Uznesenie ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Friday, October 30, 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/587/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412221856
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madaraszová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4412221856.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova
25, IČO: 35 807 598, zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, proti
odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Bratislava, Župné nám. 13,
o zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného
súdu Komárno zo dňa 16. mája 2014 č.k. 6C/674/2012-49 a o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu

Okresného súdu Komárno zo dňa 24. júla 2014 č.k. 6C/674/2012-67, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa č.k. 6C/674/2012-67 zo dňa 24.7.2014
p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa voči odporcovi

domáhalzaplateniasumy125eurakonáhradymajetkovejškodyasumy 770eurakonemajetkovejujmy
podľa zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ktorá mu
vzniklanesprávnymúradnýmpostupomOkresnéhosúduNovéZámkyvexekučnejvecivedenejsúdnym
exekútorom pod sp. zn. 15Er/456/2010. Odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie po
právnej stránke odôvodnil ust. § 1, § 2, § 3 ods. 1 písm. d), § 6, § 9, § 17 ods. 1- 3, § 25 ods. 1
zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, § 9 zákona

č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení účinnom dňa
27.9.2012.Vychádzal zo zisteného skutkového stavu, ktorým mal za preukázané, že v exekučnom
konaní vedenom na Okresnom súde Nové Zámky pod sp.zn 15Er/456/2010 podal dňa 28.04.2010
súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa zákona
č. 233/1995 Z.z., pričom výzvou zo dňa 10.5.2010 Okresný súd Nové Zámky (ďalej len „exekučný
súd“) vyzval oprávneného na predloženie zmluvy o úvere z ktorej vznikla vymáhaná pohľadávka.

Oprávnený výzvu súdu nerešpektoval , exekučným súdom žiadanú zmluvu nepredložil, preto exekučný
súd urgenciou zo dňa 8.12.2010 opakovane vyzval oprávneného na predloženie predmetnej úverovej
zmluvy, ktorú oprávnený doručil súdu dňa 8.2.2011 a dňa 11.4.2011 exekučný súd vydal poverenie
na vykonanie exekúcie. Uviedol, že navrhovateľ sa návrhom domáhal náhrady škody a to jednak
770 eur titulom nemajetkovej ujmy a 125 eur titulom majetkovej škody, ktorá mala navrhovateľovi
vzniknúť v dôsledku nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, ktorý nerozhodol o žiadosti

exekútora o vydanie poverenia na uskutočnenie exekúcie v zákonnej lehote. Nárok na náhradu škody
si navrhovateľ uplatňoval výlučne podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z. z., dôvodiac, že príslušný súd svojím
postupom porušil povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenej lehote, resp. bez zbytočných prieťahov v konaní. Súd mal za preukázané, že v súvislosti
s prípadným prieťahom v danej veci sa neviedlo žiadne disciplinárne konanie, neriešila sa sťažnosť
na prieťahy v konaní, nerozhodol ústavný súd SR, či Európsky súd pre ľudské práva. Okrem toho

poukázal na to, že samotné nedodržanie zákonnej lehoty neznamená automaticky zbytočný prieťah
v konaní a samotné nedodržanie zákonnej lehoty nemá automaticky za následok vznik škody ( a toani majetkovej ani nemajetkovej ujmy). Vzhľadom na uvedené súd prvého stupňa dospel k záveru,
že v predmetnej veci nedošlo zo strany exekučného súdu k nesprávnemu úradnému postupu podľa
zákona č. 514/2003 Z.z Podľa názoru súdu ani prípadný samotný nesprávny úradný postup, v danej veci

spočívajúci v tom, že exekučný súd nerozhodol o žiadosti na vydanie poverenia v zákonom stanovenej
lehote, bez ďalšieho nemá za následok vznik práva na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. V
tomto smere navrhovateľ nepreukázal z akých dôvodov samotné konštatovanie porušenia práva nie je
dostatočným zadosťučinením ako ani nepreukázal bezprostrednú príčinná súvislosť medzi nesprávnym
úradným postupom a vznikom ujmy. Len samotné tvrdenia navrhovateľa v tomto smere súd považoval

za nepostačujúce, pretože nestačia len tvrdenia navrhovateľa, avšak je potrebné, aby navrhovateľ
splnenie týchto zákonných predpokladov pre vznik nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch
preukázal. Z uvedených dôvodov súd návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol. Pokiaľ išlo o
námietku premlčania vznesenú odporcom, súd prvého stupňa túto považoval za nedôvodnú, pretože v
danom prípade sa navrhovateľ dozvedel o tom, kedy súd rozhodol o jej žiadosti exekútora na vydanie
poverenia na uskutočnenie exekúcie, dňom, keď exekútorovi bolo doručené poverenia súdu a odo

dňa nasledujúceho po tomto dni do podania návrh na súd trojročná premlčacia doba neuplynula. Súd
nesúhlasil ani s názorom odporcu, že návrh bol na súd podaný predčasne, keďže odporca uplatnenému
nároku navrhovateľa v rámci zákonnej lehoty pre predbežné prejednanie nevyhovel a to ani čiastočne.
O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP , keď v konaní úspešnému
odporcovi nepriznal náhradu trov konania, pretože si ich nevyčíslil.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ ktorý žiadal napadnutý rozsudok
zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V dôvodoch uviedol, že súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a
postupom súdu účastníkovi konania bola odňatá možnosť konať pred súdom. Namietal, že súd prvého

stupňa založil svoje rozhodnutie na základe a s použitím novej právnej úpravy obsiahnutej v ust.
§ 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z., ktorá sa stala súčasťou právneho poriadku až po vzniku právnej
skutočnosti a teda po tom, čo už došlo k založeniu zodpovednostného právneho vzťahu, hoci pri svojom
rozhodovaní bol viazaný ust. § 9 ods. 1 v znení zák. č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom pred prijatím zák.
č. 412/2012 Z.z.. Svojim rozhodnutím de iure a de facto tak aplikoval princíp priamej retroaktivity, čo

je neprípustné. Namietal, že súd prvého stupňa vôbec nevysvetlil svoj názor, že účastníkom nevznikol
stav právnej neistoty, i napriek tomu, že zákonodarca vytvoril legitímnu sféru tolerancie trvania právnej
neistoty určením zákonnej lehoty a za situácie, že exekučný súd ignoroval túto legitímnu sféru a
posunul trvanie právnej neistoty do času, ktorý je z hľadiska ochrany základného práva na spravodlivý
súdny proces neakceptovateľný. Právna istota ohľadom riadneho výkonu exekúcie totiž nemohla byť

odstránená rozhodnutím rozhodcovského súdu, ale len súdu exekučného. Ďalej argumentoval, že súdu
neprísluší polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konaní zákonnými lehotami a jeho povinnosťou je
aplikovať platné právo a jeho úvahy negujú stabilizovanú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské
práva, podľa ktorej zodpovednosť štátu za prieťahy v konaní vzniká aj vtedy, ak súdy konajú náležite,
ale dĺžku konania ovplyvňujú mimosúdne faktory ako napr. rozsah nevybavenej súdnej agendy, nárast

ekonomickej trestnej činnosti atď. Rovnako tak Dohovor zaväzuje zmluvné štáty, aby organizovali svoj
právny poriadok spôsobom vyhovujúcim požiadavkám čl. 6 ods. 1, ktorý zahŕňa aj právo na rozhodnutie
veci v primeranej lehote a pokiaľ súd a ani samotný štát neprijal žiadne opatrenia na riešenie vzniknutej
kritickej situácie, tento nedostatok mu nemôže byť dávaný za vinu. Za prejav nesústredenej činnosti
súdu prvého stupňa označil jeho presvedčenie o rozpore exekučného titulu so zákonom v súvislosti s

výsledkom konania, nakoľko vyhodnocoval skutočnosti, ktoré s predmetom konania nesúviseli.
Odporca sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.
Napadnutýmuznesenímzodňa24.7.2014č.k.6C/674/2012-67súdprvého stupňapodľapoložkyč.7a)
sadzobníka súdnych poplatkov uložil navrhovateľovi povinnosť, aby v lehote troch dní od nadobudnutia
právoplatnosti tohto uznesenia zaplatil súdny poplatok za odvolanie vo výške 20 eur.

Proti tomuto uzneseniu podal navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote odvolanie, ktorý žiadal
uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť. Namietal, že napadnuté uznesenie neobsahuje podstatnú
náležitosťtohtodruhurozhodnutiaatýmiodôvodnenie.Podľapoložky7asadzobníkasúdnychpoplatkov
sa poplatok vyrubuje za žalobu na náhradu škody spôsobenej nezákonným úradným rozhodnutím

orgánu verejnej moci alebo nesprávnym úradným postupom. Ako vyplýva z tejto definície spoplatneného
úkonu, spoplatneniu podliehala podanie žaloby na náhradu škody. Spoplatneniu nepodliehajú ďalšie
úkony vo veci samej, ako sú odvolanie, dovolanie. Poukázal na to, že podal odvolanie proti rozsudku, a
nie žalobu. V danom prípade tak súd nie je oprávnený svojvoľne rozširovať okruh úkonov podliehajúcichsúdnemu poplatku, v dôsledku čoho navrhovateľ nemôže byť vyzvaný na platenie súdneho poplatku
za podané odvolanie. Uvedené právne závery sú v súlade s publikovaným rozhodnutím Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky z 29. marca 2007 sp. zn. 4Cdo 39/2007. Bol toho názoru, že v prílohe zák.

č. 71/1992 Zb. nie je jasne a jednoznačne stanovená poplatková povinnosť za podanie odvolania voči
rozhodnutiu súdu o žalobe na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym
úradnýmpostupom.Navrhovateľovipretobolavrozporestýmtozákonomuloženápoplatkovápovinnosť
v prípade, kde ju nemal. Takéto konanie zo strany súdu predstavuje zásah do základného práva
navrhovateľa na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na

spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd v spojení s čl. 12 ods. 1 a čl. 13 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky. Zdôraznil, že
použitie analógie legis je v prípadoch vyrubenia súdneho poplatku, vzhľadom na čl. 59 ods. 2 ústavy,
vylúčené. Navyše, podľa ustanovenia § 18ca Zákona o súdnych poplatkoch z úkonov navrhnutých
alebo za konania začaté do 30. septembra 2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do
30. septembra 2012, i keď sa stanú splatnými po 30. septembri 2012. V danom prípade bol návrh

navrhovateľom podaný pred 01. 10. 2002, konanie teda začalo pred účinnosťou zák. č. 286/2012 Z. z.,
preto je nutné v súvislosti s podaným odvolaním aplikovať právny stav platný do 30. 09. 2012. Do 30.
09. 2012 bolo konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej
moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom od poplatku vecne oslobodené. Z uvedených dôvodov
navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho
pojednávania v zmysle § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 OSP dospel k záveru, že napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 221 ods.1 písm. f), h) OSP a ods. 2 OSP zrušiť a vec vrátiť
prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a uznesenie súdu prvého stupňa č.k. 6C/674/2012-67 zo dňa

24.7.2014 ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdiť.
Podľa § 157 ods. 2 OSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z
akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne
a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec

právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Rozsah preskúmavaného práva aj povinnosti odvolacieho súdu je určený rozsahom a dôvodmi
odvolania, ktorým sa rozumejú napadnuté výroky rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 212 ods. 1 OSP).
Pri rozhodovaní o odvolaní odvolací súd zisťuje aj to, či odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia
súdu prvého stupňa je riadne odôvodnené vo vzťahu ku všetkým preskúmavaným výrokom daného

rozhodnutia. Nedostatok odôvodnenia v podstatných súvislostiach možno vo všeobecnosti posúdiť ako
odňatie možnosti účastníka konať pred súdom, a to v tom smere, že v odvolaní nemôže podľa § 205
ods. 1 OSP uviesť a namietať konkrétne nesprávny postup súdu alebo právny názor súdu, ak tento
čiastočne alebo úplne absentuje.
Rozhodujúc o odvolaní navrhovateľa v tejto veci odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu

prvého stupňa treba pre nepreskúmateľnosť v dôsledku nedostatku dôvodov zrušiť a vec vrátiť súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že v odôvodnení
napadnutého rozsudku súd prvého stupňa neuviedol a ani sa nezaoberal tým, aká je právna úprava
v Exekučnom poriadku a či právna úprava obsahovala lehotu, v ktorej mal exekučný súd o žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia rozhodnúť. V nadväznosti na uvedené sa nezaoberal ani tým,

či exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia postupoval v súlade
s Exekučným poriadkom, a to napriek tomu, že až po ustálení platnej právnej úpravy bolo možné ustáliť
záver, či došlo na strane exekučného súdu k nesprávnemu postupu alebo nie. V tomto smere súd prvého
stupňa svoje rozhodnutie nijakým spôsobom neodôvodnil, v dôsledku čoho v odôvodnení napadnutého
rozsudku absentuje akékoľvek právne odôvodenie, právne a skutkové závery zistené v súdenej veci.

Súd prvého stupňa v dôvodoch napadnutého rozsudku iba poukazuje na všeobecné závery ohľadom
právnej úpravy zákona č. 514/2003.
Vzhľadom k vyššie uvedeným dôvodom odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods.
1 písm. f), h) OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 OSP). Svoje rozhodnutie
zdôvodní v intenciách § 157 ods. 2 OSP tak, aby bolo presvedčivé, jasné a zrozumiteľné.

Predmetom odvolacieho konania bolo aj uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 24. 7. 2014 č.k.
6C/674/2012-67, ktorým súd prvého stupňa podľa položky č. 7a) sadzobníka súdnych poplatkov uložilnavrhovateľovi povinnosť, aby v lehote troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia zaplatil
súdny poplatok za odvolanie vo výške 20 eur.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení účinnom v čase podania
odvolania, teda v znení účinnom do 30.6.2014 (ďalej len citovaného zákona), súdne poplatky (ďalej len
"poplatky") sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony
orgánovštátnejsprávysúdovaprokuratúry(ďalejlen"poplatkovýúkon")uvedenévsadzobníkusúdnych
poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len "sadzobník"), ktorý tvorí prílohu tohto zákona.

Podľa § 2 ods. 4 citovaného zákona v odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto podal odvolanie,
pri dovolaní ten, kto podal dovolanie. Poplatníkom je tiež ten, kto podal opravný prostriedok proti
rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný.
Podľa § 5 ods. 1 písm. a) citovaného zákona poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania
a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ
a dovolateľ.

Podľa § 6 ods. 1 citovaného zákona sadzba poplatku je uvedená v sadzobníku percentom zo základu
poplatku (ďalej len "percentná sadzba") alebo pevnou sumou.
Podľa § 6 ods. 2 citovaného zákona, ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým
konanie na jednom stupni. Poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní vo veci
samej. Poplatok za dovolanie sa vyberá vo výške dvojnásobku poplatku ustanoveného v sadzobníku.

Podľa § 18ca citovaného zákona z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30. septembra
2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30. septembra 2012, i keď sa stanú splatnými
po 30. septembri 2012.
Podľa položky 7a sadzobníka súdnych poplatkov Zákona o súdnych poplatkoch (ďalej len sadzobník
súdnych poplatkov) je súdny poplatok zo žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom 20,-eur.
V súvislosti s povinnosťou platiť súdny poplatok vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom , je potrebné poukázať
na to, že zákon o súdnych poplatkoch do novely vykonanej zákonom č. 621/2005 Z.z. upravoval v ust.
§ 4 ods. 1 písm. c) vecné oslobodenie od poplatku v konaniach vo veciach náhrady škody spôsobenej

rozhodnutímorgánuštátualebojehonesprávnymúradnýmpostupomoslobodenéodpoplatku.Uvedená
novela s účinnosťou od 01.01.2006 toto vecné oslobodenie vypustila, čo bolo v dôvodovej správe
odôvodnené reakciou na neúmerný nárast právne neopodstatnených žalôb o náhradu škody podľa
zák. č. 514/2003 Z.z.. Zároveň v Sadzobníku súdnych poplatkov v položke 7a bol zavedený nový
paušálny poplatok za žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej

moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom vo výške 3.000,-Sk. Ďalšou novelou Zákona o súdnych
poplatkoch vykonanou zákonom č. 273/2007 Z.z. účinného od 01.07.2007 bolo ust. § 4 ods. 1 doplnené
o písm. k/, ktorým bolo opätovne zavedené oslobodenie súdnych konaní vo veciach náhrady škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom
od poplatku, zároveň s vypustením položky 7a zo Sadzobníka súdnych poplatkov. Posledná zmena

v tomto smere bola uskutočnená zákonom č. 286/2012 Z.z., ktorým sa zmenil Zákon o súdnych
poplatkochsúčinnosťouod01.10.2012aktorýmbolozust.§4ods.1vypustenépísm.k/avSadzobníku
súdnych poplatkoch za položku 7 bola vložená položka 7a v znení, podľa ktorého zo žaloby na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným
postupom je sadzba poplatku 20,- eur, čím zákonodarca reagoval podľa dôvodovej správy k tejto novele

na nárast právne neopodstatnených žalôb o náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z.z. na súdoch.
Z uvedeného vyplýva, že po 01.10.2012 konania vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom nie sú oslobodené od
poplatkovej povinnosti. Navrhovateľovi tak v súvislosti s podaním takéhoto návrhu, ktorý je v zmysle §
2 ods. 1 písm. a) zákona o súdnych poplatkoch poplatníkom, vzniká podľa § 5 ods. 1 písm. a) Zákona

o súdnych poplatkoch poplatková povinnosť. Rovnako tak sa poplatníkom v týchto veciach v zmysle §
2 ods. 4 Zákona o súdnych poplatkoch stáva i ten, kto podal odvolanie, resp. ten, kto podal dovolanie,
ktorým obdobne poplatková povinnosť podľa § 5 ods. 1 písm. a/ vzniká podaním odvolania a dovolania.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd považoval za nesprávne tvrdenia navrhovateľa v
odvolaní, že spoplatneniu podlieha len podanie žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom a nie i ďalšie úkony vo
veci samej. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ust. § 6 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch,
v zmysle ktorého ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým konanie na jednom
stupni s tým, že poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní vo veci samej. Keďže vdanom prípade ide o konanie na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej
moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom začaté na návrh navrhovateľa dňa 27.09.2012, t. j.
pred účinnosťou zák. č. 286/2012 Z.z. a odvolanie proti zamietajúcemu rozsudku súdu prvého stupňa

navrhovateľ podal dňa 16.06.2014, t.j. po jeho účinnosti, je potom potrebné posúdiť vznik poplatkovej
povinnosti navrhovateľa ako odvolateľa i z hľadiska prechodného ustanovenia k úpravám účinným od
01.10.2012 a to § 18ca Zákona o súdnych poplatkoch. Súd prvého stupňa preto správne napadnutým
uznesením uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie, aplikujúc tak
platnú právnu úpravu účinnú v čase vzniku poplatkovej povinnosti a rovnako tak správne stanovil i výšku

súdneho poplatku v sume 20,-eur v súlade s položkou 7 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov.
Pokiaľ išlo o námietku navrhovateľa, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je nepreskúmateľné,
odvolací súd túto nepovažoval za dôvodnú. Z napadnutého uznesenia je zrejmé, že obsahuje náležitosti
požadované ust. § 169 ods. 1 OSP a rovnako tak je z neho zrejmé komu, z akého dôvodu bola uložená
poplatkovú povinnosť, v akej výške a podľa akej položky. Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že
v napadnutom uznesení absentuje označenie osobitnej časti týkajúcej sa odôvodnenia.

Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa č.k. 6C/686/2012-75 zo dňa 7.8.2014
ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.