Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 27, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8Co/39/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7711209476
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7711209476.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a

členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci navrhovateľa A.
O. nar. XX.X.F. bývajúceho v W. pri B. XX, R. zastúpeného advokátom JUDr. Antonom Wagnerom so
sídlom Advokátskej kancelárie v Humennom na Kudlovskej 1 proti odporcovi Ing. A. O. bývajúceho v
W. pri B. XX, R. t.č. v Michalovciach na Krymskej 3 v konaní o určenie výživného o odvolaní odporcu
proti rozsudku Okresného súdu Michalovce z 2.12.2014 č.k. 7C 111/2011-240 v spojení s opravným
uznesením z 9.2.2015 č.k. 7C 111/2011-303 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v spojení s opravným uznesením okrem výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej

časti.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom z 2.12.2014 č.k. 7C 111/2011-240 v spojení s opravným uznesením z
9.2.2015 č.k. 7C 111/2011-303 zaviazal odporcu prispievať na výživu navrhovateľa 150 Eur od 7.7.2011
do 31.1.2012 a 250 Eur mesačne od 1.2.2012 do budúcna vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca
dopredu navrhovateľovi. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 7.7.2011 do 30.11.2014 v celkovej
výške 7.695 Eur povolil odporcovi splácať v mesačných splátkach 150 Eur spolu s bežným výživným
pod následkom straty výhody splátok od právoplatnosti rozsudku . V prevyšujúcej časti návrh zamietol.
O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

Proti tomuto rozsudku v spojení s opravným uznesením podal odvolanie odporca s poukazom na ust. §
205 ods. 2 písm. c/ O.s.p., že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci a nevykonal dôkazy
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Nesúhlasil s odôvodnením napadnutého rozsudku, že
nepreukázal čerpanie životnej poistky napriek tomu, že jednoznačne uviedol, že ju použil na základné
životné potreby (nájom a stravu), pretože to bol v tom čase jeho jediný zdroj príjmu. Predpokladal, že
súd jeho vyjadrenie akceptoval, avšak v ďalšej časti odôvodnenia rozhodnutia uviedol, že o svojom

tvrdení nepredložil dôkaz. Z toho dôvodu spolu s odvolaním predložil nájomné zmluvy, kde po rozvode
býval. Uviedol, že bývalá manželka (matka navrhovateľa) mu zablokovala účty a prístup k akýmkoľvek
financiámadodnešnéhodňadisponujevšetkýchichspoločnenadobudnutýmhnuteľnýmanehnuteľným
majetkom a tiež firmy K.-A., s.r.o., keďže ani po troch rokoch nie je ukončené BSM. S poukazom na
ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine vytkol konajúcemu súdu, že neprihliadal na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného, lebo nedostatočne
preveril jeho reálne finančné možnosti a schopnosť platiť zvýšenú výšku výživného. Poukázal na to, že

od apríla 2013 je zamestnaný vo firme T. K., s.r.o. (predtým R., s.r.o.) v M. s čistým mesačným príjmom
900 Eur, ako to bolo zdokladované v priebehu konania na súde prvého stupňa. Keďže Okresný súd
Michalovce rozhodnutím z 30.11.2014 č.k. 14P 215/2012-229 ho zaviazal prispievať na výživu dcéry
Y. O. 250 Eur mesačne a dlžné výživné splácať po 50 Eur mesačne, t.j. spolu 300 Eur mesačne anavrhovateľovibymalprispievaťvýživné250Eurmesačneadlžnévýživnésplácaťpo150Eurmesačne,
teda spolu na dve deti 700 Eur mesačne, znamená, že mu zostáva len 10 Eur ak zohľadní náklady na
dopravu do zamestnania 190 Eur mesačne, pričom má výdavky spojené s bývaním, stravou, hygienou,

platí splátky pôžičky, poistenie, internet spolu 690,22 Eur. Poznamenal, že nemá žiaden iný príjem z
inej činnosti a ako dôkaz predložil daňové priznanie spoločnosti Adelang za rok 2013 a 2014 a tiež
štvrťročné podania DPH za rok 2014, z ktorých dokumentov jednoznačne vyplýva, že obrat spoločnosti
je nulový a nevyvíja žiadnu činnosť už druhý rok, pričom hospodársky výsledok aj za rok 2012 bol takmer
nulový. Pretože mu podnikanie nešlo, nevenuje sa podnikateľskej činnosti a našiel si zamestnanie a

uvažuje aj o zrušení spoločnosti Adelang. Živnostenské oprávnenie zrušil 2.7.2015. V čase, keď si
hľadal zamestnanie, dostal sa do vážnych finančných problémov a nemal žiadny zdroj príjmu, preto
bol nútený požičať si peniaze od svojej sestry a priateľov, ktoré vzhľadom k jeho zložitej finančnej
situácii dodnes nesplatil. Rozhodnutím súdu mu nezostáva ani zďaleka životné minimum a dostáva sa
do situácie, že bude trestnoprávne zodpovedný za nemožnosť plnenia rozhodnutia súdu. Nehovoriac už
o ostatných nákladoch jeho životných potrieb. Z predložených materiálov je jednoznačne preukázané,

že jeho finančné možnosti sú výrazne obmedzené a nie je v jeho možnostiach platiť zvýšené výživné a
rovnako nie je v jeho možnostiach a schopnostiach v súčasnosti túto situáciu ovplyvniť, rovnako tak ani
majetkové pomery neumožňujú zmeniť jeho finančnú situáciu, pretože nedisponuje žiadnym hnuteľným
a nehnuteľným majetkom. Je si vedomý svojej zodpovednosti voči navrhovateľovi a veľmi rád by mu
pomohol, no v súčasnej situácii má existenčné problémy a akékoľvek navýšenie výživného spôsobí

len to, že ho nebude môcť platiť. Akonáhle sa situácia zmení, je ochotný synovi okamžite pomôcť a
nepotrebuje k tomu ani rozhodnutie súdu, veď je to jeho syn. Navrhol, aby odvolací súd na základe jeho
odvolania a predložených písomných dôkazov po vykonanom dokazovaní zmenil rozsudok súdu prvého
stupňa a návrh na zvýšenie výživného v celom rozsahu zamietol.

Navrhovateľ sa k odvolaniu odporcu nevyjadril.

Výrok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bol v prevyšujúcej časti návrh na určenie výživného
zamietnutý,nebolodvolanímnapadnutý,nadobudolprávoplatnosť,pretonebolpredmetompreskúmania
v odvolacom konaní (§ 206 ods. 2 O.s.p.).

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie

správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti spolu s konaním, ktoré
mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.

v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový
stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil
dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo
prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je
odôvodnenie rozsudku v napadnutej časti presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu

stotožňuje. Konajúci súd sa dôsledne vysporiadal s námietkami odporcu uplatnenými v odvolaní,
ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania na súde prvého stupňa a odporca ani v priebehu
odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie
vo veci. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dodáva, že v sporovom
konaní, ktorým je nepochybne aj konanie o zvýšenie výživného pre plnoleté dieťa, platí tzv. prejednacia

zásada, t.j., že súd vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie dôkazy,
ktoré účastníci navrhli a táto zásada úzko súvisí s povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou,
ktoré účastníkom sporového konania vyplývajú z ust. § 79 ods. 1 a § 101 ods. 1 O.s.p.. Dôkazná
povinnosť znamená, že účastník musí na preukázanie svojich tvrdení označiť dôkazy. Ak navrhnuté
dôkazy súd vykonal a preukážu sa tým skutkové okolnosti tvrdené účastníkom, možno skonštatovať,

že účastník uniesol dôkazné bremeno ohľadom svojich tvrdení, čo má za následok jeho úspech v
konaní. Odvolací súd zdôrazňuje, že dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu nároku navrhovateľa
na rozsah vyživovacej povinnosti od odporcu je na navrhovateľovi a dôkazné bremeno vo vzťahu k
preukázaniu možností, schopností a majetkových pomerov povinného rodiča je na odporcovi, notabene odporca má preukázať, aké objektívne skutočnosti mu bránia plniť si vyživovaciu povinnosť voči
navrhovateľovi v rozsahu zodpovedajúcom jeho odôvodneným potrebám. Navrhovateľ výdavky, ktorými
odôvodňuje návrh na určenie výživného (rozsah výživného) preukázal v priebehu konania na súde

prvého stupňa, ktoré nevybočujú z rámca potrieb iných študentov, preto ich možno považovať za
všeobecne známu skutočnosť a následne o výške týchto výdavkov odvolací súd ani nemal pochybnosti.
Odvolací súd tiež zdôrazňuje, že spoločnosť Adelang, s.r.o., ktorú založil odporca spolu so svojou
životnou partnerkou nebola zrušená, preto je odporca naďalej podnikateľom v zmysle ust. § 2 ods. 2
Obchodného zákonníka, čo znamená, že uvedenú činnosť vykonáva okrem iného na vlastné riziko a za

účelom dosiahnutia zisku. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine,
z ktorého vyplýva, že rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je
povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť
súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu, zistenie ďalších skutočností pre
rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného
príjmu predstavuje 20-násobok sumy životného minima. Uvedená edičná povinnosť nie je viazaná na

výzvusúdu.Rovnakojepotrebnépoukázaťajnato,žeZákonorodineješpeciálnymprávnympredpisom
vo vzťahu k daňovým predpisom, ktoré sú všeobecné, preto východiskom a usmerňovateľom pre
posudzovanie potencionality príjmov povinného je výlučne Zákon o rodine. Daňové priznanie (fyzickej
alebo právnickej osoby) nie je pre zhodnotenie výsledkov hospodárenia podnikateľského subjektu z
hľadiska Zákona o rodine smerodajné. Odporca si edičnú povinnosť nesplnil, nakoľko vo vzťahu k

výsledkom jeho podnikateľskej činnosti predložil len daňové priznania fyzickej osoby a právnickej osoby
spoločnosti Adelang, s.r.o., z ktorých nie je možné komplexne vyhodnotiť predovšetkým odôvodnenosť
výdajov súvisiacich s podnikateľskou činnosťou s poukazom na to, že v daňovom priznaní spoločnosti
Adelang, s.r.o. za rok 2012 bol deklarovaný súčet prevádzkových, finančných a mimoriadnych výnosov
16.539,36 Eur a súčet prevádzkových finančných a mimoriadnych nákladov 15.894 Eur, z čoho vyplýva

záver, že tvrdenia odporcu o nevykonávaní podnikateľskej činnosti nie sú pravdivé, keďže spoločnosť
by nemohla produkovať náklady ani výnosy. Odvolací súd tiež poznamenáva, že v zmysle ust. §
62 ods. 5 Zákona o rodine nemožno považovať náklady odporcu na investičné životné poistenie a
splátky pôžičiek a úverov za nevyhnutné finančné náklady, ktoré by mali prednosť pred plnením
vyživovacej povinnosti k dieťaťu, ktoré nie je schopné samé sa živiť. Ani príjem odporcu zo závislej

činnosti neodôvodňuje iné rozhodnutie o rozsahu vyživovacej povinnosti voči navrhovateľovi, a to
ani s prihliadnutím na jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči dcére Y. O. nar. 1X.XX.XXXX, ktorá je
študentkou Ekonomickej univerzity v S.. Vychádzajúc zo skutkového stavu dôsledne zisteného súdom
prvého stupňa a vyššie uvedených úvah odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa o
potencionálnych možnostiach a schopnostiach odporcu plniť si vyživovaciu povinnosť k navrhovateľovi

150 Eur mesačne od podania návrhu, t.j. 7.7.2011 a 250 Eur mesačne od 1.2.2012, ktoré nepochybne
pokrýva len časť odôvodnených potrieb navrhovateľa a je nepochybné, že matka navrhovateľky sa
podieľa na úhrade potrieb navrhovateľa minimálne v rovnakom rozsahu, preto sú pomery matky
navrhovateľa, na ktoré poukazuje odporca v odvolaní, bez právneho významu, keďže ako matka si
dobrovoľne plní svoju vyživovaciu povinnosť voči synovi. K odvolacej námietke odporcu, že matka

navrhovateľa disponuje s hnuteľnými a nehnuteľnými vecami patriacimi do ich BSM, že ide o skutkové
okolnosti, ktoré sú predmetom konania o vyporiadanie BSM, ktoré napriek tomu, že neboli vysporiadané,
nemajú dosah na rozsah vyživovacej povinnosti odporcu voči navrhovateľovi. Odvolací súd zdôrazňuje,
že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré
majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.

Odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasnil skutkový a právny základ rozhodnutia,
postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na súdnu
ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo
účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov,
teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v

konaní.Právonaspravodlivýprocesjenaplnenétým,žesúdzistípovykonanídôkazovaichvyhodnotení
skutkový stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodne za predpokladu, že jeho
skutkovéaprávnezáveryniesúsvojvoľné,neudržateľnéaženeboliprijatévzrejmomomylekonajúceho
súdu,ktorýbypoprelzmyselapodstatuprávanaspravodlivýproces.Osvojvôliprivýkladealeboaplikácii
zákonného predpisu súdom by bolo možné uvažovať len vtedy, ak by svoj názor natoľko odchýlil od

znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel alebo význam. Odvolací súd konštatuje,
že rozsudok súdu prvého stupňa obsahuje náležitosti rozsudku v zmysle ust. § 157 ods. 2 O.s.p. a
odlišný názor účastníka vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov a úvahám súdu uvedených v odôvodnení
rozsudku nečiní rozsudok nepreskúmateľným a nezákonným. Pretože súd prvého stupňa správne azákonne rozhodol o vyživovacej povinnosti odporcu k navrhovateľovi, ako aj o dlžnom výživnom a jeho
splatnosti, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správne potvrdil
podľa § 219 ods. 1 O.s.p..

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.