Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, October 26, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Cob/274/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115219787
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blažena Hirnerová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1115219787.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: EXPRES-SPED, s.r.o., Matúškovská cesta 881,
924 00 Galanta, IČO: 36 778 931, zápis v obchodnom registri Okresného súdu Trnava, odd.: Sro, vložka
číslo: 20089/T, právne zastúpeného JUDr. Jánom Foltánom, advokátom, so sídlom ul. SNP 708, 924
01 Galanta, proti odporcovi: Brebbia s.r.o., Panenská 24, 811 03 Bratislava, IČO: 46 402 098, zápis v
obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, odd.: Sro, vložka číslo: 76634/B, v konaní o návrhu na

nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava
I, č.k. 35Cb/135/2015-53 zo dňa 18.08.2015, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I, č.k. 35Cb/135/2015-53 zo dňa
18.08.2015 potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia

zamietol s poukazom na ustanovenia §§ 74 ods. 1, 102 ods. 1 a 76 ods. 1 písm. e/, f/ O.s.p.

Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že navrhovateľ sa žalobou vo veci samej domáha
zaplatenia 58.110,76 Eur z titulu bezdôvodne nezaplatených faktúr z bežnej obchodnej činnosti z rokov
2013 až 2014.
Navrhovateľ súčasne žiadal nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by súd zakázal odporcovi

nakladať s jeho majetkom - s konkrétne špecifikovanými motorovými vozidlami a s peňažnými
prostriedkami na účtoch vedených v V., a.s., č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX a v K., a.s., č.ú. XXXXXXXXXX/
XXXX, a to odo dňa nariadenia predbežného opatrenia do právoplatného skončenia vo veci samej, čo
odôvodnil tvrdením, že odporca vykonáva činnosť, resp. uskutočňuje kroky, ktorými sa zbavuje svojho
majetku. Preto mal navrhovateľ za to, že bez nariadenia predbežného opatrenia v navrhovanom znení
hrozí navrhovateľovi škoda na majetku.

V zmysle ust. § 74 ods. 1 O.s.p., pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je
potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov, alebo ak je predpoklad, že by výkon súdneho
rozhodnutia bol ohrozený.
Z ustanovenia § 102 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že predbežné opatrenie po začatí konania je možné
nariadiť z dôvodu ak je potrebná dočasná úprava právnych pomerov účastníkov a ak by výkon súdneho

rozhodnutia mohol byť ohrozený. Preto okrem existencie nároku musí navrhovateľ osvedčiť, že bez
predbežného opatrenia by bol prípadný výkon rozhodnutia ohrozený, pričom nebezpečenstvo zmarenia
výkonu rozhodnutia musí byť reálne a musí bezprostredne hroziť.
Z dočasného charakteru predbežných opatrení vyplýva, že pred ich nariadením nemusí súd zisťovať
všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci. Pri zisťovaní
skutočností potrebných pre nariadenie predbežného opatrenia nemusí byť vždy dodržaný formálny

postup stanovený pre dokazovanie. Predbežné opatrenie by potom nemohlo plniť funkciu okamžitej, i
keď len dočasnej úpravy právnych pomerov. Platí to pre predbežné opatrenia, ktorých účelom má byťdočasnáúpravapomeroviprepredbežnéopatrenia,ktorýmisamázabezpečiťbudúcivýkonrozhodnutia
pred zmarením.

Podľa názoru súdu v danom štádiu vzťahu sporových strán je dostatočným nástrojom na ochranu práv
navrhovateľa žaloba vo veci samej.
Z návrhu navrhovateľa na predbežné opatrenie nie je zrejmé, a ani osvedčené, žiadne nebezpečenstvo
bezprostredne hroziacej ujmy, keďže navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal, že by odporca
vykonával akúkoľvek činnosť smerujúcu k zbavovaniu sa svojho majetku v snahe ukrátiť uspokojenie

navrhovateľa v prípade preukázania dôvodnosti jeho nároku, a teda nebola preukázaná ani potreba
ochrany zabezpečenia výkonu súdneho rozhodnutia.
Zákonnou podmienkou nariadenia predbežného opatrenia je existencia zákonného dôvodu k jeho
nariadeniu. Ide o taký právny vzťah medzi účastníkmi, ktorý vyžaduje dočasnú a rýchlu súdnu ochranu
a existenciu nároku, ktorého realizácia je ohrozená. Ohrozenie musí byť konkrétne a oprávnený
účastník ho musí preukázať. Nestačí možnosť ohrozenia, ani domnienka, že bol porušený zákon. V

danej veci navrhovateľ potrebu dočasne upraviť pomery účastníkov konania odôvodnil iba tým, že
odporca vykonáva činnosť, resp. uskutočňuje kroky, ktorými sa zbavuje svojho majetku. Na nariadenie
predbežného opatrenia je však potrebné existenciu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy
nielen tvrdiť alebo predpokladať, ale je potrebné túto existenciu aspoň v základných skutočnostiach
aj preukázať. Navrhovateľ svoje tvrdenia o možnej existencii nebezpečenstva ujmy bezprostredne

hroziacej nijako nepreukázal. Na základe uvedeného preto súd rozhodol tak, že návrh na nariadenie
predbežného opatrenia zamietol.

Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ; jeho obsahom bolo v podstate
zopakovanie textu rozhodnutia súdu prvého stupňa a tiež doloženie kúpnej zmluvy, predmetom ktorej

bol prevod vlastníckeho práva k vozidlu značky MERCEDES BENZ VITO za kúpnu cenu 12.000,- Eur za
konkrétne stanovených podmienok a protokolu o odovzdaní a prevzatí uvedeného motorového vozidla
medzi označeným odporcom v tomto konaní a tretím subjektom. Odvolateľ tiež uviedol, že sa nestotožnil
s argumentáciou uvedenou v napadnutom rozhodnutí, keďže predložená kúpna zmluva svedčí o tom,
že bez nariadenia predbežného opatrenia v navrhovanom znení hrozí navrhovateľovi škoda na majetku.

Navrhovateľ žiadal, aby odvolací súd na základe uvedených skutočností napadnuté uznesenie zrušil a
vo veci rozhodol sám tak, že nariadi predbežné opatrenie.

Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané
včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.) oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.) proti rozhodnutiu,

proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v
medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), a to postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.). Po preskúmaní obsahu spisu dospel k záveru, že
odvolaniu navrhovateľa nie je možné vyhovieť.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa považuje odvolací súd za potrebné dodať
nasledovné:

Navrhované predbežné opatrenie sleduje zaistenie budúceho výkonu rozhodnutia, a preto navrhovateľ
okrem existencie nároku musí osvedčiť, že budúci výkon rozhodnutia by mohol byť ohrozený, pričom

nebezpečenstvo zmarenia musí byť reálne a hroziť bezprostredne.
Z charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky
skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci a pri ich zisťovaní nemusí
byť dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie.
Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom navrhovateľom označených

dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. V tomto štádiu konania dôkazné
bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi predbežného opatrenia, keďže zákonná konštrukcia
predbežného opatrenia nedáva priestor na to, aby súd vyvíjal akékoľvek procesné úsilie o doplnenie
dokazovania. Návrh by preto mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie.Existencia dlhu - tvrdená navrhovateľom - ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie
predbežného opatrenia, naopak, dôvodom môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že
by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť zmarený, t.j. existencia takého konania odporcu, ktorého

dôsledkombyboloznižovaniehodnotyjehomajetku,ktorýmožnovýkonomrozhodnutiapostihnúť,alebo
iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery. Takéto konanie
odporcu však navrhovateľ v návrhu neosvedčil.

V súvislosti s predbežným opatrením je potrebné tiež konštatovať, že súdna ochrana musí byť

poskytnutá jednak tomu, kto o vydanie predbežného opatrenia žiada, jednak v rámci ústavných a
zákonných pravidiel aj tomu, voči komu predbežné opatrenie smeruje. To znamená, že súd v konaní
o nariadení predbežného opatrenia musí tiež skúmať, aby jeho nariadením nedošlo k zásahu do
vlastníckeho práva odporcu nad nevyhnutnú mieru, k obmedzeniu podnikania, či zásahu do súkromia.
Preto vo výroku rozhodnutia musí byť konkretizovaná povinnosť (zákaz) tak, aby nenakladanie s určitou
vecou alebo právom, neprekročilo nevyhnutnú mieru. Konkretizovať výrok je potrebné aj z toho hľadiska,

aby bolo zrejmé, ktoré čiastkové oprávnenie žalovaný ako vlastník veci nemôže vykonávať.

Z justičnej praxe a teoretických poznatkov opierajúcich sa o hmotné právo sa nakladaním rozumie
disponovanie vecami alebo právami prostredníctvom právnych úkonov, najmä dvojstranných (zmluva o
nájme, zmluva o výpožičke, záložná zmluva, predaj, darovanie, zámenná zmluva, zriadenie vecného

bremena, zabezpečovací prevod práva a pod.), ale aj jednostranných (závet, opustenie veci), ba
dokonca aj faktických činov, ako je zničenie veci.
Nenakladanie s vecami alebo právami má svoje ústavné a zákonné limity; tieto vychádzajú z toho, že
nenakladanie s vecami a právami (zákaz disponovania nimi) je nesporne zásahom do vlastníckeho
práva, ako aj do iných ústavne zaručených práv. Podľa čl. 20 ods. 4 ústavy, nútené obmedzenie

vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere. Podľa čl. 35 ods. 1 ústavy, každý má právo
podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť. Tieto ústavne zaručené práva sa musia rešpektovať aj
pri nariaďovaní predbežného opatrenia podľa 76 ods. 1 písm. e/ O.s.p. Preto by súd pred nariadením
predbežného opatrenia mal venovať zvýšenú pozornosť tomu, či zákazom nakladania s vecami alebo
právami nedochádza k zásahu do vlastníckych práv odporcu nad nevyhnutnú mieru a k neprimeranému

obmedzeniu, či až znemožneniu podnikania alebo inej jeho zárobkovej činnosti.
Iba všeobecná formulácia nenakladať s celým majetkom účastníka by mohla vyústiť do zablokovania
všetkých jeho podnikateľských alebo iných činností, a preto predbežné opatrenie takýto obsah nesmie
mať.
Rozsah nenakladania s vecami alebo právami sa musí v návrhu na vydanie súdneho rozhodnutia

konkretizovať, a to aj na účely núteného vymáhania takto uloženej povinnosti súdom. Ak by bol výrok
predbežného opatrenia o nenakladaní s vecou formulovaný bez toho, aby sa uviedlo - v súlade s
návrhom na vydanie takého súdneho rozhodnutia - ktoré čiastkové oprávnenie odporca ako vlastník
nemôže vykonávať (previesť vec, založiť ju, prenajať a pod.), došlo by k zásahu, ktorý nie je primeraný.

Z ustanovenia § 213 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že pre rozhodnutie súdu o predbežnom opatrení je
rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu prvého stupňa. Z uvedeného procesného pravidla
vyplývajú závažné dôsledky. Skutkový a právny stav veci sa posudzuje podľa náležitostí návrhu
vyžadovaných v § 75 ods. 2 O.s.p. Preto sa súd vyrovná len s tými okolnosťami, ktoré vyplývajú z
návrhu a z použiteľného, spravidla hmotného práva. Toto pravidlo súvisí aj s tým, že účastníci nemusia

byť vypočutí a súd nie je povinný vykonávať ani iné dokazovanie. Odvolací súd preto za základ svojho
rozhodnutia môže vziať len skutkový stav, ktorý tu bol v čase rozhodovania súdu prvého stupňa. To
v danom prípade znamená, že nemôže prihliadnuť na listinu predloženú navrhovateľom v odvolacom
konaní, t.j. na kúpnu zmluvu podľa § 409 Obch. zák., predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho
práva odporcu k vozidlu značky MERCEDES BENZ VITO za kúpnu cenu 12.000,- Eur za konkrétne

stanovených podmienok (po zaplatení dlžného nájomného a celej výšky dohodnutej kúpnej ceny) a
protokolu o odovzdaní a prevzatí uvedeného motorového vozidla medzi označeným odporcom v tomto
konaní a tretím subjektom zo dňa 14.08.2015.

Na základe vyššie uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že navrhovateľ predmetným návrhom

neosvedčil, že bez okamžitej úpravy právnych pomerov by bolo jeho právo porušené alebo ohrozené
a bolo by potrebné dočasne upraviť pomery účastníkov. Taktiež neosvedčil skutočnosť, že bez
predbežného opatrenia by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený, ani že by zmarenie
tohto výkonu bolo reálne alebo, že by bezprostredne hrozilo vo vzťahu k predmetnému sporu.Navyše navrhované predbežné opatrenie je potrebné vyhodnotiť ako neprimerané k nároku, ktorý má
zabezpečovať, keď navrhovateľ žiadal, aby súd svojím rozhodnutím zakázal odporcovi v celom rozsahu
(bez akéhokoľvek bližšieho vymedzenia) nakladať s 15 motorovými vozidlami, ako aj s peňažnými

prostriedkami na jeho účtoch.

Vzhľadom na uvedené sa odvolací súd stotožnil so záverom prvostupňového súdu, že navrhovateľ -
domáhajúci sa nariadenia predbežného opatrenia z dôvodu ohrozenia budúceho výkonu rozhodnutia -
základné predpoklady na jeho nariadenie neosvedčil, a preto napadnuté rozhodnutie ako vecne správne

potvrdil.
Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004
Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.