Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 27, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/831/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7102898462
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7102898462.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudcov

JUDr. Alexandra Husivargu a JUDr. Gizely Majerčák v právnej veci žalobcov 1/ K. I., Y.. XX.X.XXXX,
E. G. J. Y. G. XXX, 2/ A. J., Y.. X.X.XXXX, E. G. E., I. XX, oboch zastúpených JUDr. Jánom Klimekom,
advokátom so sídlom v Prešove, Sládkovičova 8, proti žalovanej Q.. C. K.C., Y.. X.X.XXXX, E. G. R., F. X,
zastúpenej JUDr. Emíliou Hambalekovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Moldavská 8, o zaplatenie
389,56 € s prísl., o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 10C 748/2002-381
zo dňa 27.5.2014

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobcovia sú povinní nahradiť žalovanej trovy odvolacieho konania vo výške 36,26 € a tieto zaplatiť k
rukám jej právnej zástupkyne JUDr. Emílie Hambalekovej do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice I (ďalej aj súd prvého stupňa alebo súd) rozsudkom označeným v záhlaví zamietol
žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali zaplatenia 389,56 € s prísl. titulom nájomného za užívanie
pozemku v ich vlastníctve v celkovej výmere 650 m2 za obdobie od 8.3.1999 do 21.3.2007, a to po
odpočítanísumy28,68€,ktorábolapriznanározsudkomOkresnéhosúduKošiceIč.k.10C748/2002-80
zo dňa 30.5.2007 za výmeru 27,075 m2. Zaviazal žalobcov nahradiť žalovanej trovy konania vo výške

484,11 € na účet jej právnej zástupkyne do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľnosti zapísanej na LV XXX R.. Ú.. V.Č. ako parcela registra „E“ č. 333/14 - lesné pozemky
s výmerou 124466 m2. Na tejto parcele je postavená rekreačná chata súpisné č. 562 vo vlastníctve
žalovanej, pričom stavba zaberá plochu 27,075 m2. Náhrada za užívanie tejto výmery bola žalobcom
priznaná vyššie citovaným rozsudkom Okresného súdu Košice I a predmetom konania zostalo nájomné

za užívanie ostatnej plochy až do výmery 650 m2 (okolie rekreačnej chaty). Vznik nájomného vzťahu
medzi účastníkmi konania, resp. aj ich právnymi predchodcami súd posúdil analogicky podľa ust. §
22 ods. 2 zák. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu
majetku a keďže nájomný vzťah vznikol dňom účinnosti vyššie citovaného zákona, t.j. 24.6.1991,
skúmal užívací stav k tomuto dňu, to znamená, v akom rozsahu žalovaná a jej právna predchodkyňa
užívali pozemok okolo rekreačnej chaty, teda parcelu v podielovom spoluvlastníctve žalobcov, teda v
akej výmere z tejto parcely vznikol medzi účastníkmi zo zákona nájomný vzťah. Z výpisu z katastra

nehnuteľností pre R.. Ú.. V., W. V.Č. súd zistil, že chata súp. č. 562 vo vlastníctve žalovanej je evidovaná
na parcele č. 841 s výmerou 248 m2 - zastavané plochy a nádvoria, pričom ide o parcelu registra C
evidovanú na katastrálnej mape. Táto parcela však nebola geometrickým plánom vyčlenená z parcely
registra E 333/14. Parcela CKN č. 841 bola zameraná a do operátu vtedajšej evidencie nehnuteľnostízapísaná na základe mapovania pre základnú mapu veľkej mierky, kde predmetom mapovania bol
skutočný užívací a držobnostný stav (stavba chaty a okolitý užívaný pozemok). Vlastnícke právo k
pozemku nebolo mapovaním dotknuté a mapovanie bolo vykonané vtedajším autoritom na vedenie

evidencie nehnuteľností - Geodéziou n.p. Prešov v roku 1986. Do operátu evidencie nehnuteľností
bolo prevzaté v roku 1987. Podklady týkajúce sa zamerania tejto parcely tvorili mapovania - náčrty,
meračské zápisníky, protokoly a zoznamy súradníc pre celé katastrálne územie V.. Mapovanie bolo
vykonané pre objednávateľa Krajskú správu geodézie a kartografie Košice za účelom základnej mapy
ČSSR vo veľkej mierke. Z mapy, ktorá vykazuje stav polohopisu k 15.4.1987 súd zistil, že rekreačná

chata vo vlastníctve žalovanej leží na parcele č. 841 a výmera tejto parcely vyplýva z výpisu z katastra
nehnuteľností vyššie citovaného zo dňa 3.3.2009 (č.l. 115 spisu). Z listu vlastníctva č. XXX R.. Ú..
V., W. V. (na ktorom je zapísaná parcela registra E 333/14 - lesné pozemky s výmerou 124466 m2
v podielovom spoluvlastníctve žalobcov) vzal súd za preukázané, že na tomto liste vlastníctva je
evidovaná nájomná zmluva č. N 20/94 z 1.1.1994 aj na parcelu 333/14, uzavretá so spoločnosťou Pilban
Wood, spol. s r.o. a zmluva o dočasnom prenájme zo dňa 16.12.2013 č. N 2/2004 uzavretá medzi

žalobcami a G. Š.Á. ako nájomcom na dobu do 31.12.2018, a to aj k parcele 333/14. Zo zmluvy o nájme
nehnuteľnosti zo dňa 1.1.1994 uzavretej medzi spoločnosťou Pilban Wood, spol. s r.o. a žalobcami
a ich právnou predchodkyňu súd zistil, že predmetom nájmu bola celá parcela mpč. 333/14 - les s
výmerou 127784 m2 (táto výmera je uvedená v zmluve - poznámka odvolacieho súdu) a zmluva bola
evidovaná v katastri nehnuteľností pod č. N 20/94. Zo zmluvy o dočasnom prenájme lesného pôdneho

fondu zo dňa 16.12.2013, uzavretej medzi žalobcami a nájomcom G. Š. vzal súd za preukázané, že
predmetom nájmu bola v zmysle článku I pôvodne časť parcely 333/14 s tým, že následne v článku II
zmluvy bolo uvedené, že predmetom nájmu sú lesný pôdny fond a lesné porasty evidované na Lesnom
hospodárskom celku Radatice ako dielce, okrem iného aj 55 a 56. Žiadosť o zápis uvedenej zmluvy
bola vrátená účastníkom zmluvy Správou katastra Prešov z dôvodu, že predmet nájmu nebol konkrétne

určený a nedal sa zapísať do katastra nehnuteľností, pretože v časti parcely nevie kataster evidovať
žiadne práva, takže čiastočné parcely, ktoré zmluva obsahuje, nemôžu byť predmetom nájmu. Na tieto
parcely by sa musel nechať spracovať geometrický plán na stav registra C KN, na parcely registra E
KN sa geometrický plán nevyhotovuje a následne by bolo potrebné prepracovať zmluvu. Žalobcovia
následne zo zmluvy v súvislosti s uvedením predmetu nájmu v článku I, kde pôvodne bola uvedená

parcela 333/14 časť, vyčiarkli slovo časť a predmetom nájmu v zmysle článku sa takto stala celá parcela
333/14. V článku IV bolo dohodnuté nájomné vo výške 50% z predpokladaného čistého zisku. Po tejto
oprave bola nájomná zmluva zapísaná do katastra nehnuteľností. Z opravenej zmluvy o dočasnom
prenájme lesného pôdneho fondu zo dňa 16.12.2013 uzavretej medzi žalobcami a nájomcom G. Š.
vzal takto súd za preukázané, že predmetom nájmu je celá parcela č. 333/14 v zmysle článku I zmluvy

a v článku II tejto zmluvy je bližšie špecifikovaný predmet prenájmu ako lesný pôdny fond a lesné
porasty evidované na Lesnom hospodárskom celku Radatice ako dielce, ktoré sú podrobne uvedené.
Zmluva bola evidovaná v katastri nehnuteľností pod č. N 2/2004. Zo zameriavacieho protokolu zo dňa
12.8.1994 k chate ev. č. 62 (v súčasnosti 562 - poznámka odvolacieho súdu) súd zistil, že dňa 23.7.1994
bolo vykonané zameranie rozmerov chaty a identifikovaných užívacích hraníc pozemku priliehajúceho k

chatezaúčelomurčeniavýmeryprenájom,atozaprítomnostižalovanejv2.radeazástupcuspoločnosti
Pilban Wood, spol. s r.o. MVDr. Jozefa Bána, ktorá pozemky obhospodaruje. Podľa náčrtku, ktorý je
súčasťou tohto zameriavacieho protokolu, bol určený pozemok pod chatou v rozsahu 27,075 m2 a celý
užívaný pozemok v rozsahu 650 m2. Tento zameriavací protokol bol vyhotovený na vlastné náklady
žalobcov a bol podkladom pre uzatváranie nájomných zmlúv. Výsluchom svedka G. Š. súd zistil, že na

pozemkoch okolo chaty nevykonáva žiadne práce a nevykonávala ich ani spoločnosť Pilban Wood, spol.
s r.o., v ktorej pracoval ako lesník a nájom platí z toho, čo sa vyprodukuje v lese. Podľa jeho tvrdenia
má v nájme len dielce, lesné porasty, lesné cesty, neúrodnú pôdu, geometrický plán však robený nebol.
Zo správy obce Ličartovce súd zistil, že za rok 2003 a 2004 nájomca G. Š. zaplatil daň za celý pozemok
parc. č. 333/14 s výmerou 124466 m2 vedený na LV č. XXX R.. Ú.. V.. Z výsluchu svedka MVDr. Jozefa

Bána, ktorý bol štatutárnym orgánom spoločnosti Pilban Wood, spol. s r.o. súd zistil, že všetky chaty
mali svoje oddychové zóny a vlastníci chát si prostredie udržiavali, pričom vyššie uvedená spoločnosť
s pozemkami okolo chát nemala nič dočinenia, obhospodarovala len lesné pozemky a nájomné platila
z vyťaženého dreva.

Právne súd posudzoval vec podľa ust. §§ 22 ods. 2 a 23 zák. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych
vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku (ďalej len zákon o pôde), podľa ust. §§ 20 a
21 ods. 3 zák. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku
a lesných pozemkov, podľa ust. §§ 100 ods. 1 a 101 Obč. zák., ako aj podľa ust. §§ 46 ods. 1 a 67ods. 1 zák. 162/1995 Z.z. o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon).
Z vykonaného dokazovania uzavrel, že žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi parcely registra E
č. 333/14 - lesné pozemky s výmerou 124466 m2, na ktorej stojí aj chata súp. č. 562 vo vlastníctve

žalovanej. V prvom rade sa zaoberal vznesenou námietkou premlčania zo strany žalovanej, pokiaľ ide
o časť požadovanej náhrady za obdobie od 8.3.1999 do 8.3.2007 s poukazom, že žalobcovia navrhli
pristúpenie žalovanej až podaním zo dňa 22.3.2004. Súd uzavrel, že pohľadávka uplatnená žalobcami
voči žalovanej Ing. Soni Juhásovej v podiele 1/2 za obdobie od 8.3.1999 do 22.3.2001 je premlčaná a
z tohto dôvodu v tejto časti považoval žalobu voči nej za nedôvodnú. V súvislosti so skúmaním rozsahu

užívania pozemkov žalovanou a jej právnou predchodkyňou ku dňu 24.6.1991 vychádzal z údajov
zistených pri mapovaní vykonanom v roku 1986 Geodéziou n.p. Prešov, kedy bol zaevidovaný skutočný
užívací stav v súvislosti s chatou vo vlastníctve žalovanej vo výmere 248 m2 a pri tomto mapovaní bola
aj zakreslená parc. 841 s výmerou 248 m2, na ktorej je chata vo vlastníctve žalovanej postavená. K tejto
parcele však nebol vyhotovený geometrický plán a táto parcela nie je evidovaná na liste vlastníctva.
Keďže vykonaným dokazovaním nebola preukázaná iná výmera pozemku, ku ktorej vznikol nájomný

vzťah dňa 24.6.1991 ako tá, ktorú súd zistil z listín tvoriacich podklady pre mapovanie, t.j. výmera v
rozsahu 248 m2, vychádzal zo záveru, že nájomný vzťah vznikol ku dňu 24.6.1991 k výmere v rozsahu
248 m2. Zameriavací protokol nepovažoval súd za dôkaz objektívne spôsobilý preukázať iný rozsah
užívania z dôvodu, že bol vyhotovený jednostranne bez súčinnosti právnej predchodkyne žalovanej,
čo vyplynulo zo samotného protokolu. Tento zameriavací protokol bol vyhotovený z iniciatívy žalobcov

a mal slúžiť ako podklad pre uzavieranie nájomných zmlúv medzi nimi a vlastníkmi jednotlivých chát.
Takto jednostranne určenú výmeru žalobcami za situácie, že žalovaná popierala tento rozsah užívania,
nepovažoval za východiskovú pre určenie rozsahu nájomného vzťahu. Vychádzajúc zo zistenia, že v
žalovanom období, t.j. od 8.3.1999 do 8.3.2007 bola celá parcela 333/14 v nájme spoločnosti Pilban
Wood, spol. s r.o. od 1.1.1994 na základe nájomnej zmluvy a následne od 16.12.2013 v nájme G. Š. na

základe zmluvy o dočasnom prenájme uzavretej s týmto nájomcom, súd žalobu zamietol vychádzajúc zo
záveru, že nájomcami aj pozemkov okolo chaty žalovanej boli nájomcovia na základe vyššie uvedených
nájomných zmlúv a z tohto titulu uhrádzali aj nájomné. Iba týmto nájomcom vzniká právo domáhať sa
prípadnej náhrady za užívanie pozemku od žalovanej. Ak by súd v tomto konaní priznal právo žalobcom
voči žalovanej, dostali by z tej istej parcely nájom dvakrát, čo by bolo v rozpore s dobrými mravmi.

Konštatoval, že práve nájomca je tým subjektom, ktorý trpí prípadné užívanie pozemku žalovanou, a
teda on je pasívne legitimovaný domáhať sa takéhoto plnenia. Z týchto dôvodov žalobu zamietol.

O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal ich náhradu úspešnej žalovanej
proti neúspešným žalobcom.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podali odvolanie žalobcovia z dôvodov podľa ust. § 205 ods.
2 písm. c/, d/ a f/ O.s.p. a navrhli napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie. Namietali neúplné zistenie skutkového stavu veci, pretože súd nevykonal navrhnutý dôkaz
ohliadkou na mieste samom, ktorá bola potrebná na zistenie rozhodujúcich skutočností vzhľadom na

rozporovanú otázku plochy, ktorú žalovaná ako vlastníčka chaty na pozemku žalobcov užíva. Práve
ohliadkou by sa dala presne vymedziť plocha, ktorá slúžila pre chatu ako priestor na jej užívanie
a vykonanie tohto dôkazu bolo navrhované od počiatku. Za nesprávne skutkové zistenie považoval
záver súdu, že na plochu, za ktorú zaplatenia nájomného sa domáhajú od žalovanej, majú uzavretú
nájomnú zmluvu o prenájme lesných pozemkov. Nájomné zmluvy sú zapísané na LV č. XXX R.. Ú..

v kolónke „iné údaje“ a nie v časti „C - ťarchy“, ako to uvádza súd v odôvodnení rozsudku. Nájomné
zmluvy majú iba evidenčný charakter z hľadiska rozsahu užívania, pričom konkrétny a skutočný rozsah
- predmet nájmu je potrebné zisťovať z obsahu samotných zmlúv. Z nájomných zmlúv ako aj z výsluchu
svedkov vyplynulo, že predmetom nájmu nie sú plochy, na ktorých stoja chaty a okolie chát, ale iba
plochy, ktoré tvoria lesný pôdny fond a sú na nich lesné porasty a tieto sú zadefinované podľa dielcov

Lesného hospodárskeho celku Radatice. Zmyslom nájomnej zmluvy bol prenájom lesných porastov, na
ktorých sa vykonáva ťažba, z ktorej má nájomca príjem a v rámci tohto príjmu sa zúčtováva nájomné
s prenajímateľom. Úmyslom prenajímateľa a nájomcu bolo prenajať iba časť parciel zapísaných na LV
XXX, ale pre účely zápisu v katastri nehnuteľností zmluva musela byť upravená. Lesné dielce slúžia
len pre účely lesohospodárskeho plánu a nezapisujú sa do katastra nehnuteľností. Konkrétne plochy

definuje článok II. Nesprávny je preto záver o uzavretí inej nájomnej zmluvy na plochu, za ktorú sa
voči žalovanej domáhajú nájomného a tento skutkový záver viedol k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci.
Nesúhlasili ani s právnym posúdením veci v časti vznesenej námietky premlčania. Poukázali na to, že
pôvodná žaloba smerovala voči H. I., ktorá v čase podania žaloby bola zapísaná ako bezpodielováspoluvlastníčka k chate so svojím už nebohým manželom A. I. v podiele 1/1. V čase podania žaloby
žalobcovia mali k dispozícii informácie o tom, že jediným užívateľom chaty a časti priľahlého pozemku
je H. I., preto iba táto bola žalovaná a bol voči nej uplatnený nárok za celý podiel. Tento stav v katastri

nehnuteľností pretrváva aj teraz na LV č. XXX R.. Ú.. V.. Potom, čo právna zástupkyňa žalovanej
predložila do spisu dedičské rozhodnutie po A. I., bola ihneď rozšírená žaloba aj na terajšiu žalovanú.
Postup žalovanej je potrebné posúdiť z tohto hľadiska, či tento nie je v rozpore s dobrými mravmi.
Žalovaná doposiaľ nevykonala kroky k vykonaniu zápisov v katastri nehnuteľností tak, aby evidovaný
stav zodpovedal skutočnému stavu. Žalobcovia sú toho názoru, že riadne a včas uplatnili nárok proti

vtedy jedinej užívateľke H. I. a terajšia žalovaná vstúpila do všetkých právnych vzťahov svojich právnych
predchodcov. Poukázali na to, že pozemky im boli vydané až v roku 1994 a hneď na to vyhotovili
zameriavací protokol, a preto k tomu dátumu by sa mala zisťovať plocha, na ktorú vznikol nájomný vzťah.
Namietali aj nepripustenie rozšírenia žaloby o ďalšie obdobie na pojednávaní dňa 4.3.2009.

Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať jej náhradu

trov odvolacieho konania v sume 37,91 € za jeden úkon právnej služby - odmena vo výške 29,87 €
a režijný paušál vo výške 8,04 €. K námietke neúplného zistenia skutkového stavu veci uviedla, že
ohliadka na mieste samom by bola porušením zásady hospodárnosti konania a je otázne, ako by sa na
mieste samom v roku 2014 preukázal rozsah užívania pozemku od roku 1999 do roku 2007. K námietke
nesprávnych skutkových zistení ohľadne duplicity nájmu žalovaná uviedla, že vykonanými dôkazmi bolo

preukázané, že žalobcovia prenajímajú svoje pozemky od roku, kedy im boli vydané v reštitúcii a za
tieto berú nájomné od nájomcu a zároveň berú nájomné aj od vlastníkov chát. Rozhodujúcim nie je
tvrdený úmysel žalobcov, že chceli prenajať len lesné dielce, ale rozsah - predmet užívania v nájomných
zmluvách, ktorý je jasný, určitý a zrozumiteľný. Potvrdením faktu o prenajímaní celého pozemku je
tá skutočnosť, že nájomca platí za prenajaté pozemky daň z nehnuteľnosti v celkovej výmere a nie

vo výmere zníženej o chatárske pozemky. Pokiaľ ide od vznesenú námietku premlčania podľa názoru
žalobcov v rozpore s dobrými mravmi, s týmto sa žalovaná nestotožňuje, pretože svoje procesné právo
nevykonala ani v rozpore s hmotným právom a ani s dobrými mravmi.

Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcov ako podané včas oprávnenými

osobami proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle
ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a z hľadísk uplatnených
odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. c/, d/ a f/ O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcov nie
je možné vyhovieť.

Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 27.10.2015 o 9.05 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dv. 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
boli zverejnené dňa 20.10.2015 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 156 ods.

1, 3 O.s.p.

Žalobcovia namietali odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. c/, d/ a f/ O.s.p., t.j. súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.

Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy
skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli a ani nevyšli za
konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho
hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až §

135 O.s.p., alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité
zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok nie je ani nepreskúmateľný a nebola zistená ani iná
vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav,
vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny

právny záver, riadiac sa pritom právnym názorom vysloveným v rozhodnutí Krajského súdu v Košiciach
č.k. 6 Co 105/2010-214 zo dňa 14.2.2011, pričom nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 219 ods.
1 O.s.p. potvrdil.

Správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s
ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Z odôvodnenia rozsudku jednoznačne vyplýva úvaha súdu, ktorou sa riadil pri hodnotení vykonaných
dôkazov, ako aj úvaha, na základe ktorej dospel k záveru o nemožnosti priznať žalobou uplatnený nárok
z dôvodu, že ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi, a to aj s poukazom na skutkové zistenia, ktoré

vyplynuli z vykonaného dokazovania a na príslušné zákonné ustanovenia, podľa ktorých vec právne
posudzoval.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami, v zmysle ktorých
nájomcom pozemku, za ktorý je požadované nájomné od žalovanej, je v súčasnosti G. Š. na základe

zmluvy o dočasnom prenájme lesného pôdneho fondu zo dňa 16.12.2003 a v období od 1.1.1994
do 16.12.2003 bola nájomcom spoločnosť PILBAN WOOD spol. s r.o. na základe nájomnej zmluvy
o nájme nehnuteľnosti zo dňa 1.1.1994 a títo nájomcovia v žalovanom období uhrádzali nájomné za
celú prenajatú parcelu registra E KN 333/14 s výmerou 124466 m2. Vychádzajúc z tohto správneho
skutkového zistenia odvolací súd sa stotožňuje aj so správnym právnym záverom súdu prvého stupňa,

v zmysle ktorého povinnosť platiť nájomné za celú vyššie uvedenú parcelu tak, ako bola predmetom
nájmu v zmysle uzavretých nájomných zmlúv, vznikla nájomcom v zmysle vyššie uvedených nájomných
zmlúv, a preto nemožno požadovať plnenie rovnakého druhu od žalovanej, pretože by išlo o duplicitné
plnenie a jeho priznanie by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Parcela registra E 333/14 - lesné pozemky
s výmerou 124466 m2 bola prenajatá ako celok, nebola z nej geometrickým plánom vyčlenená parcela,

ktorú mali užívať žalovaná a jej právna predchodkyňa a vzhľadom na uzavretie nájomnej zmluvy k celej
výmere parcely registra E 333/14 je bez právneho významu, či nájomca užíval parcelu v celom rozsahu
alebo len v časti, keďže ide o právo nájomcu vec užívať, nie však jeho povinnosť, pokiaľ to nebolo
dohodnuté alebo pokiaľ by to nemalo za následok znehodnotenie veci (§665 ods. 1 Obč. zák. ).

Odvolací súd uzaviera, že je v rozpore s dobrými mravmi, aby žalobcom bolo priznané nájomné za
užívanie totožnej parcely súčasne z dvoch titulov - zo zmluvného (nájomných zmlúv) i zákonného (vznik
nájmu ex lege), z ktorého dôvodu je záver súdu o nemožnosti priznať plnenie uplatnené žalobou z
dôvodu, že ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi (§3 Obč. zák.), vecne správny.

Vecne správne preto rozhodol súd prvého stupňa, ak z tohto dôvodu žalobu zamietol a ostatné dôvody
zamietnutia žaloby (premlčanie časti žalobou uplatneného nároku) sú bez právneho významu.

K odvolacím námietkam žalobcov odvolací súd uvádza nasledovné :

Pokiaľ žalobcovia namietajú neúplné zistenie skutkového stavu z dôvodu nevykonania ohliadky na
mieste samom, ktorou by bolo možné vymedziť plochu slúžiacu pre chatu ako priestor na jej užívanie,
odvolací súd uvádza, že vzhľadom na dôvod zamietnutia žaloby by vykonanie tohto dôkazu nebolo
hospodárne. Za situácie, že bolo preukázané uzavretie nájomných zmlúv medzi žalobcami a tretím
subjektom k celej parcele registra E KN 333/14 a bolo preukázané platenie nájomného týmito nájomcami

za celú vyššie uvedenú parcelu, je bez právneho významu, v akom rozsahu totožnú parcelu užívali ku
dňu vzniku nájomného vzťahu a aj v žalovanom období žalovaná a jej právna predchodkyňa. Dôkaz
ohliadkou by neprispel k zisteniu rozsahu užívania pozemku ku dňu vzniku nájomného vzťahu ex
lege, t.j. ku dňu 24.6.1991 aj vzhľadom na časové obdobie, ktoré od vzniku nájmu uplynulo, keďže
podľa aktuálneho stavu nie je možné stotožniť užívací stav v roku 1991 a naviac fotografie predložené

žalovanou v konaní preukazujú schátralý stav chaty a aj jej neudržiavané a neužívané okolie, ktoré je
zarastené stromami a kríkmi. Súd aj keď určovať rozsah užívania pozemku okolo chaty žalovanou a
jej právnou predchodkyňou ku dňu vzniku nájomného vzťahu ex lege, riadiac sa vysloveným právnym
názorom odvolacieho súdu (hoci pre rozhodnutie vo veci samej vzhľadom na dôvody zamietnutia žalobyto už nebolo potrebné), vychádzal z listinných dôkazov z obdobia časovo najbližšieho k dátumu vzniku
nájomnéhovzťahu,t.j.24.6.1991,vyhotovenýchGeodéziou,národnýpodnikPrešovvzáujmevytvorenia
základnej mapy ČSSR veľkej mierky, teda z listinných dôkazov objektívne dokumentujúcich vtedajší

užívací stav a neboli predložené žiadne dôkazy, ktoré by nasvedčovali zmene tohto stavu od obdobia
mapovania v roku 1986 k 24.6.1991. Z vyššie uvedených dôvodov nebol naplnený odvolací dôvod v
zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p..

K odvolacej námietke o nesprávnom skutkovom závere súdu, v zmysle ktorého na plochu, za ktorú sa

domáhajú žalobcovia zaplatenia nájomného, majú uzavretú nájomnú zmluvu s iným subjektom, odvolací
súd uvádza, že vyššie uvedený záver vyplynul z listinných dôkazov - nájomných zmlúv, resp. nájomnej
zmluvy a zmluvy o dočasnom užívaní pozemkov, ktoré ako dôkazy boli vykonané v súlade s ust. § 129
O.s.p. a nenáležitá je v tomto smere odvolacia námietka, že súd vychádzal iba zo zápisov na LV č.
628, ktoré majú iba evidenčný charakter. Predmet nájmu v nájomnej zmluve zo dňa 1.1.1994, ako aj v
zmluve o dočasnom prenájme 16.12.2013 bol jednoznačne určený tak, že išlo o celú parcelu 333/14 -

lesné pozemky zapísanú na LV č. XXX R. Ú. V. a toto zistenie nebolo v rozpore ani so zisteniami, ktoré
vyplynuli z ostatných vykonaných dôkazov, a teda súdom bol dodržaný postup hodnotenia dôkazov v
zmysle ust. § 132 O.s.p., kedy súd hodnotil každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti, pričom prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.
Nebol tak naplnený ani odvolací dôvod v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p..

Pokiaľ je namietané nesprávne právne posúdenie veci v otázke premlčania časti žalobou uplatneného
nároku, vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, pre ktoré súd prvého stupňa zamietol žalobu a z
ktorých dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, je právne bezvýznamné, či časť
nároku voči žalovanej je alebo nie je premlčaná, preto odvolací súd sa už otázkou (ne)správnosti

posúdenia (dôvodnosti) vznesenej námietky premlčania nezaoberal. Vznesená námietka premlčania
by bola právne významná iba v prípade záveru o dôvodnosti žalobou uplatneného nároku, čo v
prejednávanej veci splnené nebolo. Z týchto dôvodov nie je naplnený ani odvolací dôvod v zmysle ust.
§ 205 ods. 2 psím. f/ O.s.p..

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov sú odvolacie námietky žalobcov nedôvodné a nemajú vplyv na
vecnú správnosť napadnutého rozsudku, z ktorého dôvodu odvolací súd napadnutý rozsudok vrátane
výroku o trovách konania účastníkov, ako vecne správny v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1

O.s.p.. Žalobcovia boli v odvolacom konaní neúspešní, nemajú preto právo na náhradu trov odvolacieho
konania a vznikla im povinnosť nahradiť trovy úspešnej žalovanej. Tieto pozostávajú z odmeny za 1
úkon právnej služby vo výške 28,22 € vychádzajúc z hodnoty predmetu odvolacieho konania 389,56 €
(§ 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z.) a z režijného paušálu za tento úkon vo výške 8,04€ (§ 16 ods. 3 vyhl.
č. 655/2004 Z.z.), spolu trovy právneho zastúpenia predstavujú 36,26 €, ktoré sú v zmysle ust. § 149

ods. 1 O.s.p. žalobcovia povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne k rukám právnej zástupkyne žalovanej
JUDr. Emílie Hambalekovej do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.