Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 28, 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25CoE/69/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114232696
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4114232696.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného: advokátska kancelária Advocate, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Pribinova 25, IČO: 36 865 141, v mene ktorej vykonáva advokáciu ako konateľ a advokát
JUDr. Martin Máčaj, proti povinnému: E. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom F., D. XXX/XX, o žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu

Nitra z 18.novembra 2014 pod č.k. 24Er/1233/2014-11 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa odvolaním napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr.
Rudolfa Krutého, PhD. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Vychádzal zo skutočnosti, že
oprávnený žiadal súdneho exekútora o vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - rozsudku

Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., 841 04
Bratislava, Karloveské rameno 8, sp. zn. SR03733/12 zo dňa 17.12.2013. Súdny exekútor dňa
13.11.2014 požiadal súd prvého stupňa o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti povinnému.
Ten pri rozhodovaní aplikoval ustanovenia § 41 ods. 2 d/ zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok),
§ 45 ods. 1, 2, 3 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 25 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 1 ods. 1, 2, § 2 písm. a/, b/, § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z.z.

o spotrebiteľských úveroch, § 3 ods. 1, § 52 ods. 1-4, § 53 ods. 1, 4 písm. r/, ods. 5, § 54 ods. 1, 2
Občianskeho zákonníka, čl. 6, čl. 2 písm. a/, čl. 3 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Z úradnej povinnosti skúmal, či žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul sú v súlade so zákonom.
Zistil, že uvedené podania nie sú v súlade so zákonom, pretože vychádzajú z exekučného titulu -
rozhodcovského rozsudku, ktorý zaväzuje povinného na plnenie, ktoré je v rozpore so zákonom a

dobrými mravmi, teda na plnenia právom nedovolené, čo znamená, že exekučný titul má vady z
materiálnej stránky. Zo zmluvy, ako aj z rozhodcovskej zmluvy mu bolo zrejmé, že tieto boli už vopred
pripravené dodávateľom - veriteľom pre veľký počet spotrebiteľov - dlžníkov, a preto povinný ich obsah
a zmluvné dojednania ani nemohol ovplyvniť. Ak by povinný nebol súhlasil so znením rozhodcovskej
zmluvy, nebol by mu poskytnutý úver. Tvrdenie oprávneného, že povinnému poskytol úver na účel
zamestnania, zo zmluvy síce vyplýva, ale oprávnený nepreukázal, že by mu bol skutočne poskytnutý na

tento účel. Rozhodcovská zmluva spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného
sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Postupujúc podľa ust. § 45 ods. 1 a 2 Zákona o
rozhodcovskom konaní rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol.

Oprávnený podal proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote odvolanie, domáhajúc sa ním jeho zrušenia a

vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodil nesprávnym právnym posúdením veci, keď
mal za to, že exekučný súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorúmu zveril Exekučný poriadok a Zákon o rozhodcovskom konaní. Mal tiež za to, že súd na správne zistený
skutkový stav veci nesprávne aplikoval právny predpis. Formálne preskúmavanie exekučného titulu
sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu. Bol toho názoru, že v

rámci preskúmavania exekučného titulu po materiálnej stránke, nemôže exekučný súd skúmať samotné
rozhodcovské konanie, nakoľko samotné ustanovenie, o ktoré sa súd opiera, stanovuje podmienku na
zastavenie exekúcie tak, že rozhodcovský rozsudok a nie rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu
nedovolenému. V rámci exekučného konania súd nemôže zaujať právne stanoviská a úvahy k výroku
samotného exekučného titulu a musí sa obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú

povahu skutkovo zjavných dôvodov. V tejto súvislosti poukázal na Nález ÚS SR ÚS 5/2000, uverejnený
pod č. 18/2000. Ak súd na zistený skutkový stav veci aplikoval ustanovenie § 45 ods. 2 spôsobom
právneho posúdenia správnosti výroku rozhodcovského súdu, ukrátil tým strany exekučného konania
práv, ktoré im priznáva zákon o rozhodcovskom konaní alebo Občiansky súdny poriadok, a to hlavne
právo na prejednanie veci pred príslušným súdom. Postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom má
dochádzať k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným

konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212
ods. 1 OSP) prejednal odvolanie oprávneného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214
ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Predmetom tohto konania je žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., so sídlom
Exekútorského úradu v Bratislave, Záhradnícka 60, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
predloženej súdu prvého stupňa 13.11.2014. Spolu s ňou bol predložený i návrh oprávneného,
ktorým sa domáha od povinného vymoženia sumy 1.016,01 eura s príslušenstvom a exekučný titul,

ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská a.s. zo dňa 17.12.2013 sp. zn. SR 03733/12, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
20.01.2014 a vykonateľnosť dňa 23.01.2014. Súčasťou spisu je i zmluva o úvere č. 401000227,
uzatvorená účastníkmi konania dňa 22.07.2011, Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, zmenka č.
401000227 a rozhodcovská zmluva uzatvorená účastníkmi konania dňa 22.07.2011.

Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak
priznáva právo, zaväzuje k povinnosti, alebo postihuje majetok.

Podľa§41ods.2písm.d)Exekučnéhoporiadku,možnovykonaťexekúciuajnapodkladevykonateľných

rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so

zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.01.2015, na exekučné konania
začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v
rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu,
4ead) a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

Podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, v znení účinnom do 31.
decembra 2014, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov
na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie
o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka
rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje

dobrým mravom.Podľa§45ods.2zákonač.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonaní,súdpríslušnýnavýkonrozhodnutia
alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak
zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Exekučný poriadok pre začatie exekúcie, ako aj na jej ďalší priebeh, vyžaduje splnenie zákonom
stanovených podmienok, ktoré sú procesného a hmotnoprávneho charakteru. K procesným
podmienkamexekúciepatriaspôsobilosťúčastníkov,právomocapríslušnosťsúdu,akoispôsobilýnávrh
a listina, o ktorej oprávnený tvrdí, že je vykonateľným exekučným titulom. Všetky ostatné predpoklady

exekúcie sú predpokladmi hmotnoprávnymi, ktorých nedostatok síce nebráni začatiu a pokračovaniu
exekučného konania, ale bráni prípustnosti samotnej exekúcie. Dôvody zastavenia exekúcie uvedené v
ust. § 45 ods. 1 ZRK preto nie sú procesnými podmienkami exekučného konania, ale hmotnoprávnymi
predpokladmi prípustnosti exekúcie ako takej. Z toho plynie, že súlad rozhodcovského rozsudku ako
exekučného titulu s ust. § 45 ZRK je hmotnoprávnym predpokladom vykonania exekúcie. Keďže ust.
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku zakotvuje pre exekučný súd povinnosť už pri rozhodovaní o udelení

poverenia na vykonanie exekúcie preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom, je preto povinný aj
v tejto fáze konania prihliadnuť na to, či sú tu dôvody neprípustnosti exekúcie vykonávanej na základe
rozhodcovského rozsudku, tak ako tieto vyplývajú z ust. § 45 ZRK. V prípade ich zistenia preto súd
musížiadosťoudeleniepoverenianavykonanieexekúciezamietnuť.Jedinýmobmedzenímexekučného
súdu v tejto fáze je, že vzhľadom na neúčasť povinného v tejto etape konania, sa nemôže zaoberať

tými dôvodmi neprípustnosti exekúcie, na ktoré môže prihliadnuť len na návrh (§ 45 ods. 1 písm. a) v
spojení s ods. 2 ZRK).

V danej veci niet sporu o tom, že právnym základom zmluvného vzťahu účastníkov je Zmluva o úvere č.
401000227, uzatvorená účastníkmi konania dňa 22.07.2011. Nepochybne ide o zmluvu spotrebiteľskú

podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uzatvorenú štandardným formulárovým systémom, a preto
ju bolo potrebné podrobiť súdnej kontrole a zisťovať, či plnenie uplatnené v tomto konaní sa nevymáha
na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky tak, ako to správne učinil i súd prvého stupňa. Tento v
potrebnom rozsahu vykonal dokazovanie, na základe ktorého správne zistil skutkový stav veci a túto
i správne právne posúdil. Keďže odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením jeho

rozhodnutia, využijúc postup podľa § 219 ods. 2 OSP sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti
dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a na ne v podrobnostiach ďalej poukazuje.

Reagujúc na námietky odvolateľa uvádzané v jeho odvolaní odvolací súd osobitne poukazuje na
ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorého závery sa považujú za konštantné.

Uznesením zo dňa 09.02.2012 sp. zn. 3 Cdo 122/2011 Najvyšší súd zaujal stanovisko, podľa ktorého
pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského
súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo
na základe uzavretej, resp. platnej rozhodcovskej zmluvy. Povinnosťou exekučného súdu pred vydaním
poverenia na vykonanie exekúcie je skúmať, či návrh na vydanie exekúcie a exekučný titul nie sú v

rozpore so zákonom a či rozhodcovský súd mal právomoc vo veci konať (§ 45 ods. 1 písm. b) ZRK),
pričom právomoc súdu skúmať samotné rozhodcovské konanie vyplýva z ust. § 45 ods. 1, 2 citovaného
zákona (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.01.2012 sp. zn. 2 Cdo 5/2012).

Z hľadiska skutkového stavu v súdenej veci nepochybne bolo preukázané, že účastníci konania dňa

22.07.2011 uzatvorili rozhodcovskú doložku, v ktorej sa podľa článku II. bod 1, 2 rozhodcovskej
zmluvy dohodli, že „všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. 401000227, uzatvorenej
dňa 22.07.2011, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú
z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcich uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto
vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred

Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde;
rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným
rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom
Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho
predpisu. Pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý

vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku vrátane sporu o platnosť, výklad alebo
zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku
rozhodcovskej zmluvy; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na
všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskouzmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského súdu založená právomoc Stáleho
rozhodcovského súdu“. I podľa názoru odvolacieho súdu takto koncipovaná rozhodcovská doložka
v predmetnej rozhodcovskej zmluve celkom zjavne spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami

a povinnosťami zmluvných strán, a to v neprospech spotrebiteľa. Táto nebola so spotrebiteľom
individuálne dojednaná a celkom zjavne spotrebiteľ nemal reálnu možnosť ju ovplyvniť. Predmetná
rozhodcovská zmluva obsahuje neprijateľné dojednanie v tom, že vylučuje právo zmluvnej strany podať
žalobu na všeobecný súd po tom, čo jedna zo zmluvných strán podá žalobu na Stály rozhodcovský
súd. Sú preto namieste obavy, že povinný si z takéhoto fakticky nerovnovážneho vzťahu ďalší postup

vo veci, akým je rozhodcovský proces, nedokázal náležite uvedomiť, pričom z rozhodcovskej zmluvy
vôbec nevyplýva, v akom rozsahu a akou osobou bol povinný ako spotrebiteľ poučený o následkoch
uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy. Povinný tak nemal reálnu možnosť obsah rozhodcovskej zmluvy
ovplyvniť. Je notorietou, že v spotrebiteľských veciach zvlášť vznikajú pochybnosti o objektívnosti
rozhodcovského procesu s ohľadom na ochranu spotrebiteľa ako slabšiu stranu v konaní, pričom
i ostatné podmienky rozhodcovského konania sú skôr len indikátorom, do akých polôh môže viesť

dojednávanie rozhodcovského konania so slabšou stranou zmluvného vzťahu. Je preto dôvodný záver,
že takéto dojednanie rozhodcovskej doložky formou samostatnej zmluvy v spotrebiteľskom právnom
vzťahu je neprijateľnou podmienkou, ktorá je neplatná, ako už bolo vyššie uvedené. Výkon práv
oprávneného podľa predmetnej rozhodcovskej zmluvy odporuje dobrým mravom, ako i právnej úprave,
týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa. Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na

absolútneneplatnomzmluvnomdojednaní,jenesporné,žerozhodcovskýrozsudokakocelokbolvydaný
v rozpore so zákonom a nemôže byť (a to ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého
by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie
domáhať.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne
podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil tak, ako je uvedené v enunciáte tohto rozhodnutia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.