNSSR5Cdo439/2012,

6Cdo 290/2012, či ÚS SR I.ÚS278/2013, IV.ÚS55/2011. Posudzovanie zákonnosti rozhodcovských
rozsudkov v rámci exekučného konania tak nemožno hodnotiť ako nesprávny úradný postup. Mal
tiež za to, že rozhodnutím exekučného súdu, ktorým bola zamietnutá žiadosť exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, nedošlo k reálnej nevymožiteľnosti istiny a jej prísl., o ktorých už
rozhodoval rozhodcovský súd. Pokiaľ aj nedošlo k zrušeniu rozhodcovských rozsudkov, ktoré boli v

exekučných konaniach titulmi a na základe ktorých nedošlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie
postupom podľa § 40 zák.č.244/2002 Z. z., žalobkyňa má právo iniciovať konanie pred všeobecným
súdom, ktorý v občianskom súdnom konaní posúdi dôvod, pre ktorý rozhodcovský rozsudok nemôže
byť titulom. Napr. v prípade, že rozhodcovský súd rozhodoval na základe neplatnej rozhodcovskej
doložky nemôže založiť prekážku rei iudicatae a to z dôvodu, že rozhodcovský súd nemal právomoc na

rozhodovanie o uplatnenom nároku a teda o takomto nároku môže byť znova rozhodnuté všeobecným
súdom. V konečnom dôsledku je mu známe, že uňho sú vedené konania, v ktorých je uplatnený nárok
zo zmeniek vystavených práve žalobkyňou v tomto konaní. Zmenky žalobkyňa postúpila na iný subjekt
a pritom „sa jedná“ sa o zmenky vystavené na zabezpečenie pohľadávok zo zmlúv uzavretých s ňou,
o nárokoch ktorých už bolo taktiež rozhodnuté rozhodcovským súdom a taktiež už boli OS Spišská

Nová Ves vedené exekučné konania v týchto veciach. Žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie v týchto prípadoch boli prevažne zamietnuté. Okrem toho, že exekučný súd mal oprávnenie
preskúmavať titul, uviedol, že v uvedených veciach nie je možné konštatovať nezákonnosť rozhodnutí
exekučného súdu, t.j. rozhodnutí o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Oboznámením sa s exekučnými spismi, pripojenými k uvedeným konaniam, bolo totiž zistené, že ani

jedno rozhodnutie OS Spišská Nová Ves ako súdu exekučného o zamietnutí žiadosti exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nebolo zrušené, resp. zmenené pre nezákonnosť. Žalobkyňa
ako oprávnená vo väčšine týchto exekučných konaní ani nevyužila svoje právo na podanie riadnych,
resp. mimoriadnych opravných prostriedkov. Odvolanie bolo žalobkyňou, ako oprávnenou, podané len
v konaní 6Er/458/2009 (11C/124/2012), kde odvolací súd rozhodnutie súdu 1. stupňa, ktorým bola

zamietnutá žiadosť o udelenie poverenia na výkon exekúcie potvrdil, 6Er/600/2009 (11C126/2012), kde
bolo podané odvolanie len proti výroku o trovách exekúcie a toto bolo taktiež potvrdené a v konaní
6Er/562/2010 (11C231/2012) a 6Er/563/2010 (11C171/2012), kde bolo odvolacie konanie pre späťvzatie
odvolania zastavené. Skutočnosť, že OS Spišská Nová Ves rozhodol o žiadosti exekútora o udeleniepoverenia na vykonanie exekúcie po zákonnej 15 dňovej lehote (NZP), žalobkyňa uviedla ako dôvod
náhrady škody a nemajetkovej ujmy v konaniach vedených pôvodne pod 11C/207/2012, 11C/286/2012,
11C/292/2012, 11C/296/2012, 11C/301/2012 a 11C/331/2012. Oboznámením sa s exekučnými spismi

pripojenými k uvedeným veciam bolo preukázané, že v prípade konania 11C/301/2012 bola žiadosť
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá avšak iba čiastočne, v časti istiny a v
časti týkajúcej sa úrokov z omeškania nad zák. a vl.nar.č.97/95 Z. z. stanovenú výšku. Vo zvyšku nároku
oprávnenej bolo vydané poverenie. V tomto exekučnom konaní, rovnako i v ďalších konaniach, kde
žalobkyňa namietala neskoré rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, však súdom po

podaní žiadosti o udelenie poverenia boli žiadané správy, resp. podklady (úverová zmluva a všeobecné
podmienkyposkytnutiaúveru),ktorýchposúdeniebolonevyhnutnéprerozhodnutieožiadostiexekútora,
t.j. pre posúdenie, či v danej veci je možné vydať poverenie na vykonanie exekúcie alebo žiadosť
exekútora má byť zamietnutá. Okrem toho mal za to, že podľa § 44 ods.2 EP zákonná 15 dňová
lehota platí v prípadoch, kedy exekučný súd vo veci vydá poverenie na vykonanie exekúcie a teda
nie v prípadoch zamietnutia žiadosti exekútora, ako to bolo „konaniach“ 11C/207/2012, 11C/286/2012,

11C/292/2012, 11C/296/2012 a 11C/331/2012. Poukázal na tú skutočnosť, že aj v uvedených veciach
titulmi boli rozsudky rozhodcovského súdu, kde súd okrem žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na
vykonanie exekúcie a titulu sa zaoberal aj zmluvami o úvere a všeobecnými zmluvnými podmienkami
žalobkyne a to z dôvodu, že vo všetkých prípadoch „sa jednalo“ o spotrebiteľské zmluvy. Uvedené
teda neposudzoval len podľa ust. EP, ale aj zák.č.244/02, zák.č.258/01 Z. z. o spotrebiteľských úveroch

platného v čase uzavretia predložených úverových zmlúv, podľa všeobecných ust. O. z. týkajúcich
sa ochrany spotrebiteľa, ako aj podľa Smernice č.93/13/EHS (ďalej len smernica). Navyše v každom
uvedenom prípade, kde bolo žalobkyňou proti rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia
odvolanie, bolo uznesenie súdu 1. stupňa odvolacím súdom potvrdené V súvislosti s namietanými
skutočnosťami uvádzanými žalobkyňou v žalobnom návrhu pokiaľ sa týka oneskoreného rozhodnutia

o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie považoval za potrebné uviesť, že v konaní
nepreukázala existenciu rozhodnutia, ktoré by konštatovalo prieťahy v „daným“ exekučných konaniach
a teda nepreukázala nesprávny úradný postup spočívajúci v nečinnosti OS Spišská Nová Ves v
uvedených veciach. V žalobnom návrhu uviedla, že vyvinula enormné úsilie, aby docielila vecný posun
v exekučných konaniach a uviedla konkrétne žiadosti o informáciu o stave konania a sťažnosti na

prieťahy v konaní, ktoré boli z jej strany podané na OS Spišská Nová Ves 30.8. a 23.11.2010 a
25.5.2011. Na uvedené uviedol, že podľa oboznámených Spr. č.22/2010, č.34/2010 a č.12/2011 a
odpovedí na sťažnosti žalobkyne na prieťahy v konaní, jej sťažnosti boli vyhodnotené v celom rozsahu
ako neopodstatnené. V konaní teda bolo preukázané, že pri vybavovaní jej sťažnosti na prieťahy v
exekučných konaniach vedených OS Spišská Nová Ves neboli zo strany vedenia súdu konštatované

prieťahy v konaní. V neposlednom rade v súvislosti s prieťahmi v exekučných konaniach, na ktoré
poukazuje žalobkyňa a ku ktorým malo dôjsť neskorým rozhodnutím exekučného súdu, poukázal
na čl.48 ods.2 Ústavy SR s tým, že porušenie uvedeného čl. na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov patrí výlučne do právomoci ÚS SR, teda nemá právomoc konštatovať prieťahy v súdnom
konaní. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a to nepredloženie rozhodnutia príslušného orgánu o

existencii prieťahov v daných exekučných konaniach a nedostatok jeho právomoci na rozhodnutie
o prieťahoch, mal za to, že v uvedených veciach nebol z jej strany preukázaný nesprávny úradný
postup exekučného súdu a v tomto smere teda neuniesla dôkazné bremeno. Pokiaľ sa týka konaní
vedenýchpôvodnepod11C/131/2012,11C/203/2012,11C/263/2012a11C/314/2012žalobkyňavtýchto
veciach namietala nesprávny úradný postup exekučného súdu spočívajúci vo vydaní poverenia na

vykonanie exekúcie po zákonnej 15 dňovej lehote (NP). Z oboznámených exekučných spisov mal
preukázané, že v konaní 6Er/977/2009 (11C/131/2012) bola žiadosť exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie súdu doručená 28.12.2009 a po doručení žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, keďže titulom bol rozsudok stáleho rozhodcovského súdu si súd vyžiadal podklady
potrebné pre rozhodnutie a to úverovú zmluvu a všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Po ich

doručení bola žiadosť exekútora čiastočne zamietnutá v časti istiny a v časti týkajúcej sa úrokov
z omeškania nad zák. a vl.nar.č.97/95 Z. z. stanovenú výšku a vo zvyšku bolo vydané poverenie.
Uznesenie súdu 1. stupňa bolo napadnuté odvolaním, avšak KS v Košiciach toto potvrdil. V konaní
6Er/281/2010 (11C203/2012) bolo po prešetrení pobytu povinného vydané poverenie s výnimkou trov
za predexekučnú upomienku a v konaní 6Er/5/2010 (11C314/2012) rovnako, s tým rozdielom, že keďže

podkladom pre rozhodnutie rozhodcovského súdu bola úverová zmluva, súd si túto od oprávnenej žiadal
na predloženie. Keďže oprávnená nereagovala, exekučný súd vydal vo veci poverenie s výnimkou
trov za predexekučnú upomienku. U konania 6Er/978/2009 (11C263/2012) bola po doručení žiadosti
oprávnenávyzvanánapredloženieúverovejzmluvy.Pojejpredložení19.4.2010bolovovecirozhodnutéuznesením z 21.4.2010 tak, že bola žiadosť exekútora čiastočne zamietnutá v časti istiny a v časti
týkajúcej sa úrokov z omeškania nad zák. a vl.nar.č.97/95 Z. z. stanovenú výšku a vo zvyšku bolo
v ten istý deň vydané poverenie. Proti rozhodnutiu podala oprávnená v zákonnej lehote odvolanie,

pričom odvolací súd uznesenie súdu 1. stupňa zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie, s tým aby
bolo náležite preskúmané či ide o vzťah spotrebiteľský. Súd teda vyzval oprávnenú na preukázanie
týchto skutočností, na čo oprávnená pozitívne nereagovala. Uznesením 6Er978/09-43 z 21.7.2011 bola
žiadosť o udelenie poverenia v časti týkajúcej sa úrokov z omeškania nad zák. a vl.nar.č.97/95 Z.
z. stanovenú výšku zamietnutá a následne bolo exekučné konanie čiastočne zastavené. V súvislosti

s týmito konaniami opätovne poukázal na skutočnosť, že v uvedených veciach titulmi boli rozsudky
rozhodcovského súdu, kde sa súd okrem žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie
a titulu musí zaoberať aj zmluvami a všeobecnými zmluvnými podmienkami žalobkyne a to z dôvodu,
že vo všetkých prípadoch „sa jednalo“ o spotrebiteľské zmluvy. Uvedené teda neposudzoval len podľa
ust. EP, ale aj zák.č.244/02, zák.č.258/01 Z. z., platného v čase uzavretia predložených zmlúv, podľa
všeobecných ust. O. z. týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa, ako aj podľa smernice. V týchto 3 exekučných

konaniach bolo postupované plynulo, bez zbytočných prieťahov, podľa toho ako si svoje povinnosti
na predloženie požadovaných dokladov plnila oprávnená. Vo veci pôvodne vedenej pod 11C/142/2012
malo dôjsť - podľa žalobkyne - k nesprávnemu úradnému postupu exekučného súdu tým, že súd
nerozhodolonávrhuoprávnenejnazmenuexekútoravzák.stanovenomčase,t.j.do30dníoddoručenia
návrhu na zmenu exekútora (ZE). Z oboznámeného exekučného spisu 6Er/159/2003 (11C/142/2012)

bolo zistené, že po podaní návrhu na zmenu exekútora bola exekučným súdom zaslaná pôvodnému
exekútorovi žiadosť na vyjadrenie spolu so žiadosťou o vyčíslenie trov a predloženie exekučného
spisu. Ihneď po predložení vyjadrenia, exekučného spisu a vyčíslení dovtedy vzniknutých trov exekúcie
boli exekučným súdom vydané uznesenia o zmene exekútora. V tomto prípade bola teda potrebná
súčinnosť pôvodne povereného exekútora a súd mohol vo veci rozhodnúť až po doložení požadovaných

dokladov. Zároveň je potrebné poukázať na § 44 ods.8 a 9 EP, z ktorého vyplýva, že pôvodný exekútor
vykonáva úkony v rámci exekučného konania až do právoplatnosti rozhodnutia súdu o zmene exekútora,
teda v súvislosti s nerozhodnutím v lehote tak nemohlo dôjsť k vzniku škody. Tu je však potrebné
uviesť, že rozhodnutie súdu je výsledkom štúdia spisového materiálu, právnych predpisov, aplikácie
právnych noriem na ten ktorý prípad, na čo je potrebný určitý čas, vzhľadom na skutočne veľký počet

exekučných konaní s obdobným skutkovým základom toto rozhodnutie bolo v primeranej lehote. Okrem
toho poukázal na judikatúru ÚS SR I.ÚS16/02 prieťahy sa posudzujú podľa jednotlivých okolností
prípadu a nedodržanie lehoty sa nepovažuje automaticky za zbytočný prieťah, ktorý by mal spôsobilosť
porušiť právo účastníka na včasné prejednanie a rozhodnutie veci. Žalobkyňa 24.2.2014 v konaní
OS Spišská Nová Ves 9C/112/2012 predložila súdu znalecký posudok (ďalej len ZP) č.1/2014 zo

17.1.2014, ktorý bol vypracovaný Znaleckým ústavom Ekonomickou univerzitou v Bratislave s tým, že
týmto ZP bola stanovená majetková škoda, ktorá jej bola spôsobená v dôsledku nesprávneho úradného
postupu exekučného súdu v exekučných veciach. Žalobkyňa poukázala na to, že v súlade so zásadou
hospodárnosti predkladá 1 originál ZP, na ktorý bude v ostatných konaniach odkazovať. Z predloženého
ZP bolo zistené, že žalobkyňou bola ako zadávateľom znaleckému ústavu zadaná úloha určiť výšku

majetkovej škody, ktorá bola spôsobená nesprávnym úradným postupom a nezákonnými rozhodnutiami
OS SR v exekučných konaniach a to najmä v súvislosti s „poručovaním“ zákonných lehôt, nečinnosťou,
či zbytočnými prieťahmi v exekučných konaniach pri rozhodovaní o žiadosti exekútora na vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo pri rozhodovaní o zmene exekútora. Znalecký ústav na základe
vykonanej analýzy mzdových nákladov, nákladov na poštovné, telekomunikačné služby, tlač a úpravu

informačného systému realizoval výpočet majetkovej ujmy vzniknutej žalobkyni, pričom túto diferencoval
podľa jednotlivých typov žalôb nasledovne: Žaloby NZP a NP - mzdové náklady 4,15 €, - náklady
na tlač 5,31 €, - náklady na úpravu informačného systému 13,86 €, - poštovné 3,01 €, - náklady na
telekomunikačné služby 4,43 €, t.j. spolu 30,76 €. Žaloby ŽE - mzdové náklady 5,07 €, - náklady
na tlač 5,31 €, - náklady na úpravu informačného systému 13,86 €, - poštovné 3,01 €, - náklady na

telekomunikačné služby 4,43 €, t.j. spolu 31,68 €. Žaloby ŽE - mzdové náklady 5,07 €, - náklady
na tlač 5,31 €, - náklady na úpravu informačného systému 13,86 €, - poštovné 3,01 €, - náklady na
telekomunikačné služby 4,43 €, t.j. spolu 31,68 €. Pokiaľ sa týka žalobkyňou uplatnenej majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy, z jej strany bol predložený listinný dôkaz cit. ZP č.1/2014 týkajúci sa výšky
majetkovej škody ňou požadovanej. Z dôvodu, že v konaní nebol preukázaný prvý z predpokladov

priznania náhrady škody a to nesprávny úradný postup exekučného súdu v exekučných veciach, už
z dôvodu hospodárnosti konania nevykonal ďalšie dokazovanie na preukázanie škody a nemajetkovej
ujmy, ktorú si v konaní uplatnila. Poukazujúc na uvedené skutočnosti konštatoval, že zo strany žalobkyne
nebol v konaní preukázaný nesprávny úradný postup exekučného súdu v uvedených exekučnýchkonaniach,aninezákonnosťrozhodnutíexekučnéhosúdu.Hmotnoprávnepodmienkyuplatnenianároku
škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom musia byť splnené súčasne,
pričom z jej strany nebola preukázaná už prvá z uvedených podmienok. Preto pre nepreukázanie

existencie podmienok priznania náhrady škody a nemajetkovej ujmy zo strany žalobkyne, jej žalobu v
celom rozsahu zamietol. Napokon, citujúc znenie § 142 ods.1 a § 151 ods.1,2 O. s. p., uviedol, že o
trovách konania rozhodol na pojednávaní 18.6.2014 podľa cit. § 142 ods.1 O. s. p. tak, že ich náhradu
priznal žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná, že žalovaná si uplatnila nárok na náhradu trov konania
v svojom písomnom vyjadrení, v zák. stanovenej lehote ale trovy nevyčíslila a z obsahu spisu jej žiadne

trovy nevyplynuli, vyčíslenie trov konania je nevyhnutné nielen u zástupcu, ale aj u účastníka, ktorý nie
je zastúpený, že ak účastník v stanovenej lehote trovy nevyčísli možno mu priznať náhradu trov konania
vyplývajúcich zo spisu, v prípade, že zo spisu výška náhrady trov nevyplýva je oprávnený namiesto
vyhláseného výroku o priznaní trov konania zmeniť tento výrok a účastníkovi náhradu trov nepriznať.
Žalobkyňa proti označenému rozhodnutiu podala v celosti v zákonnej lehote toto odvolanie z dôvodu,
že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O. s. p. - účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala možnosť konať pred súdom [§ 205 ods.2 písm. a) O. s. p. v spojení s § 221 ods.1 písm. f) O.
s. p.); b) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O. s. p. - rozhodoval vylúčený sudca [§ 205
ods.2 písm. a) O. s. p. v spojení s § 221 ods.1 písm. g) O. s. p.]; c) v konaní došlo k vadám uvedeným v §
221 ods.1 O. s. p. - súd nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ust. právneho predpisu
a nedostatočne zistil skutkový stav [§ 205 ods.2 písm. a) O. s. p. v spojení s § 221 ods.1 písm. h) O. s.

p.]; d) c) súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, e) d) súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,f)e)doterazzistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), g) f) rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. K dôvodom odvolania bližšie uviedla: 1) Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia

vyplýva, že súd prejednal vec v neprítomnosti žalovanej a jej (žalobkyne) zástupcu postupujúc podľa
§ 101 ods.2 O. s. p. preto, že sa ona (žalobkyňa) bez ospravedlnenia na pojednávanie nedostavila.
2) Citovala znenie § 101 ods.2 O. s. p. Z cit. ust. je zrejmé, že možnosť súdu konať v neprítomnosti
účastníka je obmedzená splnením formálnej podmienky spočívajúcej v podaní žiadosti o odročenie
pojednávania z dôležitého dôvodu. 3) Ona (žalobkyňa) riadne a včas požiadala o zrušenie pojednávania,

uviedla dôležité dôvody a predložila súdu listiny spájané s označenými dôvodmi. Súd preto nemohol
postupovať podľa § 101 ods.2 O. s. p. a vec prejednať v jej neprítomnosti. Ak tak spravil, odňal jej
tým právo na konanie pred súdom. 4) Citovala znenie § 15 ods.1 O. s. p. 5) Uskutočnila podanie
(obsiahnuté v texte žaloby), ktorým upovedomila súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu,
ktorému bola vec pridelená systémom súdneho manažmentu na prejednanie a rozhodnutie, je potrebné

z konania vylúčiť. Okolnosť, že KS nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu,
nič nemení na „to“, že v jej očiach a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu považovať
za nestranného. Je tomu tak aj preto (okrem dôvodov označených v žalobe), že rozhodnutie KS je v
rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou iných KS v skutkovo a právne totožných veciach. Upozornila,
že jej právny názor vyslovil KS v Trnave, napr. v rozhodnutí 11NcC/46/2012-24 zo 17.10.2012 v právne a

skutkovo zhodnej veci, pričom vylúčil všetkých sudcov Okresného súdu (ďalej len OS) Dunajská Streda
„s“ rozhodovania a vec sťažovateľa prikázal na prejednanie a rozhodnutie OS Galanta. Nešlo o jedno
rozhodnutie, ale obdobne rozhodol v ďalších 50 veciach a taktiež v mnohých ďalších veciach rovnako
rozhodli o skutkovo a právne rovnakých veciach sťažovateľa KS v Nitre a KS v Prešove. Citovala, čo
KS v Prešove a KS v Nitre k tomu v odôvodnení rozhodnutia uviedli. Je tiež v rozpore s judikatúrou ÚS

SR a Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ESĽP) v oblasti zachovávania práva na nestranný
súd. Rozhodovanie veci zákonným sudcom (aj súdom) je tak základným predpokladom na naplnenie
podmienok spravodlivého procesu (IV.US 345/09). Základné právo na prejednanie a rozhodnutie veci
nestranným súdom podľa čl.36 ods.1 Listiny (a čl.46 ods.1 Ústavy SR) je v občianskom súdnom konaní
zabezpečené vylúčením sudcu z jej ďalšieho prejednávania a rozhodnutia pre jeho zaujatosť (§ 12 až

16 O. s. p.). (I.ÚS27/98). Osobitne je nutné uviesť, že nedostatok nestrannosti sudcu je súčasťou pojmu
zákonný sudca podľa čl.48 ods.1 vety prvej Ústavy SR (III.ÚS16/2000). Pre rozhodnutie, či súd možno
považovať za nezávislý, musia byť do úvahy inter alia vzaté spôsob ustanovovania jeho členov a dĺžka
ich mandátu, existencia garancií proti nátlaku zvonku a to, či tu je alebo nie je zdanie nezávislosti.
Koncepcia nezávislosti a objektívnej nestrannosti spolu úzko súvisia (napr. rozsudok ECtHR Findlay v.

Spojené kráľovstvo z 25.2.1997, ods.73). Dôkaz: Náhodne vybrané rozhodnutia KS v skutkovo a právne
zhodných veciach. 6) Za takýchto okolností a s vedomím, že: názor KS vo veci nestrannosti pre rozpor
z rozhodovacou praxou iných KS, ÚS SR a ESĽP v Štrasburgu, neobstojí; podala ústavnú sťažnosť pre
porušovanie svojho práva na nestranný súd, ktorej výsledkom bude zrušenie rozhodnutia KS; nebolo aniejeprípustné,abykonaniepokračovaloústnym„pojednávaní“,vktoromvykonávalúkonyarozhodoval
vylúčený sudca. V konaní bolo možné uskutočniť len také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad. Ústne
pojednávanie vo veci odklad pripúšťalo a nebolo neodkladným úkonom za danej procesnej situácie. 7)

Konečné(meritórne)rozhodnutievovecisúdom(vylúčenýmsudcom)neprichádzalovčasejehovydania
do úvahy aj preto, že súd v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o zamietnutí jej návrhu na prerušenie
konania podľa § 109 ods.2 písm. c) O. s. p. proti ktorému legálne pripustil odvolanie. Podáva proti
rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania odvolanie, pričom v čase podania odvolania o
zamietnutí žaloby nebolo právoplatne rozhodnuté o zamietnutí návrhu na prerušenie konania. Dôsledok

správania súdu, kedy predbehol vydaním meritórneho rozhodnutia účinky právoplatného rozhodnutia
o prerušení konania z dôvodu rozhodovania o otázke nestrannosti sudcu, zakladajú porušenie jej
práva na súdnu ochranu, osobitne maria jej možnosť konať pred súdom. Meritórne rozhodnutie súdu
je prinajmenšom predčasné! 8) Súd sa nedostatočne oboznámil s podmienkami, za ktorých je možné
viesť konanie, keď ignoroval jej žiadosť o zrušenie (odročenie) nariadeného pojednávania z dôležitého
dôvodu. Súd vychádzajúc z mylného skutkového stavu bez oboznámenia sa s obsahom predloženej

ústavnej sťažnosti nesprávne aplikoval § 101 ods.2 O. s. p. a viedol pojednávanie na ktorom za jej
neprítomnosti meritórne rozhodol. V žiadosti sa pritom zdôrazňovalo, že trvá na osobnej účasti zástupcu
na pojednávaní, avšak na takom, ktoré bude vedené nestranným sudcom na nestrannom súde. 9)
Nemala sa možnosť vyjadriť k tvrdeniam žalovanej z ktorých súd pri svojom rozhodovaní vychádzal a
zachytil ich aj v odôvodnení svojho rozhodnutia. Nemala sa možnosť vyjadriť ani k dôkazom, ktoré súd

vykonal a založil na nich svoje rozhodnutie. Za takejto procesnej situácie došlo k degradácii zásady
kontradiktórnosti, k porušeniu jej práva na súdnu ochranu, ako aj k odňatiu jej možnosti konať pred
súdom. 10) V konkrétnostiach, napr. uvádza, že súd sa dopustil viacerých omylov keď konštatoval,
že ňou namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané, avšak v odôvodnení prezentované
časové úseky tomu nenasvedčujú. Zároveň je potrebné uviesť, že na splnenie zákonnej lehoty, resp.

na konanie bez zbytočných prieťahov a na konanie bez neodôvodnenej nečinnosti exekučného súdu
je dôležité skúmať nie len samotný moment kedy exekučný súd rozhodol o poverení, ale aj moment,
kedy poverenie doručil príslušnému exekútorovi (pri rešpektovaní primeranej lehoty na doručovanie).
Abysúdmoholkonštatovať,ževpríslušnomexekučnomkonanísanevyskytolnesprávnyúradnýpostup,
je potrebné zisťovať aj moment skutočného doručenia riadneho poverenia (rozhodnutia o žiadosti na

vydanie poverenia). 11) Koncepcia spravodlivého súdneho konania zahŕňa aj právo na kontradiktórne
konanie,vktoromstranymusiamaťmožnosťnielenpredložiťdôkazynevyhnutnénapodporuúspešnosti
svojej žaloby, ale zároveň sa oboznámiť so všetkými predloženými dôkazmi alebo stanoviskami a
vyjadriť sa k nim s cieľom ovplyvniť súdne rozhodnutie. (napr. rozsudky Nideröst - Huber v. Švajčiarsko z
18.2.1997, ods.24 a Mantovanelli v. Francúzsko z 18.3.1997, ods.33). 12) Súd rozhodol bez toho, aby jej

umožnil s cieľom ovplyvniť rozhodnutie všeobecného súdu vyjadriť sa k skutkovým a právnym otázkam
veci. 13) Ako strana konania nebola oboznámená s obsahom dôkazov a prednesov, nemala možnosť
sa k týmto dôkazom a prednesom vyjadriť a sama nemala možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich
protitvrdení. Podľa konštantnej judikatúry ECtHR nemôže vnútroštátny súd založiť svoje rozhodnutie na
skutočnostiach, o ktorých strana vystupujúca v konaní nevedela. Nie je pritom dôležité ani to, či tieto

skutočnosti boli predložené ako dôkazy druhou stranou konania. 14) Kontradiktórnosť súdneho procesu
sa však neobmedzuje len na oprávnenie vyjadrovať sa k tvrdeniam protistrany, ale vzťahuje sa aj na
rovnaké oprávnenie voči dôkazom, ktoré súd získal z vlastnej iniciatívy, pričom nie je ani dôležité to, či
tieto skutočnosti boli známe iba jednej strane alebo žiadnej z nich. Táto zásada nie je obmedzená ani
druhom súdneho procesu a zaručuje sa tak v tr. procese, ako aj občianskoprávnom procese a procese

pred ÚS. (Krčmár a ostatní c. Česká republika, rozsudok z 3.3.2000 vo veci sťažnosti č.35376/97). K
skutočnosti, že sa vo veci neuskutočnilo ústne pojednávanie. 1) Tvrdí, že v danej veci nebolo možné
rozhodnúť bez nariadenia pojednávania. V situácií, kedy bolo potrebné vo veci vykonať dokazovanie
navrhnutým dôkazom - listinami založenými v exekučnom spise a za stavu, kedy sa žalovaná vôbec
nevyjadrila k podanej žalobe, mal jej (žalobkyni) súd umožniť uplatňovať svoje stanoviská k skutkovým,

ale aj „právny“ otázkam, nastoleným samotným súdom v súvislosti s nesprávnym úradným postupom
a výškou spôsobenej škody a ak tak neurobil a vo veci s konečnou platnosťou meritórne rozhodol,
porušil jej právo na kontradiktórny súdny proces. 2) V prípade, že vnútroštátny súd, ktorý na základe
informácií o skutkových a právnych okolnostiach, ktorými disponuje alebo s ktorými sa oboznámil v
dôsledku dokazovania vykonaného ex offo (upozorňuje, že súd vykonal dokazovanie, ktorého obsah a

rozsah si bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu určil sám), zistil, že exituje okolnosť brániaca vydať pre
žalobcu pozitívne rozhodnutie, musí vo všeobecnosti o tom informovať účastníkov konania v spore a
umožniť im, aby sa k tomu kontradiktórne vyjadrili. 3) V súlade s judikatúrou ÚS SR účastník konania
má právo na to, aby každý spor alebo iná právna vec sa pred vnútroštátnym súdom rozhodovala nazáklade správneho a adekvátneho právneho základu. 4) Koncepcia spravodlivého súdneho konania
zahŕňa aj právo na kontradiktórne konanie, v ktorom strany musia mať možnosť nielen predložiť dôkazy
nevyhnutné na podporu úspešnosti svojej žaloby, ale zároveň sa oboznámiť so všetkými predloženými

dôkazmi alebo stanoviskami a vyjadriť sa k nim s cieľom ovplyvniť súdne rozhodnutie. (napr. rozsudky
Nideröst - Huber v. Švajčiarsko z 18.2.1997, ods.24 a Mantovanelli v. Francúzsko z 18.3.1997, ods.33).
5)Kontradiktórnosťsúdnehoprocesusavšakneobmedzujelennaoprávnenievyjadrovaťsaktvrdeniam
protistrany, ale vzťahuje sa aj na rovnaké oprávnenie voči dôkazom, ktoré súd získal z vlastnej iniciatívy,
pričom nie je ani dôležité to, či tieto skutočnosti boli známe iba jednej strane alebo žiadnej z nich.

Táto zásada nie je obmedzená ani druhom súdneho procesu a zaručuje sa tak v tr. procese, ako
aj občianskoprávnom procese a procese pred ÚS. (Krčmár a ostatní c. Česká republika, rozsudok z
3.3.2000 vo veci sťažnosti č.35376/97). 6) Dodala, že súd vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod
nie je z odôvodnenia rozhodnutia poznateľný a nie je zrejmé, či šlo o listiny založené v exekučnom spise.
Za dôkaz však v danom konaní môžu slúžiť len listiny založené v exekučnom spise a to vzhľadom k
faktu, že vec sa týka nesprávneho úradného postupu štátneho orgánu. K skutočnosti, že sa žalovaná vo

veci nevyjadrila napriek výzve súdu a doručenému žalobnému návrhu. 1) Ak žalovaná nereagovala na
výzvu súdu, aby predložila písomné vyjadrenie k žalobnému návrhu v zmysle § 114 ods.3 O. s. p., mal
súd rozhodnúť o návrhu rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153b O. s. p. Skutkovým základom sa mal
stať ňou (žalobkyňou) tvrdený skutkový stav. 2) Namiesto toho, súd bez nariadenia pojednávania doplnil
skutkový základ dokazovaním, ktorého obsah a rozsah si určil sám (navrhovala vykonať dokazovanie

všetkými listinami, ktoré tvoria exekučný spis) a „na následne“ vo veci meritórne rozhodol ignorujúc §
153b O. s. p. K majetkovej škode. 1) Súd zamietol žalobu v časti náhrady skutočnej škody z dôvodu
jej nedôvodnosti. Súd sa však v odôvodnení rozhodnutia zaoberá len škodou, ktorá mala súvisieť so
správou pohľadávky počas nečinnosti súdu a opisuje ju ako škodu, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti
s konaním dlžníka (povinného). Súd však úplne ignoroval všetky jej tvrdenia o majetkovej škode, ktorá

vznikla „s“ titulu na udržiavanie a správy informačného systému a „s“ titulu výdajov: na administratívne
spracovanie textov urgencií; na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií; na poštovné a
telekomunikačné výdaje (urgovanie a kontrola stavu konania na exekučnom súde); V tejto časti je
rozhodnutie súdu nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, je prejavom svojvôle súdu a je potrebné
ho ako arbitrárne zrušiť. 2) Právo na spravodlivý proces spravidla vyžaduje, aby rozhodnutie súdu

bolo odôvodnené. Odôvodnenie rozhodnutia je korelátom práva strany prednášať návrhy a argumenty,
aby na ne dostala odpoveď. Je zároveň zárukou toho, že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny, a
predpokladom toho, aby strany mohli účinne uplatňovať právo na opravné prostriedky. Čl. 6 Dohovoru
teda zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia. 3) Povinnosť všeobecných súdov odôvodniť svoje
rozhodnutie zdôrazňuje aj samotný ÚS vo svojej konštantnej judikatúre. Citovala, čo ÚS, o. i., uviedol

v Náleze III.ÚS36/2010. 4) Z odôvodenia rozsudku vôbec nie je zrejmé, akou úvahou súd dospel
jednoznačneanepochybnekpresvedčeniuotom,žemajetkováškodanevnikla.Rovnakosatovšaktýka
chýbajúcich dôvodov pri nemajetkovej ujme. 5) Súd by nemal byť vo svojej argumentácii obsiahnutej v
odôvodnení nekoherentný, t.j. jeho rozhodnutie musí byť konzistentné a jeho argumenty musia podporiť
príslušný záver. Súčasne musí dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda, inými slovami, na to,

aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel,
boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj
spravodlivé a presvedčivé. V prípade, keď sú právne závery v extrémnom nesúlade s vykonanými
skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii súdneho rozhodnutia nevyplývajú,
treba také rozhodnutie považovať za rozporné s Čl.6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd (mutatis mutandis Nález ÚS SR I.ÚS243/07 z 19.6.2008). 6) Navyše, súd napriek
tomu, že skutkový dej a teda aj skutkový základ v tomto konaní je jedinečný, odôvodnil svoje negatívne
rozhodnutie úplne rovnakými dôvodmi opísanými tými istými vetami ako v iných svojich rozhodnutiach, v
ktorých vystupuje ona a žalovaná, avšak v ktorých bol rozdielny skutkový dej a teda aj skutkový základ.
Pri dodržiavaní jej práva na odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemožno ústavnoprávne akceptovať,

že súd vytvára odôvodnenia rozsudkov formulárovým spôsobom. Úplne sa totižto stráca podstata
tohto práva - poznať premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto
premís súd dospel v konkrétnom individuálnom a skutkovo ojedinelom prípade. 7) Nesúhlasí však
ani s tvrdením, že náklady na správu pohľadávky počas nečinnosti súdu zapríčinil dlžník (povinný). V
prípade, ak by došlo k rozhodnutiu súdu o návrhu v zákonnej lehote, náklady na správu by prešli na

exekútora a boli by časom transformované do podoby trov exekúcie. Dlžník však nemôže byť zaťažený
plnením náhrady nákladov tam, kde tieto vznikli z iného právneho titulu, než je výkon exekúcie pre
nezaplatenie pohľadávky veriteľovi. Pravým právnym titulom je v danej veci nesprávny úradný postup
exekučného súdu a za ten dlžník nemôže niesť zodpovednosť. Nemôže byť teda ani tým, kto by znášalnáklady spojené so správou pohľadávky, ktoré vznikli vykonaním nesprávneho úradného postupu. 8)
Pri špecifikácii majetkovej škody v žalobe výslovne uviedla, že vyčíslenie vychádza z účtovnej agendy,
pričom z dôvodu ochrany osobných údajov, obchodného tajomstva a dôverných informácií nie je možné

korešpondenčne predložiť účtovné doklady, resp. pracovné a obchodné zmluvy. 9) Hodlala v konaní
pred súdom prostredníctvom vykonaného pojednávania predložiť dôkazy o výške majetkovej škody a
to aj prostredníctvom znaleckého posudku, ktorého vyhotovenie zabezpečila. Súd však dokazovanie
neprípustne skrátil len na dôkazy vykonávané ex offo, nepoučil ju podľa § 120 ods.4 O. s. p. a neoznámil
jej, že hodlá vyhlásiť rozhodnutie vo veci samej, aby tak mala priestor navrhnúť alebo predložiť ďalšie

dôkazy. 10) Navyše množstvo dôkazov vzniklo po podaní žaloby (nové listiny, podania a skutočnosti
súvisiace s prieťahmi v konaní a rozhodovaním mimo zákonnú lehotu), pretože aj po podaní žaloby
škoda ďalej narastá. Tieto dôkazy nemohla predložiť spolu so žalobou a nemohla ich predložiť ani
neskôr, pretože „nebolo“ súdom poučená a informovaná, ako to uvádza v texte. 11) K oboznámeniu
sa so ZP č.1/2014 o výške vzniknutej škody. (Uvedená argumentácia nie je súčasťou odvolania proti
rozsudku o žalobe označenej ako ISTINA RS). a) Predložila ako dôkaz o vzniku škody POHOTOVOST-

i, s.r.o. ZP č.1/2014, ktorý vypracoval Znalecký ústav Ekonomickej univerzity v Bratislave. Uvedeným
ZP je jednoznačne preukázané, že nesprávny úradný postup mal na ňu negatívny dopad a objektívne
spôsobil zníženie jej majetku a to v posudku určenej výške. b) Ak súd vo svojom odôvodnení rozsudku
konštatuje, že nepreukázala, že by jej postupom exekučného súdu vznikla akákoľvek škoda, pričom
ďalej uvádza, že bližšie nešpecifikovala jednotlivé náklady vynaložené na správu a vedenie pohľadávky

počas obdobia omeškania exekučného súdu, nakoľko určenie výšky majetkovej škody v žalobe nie je
dôkazom o jej vzniku, potom súd nevykonal dostatočné dokazovanie oboznámením sa s predloženým
ZP.ZoZPtotižjednoznačnevyplýva,ktorékonkrétnenákladyboliňouvynaloženévsúvislostisosprávou
a vedením pohľadávky. Súčasťou ZP sú prílohy, ktoré v príčinnej súvislosti s omeškaním exekučného
súdu predstavujú podrobný prehľad o vynaložených mzdových nákladoch, nákladoch na tlač, nákladoch

na úpravu informačného systému, nákladoch na poštovné a nákladoch na telekomunikačné služby. c)
Nemožno sa napokon nevyjadriť ku skutočnosti, že predložila ZP až po roku a pol od podania žaloby na
súde. V tejto súvislosti dáva do pozornosti samotný ZP, z ktorého vyplýva, že zadala jeho vypracovanie
ešte l.3.2013. Vypracovanie ZP je tak dôkladné a zároveň jeho vypracovanie bolo tak zložité, a to
aj s ohľadom na množstvo spracovaných podkladov, že jeho vypracovanie trvalo viac ako rok. Táto

skutočnosť je objektívnou skutočnosťou, ktorú nevie ovplyvniť. Uvedená zložitosť veci predstavuje aj
zreteľný doklad o tom, že určenie výšky škody a jej jednotlivých zložiek je zložitou odbornou otázkou,
ktorú súd nemôže vyriešiť sám prostredníctvom vykonávaných dôkazov. Navyše vzhľadom na plynutie
premlčacích dôb bola nútená svoje nároky uplatniť včas, a to aj v situácii, kedy vedela výšku škody
určiť len odhadom, a nebol priestor na získanie ZP. d) V konaní tak boli preukázané všetky zákonné

podmienky pre vznik nároku na náhradu škody, a to vznik škody, existencia nesprávneho úradného
postupu a príčinná súvislosť medzi škodovou udalosťou a škodou. V tomto konaní tak bolo potrebné
rozhodnúť v súlade so žalobným petitom, a to prinajmenšom navrhovaným medzitýmnym rozsudkom.
K nemajetkovej ujme. 1) Súd vo svojom rozhodnutí vôbec nevysvetlil, prečo nekonštatoval, že došlo
k porušeniu jej práva na prerokovanie veci bez zbytočných „prielohov“ zaručeného čl.48 ods.2 Ústavy

SR, ako aj práv na „prejedanie“ veci v primeranej lehote zaručeného čl.6 ods.1 Európskeho dohovoru o
ochraneľudskýchprávazákladnýchslobôdaprávanarozhodnutievzák.stanovenomčase.ÚSrovnako
tak stanovil, že má ako účastníčka konania aj právo na to, aby každý spor alebo iná právna vec sa pred
vnútroštátnym súdom rozhodovala na základe správneho a adekvátneho právneho základu. 2) Predsa
sám súd zistil, že o návrhu nebolo rozhodnuté v zák. stanovenom čase a pre túto nečinnosť a nesprávny

úradný postup nenašiel žiaden objektívne udržateľné ospravedlňujúce dôvody! 3) Rozhodnutie sudu
je vnútorne rozporné. Napriek tomu, že súd zistil porušenie práva, nekonštatoval ho a na tejto chybe
postavil svoje rozhodnutie o nepriznaní jej nemajetkovej ujmy. Rozhodnutie založené na skutkovej a
právnej chybe súdu nie je v právnom štáte udržateľné. 4) Súd v súvislosti s majetkovou ujmou analyzuje
okolnosti, ktoré s vecou vôbec nesúvisia a tieto okolnosti vydáva za odôvodnenie svojho rozhodnutie.

S takýmto odôvodnením však nemožno súhlasiť. Jej práva boli porušené prekročením „zákonnom“
stanovenej lehoty a tento fakt jednoznačne vyplýva z vykonaného dokazovania! Preto: Sú irelevantné
úvahy súdu o tom, aké spôsoby judikovania pohľadávky si zvolila, navyše, keď podľa práva sú súdne
rozhodnutia všeobecných súdov rovnocenné s rozhodnutiami rozhodcovských súdov; Sú irelevantné
úvahy súdu o podstate a rozsahu podnikateľského rizika, navyše, keď podnikateľské riziko nemožno

pre existenciu čl.2 ods.2 Ústavy SR vzťahovať na možnosť vopred predpokladať porušovanie zák.
štátnym orgánom; Sú irelevantné úvahy súdu o udržiavaní kontaktu exekútora, keď tento nemôže byť
činný, kým nezíska poverenie na vykonanie exekúcie od súdu. 5) Práve všetky a akékoľvek problémy,
ktoré boli vyvolané v jej právnej sfére „nerešpektovaní“ zákonnej lehoty zo strany exekučného súdusvedčia o potrebe nastoliť spravodlivosť poskytnutím finančnej satisfakcie za porušené práva. Jasne a
zrozumiteľne opísala, aké problémy nastali a vyplatenie spravodlivej satisfakcie oprela aj o podstatnú
judikatúru ÚS spojenú s porušovaním v žalobe označených práv. K návrhu na prerušenie konania.

1) Ak bol súdu doručený v čase predchádzajúcom nariadenému súdnemu pojednávaniu jej návrh
na prerušenie konania z dôvodu, že prebieha konanie o prejudiciálnej otázke, ktorou je rozhodnutie
o porušení jej práva na zákonného sudcu a práva na nestranný súd na základe ústavnej sťažnosti
podanej na ÚS SR, bol súd povinný pred samotným rozhodnutím vo veci samej o tomto návrhu osobitne
rozhodnúť. 2) Na podporu uvedeného tvrdenia poukázala na judikatúru KS (mutatis mutandis Rozsudok

KS v Žiline 9Co/174/2014 a citovala, čo v ňom na str.3 uvádza). S poukazom na uvedenú argumentáciu
a vytknuté procesné chyby žiadala zrušiť rozsudok a vrátiť vec súdu na opätovné prejednanie.
Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2 O. s. p. - v ostatných prípadoch, t. j.
neuvedených v § 214 ods.1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal
odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p. a rozsudok potvrdil podľa § 219 ods.1,2 O.
s. p., lebo je vecne správne správny.

Ani jeden zo žalobkyňou uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný.
K niektorým skutočnostiam tvrdeným v odvolaní odvolací súd uvádza:
Odňatím možnosti konať pred súdom sa vo všeobecnosti rozumieť taký jeho procesný postup alebo aj
rozhodnutie, ktorým znemožnil účastníkovi konania realizáciu tých konkrétnych procesných práv, ktoré
mu O. s. p. priznáva a ktorý sa prejavil už v priebehu konania a nielen pri rozhodovaní.

Podľa § 101 ods.2 druhá veta O. s. p. ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani
nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka;
prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Podľa § 115 ods.1 O. s. p. ak tento zákon neustanovuje inak, súd nariadi na prejednanie veci samej
pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná.

Podľa ods.2 cit. ust. predvolanie sa musí účastníkom doručiť tak, aby mali dostatok času na prípravu,
spravidla najmenej päť dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať.
Súdna prax sa ustálila na výklade, že účastníkovi nebola postupom súdu odňatá možnosť konať pred
súdom, ak nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, ani sa ho nezúčastnil, hoci o pojednávaní bol
riadne a s dostatočným predstihom upovedomený.

Dôvod uvedený žalobkyňou v žiadosti o odročenie pojednávania nie je dôležitý, lebo jej muselo byť
známe, že ÚS SR odmietol všetky jej sťažnosti, ktorými namietala porušenie svojich základných práv
podľa Čl.46 ods.1 a Čl.48 ods.1 Ústavy SR a práva podľa čl.6 ods.1 Dohovoru uzneseniami KS
v Košiciach (a aj iných KS), ktorým bolo rozhodnuté, že ňou namietaní sudcovia nie sú vylúčení
z prejednávania a rozhodovania v ňou uvedených veciach (napr. uznesením I.ÚS293/2013-10 z

29.5.2013, I.ÚS311/2013-10 z 29.5.2013, III.351/2013-11 z 18.7.2013, IV.ÚS508/2013-8 z 15.8.2013
atď.), pre nedostatok svojej právomoci na preskúmanie podaných sťažností, a preto nemala žiaden
dôvod predpokladať, že k tomu nedôjde aj v prípade jej sťažnosti proti uzneseniu 5NcC/51/2012-14 z
22.10.2012 KS v Košiciach, ktorým sudkyňa J.. J.Ú. M. nebola vylúčená z prejednávania a rozhodovania
tejto veci. Súd preto mohol nariadiť pojednávanie a rozhodnúť o veci samej.

Vyjadrenie žalovanej zo 4.2.2013 (č.l.33-40) k žalobe bolo zástupcovi žalobkyne doručené 18.2.2013
(doručenke pri č.l.41) a tiež bolo oboznámené na pojednávaní 18.6.2014 a stav, že sa žalobkyňa
nemohla oboznámiť s jeho obsahom si spôsobila sama tým, že sa bez dôležitého dôvodu neustanovila
na pojednávanie, na ktorom bolo rozhodnuté.
Právny názor žalobkyne, že na splnenie zákonnej lehoty, resp. na konanie bez zbytočných prieťahov a

na konanie bez neodôvodnenej nečinnosti exekučného súdu je dôležité skúmať nie len samotný moment
kedy exekučný súd rozhodol o poverení, ale aj moment, kedy poverenie doručil príslušnému súdnemu
exekútorovi (pri rešpektovaní primeranej lehoty na doručovanie), resp. aby súd mohol konštatovať, že v
príslušnom exekučnom konaní sa nevyskytol nesprávny úradný postup, je potrebné zisťovať aj moment
skutočného doručenia riadneho poverenia (rozhodnutia o žiadosti na vydanie poverenia), nemá oporu v

§ 44 ods.2 druhá a tretia veta zák.č.233/95 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (v znení účinnom do 31.12.2012), podľa ktorého ak súd
nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie
alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby
vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods.2 písm. c) a d). Ak súd

zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne, a teda ani v súdnej praxi.Vo veci bolo rozhodnuté po nariadenom pojednávaní, dôkazom čoho je zápisnica o pojednávaní z
18.6.2014 (č.l.141a-141c), na ktorom sa však žalobkyňa - ako už bolo uvedené - bez dôležitého dôvodu
nezúčastnila, preto jej právo na kontradiktórny súdny proces nebolo porušené.

Pôvod listín, ktorými súd vykonal dokazovanie je z odôvodnenia rozsudku jednoznačne a nad akúkoľvek
pochybnosť poznateľný, lebo je výslovne uvedené, že šlo o listiny založené v exekučnom spise.
Žalovaná sa - ako už bolo uvedené - vo veci na výzvu súdu vyjadrila k doručenému žalobnému návrhu,
preto súd nemal dôvod rozhodnúť o žalobe rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153b O. s. p.
Súd správne nepriznal žalobkyni majetkovú škodu, vzniknutú z titulu udržiavania a správy informačného

systému a z titulu výdajov na administratívne spracovanie textov urgencií, na publikačné výdaje spojené
s vyhotovením urgencií a na poštovné a telekomunikačné výdaje (urgovanie a kontrola stavu konania na
exekučnom súde), lebo udržiavanie a správa informačného systému nemajú nijakú príčinnú súvislosť
s existenciou tvrdených prieťahov a výdavky spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na
exekučnom súde neboli nevyhnutne potrebné, lebo žalobkyňa nepreukázala, žeby toto urgovanie a
kontrola nejako ovplyvnila činnosť exekučného súdu, preto tieto výdavky musí znášať sama.

Napadnutý rozsudok nie je nepreskúmateľný, lebo právne závery, ku ktorým súd dospel nie sú v
extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami a interpretáciou odôvodnenia napadnutého
rozsudku možno zistiť, že súd sa v podstate stotožnil so skutkovými tvrdeniami a právnymi názormi
žalovanej, uvedenými v jej vyjadrení k žalobe a osvojil si ich.
Skutkový dej a teda aj skutkový základ v tomto konaní je jedinečný iba, čo sa týka dátumu, kedy k

jednotlivej udalosti (rozhodnutiu) došlo, a účastníkov konania, preto súdu nemožno vyčítať, že odôvodnil
svoje negatívne rozhodnutie úplne rovnakými dôvodmi opísanými tými istými vetami ako v iných svojich
rozhodnutiach, v ktorých vystupuje žalobkyňa a žalovaná, teda že, vytvára odôvodnenia rozsudkov
formulárovým spôsobom, lebo taký postup je racionálny, keďže i žalobkyňa postupuje pri vytváraní
svojich žalôb a iných podaní spôsobom, ktorý označila za formulárový.

Podľa§224ods.1O.s.p.ustanoveniaotrováchkonaniapredsúdomprvéhostupňaplatiaipreodvolacie
konanie.
Podľa§142ods.1O.s.p.účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa§151ods.1prvávetaO.s.p.opovinnostinahradiťtrovykonaniarozhodujesúdnanávrhspravidla

v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Žalobkyňa nemala v odvolacom konaní úspech, preto nemá právo na náhradu jeho trov a žalovaná
žiadne trovy neuplatnila.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z.z. o súdoch a o

zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.